Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119010203
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119010203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Milana Kováča a Veroniky Mikulcovej, v trestnej veci proti obž. Z. E. pre obzvlášť závažný zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/, d/ Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
Z. E. X. F. F. Á. Q. P. E. , nar. XX.XX.XXXX v Trnave, bytom Z., E. Č.. XXX/X
t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS H.

j e v i n n ý , ž e :

od presne nezistenej doby minimálne však od decembra v roku 2016 až do 13.11.2018 pre vlastnú
potrebu, ako aj za účelom ďalšieho predaja, bez potrebného povolenia Ministerstva zdravotníctva SR
si neoprávnene zadovažoval bližšie nezistené množstvá drogy zvanej „pervitín“, ktoré prechovával pri
sebe, alebo v mieste svojho trvalého bydliska v obci Z. a následne predával, ako aj dával bezodplatne

v rôznych množstvách, za rôznu finančnú hotovosť viacerým užívateľom tejto drogy v obci Z. a v jeho
širšom okolí a to minimálne šiestim konzumentom a to Z. S., S. E. Z.. C. E. 15 ročnému z Z., M. X., M.
X. a Q. K., ako aj iným nestotožneným osobám, pričom bola u neho dňa 13.11.2018 nájdená 1 zatavená
injekčná striekačka s obsahom neznámej žltej kryštalickej látky v množstve 0,7 ml s modrým piestikom,
ktorá obsahovala svetložltý kryštalický materiál s hmotnosťou 571 mg, s priemernou koncentráciou 34,1
% hmotnostných účinnej látky metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu /MSM/, obsahujúca 195
mg absolútneho metamfetamínu, z ktorej je možné pripraviť minimálne 5 bežných jednotlivých dávok
drogy, pričom účinná látka „pervitínu“ - metamfetamín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny
psychotropných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR.

t e d a :

neoprávnene kúpil, zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách a po dlhší čas a na chránenej osobe - dieťati

t ý m s p á ch a l :

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno
c/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek
1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a to s a o d s u d z u j e :Podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona s použitím

§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona na
trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to

1 ks mobilný telefón zn. Nokia čiernej farby, EMAI:XXXXXXXXXXXXXXXX, L.: XXXWXVX, model RM-
XXXX so SIM kartou, TESCO MOBILE XXXXXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému
ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. E..
Obžalovaný po prednesení obžaloby vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu odpovedal: áno

- písm. d/ Tr.por., či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby
odpovedal: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi

podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, odpovedal:
áno
- písm. g/ Tr.por., či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený
mu za vinu, odpovedal: áno

-písm.h/Tr.por.,čisadobrovoľnepriznalauznalvinuzaspáchanýskutok,ktorýsavobžalobekvalifikuje
ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/ Trestného zákona
odsek 2 písmeno c/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného
zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, odpovedal: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaný na položené otázky odpovedal kladne súd na návrh prokurátora, prijal
vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, predovšetkým vyhlásením obžalovaného,

že sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným
konaním naplnil objektívnu aj subjektívnu stránku obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c/, d/, odsek 2 písmeno c/, d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
b/, písmeno j/ Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona Trestného zákona,

keďže po tom čo si zadovážil pervitín, tento následne predal a bezodplatne dal viacerým osobám, medzi
nimi aj 15 ročnej osobe, pričom dňa 13.11.2018 vydal zatavenú injekčnú striekačku ktorá obsahovala
195 mg absolútneho metamfetamínu a z ktorej je možné pripraviť minimálne 5 obvykle jednorazových
dávok. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním obžalovaného a jeho
úmyselným zavinením na strane jednej a vzniknutým následkom na záujme chránenom ustanovením

§ 172 Trestného zákona (ochrana ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a
psychotropných látok) na strane druhej, nemal žiadne pochybnosti.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaný z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je. V
evidencii priestupkov má jeden záznam zo dňa 2.1.2018 za porušenie všeobecne záväzného predpisuo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50 € nezaplatená
na mieste.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že bol osem krát súdne riešený, z toho odsúdenia v poradí prvom

a ôsmom má zahladené. V ostatných prípadoch mu bol vždy uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody za rôznu majetkovú trestnú činnosť, pričom posledný nepodmienečný súhrnný trest odňatia
slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 3T/86/2009 zo dňa 30.3.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 3To/132/2010 zo dňa 14.12.2010 v trvaní 2 roky 4 mesiace
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia vykonal dňa

17.12.2012.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.
Obžalovanému súd pričítal dve poľahčujúce okolnosti a to že sa priznala k spáchaniu trestného činu,

trestný čin úprimne oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom
konaní, pričom súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený.

