Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. január 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813010505
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3813010505.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 22. 01. 2018 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému D. I.

r o z h o d o l :

Obžalovaný D. I., nar. XX. XX. XXXX v T., okres Prievidza, trvale bytom T., G. cesta XX /XXXX, okres D.,

j e v i n n ý, ž e:

dňa 16. 07. 2012 v čase o 18,30 h viedol po ceste I/50 smerom od mesta Prievidza do Handlovej
okres Prievidza motocykel zn. Ducati Monster evidenčné číslo BA XXX AV a to v ľavom jazdnom

pruhu s dvoma jazdnými pruhmi, pričom v kilometri 176,5 z dôvodu závažného porušenia ustanovenia o
dovolenej rýchlosti mimo obce, pričom išiel rýchlosťou minimálne 126 km/h narazil s týmto motocyklom
do pred ním idúceho motorového vozidla značky Suzuki Swift SX4, evidenčné číslo PD XXX DV, ktoré
viedol ako vodič A. G., čím porušil ustanovenie § 16 ods. 1, ods. 2, Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho A. G. utrpel zranenia - podvrtnutie
stavcov v bedrovej oblasti a postraumatickú stresovú reakciu, ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe
života počas 4 týždňov,

t e d a
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona,

t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a za to sa

a z a t o s a
o d s u d z u j e

Podľa § 158, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiacov , výkon
ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Krajského súdu Trenčín číslo 3 To 9/2015 zo dňa 23. 09. 2015 bol podľa § 321 ods. 1
písm. b), písm. c) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2 T 140/2013zo dňa 13. 08. 2014 ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
158 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 5 mesiacov, podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Taktiež bol obžalovanému uložený aj trest zákazu činnosti riadiť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 24 mesiacov. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd, okrem iného, uviedol že v skutkovej vete , ako aj v odôvodnení napadnutého rozsudku
absentuje prvostupňovým súdom ustálený konkrétny údaj o rýchlosti jazdy motocykla obžalovaného.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd uviedol len to, že sa priklonil k záverom znaleckého
posudku B.. I. Csc., podľa znaleckého posudku tohto znalca predstretová rýchlosť motocykla bola

132 kilometrov za hodinu + - tolerančné rozpätie. Poukázanie prvostupňového súdu v odôvodnení
napadnutého rozsudku na závery konkrétneho znaleckého posudku nedáva odpoveď na otázku akú
konkrétnu rýchlosť motocykla v prejednávanom prípade ustálil prvostupňový súd, keďže v odôvodnení
rozsudku poukázal na znalcom zistenú rýchlosť motocykla v určitom rozpätí. Podľa odvolacieho súdu
absencia konkrétneho zistenia údaja o rýchlosti motocykla obžalovaného je v prejednávanom prípade
podstatnou náležitosťou skutku v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku a z hľadiska určitosti skutku

nestačí túto rýchlosť označiť pojmom " neprimeraná ", keďže takéto označenie je právnym pojmom.
Podľa odvolacieho súdu v tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi neprimeranou rýchlosťou ( §
16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. ) a nedovolenou rýchlosťou ( § 16 ods. 2 až 7 zákona č. 8/2009
Z.z. ), pretože nie každé prekročenie dovolenej rýchlosti automaticky znamená aj naplnenie pojmových
znakov neprimeranej rýchlosti. V odôvodnení rozsudku absentujú akejkoľvek úvahy prvostupňového

súdu s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli prvostupňový súd k právnemu záveru o
neprimeranej rýchlosti jazdy obžalovaného v zmysle § 16 ods. 1 zákona č.8/2009 Z.z., teda absentuje
poukaz na konkrétne okolnosti prípadu, ktoré prvostupňový súd podriadil pod jednotlivé pojmové znaky
( okolnosti, ktoré môže vodič predvídať a povinnosť vodiča jazdiť takou rýchlosťou, aby mohol zastaviť
na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad ). V prípade nedovolenej rýchlosti odvolací súd uviedol že je

nepreskúmateľná správnosť právneho záveru prvostupňového súdu o zavinení dopravnej nehody z
dôvodu nedovolenej rýchlosti jazdy obžalovaného. V ustanoveniach zákona č. 8/2009 Z.z. zákonodarca
rozlišuje z hľadiska prekročenia dovolenej rýchlosti nezávažné porušenie ustanovenia o dovolenej
rýchlosti ( § 137 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 2 písm. d ) ) a závažným porušením ustanovenia o
dovolenej rýchlosti ( § 137 ods. 2 písm. d) - prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto

zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 kilometrov
za hodinu na -1 a viac alebo mimo obce o 30 kilometrov za hodinu na -1 a viac ). Podľa odvolacieho
súdu nie je preskúmateľné, či prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal z porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo strany obžalovaného
závažným alebo nie závažným spôsobom. Vyriešenie uvedenej otázky podľa odvolacieho súdu môže

mať v prejednávanom prípade podstatný význam pre správne právne posúdenie veci. V prejednávanom
prípade prichádza do úvahy posúdiť či poškodený spôsobom svojej jazdy neporušil všeobecne záväzný
právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky s poukazom na povinnosť vodiča podľa §
10 ods. 1 a najmä ods. 6 prvá veta zákona č. 8/2009 Z.z. ( povinnosť dať prednosť v jazde ). K tomuto
názoru vedu odvolací súd aj závery simulácie nehody v znaleckom posudku B.. I. Csc. ku, ktorým

sa priklonil prvostupňový súd. Z týchto záverov vyplýva, že v čase keď poškodený začal s vozidlom
prechádzať do ľavého jazdného pruhu, obžalovaný sa už nachádzal s motocyklom v ľavom jazdnom
pruhu. V súvislosti s tým odvolací súd poukazuje na to že nedanie prednosti v jazde podľa § 137 ods. 2
písm. i) zákona č, 8/2009 Z.z. je zákonodarcom kvalifikované ako porušenie pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepostupoval v

zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku pri posudzovaní znaleckých posudkov skúmajúcich tú istú
udalosť s pomerne rozdielnymi výsledkami. Hoci nie je súd oprávnený sám posudzovať odborné
otázky pri hodnotení tohto dôkazu podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku nesmie len mechanicky
preberať závery znaleckého dokazovania. Odvolací súd poukázal na to že obaja znalci z odvetvia
cestnej dopravy vychádzali z tých istých podkladov ( obsah výsluchov vypočutých svedkov, listinné

