Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 32C/95/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117223528.3

Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: W.. N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G. XX, P.O.J. 5, XXX
XX Trnava, proti žalovanému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX P., v časti o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný umožniť právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parc.č.
XXXX/X k.ú. Horné Orešany vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV. č XXXX
vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, umiestnenie
pozemku 2/ - v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X k.ú. Horné Orešany vedenej katastrálnym
odborom okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a
na neho stojaceho rodinného dom č. súp. XXX, a to po dobu šiestich mesiacov, od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobkyňa je povinná podať na Okresnom súde v Trnave v lehote 30 dní žalobu proti žalovanému o
určenie, či viazne na nehnuteľnosti - pozemku parc.č. XXXX/X k.ú. Horné Orešany vedenej katastrálnym
odborom Okresného úradu Trnava na LV. č XXXX vo výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, spôsob využitia 18, umiestnenie pozemku 2/ - v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X k.ú.
Horné Orešany vedenej katastrálnym odborom okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725
m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na nehoj stojaceho rodinného dom č. súp. XXX, vecné bremeno.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 21.12.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
zriadil vecné bremeno k nehnuteľnosti žalovaného, a to tak, aby žalovaný umožnil a strpel časovo
neobmedzené a bezodplatné právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez jeho pozemok parc.č.
XXXXXX k.ú. Horné Orešany vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Trnava na LV XXXX vo
výmere 441 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia 18, umiestnenie pozemku
2 I - v prospech vlastníka parcely č. XXXX/X k.ú. Horné Orešany vedenej katastrálnym odborom
okresného úradu Trnava na LV XXXX o výmere 3725 m2 ako zastavané plochy a nádvoria a na nej
stojaci rodinný dom č. súp. XXX. Žalobkyňa žiadala, aby toto vecné bremeno zriadené neodkladným
opatrením sa zapísalo na základe pokynu súdu do príslušnej evidencie katastrálneho odboru Okresného
úradu v Trnave /§ 331 ods.3 Cs.p./ Ďalej žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanému výslovne uložil /
poťažmo všetkým osobám, ktoré bývajú na jeho nehnuteľnosti č. súp. XXX/, aby zabezpečil voľný
prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok z pozemku žalobkyne a zdržal sa aktivít
brániacim takémuto prechodu a prejazdu, okamžite odstránil všetky prekážky brániace prejazdu, napr.
drevo, autá, autovraky a pod.

2. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X k.ú. Horné
Orešany / miestna časť Majdánske a na tomto pozemku stojaceho domu č.súp. XXX. Nehnuteľnosť
je vedená katastrálnym odborom Okresného úradu v Trnave na LV Č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom
nehnuteľnosti parc. č.XXXX/X k.ú. Horné Orešany miestna časť Majdánske. Túto nehnuteľnosť
nadobudol žalovaný kúpou od predchádzajúceho vlastníka, ktorým bol Chemolak, a.s. Smolenice,
Továrenská 7. Tento pozemok bol vytvorený odčlenením od pôvodnej parcely Č. XXXX/X / námestie,
cesta, parkovisko /, ktorého majiteľom je taktiež Chemolak, a.s. , a to na základe vypracovania a
následného zavedenia geometrického plánu Č. XXX/XXXX geodeta W.. I. V. do katastrálneho operátu.
Novovytvorená parcela Č. XXXX/X tak bola vlastne odčlenená z verejne prístupnej plochy charakteru
miestnej komunikácie a bola prekvalifikovaná na iný účel použitia t.j. ako nádvorie /ku prináležiacemu
domu č. súp. XXX- tiež vo vlastníctve žalovaného/. K tomuto oddeleniu časti pôvodnej parcely č.XXXX/
X /námestie, cesta, parkovisko/ sa ale vôbec nevyjadril a neschválil ho cestný správny orgán t.j. obec
- ide o miestnu komunikáciu/. pôvodný vlastník novovytvorenej parcely Č. XXXX/X a aj žalovaný ako
kupujúci si boli plne vedomí faktu, že sa tu jedná o odpredaj časti verejnej cesty a na tento pozemok
musí byť zriadené vecné bremeno práve z titulu, že sa jedná o časť miestnej komunikácie. Pri uzatváraní
kúpno-predajnej zmluvy boli povinní prihliadať na záujmy vlastníkov susediacich nehnuteľností a aj
záujmov žalobkyne, ktorá mala jediný prístup ku svojej nehnuteľnosti výhradne cez tento pozemok a
následne parcelou Č. XXXX/XX /správca Lesy Slovenskej republiky, š.p. na svoj pozemok parc.č. XXXX/
X/. Žalobkyňa uviedla, že ona jej právni predchodcovia užívali túto prístupovú cestu smerom z námestia
dobromyseľne, a to ako jedinú možnú a tradičnú prístupovú cestu autom na nehnuteľnosť par. č. XXXX/
X a k domu č. súp. XXX možno viac ako 80 rokov. Žalobkyňa má zato, že pri uzatváraní kúpno-predajnej
zmluvy medzi žalovaným ako kupujúcim a bývalým vlastníkom ako predávajúcim ohľadom odčlenenej
parcely č. XXXX/X a jej následnom vklade do katastra nehnuteľností neboli rešpektované jej záujmy
a potreby, hoci ich obidve zmluvné strany dobre poznali /vedeli o potrebe zachovania prístupu touto
cestou na pozemok žalobkyne/. Žalobkyňa tiež uviedla, že tomto slova zmysle teda uzavreli kúpno-
predajnú zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, nezabezpečili zriadenie vecného bremena na právo
prechodu v prospech žalobkyne, dokonca z pozície žalovaného tu ide podľa žalobkyne o dokázateľný
úmysel /nie o opomenutie/, blokovať prístup žalobkyni na jej pozemok a týmto spôsobom jej spôsobiť
škodu a znehodnotenie jej nehnuteľnosti. Žalovaný nikdy o svojom úmysle odčleniť parc.č.XXXX/X od
parc.č. XXXX/X a o následnom zablokovaní tradičného a jediného možného prístupu vopred žalobkyňu
neinformoval, nepýtal sa ani na jej stanovisko, neupozornil ani na skutočnosť, že nadobudol časť
prístupovej cesty do svojho vlastníctva a že žalobkyni už neumožní naďalej prístup touto cestou ku jej
nehnuteľnosti. Žalovaný teda konal a koná v súvislosti s nadobudnutím pozemku parc.č. XXXX/X nie
len nekorektne a arogantne /nereaguje na výzvy a návrh na mimosúdnu dohodu /, ale žalobkyňa má
za to že protiprávne, nakoľko si v rozpore s cestným zákonom urobil z verejnej cesty svoj súkromný
dvor. Kúpou prišlo ku zmene zo spôsobu využitia pozemku z miestnej komunikácie /17/ na dvor /18/.
Žalobkyňa sa dozvedela o vyššie uvedených skutočnostiach ohľadom pozemku č. XXXX/X až dňa
12.08.2017, kedy došlo ku konfliktu medzi ňou a matkou - žalovaného pani S. S., ktorá býva v dome
č. súp. XXX, ktorá zabránila žalobkyni prejazd jej osobným motorovým vozidlom smerom k pozemku
žalobkyne /parc. č. XXXX/X / a to dokonca tak, že cestu blokovala úmyselne iným motorovým vozidlom.
Prejazd neumožnila a prekážku neodstránila ani na výzvu privolaných príslušníkov PZ. G. S. /t.j. vlastne
žalovaný/ neumožňuje príjazd ani výjazd vozidiel na a z pozemku žalobkyne už vyše štyroch mesiacov.
Podľa Žalobkyne žalovaný tak znemožňuje žalobkyni zamedzením riadneho prístupu smerom z verejnej
komunikácie riadne a nerušené užívanie nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ide e z jeho strany / t.j. S. /
o bezohľadný, egoistický a hlavne protiprávny postup. Podľa žalobkyne nikto žalovanému /pánovi S./
predsa nekázal, aby si odkúpil časť verejnej cesty a následne aby vydieral či terorizoval tých, ktorí
touto cestou mali prístup k svojim domovom. Zamedzenie prístupu autom na pozemok predstavuje pre
žalobkyňu nie len obmedzenie užívania jej nehnuteľnosti, ale aj trvalé znehodnotenie jej nehnuteľnosti.
V súčasnosti má žalobkyňa stále zablokovaný prístup na lesnú cestu na parcele XXXX/XX a následne
na svoj pozemok. Na pozemku má zablokované 3 motorové vozidlá a nemôže používať dve garáže
vo svojom vlastníctve. Nemôže na svoj pozemok ani doviesť palivové drevo, nemôže vyvážať žumpu,
nemôže si nechať doviesť ani potrebný stavebný materiál, nie je prístup pre stavebné mechanizmy. V
prípade požiaru je zamedzený prístup a prejazd požiarnych vozidiel a taktiež v prípade nevyhnutného
lekárskeho zásahu je zamedzený prístup pre sanitku. Vybudovanie inej prístupovej cesty nie je možné,
nakoľko to neumožňujú aktuálne vlastnícke vzťahy a charakter okolitých pozemkov /rúbanisko v správe
lesov/. Z pozemku žalobkyne vedie dolu na inú cestu iba úzky strmý zráz, popri čom stavebný zásah
do tohto brehu by mohol vyvolať zosuv a následne aj poškodenie domu žalobkyne. Okrem toho má
žalobkyňa zato, že k narušeniu pokojného stavu, t.j. tradičného historického prístupu na jej pozemok,

