Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Alena Búliková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 5Csp/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517203424
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Búliková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3517203424.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou Mgr. Alenou Búlikovou v právnej veci žalobcu

Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému Y.
Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 4.062,65 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Súdkonanievčastiozaplatenie1.216,96Eursúrokomzomeškaniavovýške8%ročneod16.02.2017
do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 148,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8 % ročne od 16.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.03.2017 sa pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť
Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, proti

žalovanému domáhala zaplatenia sumy 4.062,65 Eur spolu s 8 %-ným úrokom z omeškania ročne od
16.02.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Dôvodil tým, že žalobca dňa 10.06.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému poskytol úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76
%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec 1.950 Eur a

bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 65 Eur. Dlžný zostatok je celkový
debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a
používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom
splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a

jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch, preto žalobca vystavil ku dňu
05.02.2017 nový výpis z kreditnej platobnej karty s konečným stavom ku dňu 31.01.2017 obsahujúci
súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím
na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 4.062,65 Eur. Žalovaný sinesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy
do 15.02.2017, preto sa žalobca obrátil na súd.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca listom zo 29.06.2017 navrhol súdu zmenu v osobe žalobcu tak,
aby do konania na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť uvedená v záhlaví tohto rozsudku. Tento
procesný krok bol zdôvodnený tým, že VÚB, a.s., uzavrela so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia,
s.r.o. (dnes len „Intrum Slovakia, s.r.o.“), so sídlom v Bratislave, zmluvu o postúpení pohľadávok,
predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená voči žalovanému. Žalovanému bolo postúpenie

pohľadávky oznámené písomne postupcom. Pôvodný žalobca a novo-vstupujúci žalobca preto žiadali
súd, aby súd zmenu strán na strane žalobcu pripustil. K tomuto podaniu bola pripojená žiadosť o
postúpenie a prevod, rámcová zmluva o postúpení pohľadávok a jej prílohy a list postupcu z 25.04.2017,
ktorým žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky.

4. Zmenu strán na strane žalobcu súd pripustil uznesením č.k. 5Csp/71/2017-39 zo dňa 19.07.2018.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, napriek tomu, že mu bola s výzvou na vyjadrenie dňa
15.10.2018 doručená.

6. V podaní zo dňa 03.04.2019 žalobca uviedol, že žalovaný dňa 10.06.2012 vyplnil Žiadosť o aktiváciu

Autokarty, pričom v zmysle obchodných podmienok prijatím a schválením žiadosti došlo k uzavretiu
zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Zo strany VÚB, a.s. bola uvedená
žiadosť schválená dňa 10.06.2012, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti. Kreditná karta je forma
revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný použitím tejto karty.
Žalovaný ako majiteľ karty môže ale nemusí tento úver čerpať. Revolvingový úver je typický tým, že

veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Z uvedeného dôvodu nemožno na
počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne
veriteľom dopĺňa , čím s menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. RPMN nie je možné určiť z
objektívnych dôvodov. V zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca
v zmysle zákona. V súlade s čl. V bod 35 písm. a/ Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu

listom zo dňa 03.04.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia
platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplnení povinných splátok v stanovenej
výške. Žalovaný z poskytnutého úverového rámca čerpal dňa 27.06.2012 sumu 150 Eur, dňa 28.06.2012
sumu 150 Eur, dňa 29.06.2012 sumu 30,01 Eur, dňa 22.07.2012 sumu 100 Eur, dňa 24.07.2012 sumu
100 Eur, dňa 28.07.2012 sumu 100 Eur, dňa 21.08.2012 sumu 100 Eur, dňa 23.08.2012 sumu 100

Eur, dňa 26.08.2012 sumu 100 Eur, dňa 17.09.2012 sumu 100 Eur, dňa 20.09.2012 sumu 100 Eur, dňa
25.09.2012 sumu 100 Eur, dňa 25.10.2012 sumu 19,61 Eur, dňa 27.10.2012 sumu 30,93 Eur, dňa
29.10.2012 sumu 100 Eur, dňa 04.12.2012 sumu 200 Eur, dňa 05.12.2012 sumu 40 Eur, dňa 06.12.2012
sumu 30,01 Eur, dňa 11.12.2012 sumu 200 Eur, dňa 16.12.2012 sumu 51,22 Eur, dňa 17.12.2012 sumu
50 Eur, dňa 26.01.2013 sumu 50 Eur, dňa 22.02.2012 sumu 10.02 Eur, dňa 22.02.2013 sumu 15,01 Eur,

dňa 29.04.2013 sumu 50 Eur (t.j. 2.226,81 Eur). Plnenie žalovaného v prospech kartového
účtu formou splátok predstavovalo celkovo sumu 1.606,21 Eur. Žalovaná suma 4.062,65 Eur pozostáva
z istiny 1.683,88 Eur, poplatkov 333,05 Eur, štandardného úroku vo výške 1.633,81 Eur a sankčného
úroku vo výške 411,91 Eur. Úroková sadzba bola stanovená v zmysle zmluvy a cenníka vo výške 23,76
% ročne. Všetky poplatky boli účtované v zmysle platného cenníka.