dôkazy), dopravnú nehodu simulovali za pomoci toho istého simulačného počítačového programu,
napriek tomu, ako odborníci v tom istom odvetví , dospeli k rozdielnym záverom. Vzhľadom na
rozdiely vo výpovediach vodičov práve znalecký posudok mal objasniť objektívne okolnosti dopravnej
nehody. Z uvedených dôvodov nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné prikloniť sa k záverom
jedného z dvoch rozdielnych znaleckých posudkov len s poukazom na jeho zhodu s tvrdeniami

poškodeného ako to urobil prvostupňový súd v prejednávanom prípade. Vzhľadom na to že znalci pri
podávaní znaleckého posudku vychádzali z rovnakých údajov a používali ten istý simulačný program,
prvostupňový súd mal dbať na zvýšenú pozornosť pri objasnení príčin týchto rozdielov, najmä vzhľadom
na existenciu zadokumentovaných stôp z miesta dopravnej nehody. Prvostupňový súd, v súlade sustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v rámci dokazovania mal zamerať svoju pozornosť
predovšetkým na to, ktoré výsledky simulácie ktorého znalca sa najviac pridržujú skutočne zisteným a
zaisteným stopám na mieste nehody. Podľa odvolacieho súdu v neprospech priklonenia sa k správnosti

záverov posudku znalca B.. I. Csc. nasvedčuje najmä skutočnosť že tento sa v znaleckom posudku
vôbec nevysporiadal s existenciou stopy č. 7, ktorej začiatok sa nachádza v oblasti stopy č. 6. V
prípade tohto v znaleckom posudku tohto znalca vyvstáva aj otázka správnosti tolerančného rozpätia
správnosti výsledkov v rozsahu 5 %. Výsledná poloha simulovaného pohybu vozidla poškodeného
totiž nezodpovedá skutočnej polohe vozidla a znalec osobitne neriešil ani zhodu simulovaného pohybu

vozidla poškodeného zo skutočne zistenými stopami po kolesách osobného motorového vozidla ( stopy
č. 7, 8, 9 ). Podľa odvolacieho súdu bude úlohou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie, ktoré
bude zamerané na posúdenie, simulácia, ktorého znaleckého posudku sa najviac približuje skutočne
zaisteným stopám na mieste nehody a výsledným polohách vozidiel s ohľadom na to, že úlohou
simulácie dopravnej nehody je čo najpresnejšie určiť priebeh nehody tak, aby zodpovedal skutočným
stopám zaisteným na mieste nehody. Úlohou prvostupňového súdu bude objasniť aj to, či a ako znalci

zohľadnili možnosť pôsobenia rozdielnych brzdných síl pri pohybe vozidla poškodeného po zrážke
( ako sa menila hodnota spomalenia vozidla ), keďže stopy po kolesách ( stopy č. 7, 8, 9) majú
rozdielny bod ich začiatku. Znalci v posudkoch nevysvetlili, ako do simulácie v časti spomaľovania
vozidla poškodeného premietli skutočnosť, že na mieste nehody boli lokalizované a zistené len 3 stopy
po kolesách vozidla poškodeného, pričom nevysvetlili, o akú hodnotu bolo znížené spomalenie vozidla

poškodeného v dôsledku absencie šmykovej stopy po štvrtom kolese oproti maximálne možnému
spomaľovaniu vozidla v dôsledku brzdenia všetkými kolesami a ako zohľadnili, že stopa č. 7 podľa
fotodokumentácie nesie stopy drenia kolesa aj časťou tvrdšou ako je pneumatika. V rámci riešenia
uvedených otázok bude úlohou prvostupňového súdu ustáliť aj kvantitatívne predovšetkým rýchlosť
jazdy obžalovaného, výhľadové možnosti poškodeného, kde sa nachádzal obžalovaný v čase, keď

poškodený začal prechádzať do ľavého jazdného pruhu, aké možnosti mali účastníci nehody zabrániť
tejto nehode, ustáliť otázku vplyvu nerovnosti vozovky pri rýchlostnom limite 90 kilometrov za hodinu na
nevyhnutnosť uvedenia vozidla poškodeného do ľavého jazdného pruhu a správne ustálené skutkové
okolnosti správne posúdiť z hľadiska právnych povinností jednotlivých účastníkov dopravnej nehody.
Bude tiež nevyhnutné v ďalšom konaní sa vysporiadať s námietkami obhajoby vo vzťahu k ujme

poškodeného na zdraví z hľadiska správnej aplikácie ustanovenia § 123 ods. 1 Trestného zákona.
Prvostupňový súd, podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, vykonal úkony a dôkazy, ktorých vykonanie nariadil odvolací súd. Vypočul znalcov B.. I. Cs.
a B.. G.. Podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku, potom čo z týchto znalcov vypočul, pribral na
preskúmanie znaleckých posudkov týchto znalcov znalecký ústav odbore doprava cestná a to Ustav

súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline.
Znalec B.. I. Csc. na hlavnom pojednávaní, okrem iného, uviedol že pred pojednávaním sa oboznámil s
rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto trestnej veci, toto mu bolo doručené. Podľa jeho názoru námietky
odvolacieho súdu sa týkajú právnej roviny prípadu. Rozoberaju otázku primeranej, neprimeranej
rýchlosti. Rozdiel znaleckých posudkov v tejto veci, jeho a kolegu B.. G. je v jednej veci. Podľa

jeho záveru technickou príčinou dopravnej nehody je prekročenie povolenej rýchlosti obžalovaným.
Považuje jazdu obžalovaného za jazdu neprimeranou rýchlosťou. Jeho kolega znalec dospel k záveru
že prekročenie povolenej rýchlosti obžalovaným je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody,
uvádza však ďalšiu príčinnú súvislosť vzniku dopravnej nehody a to prechádzanie vozidla poškodeného
z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. Toto rozoberá vo svojich pripomienkach odvolací

súd. Riešia otázku či sa jedná o nedanie prednosti v jazde poškodeného obžalovanému. Tu treba
riešiť otázku či musel motocyklista - obžalovaný náhle meniť smer jazdy ako reakciu nad prechádzanie
vozidla poškodeného do vedľajšieho jazdného pruhu. Motocyklista pri prekročenej povolenej rýchlosti
musel reagovať na odbočovanie vozidla poškodeného, reagoval brzdením, potom padol, šmýkal sa.
Bola to reakcia na prejdenie vozidla poškodeného z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného

pruhu. Toto však platí za situácie prekročenia povolenej rýchlosti obžalovaným. V prípade, že by jazdil
obžalovaný povolenou rýchlosťou, nemusel by náhle reagovať na prejdenie vozidla poškodeného do
ľavého jazdného pruhu. V takomto prípade sa nejedná o nedanie prednosti v jazde poškodeným. Je
však vecou právneho posúdenia či poškodený mal povinnosť predvídať že jazdí za ním motocyklista
- obžalovaný s prekročením povolenej rýchlosti. V prípade, že mal povinnosť toto predvídať, nemal