nedošlo jej zavinením, ale zavinením žalovaného, ktorý nekorektným spôsobom nadobudol kus verejnej
cesty a teraz vlastnou svojvôľou a úmyselne znemožňuje žalobkyni prístup na jej pozemok. Práve z tohto
dôvodu by mal súd stanoviť žalovanému povinnosť, aby umožnil a strpel prístup a prejazd motorovým
vozidlom /osobným či nákladným/, a to neobmedzene a bezodplatne v prospech žalobkyne a to vo
forme zriadenia vecného bremena v prospech - vlastníčky nehnuteľnosti par.č. XXXX/X. Žalobkyňa
má za to, že je potrebná bezodkladná úpravy pomerov, nakoľko popísaný stav trvá už dlhodobo,
značne jej obmedzuje užívanie jej nehnuteľnosti, existujúci stav vedie ku konfliktom v občianskom
spolunažívaní, ktoré musí riešiť polícia a v neposlednom rade žalobkyni vzniká aj nemalá škoda a
ohrozenie jej majetku. U žalovaného naopak zriadenie vecného bremena na právo prechodu v prospech
žalobkyne mu nespôsobí žiadnu ujmu, nakoľko problémový pozemok par. č. XXXX/X nemá ani ohradený
a zablokovaný je len jedným autovrakom a to zo schválnosti. Občasný prejazd vozidlami žalobkyne
nemôže žalovaného /najmä jeho matku / nijako rušiť ani obťažovať, napokon ide o stav historicky daný
najmenej cca 80 rokov. Aj Územný plán obce Horné Orešany, definuje tento pozemok ako prístupovú
cestu. Pôvodný stav prístupovej cesty - pôvodná snímka z katastrálnej mapy pred vyčlenením pozemku
parc.č. XXXX/X z pozemku parc.č. XXXX/X - /cesta/ taktiež jednoznačne dokumentuje priložená snímka
katastrálnej mapy z roku 2001 a 2009. Žalobkyňa poukazuje záverom na to, že nie je jej cieľom sa
so žalovaným súdiť, či spochybňovať jeho kúpno-predajnú zmluvu, ktorou pozemok parc. č. XXXX/X
nadobudol. Cieľom žalobkyne je rýchlo a efektívne späť získať prístupovú cestu na svoj pozemok a to je
možné práve zriadením neodkladného opatrenia a zápisom príslušného vecného bremena ku parcele
č. XXXX/X do katastra nehnuteľností.

3. Žalobkyňa k návrhu pripojila: čiastočný výpis z listu vlastníctva č.XXXX č.l.5, čiastočný výpis z listu
vlastníctva č. XXXX č.l.6, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX č.l. 7, Geometrický plán č.l.8-9,
výpis z katastrálnej mapy č.l. 10-11, fotodokumentáciu č.l. 12-15, výzva č.l. 17, záznam z pokusu o
doručenie zásielky č.l. 18, stanovisko k žiadosti č.l. 19-územný plán obce Horné Orešany č.l. 20-22,
kópia katastrálnej mapy č.l. 23-24, letecká snímka prístupu č.l.25.