7. Žalobca dňa 03.04.2019 vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 744,96 Eur /pozostávajúcej z
uplatnených poplatkov vo výške 333,05 Eur a sankčných úrokov v sume 411,91 Eur/ s prislúchajúcim
úrokom z omeškania, ako aj v časti o zaplatenie 472 Eur z dôvodu postupnej úhrady časti pohľadávky
žalovaným po začatí konania, preto súd výrokom I. konanie v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

8. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie najmä oboznámením žaloby,
Žiadosti o aktiváciu autokarty, obchodných podmienok pre vydanie a používanie platobných kariet
vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance
holding účinných od 15.09.2011, výpisov z kreditnej platobnej karty, návrhu na zmenu žalobcu zo

dňa 29.06.2017, prílohy č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky, oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 25.04.2017, poštového podacieho hárku, vyhlásenia okamžitej splatnosti celého
dlžného zostatku zo dňa 03.04.2014, písomného podania žalobcu zo dňa 03.04.2019, cenníka VÚB,a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spol. Consumer finance holding, a.s. a zistil nasledujúci
skutkový stav:

9. Zo Žiadosti o aktiváciu autokarty zo dňa 10.06.2012 súd zistil, že v bode III. je výška úverového
rámca uvedená v sume 1.500 Eur, výška štandardnej mesačnej splátky 50 Eur a štandardná
úroková sadzba vo výške 1,98 % mesačne/ 23,76 % ročne. V bode V. je uvedený indikatívny výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov RPMN. V záverečnom ustanovení bodu V. žiadosti je uvedené,
že Prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní

kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. Obchodné podmienky (OP), Cenník a
Potvrdzujúci list sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. Žiadosť bola žalovaným podpísaná dňa 10.06.2012.
V časti „Vyplní banka:“ sa za textom „CFH na základe plnomocenstva“ nachádza nečitateľný podpis bez
uvedenia dátumu s miestom v J..

10. VÚB, a.s. vyhlásila okamžitú splatnosť úveru č. XXXXXXXXXX listom zo dňa 03.04.2014

adresovaným žalovanému, a to z dôvodu, že nedodržal platobnú disciplínu, s tým, že žalovaného vyzval
na úhradu zostatku úveru v sume 2.313,22 Eur po doručení tohto oznámenia. Žalovaný na pojednávaní
nerozporoval, že takáto listina mu bola doručená.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.) Na účely tohto zákona sa rozumie a/
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania; b/
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti; d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

15. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

16. Podľa § 11 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y),

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu

uzavretia predmetnej zmluvy o úvere /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. V rade prvom súd konštatuje, že žalobca preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v konaní, pretože
pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere platne nadobudol od pôvodného žalobcu a
veriteľaVÚB,a.s.nazákladepostúpeniapodľa§524ods.1,2OZvspojenís§92ods.8zák.č.483/2001

Z.z. o bankách, o čom svedčí najmä predložená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.12.2016,
oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2017, podací lístok aj príloha č. 3 rámcovej zmluvy o
postúpení pohľadávok. Pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala žalovaného na splnenie
dlhu zo zmluvy vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 03.04.2014, čo žalovaný
na pojednávaní nerozporoval. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalovaný bol v čase postúpenia

pohľadávky v omeškaní s riadnou úhradou splátok úveru viac ako 90 dní.

20. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že dňa 10.06.2012 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere podľa
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tento právny vzťah sa spravuje aj osobitným

zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy VÚB, a.s. ako veriteľ mal
poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úverový rámec do výšky 1.500 Eur, ktorý bol žalovaný oprávnený
čerpaťprostredníctvomvydanejkreditnejkartyažalovanýsazaviazalvrátiťveriteľoviúverspolusúrokmi
pri úrokovej sadzbe 23,76 % ročne, a to zaplatením dohodnutých mesačných splátok po 50 Eur.

21. Žalobca však v žalobe tvrdil /zhoduje sa s predloženými výpismi z Autokarty/, že ku dňu vystavenia
výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.950 Eur a bol povinný platiť
štandardnú mesačnú splátku vo výške 65 Eur, čo nezodpovedá písomnému obsahu predloženej zmluvy,
pričom v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o tom, že sa na uzavretí úverovej zmluvy s úverovým
rámcom 1.950 Eur účastníci písomne dohodli. Písomná forma je pritom pri uzatváraní spotrebiteľských

úverov obligatórne vyžadovaná, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 9 ods. 1
v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy).

22. V rade druhom, preskúmaním predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že okrem

nesprávnej výšky úveru a nesprávnej splátky táto zmluva neobsahuje podstatné náležitosti vyžadované
ust. § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského
úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, správne vypočítanú RPMN, ani výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedené nedostatky v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010

Z.z. rovnako spôsobujú, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

23. Z uvedených dôvodov súd dospel k presvedčeniu, že úver poskytnutý žalovanému prostredníctvom
Autokarty je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov, čiže žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi len to, čo od neho skutočne dostal. Z

predložených listín vyplýva a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný prostredníctvom Autokarty
čerpal sumu 2.226,81 Eur, pričom do podania žaloby zaplatil 1.606,21 Eur a po začatí konania 472 Eur.
Zostáva mu teda povinnosť uhradiť sumu 148,60 Eur (2.226,81 - 1.606,21 - 472 = 148,60
Eur), na čo ho vo výrokovej časti súd zaviazal.

24. Súd teda priznal žalobcovi právo na zaplatenie zostatku istiny vo výške 148,60 Eur spolu
s 8 % úrokom z omeškania ročne od 16.02.2017 do zaplatenia (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s ust. § 10c a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.25. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.
Hoci by procesne úspešnejšiemu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 64 %, súd

mu ho nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli a bolo by neúčelné rozhodovať o nulovej
výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.