Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Tichý

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/28/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418201429
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5418201429.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
Y.: 1/ Y., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A., nar. XX.XX.XXXX a 3/ Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti rodičov
- matka: A. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom A., Q. XXX/X a otec: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo
bytom M., Q. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom H. V., M. Q.
XXXX/XX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Dolný Kubín, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaniach otca a matky proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2P/38/2018-106 zo dňa 19. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť otcovi povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí Y.: 1/ Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 40,- eur, 2/ A., nar. XX.XX.XXXX mesačne
sumou 35,- eur a 3/ Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 35,- eur, vždy do každého 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň rozhodol, že zameškané výživné za obdobie
od 27.09.2018 do 19.02.2019 na maloletého Y. v sume 50,- eur, na maloletú A. v sume 39,35 eur a
na maloletého Y. v sume 39,35 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných
splátkach po 11,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti
návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu.

2. Súd prvej inštancie nárok posudzoval podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods.
1, 2, 3 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom
uplynulo 6 rokov a 10 mesiacov. Súd posudzoval zmenu na strane maloletých detí, resp. ich rodičov
od 21.04.2012 a dospel k záveru, že na strane maloletých detí došlo ku zmene v tom, že maloletý
Y. je žiakom 7. ročníka ZŠ, navštevuje futbalový krúžok, stravuje sa v školskej jedálni, nosí okuliare
a pravidelne absolvuje lekárske prehliadky na urologickej klinike FN Martin. Maloletá A. je žiačkou
8. ročníka ZŠ, stravuje sa v školskej jedálni a na odporúčanie zubného lekára bude nosiť zubný
aparát. Maloletý Y. je študentom 1. ročníka strednej školy, hradí si ubytovanie, náklady na celodenné
stravovanie, pracovnú obuv a oblečenie, náklady na budúcu stužkovú slávnosť. Podľa súdu prvej
inštancie na strane matky došlo ku zmene v tom, že je zamestnaná v spoločnosti Miba Sinter Slovakia
s. r. o. v Dolnom Kubíne s príjmom podľa potvrdenia 716,- eur mesačne v čistom, poberá daňový bonus

64,68 eur, prídavok na tri deti v sume 71,04 eur. Podľa predložených dokladov platí mesačne sumu
10,60 eur TV, sumu 15,99 eur internet, 20,- eur mesačne poplatok za ubytovanie na internáte strednej
školy pre maloletého Y., 30,- eur poplatok za dodávku elektrickej energie, 35,40 eur mobilný telefón,
44,- eur stravné v školskej jedálni na maloletú A. a maloletého Y., 55,- eur stravné pre maloletého
Y., 25,- eur mesačne vodné a stočné, 55,- eur mesačne dodávku plynu, 152,18 eur hypotekárny
úver. Platí ročný poplatok za komunálne odpady a drobný stavebný odpad v sume 56,- eur. Pomery
otca sa od posledného rozhodovania prakticky nezmenili. Tento stále nemá žiadny pravidelný príjem,
poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne, jeho matka je poberateľkou starobného
dôchodku v sume 417,30 eur, o priznanie invalidného dôchodku nepožiadal a nebol mu priznaný ani
opatrovateľský príspevok. Ďalej súd konštatoval, že v roku 2017 utrpel rozsiahle devastačné poranenie
2. a 3. prsta ľavej ruky, v januári 2016 absolvoval operáciu brušného pruhu. Nedokladoval príjem z
predaja drevených výrobkov po rôznych jarmokoch, na ktorých sa podľa vlastného vyjadrenia zúčastňuje
10 až 15-krát ročne. Potvrdil, že o invalidný dôchodok nepožiadal, nakoľko podľa všeobecného lekára,
u ktorého sa informoval, „nemá dostatok bodov“. Na druhej strane však pripustil, že predáva drevené
výrobky, ktoré sám vo svojej dielni zhotovuje, a to na rôznych jarmokoch, kde príjem má okolo 30,-
eur. Potreby maloletých detí vyššie výživné odôvodňujú, pretože sú vekovo staršie, mladšie deti sa
venujú mimoškolským aktivitám, najstarší syn je študentom strednej školy, býva na internáte, pričom
matka uhrádza všetky potrebné náklady, vrátane potreby okuliarov pre oboch synov. U maloletej A.
je predpoklad nosenia zubného aparátu, čo taktiež predstavuje značnú finančnú záťaž matky. Od
posledného rozhodnutia súdu otec nepracoval ani len brigádnicky, bráni sa tým, že sa musí starať o chorú
matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, nezdokladoval však zdravotný stav matky a z príslušného
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zistené, že nie je poberateľom opatrovateľského príspevku.
Za 6 rokov a 10 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom otec neurobil nič pre to, aby svoju
finančnú situáciu zlepšil, naopak, kvôli zameškanému výživnému na dieťa z predchádzajúceho vzťahu
si zobral pôžičku z nebankovej spoločnosti v sume 2.000,- eur, aby sa tak zrejme vyhol hrozbe trestného
stíhania. Nemožno opakovane pripustiť, že otec ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, bude uhrádzať
výživné na hranici minimálneho výživného a všetky náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o
tri deti bude znášať výlučne matka. Podľa vyjadrenia otca tento už neprispieva výživným na deti z
predchádzajúceho vzťahu a podľa názoru súdu, pokiaľ je schopný vyrábať drevené výrobky, zrejme
predchádzajúce poranenie prstov ľavej ruky otca detí úplne nevylučuje na trhu práce, za uvedené
obdobie sa už mohol zamestnať a dosahovať vyšší príjem.

4. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec, ktorý namietal, že nesúhlasí s
rozsudkom súdu prvej inštancie, považuje ho za nesprávny. Poukázal na to, že i keď nebola 6 rokov
upravovaná výška výživného, nebolo to spôsobené z jeho strany jeho zavinením, nakoľko jeho zdravotný
stav mu neumožňuje, aby platil vyššie výživné na maloleté deti. Podľa neho výška dávky v hmotnej
núdzi, ktorú poberá, mu neumožňuje platiť vyššie výživné a do pozornosti súdu dáva skutočnosť, že
matka žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom, ktorý sa taktiež podieľa na výdavkoch spoločnej
domácnosti, keďže jeho príjem je okolo 1.000,- eur. Samotná matka má príjem na úrovni 700,- - 800,-
eur. Preto navrhol zamietnuť návrh na zvýšenie výživného.

5. Proti citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie aj matka, a to z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala pritom na to, že od
posledného rozhodnutia súdu otec nemá žiadny pravidelný príjem a bráni sa len tým, že sa musí starať
o chorú matku, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Tiež uviedla, že hoci otec utrpel úraz prstov a má
sťaženú možnosť zamestnania, nepožiadal ani o invalidný dôchodok. Podľa matky otec neurobil nič,
aby svoju finančnú situáciu zlepšil. Preto navrhla zmeniť rozsudok tak, aby otec bol zaviazaný platiť na
výživu maloletého Y. 100,- eur mesačne a na maloletých A. a Y. po 75,- eur mesačne.

6. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, ktorá konštatovala, že otec detí za dobu od
posledného rozhodovania nespravil nič pre to, aby svoju finančnú situáciu zlepšil. Poukázala na to,
že ani v minulosti nemal problém zaplatiť aj vyššie sumy zameškaného výživného, aby sa tak vyhol
trestnému stíhaniu.

7. Kolízny opatrovník sa vyjadril k podaným odvolaniam tak, že navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdený.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v
rozsahu danom ustanovením § 65, § 66 CMP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov.

11. Námietku matky týkajúcu sa toho, že otec neurobil nič pre to, aby zlepšil svoju finančnú situáciu a
mohol platiť vyššie výživné, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, keďže stále pretrvávajú nepriaznivé
pomery otca maloletých detí, ktoré neumožňujú platiť vyššie výživné.

12. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku otca, ktorý žiadal návrh matky zamietnuť z
toho dôvodu, že preukázal dostatočným spôsobom, že jeho možnosti a schopnosti z dôvodu úrazu
a viacerých operácií mu neumožňujú určenie vyššieho výživného. Podľa odvolacieho súdu súd prvej
inštancie primerane upravil výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, zohľadňujúc tak nielen
možnosti, schopnosti otca, ale aj celkovú životnú úroveň maloletých detí, ktoré sa nachádzajú v osobnej
starostlivosti matky.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento
potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

14. Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách konania súdu prvej inštancie, keďže tento vykazuje
vecnú správnosť.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.