prechádzať z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. V prípade, že by jazdil obžalovaný
povolenou 90 kilometrovou rýchlosťou, nebolo by došlo ku žiadnej kolíznej situácii. Z tohto dôvodu tvrdí
že prejdenie vozidla poškodeného z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu nie je v príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Na otázku aby sa vyjadril k tomu že, ako uvádza odvolací súd vosvojom rozhodnutí, hoci obaja znalci vychádzali z rovnakých podkladov, z výpovedí svedkov, rovnakého
spisu, používali rovnakú počítačovú simuláciu; dospeli k rozdielnym záverom, uviedol že všetky výpočty
majú určité tolerančné rozpätie, ide o nehodu dosť technicky zložitú. Je tam dosť veľké množstvo stôp,

na dlhom úseku vozovky. Toto vytvára určitú toleranciu, rozdiely. Najdôležitejšia je rýchlosť vozidla,
táto vychádza zo zadokumentovaných stôp. Tak isto aj kolega dospel k záveru že u obžalovaný jazdil
s prekročenou povolenou rýchlosťou. Mierne rozdiely sú technicky prijateľné. Na otázku či zaistené
stopy do počítačového programu dosadili rovnaké, alebo sú určité rozdiely, uviedol že na základe
stôp riešil nehodový dej. Použil všetky stopy, ktoré boli potrebné na zadokumentovanie nehodového

deja. Na otázku že podľa odvolacieho súdu sa vo svojom znaleckom posudku vôbec nevysporiadal s
otázkou stopy číslo 7, v oblasti stopy číslo 6 , uviedol že je to stopa po postretovom pohybe vozidla
poškodeného. Táto zodpovedá postretovému pohybu vozidla poškodeného. Nevie povedať čo by k
tomu podrobnejšie mal uviesť. Na otázku či a ako zohľadnil možnosť pôsobenia rozdielnych brzdných síl
pri pohybe vozidla poškodeného po zrážke, ( ako sa menila hodnota spomalenie vozidla ), keďže stopy
po kolesách ( č.7, 8, 9 ) majú rozdielny bod ich začiatku, neuviedol, ako stotožnil stopy po kolesách číslo

7, 8, 9 v tom smere, ktorá stopa pochádza od toho - ktorého konkrétneho kolesa vozidlo poškodeného,
uviedol že po náraze došlo ku destabilizácii jazdy vozidla poškodeného, rotácii, bol riešený pohyb
vozidlo poškodeného do určitej konečnej polohy tohto vozidla. Nebolo potrebné riešiť ktorá stopa
pochádza od ktorého kolesa. Skutočnosť že boli zistené tri stopy od vozidla poškodeného súvisí s
destabilizáciou jazdy vozidla poškodeného po kolízii. Na otázku samosudcu aby sa vyjadril ku tvrdeniu

odvolacieho súdu že v prípade jeho posudku vzniká otázka správnosti uvádzaného tolerančného
rozpätia správnosti výsledkov v rozsahu 5 %, keďže výsledná poloha simulovaného pohybu vozidla
poškodeného nezodpovedá skutočnej výslednej polohe vozidla a znalec osobitne neriešil ani zhodu
simulovaného pohybu vozidla poškodeného zo skutočne zaistenými stopami po kolesách osobného
motorového vozidla; znalec uviedol že nepresnosť vo výsledku je zohľadnená v tolerančnom rozpätí.

Na otázku obhajcu či znalec uvažoval pri postretovom deji v súvislosti so stopou číslo 7 že došlo ku
prasknutiu zadnej pneumatiky, či to môže byť dôvod stopy číslo 7, uviedol že pravé zadné koleso vozidla
poškodeného bolo poškodené, bol deformovaný disk. Táto stopa mohla vzniknúť trením disku vozidla
poškodeného. Je to v prípade ak došlo k úniku tlaku v pneumatike vozidla poškodeného. Tento únik
tlaku v pneumatike je zanedbateľný, neuvažoval s ním v posudku. Na otázku obhajcu ako si vysvetľuje

skutočnosť že došlo ku poškodeniu pravej pneumatiky keďže k nárazu do vozidla poškodeného došlo
z ľavej strany, uviedol že poškodenie vozidla poškodeného bolo na ľavej strane vozidla, motocykel
však narazil do zadnej časti vozidla poškodeného. Na otázku ako sa premietla do postretovej jazdy
vozidla poškodeného existencia stopy číslo 10 ( úlomok z motorového vozidla ),uviedol že táto stopa
nie je podstatná, nemusela sa nachádzať ani na mieste kde bola po dopravnej nehode. Pri znaleckom

posudku rátal s vybočením vozidla poškodeného po dopravnej nehode doľava, pohyb bol nestabilný,
neuvažoval s rotáciou vozidla, otočením o 360 stupňov. Spomalenie vozidla poškodeného po strete
nebolo spôsobené brzdením poškodeného. Toto nebolo zohľadnené v znaleckom posudku, podľa jeho
názoru vodič nebrzdil. Spomalenie vozidla bolo spôsobené len nestabilnou jazdou. Hodnota spomalenia
sa menila, pri výpočte použil strednú hodnotu spomalenia. Pri pohybe motocykla pred dopravnou

nehodou vychádzal z existencie stopy číslo 1, je to moment kedy začal motocyklista reagovať na
dopravnú situáciu. Začal reagovať na prechádzanie vozidla poškodeného z pravého jazdného pruhu do
ľavého jazdného pruhu. Je to začiatok nehodového deja. V tomto momente motocyklista - obžalovaný už
nezrýchľoval jazdu, začal brzdiť. Nasvedčuje tomu existencia stopy číslo 1. Ak zrýchľoval motocyklista
bolo to ešte pred začiatkom nehodového deja. V súvislosti s poškodením nádrže motocykla muselo dôjsť

ku viacerým kontaktom s nádržou motocykla.
Znalec B.. G., okrem iného, uviedol že pripúšťa že v súvislosti s tým že pri vypracovaní znaleckého
posudku mal rovnaké vstupné údaje ako kolega znalec, znalecký posudok vypracoval na základe
rovnakého počítačového programu ako kolega, čo nevylučuje určité odchýlky vo výsledku. Pri
vypracovaní posudku, na rozdiel od kolegu znalca, uvažoval s rozdielnym miestom stretu motocykla