4. Súd o návrhu rozhodol uznesením č.k. 32C/95/2017-28 zo dňa 19.01.2018 tak, že návrh zamietol.

5. Voči uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá v podanom odvolaní namietala,
že závery súdu sú nesprávne v predmetnej veci, ďalej uviedla, že súd chybne vyhodnotil skutkový stav
a zlyhal v nestrannosti, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru, že tu nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný vážnym spôsobom zasiahol do jej práv, keď odkúpil
kus verejnej cesty a zámerne jej zablokoval jediný možný prístup vozidlom na jej nehnuteľnosť, čo
je v rozpore s dobrými mravmi a cestným zákonom. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s tvrdením súdu, že
zriadiť vecné bremeno k cudzej nehnuteľnosti je možné až po riadnom prejednaní veci, keď CSP
toto nikde neuvádza. Poukázala na to, že pokiaľ niekto kupuje parcelu, na ktorej je cesta, musí rátať
s tým, že na túto parcelu bude zriadené vecné bremeno s právom užívania tejto prístupovej cesty
pre jej doterajších užívateľov, čo si mal žalovaný s bývalým vlastníkom pozemku už len zo slušnosti
dojednať a zakotviť toto vecné bremeno do kúpnopredajnej zmluvy, navyše takémuto prevodu mal
predchádzať súhlas správcu cesty, ktorý udelený nebol. Neopodstatnené je aj tvrdenie súdu, že návrh
má nedostatok, ktorý nie je možné odstrániť a ktorý má spočívať v tom, že vecné bremeno nie je
presne špecifikované, keďže súčasťou návrhu bol geometrický plán, na základe ktorého bola z parcely
č. XXXX/X t.j. z cesty, vyčlenená parcela č. XXXX/X vrátane výkazu výmer a žalobkyňa nevidí dôvod
na vypracovanie nového geometrického plánu, ktorý je iba technickým podkladom a ako taký nie je
súčasťou tzv. katastrálneho operátu, najmä nie katastrálnej mapy. Z pozemku parcela č. XXXX/X nemá
zmysel vyčleňovať menšiu časť prístupového koridoru, pretože ako vidno z katastrálnej mapy, celý
tento pozemok tvorí výlučne iba prístupová cesta a malé parkovisko. Navyše žalobkyňa nemôže nechať
vypracovať nový geometrický plán na cudzí pozemok. Nedostatok návrhu žalobkyne v tomto smere
teda neexistuje, a zároveň žalobkyňa je toho názoru, že potrebu nariadenia neodkladného opatrenia
dostatočne osvedčila. Žalobkyňa bola totiž náhle a nečakane postavená pred skutočnosť, že prišla o
svoj jediný reálne existujúci a možný prístup na svoju nehnuteľnosť a preto potrebuje riešiť svoju situáciu
bezodkladnou úpravou pomerov a to prechodom cez parcelu č. XXXX/X, ktoré skutočnosti dostatočne
osvedčila predloženými dôkazmi. Súd nesprávne k veci pristupoval tak, že sa nezaoberal otázkou, či
prístup na pozemok žalobkyne reálne existuje ale riešil svoje domnienky, že žalobkyňa môže mať k
dispozícii iný prístup, ktorý ale žalobkyňa v súčasnosti reálne nemá a prípadné vybudovanie je pre
toto konanie irelevantné, keďže vyžaduje časové obdobie, stavebné povolenie a nemalú investíciu. Za
nesprávny označila odvolateľka záver súdu o tom, že cez pozemok žalobkyne č. XXXX/X je prístup

do garáže parcela č. XXXX/XX, keďže takáto dedukcia súdu bola účelová a zavádzajúca, nakoľko táto
garáž bola prístupná jedine a výlučne zo strany cesty parkoviska parc. č. XXXX/X, ďalej novovytvorenou
parcelou č. XXXX/X a ďalej lesnou cestou cez parcelu č. XXXX/XX a následne cez pozemok žalobkyne
parc. č. XXXX/X. Súd prvej inštancie pri posudzovaní veci odignoroval preukázané fakty a okolnosti
stavu, núdznu situáciu žalobkyne a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a nahradil ich svojou fikciou.
Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, táto vyplýva z faktu, že on je vlastníkom predmetného
pozemku. Preto žiadala návrhu vyhovieť.

5. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril tak, že jeho parcela č. XXXX/X nie je vedená na liste vlastníctva ako
cesta, preto nechápe z akého dôvodu žalobkyňa žiada o využívanie cesty. Tiež nerozumie, prečo žiada
žalobkyňa o používanie jeho pozemku s vysvetlením, že potrebuje prístup na svoj pozemok vzhľadom
na skutočnosť, že vyššie označená parcela s parcelou vo vlastníctve žalobkyne vôbec nesusedí.
Nehnuteľnosť žalobkyne je prístupná z verejnej cesty parc.č. XXXX/X a to v celej šírke jej pozemku,
preto žalobkyňa nepotrebuje mať prístup na svoj pozemok cez parcely iných vlastníkov. Žalovaný preto
nesúhlasí s jej prístupom na parcelu č. XXXX/X, ani s prejazdom cez uvedenú parcelu pre cudzie osoby.
Súčasne pripojil kópiu katastrálnej mapy z označením prístupu z verejnej komunikácie na pozemok
navrhovateľky.

6. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil ho na
nové konanie, pričom v odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením
napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd zrejme nesprávne
posúdil obsah podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. nedostatočne sa zaoberal
všetkými časťami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa síce požadovala zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v časovo neobmedzenom a bezodplatnom práve prechodu a prejazdu
cez pozemok žalovaného parc. č. XXXX/X v kat. úz. Horné Orešany v prospech vlastníka parc.
č. XXXX/X k. ú. Horné Orešany, ale žiadala aj výslovne žalovanému uložiť, aby zabezpečil voľný
prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok a k pozemku žalobkyne a zdržal sa aktivít,
brániacich takémuto prechodu a prejazdu a tiež aby okamžite odstránil všetky prekážky brániace
prejazdu. Z odôvodnenia uznesenia pritom nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s
touto časťou návrhu, keď celé odôvodnenie smeruje len vo vzťahu k návrhu na zriadenie vecného
bremena. Z odôvodnenia nie je teda zrejmé, z akých dôvodov prvoinštančný súd považoval návrh aj vo
zvyšku ako podaný nedôvodne. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie konštatuje, že súd nemohol
modifikovať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, aby mu bolo možné vyhovieť práve z
dôvodu špecifickosti návrhu ( čo do žiadosti žalobkyne o zriadenie vecného bremena), ale ak žalobkyňa
skutočne nedisponuje iným prístupom k nehnuteľnosti môže sa domáhať iného neodkladného opatrenia
za účelom možnosti prístupu, nakoľko toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci. Uvedené
zdôvodnenie vyhodnotil odvolací súd ako nejasné a nedávajúce odpoveď na to, či prvoinštančný súd
považoval za nedôvodný (alebo tiež nedostatočne špecifikovaný) a ak áno, z akých dôvodov aj návrh
žalobkyne v tej časti, kde požadovala, aby žalovaný bol povinný zabezpečiť voľný prejazd vozidlám cez
jeho pozemok parc. č. XXXX/X na pozemok žalobkyne parc. č. XXXX/X, odstrániť všetky prekážky
tomuto prejazdu brániace a zdržať sa aktivít, brániacich takémuto prechodu a prejazdu, alebo či
sa odôvodnenie malo vzťahovať len na časť návrhu vzťahujúcu sa k požiadavke zriadenia vecného
bremena s tým, že zvyšok navrhovaného petitu súd buď osobitne neodôvodňoval, alebo si ho ani
nevšimol, čomu by nasvedčovala skutočnosť, že prvoinštančný súd dokonca aj v opise toho, čoho
sa žalobkyňa návrhom domáhala, uviedol iba časť petitu jej návrhu týkajúcu sa zriadenia vecného
bremena. Výsledkom takéhoto postupu je nepreskúmateľné rozhodnutie, z ktorého sa nedá zistiť, či
vôbec súd rozhodol o celom predmete a ak áno, o aké svoje úvahy rozhodnutie o zostávajúcej časti
petitu oprel, resp. ako sa súd s touto časťou návrhu vysporiadal. Krajský súd v Trnave uložil súdu prvej
inštancie predložené dôkazy opätovne náležite vyhodnotiť a vec posúdi aj s prihliadnutím na argumenty
obsiahnuté v odvolaní. V novom rozhodnutí sa zrozumiteľným a určitým spôsobom vysporiada s celým
petitom návrhu a posúdi, či sú tu dôvody na vyhovenie, alebo na zamietnutie celého návrhu alebo jeho
časti

7. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané vlastnícke právo žalobkyne, ako aj
žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam. Ďalej mal súd preukázaný aj prechod vlastníckeho práva z
pôvodného vlastníka na súčasného. Ďalej mal súd preukázané, že na prístupovej ceste je odstavené
motorové vozidlo, o ktorom tvrdí žalobkyňa, že je vlastníctvom žalovaného. Vlastníctvo žalovaného k
motorovému vozidlu však súd preukázané nemal a nemá. Ďalej z obsahu predložených kópii katastrálnej

