Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/229/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209363
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213209363.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, IČO: 31 351 026, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36 860 662,
proti povinnému: 2/ R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XXXX/XX, o vymoženie sumy vo výške

24.262,86 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č.k. 12Er/674/2013-22 zo dňa 13. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Aleny
Szalayovej (EX 239/2013) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.
1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

konštatujúc, že žiadosť súdnej exekútorky nebola dôvodne podaná. Súd prvej inštancie konštatoval,
že oprávnený sa návrhom podaným dňa 18.04.2013 domáhal u súdnej exekútorky JUDr. Aleny
Szalayovej vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinným vo výške 24.262,86 eur
s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2010-5549 zo dňa 18.05.2011, ako aj rozhodcovského
uznesenia sp. zn. II/2010-5549, zo dňa 25.05.2011. Súd prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že

uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 31K/55/2013-31 zo dňa 15.11.2013 na majetok povinného v 1.
rade Petra Pethesa, nar. 25.08.1979 bol vyhlásený konkurz. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako
aj s poukazom na zákonné ustanovenie § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií
v znení neskorších predpisov konštatoval, že ex lege došlo k zastaveniu exekučného konania voči
povinnému v 1. rade. Preskúmaním úverovej zmluvy č. 25960710/7930 zo dňa 26.07.2007 uzavretú
medzi oprávneným a povinným, pričom zistil, že v článku VI. bod 8 prikladanej zmluvy je obsiahnutá

rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej: "Stavebná sporiteľňa uzavretím tejto úverovej zmluvy navrhuje,
že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu budú rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní
prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom
styku. Poberateľ úveru vyjadruje súhlas s návrhom stavebnej sporiteľne na riešení sporov stálym
rozhodcovským súdom." Konštatoval, že predmetná úverová zmluva, v rámci ktorej bola uzavretá i
vyššie citovaná rozhodcovská doložka, založila záväzkovoprávny vzťah medzi oprávneným, ktorý pri

jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnými, ktorí pri jej uzatváraní nekonali
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzavieraní predmetnej úverovej zmluvyvystupoval ako dodávateľ a povinní ako spotrebitelia (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené považoval za nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a povinnými
je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte

ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie
zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú
rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú

zmluvu si spotrebiteľ zároveň osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na to, že zmluvné
podmienky v zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Táto doložka nebola dojednaná individuálne, do zmluvných podmienok bola zaradená veriteľom ešte
pred uzavretím samotnej úverovej zmluvy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne
dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo

s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Povinní sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdali vopred svojich práv čo je v rozpore

s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň bola spotrebiteľovi fakticky odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský
súd, ktorý si v predtlačenom formulári úverovej zmluvy prakticky sám zvolil. Neplatná rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je absolútne neplatnou, výkon práv a povinností
z nej odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Nemôže preto založiť právomoc rozhodcovského

súdu a rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalej konštatoval, že
rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného
rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to
je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod

na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekučného konania, a preto súd prvej inštancie rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku
tohto uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a

vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že je špecializovanou bankou - stavebnou
sporiteľnou, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách, a ktorá v zmysle vydaného
bankového povolenia vykonáva stavebné sporenie v zmysle zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení. Je teda oprávnená poskytovať finančné prostriedky len na tzv. stavebný účel a len stavebným
sporiteľom. Mal za to, že postupoval v súlade so zákonom a povinnosťami pri poskytovaní práva

voľby o rozhodovaní prípadných sporov, teda uviedol, že je vždy len na klientovi ako spotrebiteľovi,
či oprávnenému udelí súhlas s tým, aby prípadné spory z obchodného styku a spory z obchodov boli
rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
alebo nie, pričom táto voľba sa následne prejaví aj v úprave úverovej zmluvy. Na podporu svojich
tvrdení predložil návrh zmluvy o stavebnom sporení, v ktorom povinná svojim podpisom vyjadrila

svoj súhlas s tým, aby prípadné spory z platobného styku a spory z obchodov boli rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní. Oprávnený pri vypracovávaní znenia zmluvy len zohľadnil skutočnosť, že
povinná v návrhu zmluvy využila svoje právo voľby a vyslovila súhlas o rozhodovaní prípadných sporov
v rozhodcovskom konaní. Preto sa domnieval, že takýto spôsob výberu rozhodcovskej doložky je
individuálne dojednaný. Poukázal tiež na ustanovenie § 31 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z., teda že

ani rozhodca / rozhodcovský súd nesmel prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré je v rozpore
so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany práv spotrebiteľa. Záverom odvolania uviedol, že
postup súdu prvej inštancie mal za následok poškodzovanie jeho práv a ak odvolací súd napadnuté
uznesenie potvrdí, nebude mať už možnosť od povinného vymôcť svoju pohľadávku.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.4. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd
prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 13.05.2016, t.j. ešte za účinnosti predchádzajúceho

procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7.Vprejednávanejvecisaoprávnenýsvojímnávrhomzodňa11.04.2013,doručenýmsúdnejexekútorke
JUDr. Alene Szalayovej dňa 18.04.2013 domáhal vymoženia sumy 24.262,86 eur s príslušenstvom

od povinných 1. a 2. Exekučným titulom je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, zo dňa 18.05.2011, sp.zn. II/2010-5549, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 24.10.2012 a vykonateľnosť dňa 27.10.2012 v spojení s rozhodcovským uznesením
zo dňa 25.05.2011 sp.zn. II/2010-5549. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla
prvoinštančnému súdu dňa 26.04.2013. Súd prvej inštancie z uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa

15.11.2013 č.k. 31K/55/2013-31 zistil, že na majetok dlžníka G. G. (povinný 1.) súd vyhlásil konkurz.
Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že žiadosť súdnej exekútorky z
dôvodov v ňom uvedených zamietol.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 26.07.2007 uzatvorená medzi
oprávneným a povinnými 1/ a 2/ je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorená štandardným formulárovým
systémom. V ust. § 52 ods. 1 OZ je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy zo dňa 26.07.2007 (č.l.

8 spisu) a z výpisu oprávneného z obchodného registra je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený,
je osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník,
v tomto spore povinná 2/, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.
Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne posúdil povinnú 2/ ako spotrebiteľa, oprávneného
ako dodávateľa, úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie týkajúceho
sa vyhlásenia za neprijateľnú podmienku samotnú rozhodcovskú doložku a dodáva, že akákoľvekrozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho
súduspotrebiteľovibolozároveňtýmtopostupomodňatéprávobrániťsaapodaťžalobualeboakýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť
sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako
prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul.
Zmluva, ktorú povinná 2/ podpísala je typovou zmluvou, povinná nemala možnosť jej obsah meniť a

tak nemala ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie
aj prebehlo. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že oprávnený k odvolaniu doložil Návrh zmluvy
o stavebnom sporení FLEXIBIL zo dňa 05.07.2007, nakoľko aj uvedený návrh bol formulárového typu,
kedy spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať podmienky jeho uzatvorenia. Uvedené neovplyvňuje
ani to, že podľa tvrdenia oprávneného povinná 2/ v návrhu zmluvy svojim podpisom vyjadrila svoj súhlas

s tým, aby prípadné spory z platobného styku a spory z obchodov boli rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní. Tento súhlas označený zaškrtnutím však nebol osobitne potvrdený podpisom povinnej 2/, jej
podpis bol až na konci celého návrhu zmluvy. Predmetné dojednanie bolo navyše predtlačené malým,
ťažkočitateľnýmpísmom.Zuvedenéhopretomožnovyvodiťzáver,žepredmetnározhodcovskádoložka
nebola individuálne dojednaná.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy

považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

14. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).