s vozidlom poškodeného, taktiež s rozdielnym pohybom, inou brzdnou dráhou . Nie si je istý či môže
posudzovať znalecký posudok iného znalca. Miesto stretu určil na stope číslo 6. V mieste stopy číslo 1
motocykel brzdil, na mieste kde končila brzdná stopa motocykel spadol, keď sa potom šúchal zanechal
brzdné stopy ( S2- S5). Stopa S 6 je miesto kde vytiekol benzín z nádrže. Rozdiel v posudkoch
je aj v stopách ktoré vznikli po strete motocykla s autom. Vo svojom znaleckom posudku uvažoval

s nárazom do zvodidiel, po náraze do zvodidiel došlo ku rotácii vozidla. Do počítačového programu
dosadil všetky stopy ktoré mal k dispozícii. Na otázku samosudcu či sa dá povedať že stopy na fotografii
číslo 17 pochádzajú z tejto dopravnej nehody, uviedol že pochádzajú, stopercentne sa to však nedá
povedať. Je to však s veľkou mierou istoty. Na ďalšiu otázku aby sa vyjadril, v zmysle právneho názoruodvolacieho súdu, či a ako zohľadnil možnosť pôsobenia rozdielnych brzdných síl pri pohybe vozidla
poškodeného po zrážke ( ako sa menila hodnota spomalenia vozidla ), keďže stopy po kolesách ( č.
7, 8, 9 ) majú rozdielny bod začiatku a aby sa vyjadril ako stotožní stopy po kolesách č. 7, 8, 9 v tom

smere, ktorá stopa pochádza od toho - ktorého konkrétneho kolesa vozidla poškodeného, uviedol že
stopy č. 7, 8, 9 ozrejmujú akým spôsobom sa vozidlo poškodeného pohybovalo po strete s motocyklom
obžalovaného. Stopa č. 7 je stopa, ktorá sa vytvorila po vyzutí pneumatiky, došlo ku kontaktu disku
vozidla s vozovkou. Vo svojom znaleckom posudku neuvažuje s tým, že by vodič vozidla po kolízii
brzdil. Z tohto dôvodu začínajú vznikať stopy až po určitom úseku. Stopa č. 8 patrí k ľavému prednému

kolesu, nie je veľmi viditeľná stopa po ľavom zadnom kolese. Na otázku akým spôsobom premietol do
posudku, do spomaľovania, existenciu stôp č. 7, 8, 9, uviedol že to urobil takým spôsobom aby čo
najpresnejšie tieto stopy premietol do simulácie. V prípade stopy č. 7 znížil súčiniteľ trenia na 0,5. Na
otázkusamosudcuuviedolževsúvislostisosvojímznaleckýmposudkomzotrvávanadvochtechnických
príčinách vzniku dopravnej nehody a to odbočenie vozidla poškodeného z pravého jazdného pruhu do
ľavého jazdného pruhu a neprimeranú rýchlosť motocyklistu. Na otázku prokurátora uviedol že uvažoval

už od stopy č. 1 s brzdením motocyklistu. Už od toho miesta sa motocykel začal nakláňať. Náraz nádrže
spôsobil deformáciu pneumatiky. Na otázku prokurátora uviedol že v prípade, že by motocyklista išiel
povolenou rýchlosťou v mieste stretu 90 kilometrov za hodinu, nebolo by došlo ku stretu motocykla
s vozidlom poškodeného. Je to otázkou právneho posúdenia situácie. Nebol by dodržaný bezpečný
pozdlžny odstup medzi vozidlami. Aj v prípade že by išiel rýchlosťou 103 kilometre za hodinu, v prípade

intenzívneho brzdenia motocyklistu by nebolo došlo k jeho stretu s vozidlom poškodeného. Na otázku
obhajcu uviedol že vodič motorového vozidla tým, že vošiel do jazdnej dráhy motocykla, vyvolal kolíznu
situáciu. Vo vzťahu k aktuálnej rýchlosti motocykla, vodičovi motocykla vytvoril náhlu prekážku. Na
otázku obhajcu uviedol že motorové vozidlo začalo rotovať po kontakte so zvodidlami. Určite spôsobilo
nestabilitu motorového vozidla znehodnotenie pravej zadnej pneumatiky. Na otázku samosudcu uviedol

žepodľajehonázorukolíziumedzimotocyklomamotorovýmvozidlompoškodenéhovyvolaloodbočenie
motorového vozidla poškodeného do ľavého jazdného pruhu a nie neprimeraná rýchlosť motocyklistu.
Ak kolega znalec tvrdí že miesto stretu sa nachádza v oblasti stopy číslo 5, pričom on tvrdí že je to v
oblasti stopy číslo 6, podľa jeho názoru miesto stretu musí byť prinajmenšom v blízkosti stopy číslo 6.
Je to možno 30 - 40 centimetrov, rozdiel medzi ich závermi je podľa jeho názoru zanedbateľný.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok znaleckého ústavu v odbore doprava cestná a to Ústavu
súdneho inžinierstva žilinskej univerzity v Žiline. Znalecký ústav mal zodpovedať, po oboznámení sa
s obsahom spisu Okresného súdu Prievidza č. 2 T 140/2013, položené otázky. Mal posúdiť spôsob a
techniku jazdy vodiča motocykla - obžalovaného pred a v čase dopravnej nehody, taktiež mal posúdiť
spôsob a techniku jazdy vodiča motorového vozidla - poškodeného pred a v čase dopravnej nehody,

mal spracovať časovo - grafickú analýzu dopravnej nehody a posúdiť možnosti odvrátenia zrážky medzi
vozidlami, mal stanoviť príčinu dopravnej nehody a mal uviesť iné zistenia znaleckého ústavu. Na
hlavnompojednávaníprezentovalzáveryznaleckéhoposudkuzaznaleckýústavdoc.B..L.PhD..Okrem
iného uviedol že na základe predložených materiálov vypracovali kompletnú analýzu nehodového deja.
Bola ustálená minimálna hodnota rýchlosti motocykla obžalovaného na 126 kilometrov za hodinu.