mapy a fotografií, ako aj geometrického plánu(ov) mal súd preukázané, že k nehnuteľnosti žalobcu
par.č. XXXX/X v k.ú. Horné Orešany je prístupová cesta cez pozemok žalovaného parc. č. XXXX/X k.ú.
Horné Orešany. Súčasne z rovnakých dokladov mal súd preukázané, že parcela žalobcu par.č. XXXX/
X v k.ú. Horné Orešany susedí s cestou parc. č. XXXX/X, ktorá je podľa predloženej územnoplánovacej
dokumentácie, ako aj ostatných dokladov cestou (viď napr. č.l. 50), pričom z každej strany domu je
vzhľadom na mierku mapy, veľkosť okolitých nehnuteľností (pozemkov a domov) šírka pozemku vo
vlastníctve žalobkyne priestor minimálne v rozsahu 10 metrov (z pravej strany pri prednom pohľade na
stavbu a 6 metrov z ľavej strany pri pohľade spredu stavby). Ďalej mal súd preukázané z odpovede
pôvodného vlastníka (č.l.19), že navrhovateľka má prístup na pozemok aj z prednej strany nehnuteľnosti.

8. Súd vykonal ohliadku na mieste bez účasti sporových strán, pričom konštatuje, že pozemok
navrhovateľky je prístupný z parc. č. XXXX/X bez problémov.

9. Súd návrh posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené

19. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

24. Podľa Čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.

25. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
v zásade nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude
vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vecné bremená možno charakterizovať ako vzťah,
resp. súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci alebo plnšieho uspokojenia
individuálnych potrieb fyzickej či právnej osoby určité opakujúce sa alebo trvajúce možnosti realizácie
úžitkovej hodnoty veci, pričom na druhej strane (z pohľadu druhého účastníka vzťahu) opakovane alebo
trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Ako vecné právo k cudzej veci ho
možno charakterizovať aj ako súbor právnych noriem, ktoré vecnoprávne obmedzuje vlastnícke právo k
veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť
(pati), niečoho sa zdržať (non facere, omittere) alebo niečo konať (facere). Vecné bremeno je spojené
alebo s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s určitou osobou charakterizovanou jej vzťahom k
určitej nehnuteľnosti. Podstatným obsahom vecného bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti,
ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva. Na druhej strane každej povinnosti vyplývajúcej
z vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu - právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktoré musí mať nepretržitý alebo opakujúci sa charakter (opakujúce sa plnenia). Z vyššie
citovaného ustanovenia § 325 ods. l CSP jednoznačne vyplýva, že zákonným dôvodom pre vydanie
neodkladného opatrenia, pri posudzovaní veci i podľa súvisiaceho ustanovenia § 326 ods. l CSP
upravujúce neodkladné opatrenie pred začatím konania, je potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dočasnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením

možno pripustiť len vtedy, ak je nevyhnutná, ak je právo tvrdené návrhom dostatočne osvedčené, a ak
ochranu práva nemožno zjednať inak, a to bez prejudikovania rozhodnutia vo veci samej. Ohrozenie
výkonu rozhodnutia spravidla spočíva v správaní dlžníka, ktoré bude mať pravdepodobne za následok
ohrozenie výkonu rozhodnutia. U oboch skupín neodkladných opatrení je potrebné skúmať osvedčenosť
nároku alebo práva. Zákonnými predpokladmi pre vydanie neodkladného opatrenia je tvrdenie a
osvedčenie tvrdenia, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu a tieto právne vzťahy vyžadujú
dočasnú úpravu s tým, že v právnych vzťahoch medzi stranami sporu sa nevytvorí nenávratný stav.
Existencia právneho vzťahu medzi stranami sporu, prípadne ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria
zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia a až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné
opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie musí byť pri tom konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom
konania naviac aspoň osvedčené.

26. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe akejsi pomyselnej
pravdepodobnosti. Mal by však vychádzať najmä zo vzájomného pomeriavania, a to tak, že na
pomyselnú misku váh postaví na jednu stranu záujem jednej strany sporu, ktorej sa má prostredníctvom
neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, a na druhú stranu záujem druhej strany sporu, ktorej môže
konkrétne predbežné opatrenie poškodiť. Navrhované neodkladné opatrenie, ktorým navrhovateľka
žiada zriadenie vecného bremena na nehnuteľnosť tak, ako uvádza v petite svojho návrhu, by bolo
v rozpore so zásadou primeranosti neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia by
súd neprimerane zasiahol a obmedzil vlastnícke právo žalovaného. Zriadením vecného bremena a
jeho zápisom do katastra nehnuteľností by sa vytvoril trvácny vzťah a opakujúci, resp. trvajúci zásah
do vlastníckeho práva žalovaného - povinného z vecného bremena. Súd v prípade predmetného
návrhu taktiež uvádza, že zriadenie vecného bremena je tak závažným zásahom do vlastníckeho
práva povinného z vecného bremena, že bez náležitého dokazovania nie je možné rozhodnúť o
tomto len neodkladným opatrením. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení sa v zásade
osobitné dokazovanie nevykonáva a súd rozhoduje len na základe listín predložených navrhovateľkou,
v tomto prípade vzhľadom na stav konania aj žalovaným. Rozhodnutiu o zriadení vecného bremena
k nehnuteľnosti má predchádzať riadne konanie a dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné
vzťahy medzi stranami upraviť tak, aby bolo vlastnícke právo žalovaného čo v najmenšej možnej miere
obmedzované a zároveň, aby sa vyhovelo požiadavkám žalobcu.