Obžalovaný už v prípravnom konaní sa k trestnému činu priznal a prostredníctvom obhajcu navrhol
konanie o dohode o vine a treste.

Obžalovanýtakýmtopostojom kspáchanémutrestnémučinuužvprípravnomkonaníktoréajpričinením
obžalovaného trvalo iba tri mesiace (od vznesenia obvinenia dňa 14.11.2018 do podania obžaloby
dňa 14.2.2019), a tiež jeho postojom k prejednávanej veci na hlavnom pojednávaní, na ktorom urobil
vyhlásenie o vine, vytvoril podmienky na priznanie poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno n/
Trestného zákona.

Druh trestu - trest odňatia slobody, bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením
§ 172 odsek 2 Trestného zákona, keďže trestná sadzba pri tomto obzvlášť závažnom zločine je určená
výmerou 10 rokov až 15 rokov, pričom súd pri rozhodovaní o výmere vychádzal z upravenej trestnej
sadzby 10 rokov až 13 rokov 4 mesiace z dôvodu zníženia hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu

pre prevahu poľahčujúcich okolností
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol aj na spôsob spáchania, činu jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovaného, jeho osobné
pomery a možnosť nápravy.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §
257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže obžalovaný

neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 odsek 5 a odsek
8 Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie

práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne.
Je potom na mieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť (nie povinnosť)
pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení
dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie bez garancie alebo predpokladu určitého (pre
obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia.

Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu (Stanovisko NS č. 44/2018).

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u
obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov za použitia ustanovenia

§ 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, v zmysle ktorého súd môže znížiť
trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadualebovzhľadomnapomerypáchateľamázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje ajtrest kratšieho trvania. Obžalovaný podľa názoru súdu vzhľadom na to, že doposiaľ nebol stíhaný za
drogovú trestnú činnosť, nezodpovedá profilu špeciálneho recidivistu, u ktorého by bolo nevyhnutné
ukladať trest odňatia slobody hoc aj na samej spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 rokov.

Zároveňsúdpostupovalvzmysleustanovenia§39odsek3písmenoc/Trestnéhozákona,podľaktorého
pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu súd nesmie uložiť trest odňatia slobody
kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
aspoň desať rokov.

Obžalovaný, ktorý by inak mal byť zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 48
odsek3písmenob/Trestnéhozákona, navýkontrestuodňatiaslobodybolzaradenýdoústavunavýkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia v zmysle ustanovenia § 48 odsek 4 Trestného
zákona. Súd pritom bral na zreteľ závažnosť trestného činu a aj mieru narušenia obžalovaného, pričom
prihliadol aj na to, že obžalovaný síce bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody avšak z ostatného

nepodmienečne uloženého trestu odňatia slobody bol prepustený v roku 2012. Na základe uvedených
skutočností je možné konštatovať že náprava obžalovaného v inom ústave na výkon trestu ako v tom,
do ktorého mal byť zaradený podľa § 48 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, bude lepšie zaručená.

Ďalej bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí a to 1 ks mobilný telefón, ktorý bol zaistený

pri domovej prehliadke a obžalovaný ho používal na spáchanie trestného činu, keď prostredníctvom
tohto mobilného telefónu kontaktoval svojich dodávateľov aj odberateľov drog. Vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.
Za splnenia zákonných podmienok (odsúdenie za obzvlášť závažný zločin a na nepodmienečný trest
odňatia slobody), súd obžalovanému obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní 2 roky, ktorého výkon

sa bude realizovať až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1
Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí

ochranu spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a treste obžalovaného, rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.