Taktiež bolo zistené že vodič motorového vozidla Suzuki, poškodený, vykonával manéver prechodu z
pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. Motocyklista sa pohyboval najprv v pravom jazdnom
pruhu, potom prešiel do ľavého jazdného pruhu, keď rozpoznal že motorové vozidlo poškodeného
sa premiestnilo do ľavého jazdného pruhu, reagoval brzdením, došlo k pádu motocyklistu a nárazu
motocykla do vozidla poškodeného. Náraz smeroval do zadnej časti vozidla. V čase nárazu, respektíve

pred ním sa motocykel šmýkal po vozovke. Technika jazdy vodiča motocykla nebola správna, pohyboval
sa výrazne vyššou rýchlosťou ako bola pre daný úsek cesty povolená. Ako uviedol, motocyklista sa
pohyboval rýchlosťou minimálne 126 kilometrov za hodinu. Je to prvok nehodového deja ktorý je v
rozpore s pravidlami cestnej premávky, táto skutočnosť v konečnom dôsledku znemožnila motocyklistovi
zabrániť vzniku dopravnej nehody. Preto je tento prvok predovšetkým príčinou dopravnej nehody. Na

vznik dopravnej nehody mala vplyv aj skutočnosť že vodič motorového vozidla Suzuki, poškodený,
nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu za sebou, prípadne vôbec nevyhodnotil. V prípade keby to urobil
mal možnosť zaregistrovať že za ním sa pohybuje motocykel a že prechodom z pravého jazdného
pruhu do ľavého dôjde ku vzniku kolíznej situácie. Na otázku samosudcu ako si vysvetľuje, vzhľadom
na dopravnú situáciu, skutočnosť že vodič motorového vozidla Suzuki odbočil do ľavého jazdného

pruhu, uviedol že k tomuto uviedol vodič motorového vozidla Suzuki že to bolo z dôvodu nerovnosti,
ktorá sa nachádzala na vozovke v pravom jazdnom pruhu. Pokiaľ sa týka spôsobu a techniky jazdy
vodiča motorového vozidla Suzuki, poškodeného, túto nepovažujú za správnu, poškodený mal možnosť
v prípade správneho vyhodnotenia situácie v spätnom zrkadle, vyhodnotiť že medzi rýchlosťami jehovozidla a motocykla je veľký rozdiel v rýchlosti, v prípade že túto situáciu cez spätné zrkadlo vyhodnotil.
Na otázku samosudcu či vylučuje možnosť že vodič motorového vozidla, poškodený, nevidel zozadu
prichádzajúci motocykel, uviedol že v prípade, ak by túto situáciu vyhodnotil v spätnom zrkadle, mal

možnosť vidieť že vzadu sa pohybuje motocyklista na motocykli. Túto situáciu by nevyhodnotil len za
situácie že by to vyhodnocoval vo výraznom časovom predstihu predtým ako začal robiť odbočovací
manéver. Toto nepovažujú za technicky správne. Poškodený mal situáciu vyhodnotiť pohľadom do
spätného zrkadla bezprostredne pred začatím odbočovacieho manévru. Ak by to bol urobil mal by
možnosť vidieť že za ním sa pohybuje motocyklista a pri bežnom vyhodnotení situácie v spätnom

zrkadle, mal možnosť vyhodnotiť že rozdiel rýchlosti medzi motorovým vozidlom a motocyklom je taký
že musí dochádzať ku predchádzaniu, teda mal možnosť vedieť že prípadným priečnym premiestnením
motorového vozidla dôjde ku vzniku takej situácie ktorú nebude môcť motocyklista zvládnuť. Podľa
jeho názoru je možné že vodič motorového vozidla vyhodnotil dopravnú situáciu podstatne skôr ako
začal vykonávať odbočovací manéver, bol presvedčený, že za ním sa nenachádza nič, alebo situáciu
vôbec nevyhodnotil. Iný dôvod tam nie je. Pokiaľ sa týka vplyvu rýchlosti jazdy motocyklistu, vodič

motorového vozidla pri pohľade do spätného zrkadla nevyhodnocuje rýchlosť jazdy vozidla za ním,
má však možnosť vyhodnotiť rozdiel v rýchlosti vozidiel. Vyhodnocuje či sa približuje k nemu, v tomto
prípade, motocyklista. Teda v tomto prípade vodič motorového vozidla mal možnosť vyhodnotiť že bude
predchádzaný motocyklom. Na otázku samosudcu uviedol že medzitým ako vodič motorového vozidla
pozreldospätnéhozrkadlaazačatímodbočovaciehomanévruuplynuladobaviacako5sekúnd.Vyplýva

to aj z toho že na uvedenom mieste je dlhý úsek vozovky rovný. Vodič motorového vozidla Suzuki
by zabránil dopravnej nehode správnym vyhodnotením dopravnej situácie neuskutočnením priečneho
premiestnenia svojho vozidla z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. Vodič motocykla mal
možnosť zabrániť dopravnej nehode správnou technikou jazdy, teda keby sa pohyboval pred miestom
stretu povolenou rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu. V takom prípade, v prípade plynulého brzdenia,

mal možnosť vyrovnať rýchlosť medzi motocyklom a motorovým vozidlom Suzuki. V takom prípade
by nedošlo k dopravnej nehode. Na otázku samosudcu aby vyhodnotil znalecké posudky B.. I. Csc.
a Ing. G. uviedol že z posudku Ing. I. Csc. vyplýva že tento nevyhodnotil dopravnú situáciu tak že aj
vodič motorového vozidla Suzuki mal možnosť spozorovať, že bude predchádzaný motocyklom, toto
nezohľadnil pri vyhodnotení príčin dopravnej nehody. Znalec Ing. G., tu boli určité odchýlky v súvislosti

so správnym použitím vstupných údajov, napríklad že motocyklista brzdil oboma brzdami, v takomto
prípade hodnota spomalenia 5,3 m/ s je veľmi malá. Na základe tohto vzniká rozdiel vypočítanej rýchlosti
medzi znaleckým posudkom tohto znalca a ich znaleckým posudkom. V prípade správneho použitia
hodnoty spomalenia by údaj mal byť vyšší. Na otázku samosudcu aby sa vyjadril ku záveru znalca
Ing. G. že náraz motocykla smeroval do ľavého zadného kolesa motorového vozidla Suzuki, uviedol

že to nie je správny názor, usudzuje na to z toho že poškodenie vozidla Suzuki je v zadnej časti,
uvádza sa to na strane 30 ich znaleckého posudku. Bola poškodená ľavá zadná časť nárazníka. Na
otázku samosudcu uviedol že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo prekročenie povolenej
rýchlosti motocyklistu. Ku vzniku dopravnej nehody mohlo prísť len z toho dôvodu že tam spolupôsobili
2 prvky nehodového deja. Prvým prvkom bola vysoká rýchlosť vodiča motocyklu, tou druhou nesprávne

vyhodnotenie dopravnej situácie za sebou vodičom motorového vozidla. V prípade že by nenastal jeden
z týchto prvkov, nebolo by došlo ku dopravnej nehode. Každý z účastníkov dopravnej nehody mal
možnosť pri hodnotení dopravnej situácie zabrániť vzniku dopravnej nehody, bez ohľadu na konanie
druhého účastníka dopravnej nehody. Avšak vyhodnotenie dopravnej situácie vodičom motorového
vozidla má súvis s vyhodnotením rýchlosti motocyklistu. Čím je rýchlosť motocyklistu vyššia tým viac