27. Žalobkyňa sa domáha zriadenia práva vecného bremena k cudzej nehnuteľnosti, pričom však
súčasťou návrhu nie je geometrický plán, ktorý by jasne vymedzoval rozsah vecného bremena.
Nemožno sa stotožniť s agumentáciou žalobkyne, že celá parcela je jej má byť k dispozícii za účelom
prechodu a prejazdu, a teda, že vecné bremeno je jasne a presne špecifikované. V danom prípade
by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ak by súd zriadil neodkladným
opatrením vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu vo vzťahu k celej nehnuteľnosti, teda nielen
vo vymedzenom rozsahu (v určitej časti vo vzťahu k nehnuteľnosti, napr. v šírke jedného metra), čím
by došlo k porušeniu princípu proporcionality. Súd preto nemôže stranám priznať iné práva a uložiť
im iné povinnosti, než sú navrhované. Súd opätovne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax,
podľa ktorej musí byť vecné bremeno presne špecifikované prostredníctvom geometrického plánu tak,
aby bolo súčasťou súdneho rozhodnutia (prílohou jeho výroku), a mohlo byť presne zakreslené do
katastra nehnuteľnosti. Inak by súdne rozhodnutie nebolo vykonateľné. Uvedená prekážka - nedostatok
návrhu (nie je možné odstrániť), bráni okrem vyššie uvedeného tomu, aby súd návrhu vyhovel. Súd k
argumentácii žalobkyne, že súd nevykonal dokazovanie, ale rozhodol na základe domnienok uvádza,
že bolo jej úlohou, aby predložila všetky dôkazy v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia tak,
aby mu súd mohol vyhovieť. Nie súd, ale žalobkyňa musí osvedčiť existenciu takej situácie, ktorá bez
pochybností odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia. Súd ďalej uvádza, že pri zriadení vecného
bremena súdom ide o synalagmatický vzťah, kde je na jednej strane obmedzenie vlastníckeho práva a
na strane druhej povinnosť osoby, ktorá získala právo z vecného bremena zaplatiť primeranú odplatu za
toto obmedzenie vlastníckeho práva. T.j. bez vyjadrenia tohto synalagmatického záväzku nie je možné
zriadiť vecné bremeno súdom. Inou okolnosťou je určovací výrok, že na nehnuteľnosti viazne vecné
bremeno v podobe prechodu a prejazdu (v prípade vydržania tohto vecného bremena), tu však na
druhej strane neodkladným opatrením nemožno určiť takýto druh výroku. Takéto určenie je možné vydať
len v rozhodnutí vo veci samej po riadnom prejednaní, či skutočne takéto právo existuje a či a v akom
rozsahu viazne na dotknutej nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že je možné v súčasnosti neodkladným
opatrením upraviť vzťahy aj trvalo, čo však nie je tento prípad, kde navrhovateľka sa domáha zriadenia
vecného bremena bezodplatne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľky v tejto

časti zamietol, nakoľko má za to, že nemožno mu v takejto podobe vyhovieť (zriadiť bezodplatné vecné
bremeno neodkladným opatrením).

28. V druhej navrhovanej časti sa navrhovateľka domáha, aby žalovaný a všetky osoby, ktoré bývajú
v jeho nehnuteľnosti zabezpečili voľný prejazd vozidlám, ktoré sa potrebujú dostať na pozemok a z
pozemku navrhovateľky a zdržal sa aktivít brániacich takémuto prechodu a prejazdu, okamžite odstránil
všetky prekážky brániace prejazdu, napr. drevo, autá, autovraky a pod. Súd po vykonaní ohliadky miesta
dňa 30.01.2019 dospel k záveru, že v tejto časti je návrh dôvodný, nakoľko navrhovateľka síce má
reálnu možnosť prístupu na pozemok, ale to však pešo z cesty na parcele č.XXXX/X. V súčasnosti však
z tejto strany nemá vybudovaný prístup pre vstup motorovými vozidlami, pričom však podľa názoru súdu
tento možno vybudovať. Keďže však nemá možnosť prístupu vozidlom z parcely č. XXXX/X rozhodol
tak, že návrhu v časti vyhovel, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. Tu súd uvádza, že
navrhovateľka požaduje odstránenie akýchkoľvek predmetov vo vlastníctve žalovaného (napr. drevo),
ktoré by jej bránili vo vjazde, pričom však súd musí konštatovať, že z predložených fotografii, ani z
vykonanej ohliadky nebolo preukázané také uloženie dreva, ktoré by bránilo prejazdu vozidiel. Rovnako
z predložených dokladov nevyplýva uloženie žiadnych vrakov motorových vozidiel. S ohliadky vyplýva
položenie predmetu bol pod snehom, ktorý môže brániť vjazde navrhovateľke, ktorý žalovaný je povinný
na základe tohto rozhodnutia odstrániť tak, aby umožnil vjazd navrhovateľke. Súd tiež uvádza, že
vyhovením návrhu tak, ako je uvedené vo výroku I je žalovaný povinný zabezpečiť prejazd a prechod
vozidiel na pozemok a z pozemku navrhovateľky po stanovenú dobu a nie je ho potrebné špecifikovať o
konkrétne veci. Tu však sú musí opäť uviesť, že nakoľko sa jedná o návrh súdneho výroku, kladie zákon
na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda
aj vykonateľnosť) výrokov súdnych rozhodnutí. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania,
z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 216
CSP). Požadovaný výrok druhý, ktorým žalobkyňa požadovala umožnenie prejazdu súd vyhodnotil ako
nevykonateľný, v časti neznámych osôb, nakoľko tieto v návrhu nie sú špecifikované. Súd má za to,
že nemôže uložiť povinnosť neznámej osobe (nepostačuje identifikácia obyvateľ domu XXX), ktorá ani
nie je účastníkom konania, ale len konkrétnej osobe. Súd opätovne konštatuje, že uložením povinnosti
žalovanému umožniť prechod, je na ňom, aby zabezpečil plnenie práva navrhovateľky, t.j. aj to, že na
pozemku (ceste) sa nebudú nachádzať vozidlá a predmety tretích osôb. Súd neodkladné opatrenie
obmedzil v platnosti na 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne uložil navrhovateľke ako
žalobkyni podať žalobu o určenie, či na dotknutých nehnuteľnostiach viazne vecné bremeno tak ako
je špecifikované vo výroku III. Žalobkyňa si musí sama zhodnotiť, či vydržala dobromyseľne právo
vecného bremena, alebo nie a v tom prípade si vytvorí samostatný vstup na nehnuteľnosť z čelnej
strany svojho domu, alebo bude žiadať odplatné zriadenie vecného bremena. Súd záverom uvádza,
že k uloženiu povinnosti viedla súd aj skutočnosť, že žalovaný v konaní nepoprel dlhodobé užívanie
cesty navrhovateľkou a jej právnymi predchodcami, a teda v tejto časti nateraz považoval skutkové
tvrdenia navrhovateľky v tejto časti za nesporné, bez ohľadu na to, ako je označený pozemok v katastri
nehnuteľností.

29. Súd opätovne uvádza, že žalobkyni sa musí vo veci samej domáť určenia existencie vecného
bremena v riadnom súdnom konaní (nie skrátenom), resp. zriadenie vecného bremena za náhradu,
ak by ešte týmto právom (podľa žalobkyne dobromyseľne nadobudnutým), napriek jej presvedčeniu
nedisponovala. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že nie sú splnené podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia nakoľko nebol osvedčený taký stav veci, ktorý by vyžadoval
bezodkladnú úpravu práv a povinnosti, a preto súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
a § 255 ods. 1 a ods.2 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
keďže čiastočne bolo návrhu vyhovené a čiastočne bol tento zamietnutý, t.j. úspech oboch strán bol v
rozsahu 50%, a čistý úspech v rozsahu 0%. Súd v uvedenom výroku súčasne rozhodol aj o náhrade
trov odvolacieho konania, kde síce sa javí, že navrhovateľka je úspešná, čo do odvolania, avšak v
konaní vo veci samej bola úspešná len čiastočne, a preto podľa výsledku rozhodol súd tak, že nárok
na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán žalovanému náhradu trov konania nepriznal, ani čo
do odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.