sa zhoršujú možnosti vyhodnotenia dopravnej situácie vodičom motorového vozidla Suzuki. Na otázku
prokurátora uviedol že v čase keď vodič motorového vozidla Suzuki začal vykonávať manéver priečneho
odbočenia do ľava, nachádzal sa motocyklista vo vzdialenosti približne 34 metrov. To je v prípade že
sa pohyboval konštantnou rýchlosťou. Motocyklista však mohol predtým ako rozpoznal kolíznu situáciu,
akcelerovať, vtedy táto vzdialenosť bola približne 29 metrov. Teda v čase keď začal vodič motorov

vozidla Suzuki odbočovací manéver, motocykel sa nachádzal vo vzdialenosti 29 - 34 metrov za ním.
V prípade, že by vodič motocykla sa pohyboval rýchlosťou 90 kilometrov za hodinu nebolo by došlo
ku stretu vozidiel. Na otázku obhajcu či podľa znalca je odbornou otázkou odpoveď na otázku čo
bolo prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody z dvoch uvádzaných technických príčin dopravnej
nehody, uviedol že znalcovi sa nepatrí uvádzať mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody, avšak

na strane druhej podľa jeho názoru prináleží mu povedať čo je podstatnejšia skutočnosť a ktorú vidí
že sa podieľala na danej skutočnosti. Stotožňuje sa však v podstate s názorom že im neprináleží
hodnotiť mieru zavinenia účastníkov dopravnej nehody. Na vysvetlenie uvádza že ako prvú uvádzajú
nedovolenú rýchlosť motocyklistu a ako druhú nesprávne vyhodnotenie dopravnej situácie vodičommotorového vozidla Suzuki pretože tá rýchlosť bola prvkom nehodového deja, ktorá bez ohľadu na
konanie druhého účastníka dopravnej nehody, viedla k podmienkam za ktorých došlo k dopravnej
nehode. Pri hodnotení dopravnej situácie v spätnom zrkadle vstupuje do toho rýchlosť motocyklu.

Treba tiež uviesť že motocyklista bol rýchlejší ako motorové vozidlo Suzuki. Z tohto dôvodu uvádzajú
rýchlosť na prvom mieste. Na otázku obhajcu uviedol že iné by to bolo keby vodič motorového
vozidla Suzuki vôbec nevyhodnotil dopravnú situáciu cez spätné zrkadlo. Na ďalšiu otázku či sa znalec
zaoberal otázkou nerovností na vozovke v zmysle stanoviska odvolacieho súdu, uviedol že otázku
nevyhnutnosti odbočenia motorového vozidla Suzuki z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného

pruhu, uvádza že nevyhnutnosť odbočenia tam nebola. Pravý jazdný pruh bol prejazdný. Nebolo možné
na mieste dopravnej nehody možné nerovnosti overiť, už sa tam nenachádzajú po oprave vozovky. Z
fotodokumentácie v spise nevyplývalo že by na mieste dopravnej nehody, v blízkosti miesta dopravnej
nehody boli nerovnosti ktoré by odôvodňovali potrebu zmeny jazdného pruhu. Na ďalšiu otázku obhajcu
či na posúdenie prekročenia povolenej rýchlosti motocyklistu malo vplyv to že vozidlo Suzuki bolo
spomalené nárazom do zvodidiel a následnou rotáciou , uviedol že v posudku sa snažili zohľadniť

všetky skutočnosti ktoré boli známe. Nevidí vplyv medzi prekročením povolenej rýchlosti motocyklistu a
spomalením a následným rotovaním motorového vozidlo Suzuki zvodidlami. Tento uvádzal vo svojom
znaleckom posudku znalec Ing. G. čo považuje za nesprávny záver. Na otázku obhajcu aby sa vyjadril
k tomu že Ing. G. uvádzal ako miesto stretu vozidiel stopu č. 5 a Ing. I. CSc. stopu č. 6, uviedol že
uvádzanie miesta stretu vozidiel pri stope č. 5 považuje za nie celkom správne, na vznik stopy č. 6 je

potrebné intenzívne vytekanie pohonných hmôt, tejto stope predchádza stopa č. 5, je to trecia stopa je
pomerne krátka ale súčasne intenzívna. Takýto typ stopy vzniká zo situácie keď je motocykel pritlačený k
vozovke, prípadne pri páde motocykla. Stopa č. 5 je však pomerne široká, toto veľmi dobre korešponduje
s miestom zrážky. Následne dôjde k poškodeniu nádrže a vytečeniu pohonných hmôt. Z týchto dôvodov
uvádzajú ako pravdepodobné miesto stretu vozidiel stopu č. 5. Z týchto dôvodov uvádzajú vo svojom

posudkurozdielnemiestostretuakouvádzalznalecIng.G..Otázkamiestastretunezohrávarozhodujúcu
úlohu pri vyhodnotení príčin vzniku dopravnej nehody. Na otázku samosudcu uviedol že sa zaoberali
otázkou akým spôsobom vznikli stopy zaistené na mieste dopravnej nehody. Toto je uvedené na strane
29 znaleckého posudku. Stopa nachádzajúca sa najbližšie ku zvodidlu bola vytvorená ľavým predným
kolesom (č. 8 ) , ďalej ku zvodidlu pravým zadným kolesom ( č. 7 ) , stopa medzi nimi bola vytvorená

pravým predným kolesom ( č. 9 ) . Pri vypracovaní znaleckého posudku zohľadnili možnosť rozdielnych
brzdných síl oboch vozidiel. Simulačný program zohľadňuje tieto skutočnosti. Pokiaľ sa týka simulácie
dopravnej nehody oboma znalcami, znalec Ing. I. CSc. si trošku zjednodušil pohyb motorového vozidla
Suzuki, pohyb vozidla po zrážke so zvodidlami nekorešponduje so skutočnosťou. Predpokladá rotáciu
vozidla o 180 stupňov. Skutočný pohyb vozidla Suzuki bol taký že najprv sa vozidlo dostalo ľavou

stranou do šmyku, narazilo do zvodidiel, potom zarotovalo a zostalo stáť. V prípade Ing. G. tak isto
pohyb vozidla Suzuki nekorešponduje so skutočnosťou. Predpokladá po náraze vozidla do zvodidiel
taký výrazný pohyb vozidla Suzuki, že toto sa po náraze otočilo o 180 stupňov, následne urobilo ešte
jednu otáčku. Na otázku samosudcu aký bol skutočný pohyb vozidla Suzuki uviedol že to čo je uvedené
na strane 29 ich posudku. Znamená to že vozidlo Suzuki sa dostalo do bočného šmyku, pravou prednou

časťou kontaktovalo zvodidlá, potom došlo ku jednej rotácii vozidla.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy právny
názor odvolacieho súdu, závery znaleckého posudku znaleckého ústavu - ústavu súdneho inžinierstva
žilinskej univerzity v Žiline, výpovede znalcov Ing. I. CSs., Ing. G. po zrušení veci odvolacím súdom,
dospel súd k záveru že vykonaným dokazovaním bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil skutku,

ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a tento skutok vykazuje znaky prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z., pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti
ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákon. Za porušenie dôležitej
povinnosti uloženej obžalovanému považuje súd závažné porušenie ustanovenia od dovolenej rýchlosti
( § 137 ods. 2 písm. d) zákona číslo 8/2009 Z.z. ), ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej

nehody. Berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu, závery v znaleckom posudku znaleckého
ústavu, ktoré prezentoval na hlavnom pojednávaní doc. Ing. L. PhD., na rozdiel od podanej obžaloby
súd upravil skutok v tom smere že, vypustil citáciu " neprimeranej rýchlosti stavu a povahe vozovky, ako
aj iným okolnostiam ktoré mohol predvídať " a túto nahradil citáciou " závažného porušenia ustanovenia
o dovolenej rýchlosti mimo obce, pričom išiel rýchlosťou minimálne 126 km/h ". Dokazovaním, najmä

závermi znaleckého posudku znaleckého ústavu, bolo preukázané že obžalovaný závažným spôsobom
porušil ustanovenie o dovolenej rýchlosti mimo obce v zmysle § 137 ods. 2 písm. d) zákona číslo
8/2009 Z.z., pretože bolo preukázané že v čase dopravnej nehody išiel rýchlosťou minimálne 126 km/
h. Z uvedeného je zrejmé že obžalovaný závažným spôsobom porušil všeobecne záväzné právnepredpisy o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Podľa záverov v znaleckom posudku znaleckého
ústavu, ktoré prezentoval docent Ing. L. PhD. na hlavnom pojednávaní, ide o prvok nehodového deja,
ktorý je v rozpore s pravidlami cestnej premávky a táto skutočnosť v konečnom dôsledku znemožnila

motocyklistovi zabrániť vzniku dopravnej nehody a ide o prvok ktorý je predovšetkým príčinou vzniku
dopravnej nehody. Podľa názoru súdu, vzhľadom na tento odborný názor, je možné vysloviť právny
názor, že prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo závažné porušenie ustanovenia o dovolenej
rýchlosti mimo obce obžalovaným, ktorý v čase dopravnej nehody išiel rýchlosťou minimálne 126 km/
h. Z doplneného dokazovania, po zrušení veci odvolacím súdom, je možné však ustáliť ďalší právny

záver, že na vznik dopravnej nehody mala vplyv aj skutočnosť že vodič motorového vozidla Suzuki -
poškodený, nesprávne vyhodnotil dopravnú situáciu za sebou, prípadne ju nevyhodnotil vôbec. Podľa
záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu nebola technika a spôsob jazdy vodiča motorové
vozidlo Suzuki - poškodeného správna, pretože tento v prípade správneho vyhodnotenia situácia v
spätnom zrkadle mal možnosť vyhodnotiť že medzi jeho vozidlom a motocyklom obžalovaného je
veľký rozdiel v rýchlosti čo môže viesť ku vzniku kolíznej situácie medzi oboma motorovými vozidlami.

Podľa znaleckého posudku znaleckého ústavu vyhodnotil vodič motorového vozidla Suzuki - poškodený
dopravnú situáciu s veľkým časovým predstihom predtým ako začal odbočovací manéver, viac ako 5
sekúnd pred jeho začatím, alebo dopravnú situáciu za svojím motorovým vozidlom vôbec nevyhodnotil,
nepozrel sa do spätného zrkadla predtým ako začal odbočovací manéver. Vodič motorového vozidla
Suzuki- poškodený sa mal bezprostredne predtým ako začal odbočovací manéver presvedčiť aká

je dopravná situácia za jeho vozidlom a či môže bezpečne uskutočniť odbočovací manéver. V čase
keď začal vodič motorového vozidla Suzuki - poškodený odbočovací manéver z pravého jazdného
pruhu do ľavého jazdného pruhu, podľa záverov znaleckého posudku znaleckého ústavu, sa motocykel
obžalovaného nachádzal vo vzdialenosti 29 - 34 metrov za motorovým vozidlom Suzuki. Z uvedeného,
podľa názoru súdu, je možné vysloviť právny záver že vodič motorov vozidla Suzuki - poškodený sa

spolupodieľal na vzniku kolíznej situácie - dopravnej nehody, avšak prvotnou príčinou vzniku dopravnej
nehody bolo závažné porušenie ustanovenia o dovolenej rýchlosti mimo obce vodičom motocykla, ktorý
išiel v čase dopravnej nehody ako bolo preukázané minimálne rýchlosťou 126 km/h.. Tieto skutočnosti
boli preukázané nielen závermi znaleckého posudku znaleckého ústavu, ale aj závermi znaleckého
posudku a vyjadreniami znalca Ing. I. CSc. v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Je

zrejmé a bezpochyby preukázané, že aj napriek nesprávnemu odbočovaciemu manévru vodičom
motorového vozidla Suzuki , ak by bol obžalovaný na motocykli pred miestom stretu s vozidlom
Suzuki poškodeného dodržiaval maximálnu povolenú rýchlosť v uvedenom úseku 90 km/h nebolo
by došlo ku vzniku kolíznej situácii , k dopravnej nehode. Aj napriek spoluzavineniu poškodeného,
podľa názoru súdu prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo závažné porušenie ustanovenia

o dovolenej rýchlosti mimo obce motocyklistom, obžalovaným. Ako uviedol doc. Ing. L. Phd. tento
prvok nehodového deja je predovšetkým príčinou vzniku dopravnej nehody. V rámci právneho názoru
odvolacieho súdu sa súd taktiež venoval objasneniu príčin rozdielov medzi znaleckými posudkami
Ing. I. CSc. a Ing. G., svoju pozornosť zameral aj na tú otázku výsledky simulácie ktorého znalca
sa približujú skutočne zisteným a zaisteným stopám na mieste nehody. Podľa docenta Ing. L. PhD.

znalec Ing. I. V.. nevyhodnotil dopravnú situáciu vo vzťahu k tomu že vodič motorového vozidlo E. mal
možnosť spozorovať že bude predchádzaný, nevyhodnotil to pri vyhodnotení príčin vzniku dopravnej
nehody. V prípade znaleckého posudku B.. G. však uviedol že nie je správny názor že náraz motocykla
smeroval do ľavého zadného kolesa motorového vozidla Suzuki. Uviedol že poškodenie vozidla Suzuki
bolo v zadnej časti nárazníka. Taktiež uviedol že nevidí vplyv medzi prekročením povolenej rýchlosti

motocyklistu a spomalením a následným rotovaním motora vozidla Suzuki zvodidlami. Bol to záver v
znaleckom posudku Ing. G., ktorý nepovažuje za správny. V súvislosti s otázkou riešenia miesta stretu
uviedol že otázka miesta stretu motorových vozidiel nezohráva rozhodujúcu úlohu pri vyhodnotení príčin
vzniku dopravnej nehody. Poukázal tiež na to že v prípade znaleckého posudku Ing. G. boli určité
odchýlky v súvislosti so správnym použitím vstupných údajov ( motocyklista brzdil oboma brzdami )

a v takom prípade je hodnota spomalenia 5,3 m/s veľmi malá. V prípade správneho použitia hodnoty
spomalenia by mal byť údaj vyšší, na základe toho potom vzniká rozdiel bol vypočítanej rýchlosti
medzi znaleckým posudkom Ing. G. a ich znaleckým posudkom. Taktiež uviedol v súvislosti s miestom
stretu, ktoré aj keď nezohráva rozhodujúcu úlohu pri vyhodnotení príčin vzniku dopravnej nehody,
že ako pravdepodobné miesto stretu vozidiel je stopa číslo 5, ktorá veľmi dobre korešponduje ako

pravdepodobné miesto stretu vozidiel. V súvislosti s tým dal potvrdil závery znaleckého posudku Ing.
I. CSc., ktorý uviedol ako pravdepodobné miesto stretu stopou číslo 5. Docent Ing. L. PhD. sa tiež
vyjadril, v súvislosti s právnym názorom odvolacieho súdu, ku spôsobu vzniku stôp č. 7, 8, 9. Uviedol
že stopa č. 8 ( najbližšia ku zvodidlu ) bola vytvorená ľavým predným kolesom, stopa č. 7 ( ďalej kuzvodidlu ) pravým zadným kolesom a stopa medzi nimi č. 9 bola vytvorená pravým predným kolesom. Pri
vypracovaní znaleckého posudku zohľadnili možnosť rozdielnych brzdných síl oboch vozidiel, simulačný
program zohľadnil tieto skutočnosti. Prvostupňový súd, vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu

v súvislosti s námietkami obhajoby k ujme poškodeného na zdraví a aplikácie ustanovenia § 123 ods.
1 Trestného zákona považuje za potrebné uviesť nasledujúce skutočnosti. Vzhľadom na dôkaznú
situáciu a na návrh obhajoby pribral súd počas hlavného pojednávania znalkyňu z odboru zdravotníctvo
a farmácia , odvetvie psychiatria MUDr. G., úlohou ktorej bolo zodpovedať otázku akú dlhú dobu bol
poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života v súvislosti s postraumatickou stresovou reakciou,

ktorú utrpel pri dopravnej nehode. Bolo tomu tak preto že v prípade znalca MUDr. R., ktorý bol pribratý
v konaní za účelom posúdenia zranení poškodeného, sa nejednalo o znalca z odvetvia psychiatrie,
ale z odvetvia chirurgie. Znalkyňa MUDr. G. v znaleckom posudku a potom následne aj na hlavnom
pojednávaní uviedla že obvyklý spôsob života poškodeného po dopravnej nehode bol obmedzený
4 týždne od nehody, bol výrazne narušený čo sa prejavovalo tým že si pripomínal prežitú traumu,
obavami v oblasti dopravy a neschopnosťou viesť motorové vozidlo. Na pojednávaní vysvetlila návštevu

psychológa poškodeným až s odstupom času po dopravnej nehode nedostupnosťou psychologických
služieb na ktoré mohol byť objednaný skôr. Podľa názoru súdu znalkyňa MUDr. G. v znaleckom
posudku taktiež na hlavnom pojednávaní dostatočným spôsobom ozrejmila že v dôsledku utrpenej
postraumatickej stresovej reakcie bol narušený obvyklý spôsob života poškodeného počas štyroch
týždňov. V kontexte ustanovenia § 123 ods. 2 Trestného zákona podľa ktorého sa na účely tohto zákona

rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo
liečenie počas, ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom
podľa ustálenej súdnej praxe sa považuje za nie iba na krátky čas narušený obvyklý spôsob života
poškodeného v trvaní okolo 7 dní; je možné konštatovať vzhľadom na závery znaleckého posudku
MUDr. G. a jej výpoveď na hlavnom pojednávaní že obžalovaný z nedbanlivosti ublížil poškodenému

na zdraví, keďže poškodený v súvislosti s dopravnou nehodou utrpel posttraumatickú stresovú poruchu
na ktorú bol obmedzený v obvyklom spôsobe života počas štyroch týždňov, teda počas 28 dní. Všetky
hore uvedené skutočnosti viedli súd k tomu že uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pretože obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým že porušil dôležitú povinnosť

uloženú mu podľa zákona.
Obžalovaný ako vyplýva z registra trestov bol doteraz jeden krát súdne trestaný, ale hľadí sa na neho
ako keby nebol odsúdený. V karte vodiča má jeden záznam za priestupok v oblasti dopravy. Obžalovaný
je ženatý, má jedno dieťa, správa z miesta bydliska neuvádza o obžalovanom bližšie skutočnosti.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti jeho nápravy. Súd nezistil na strane obžalovaného existenciu poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 Trestného zákona, ani existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona,
pri ukladaní druhu a výmere trestu však prihliadol na tú skutočnosť že obžalovaný spáchal trestnú

činnosť nedbanlivostným konaním a tiež prihliadol na tú skutočnosť že ku spôsobeniu dopravnej nehody
svojím spoluzavinením, ako bolo preukázané v konaní, prispel aj poškodený. Po týchto úvahách súd
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby v trvaní 3 mesiace, výkon,
ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, teda na dolnej hranici možnej
trestnej sadzby. Súd zároveň uložil obžalovanému, keďže sa dopustil v trestnej činnosti v súvislosti s

riadením motorového vozidla, pričom svojim konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona;
aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov, teda na dolnej
hranici trestnej sadzby v prípade ukladania trestu zákazu činnosti. Podľa názoru súdu takto uložené
tresty dostatočne vystihujú spoločenskú nebezpečnosť konanie obžalovaného a ide o tresty potrebné
z hľadiska všeobecnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Obžalovaný sa počas

skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nesmie dopustiť úmyselnej trestnej činnosti, priestupku,
priestupkov lebo v opačnom prípade by hrozilo že podmienečne odložený trest v trvaní 3 mesiacov by
mohol vykonať vo výkone trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.