Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 29, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115223042
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šikuta
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2115223042.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom v
Siladiciach 247, IČO: 00 208 230, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ius aegis s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Ferienčíkova 7, proti žalovanému I., bývajúcemu v W., o vydanie bezdôvodného obohatenia,
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 16 Cpr 1/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trnave z 31. októbra 2017, sp. zn. 26 CoPr 4/2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 29. marca 2017 č. k.
16 Cpr 1/2015-272 konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok 3.323,40 Eur prostredníctvom

prevádzkovateľa systému, centrálneho systému evidencie poplatkov (Slovenská pošta a.s.) a žiadnej
zo strán súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Dospel k záveru, že v danom prípade došlo ku
späťvzatiu žaloby pred začatím konania vo veci samej, a preto konanie zastavil. Mal za to, že tu bol
aj ďalší dôvod zastavenia konania, a to, že žaloba bola podaná neoprávnenou osobou. Súd prihliadol
na zánik funkcií v zmysle § 246 Obchodného zákonníka, keď plnomocenstvo v prospech Advokátskej
kancelárie JUDr. Peter Peružek, s.r.o. podpísali osoby, ktoré už nemohli zastávať funkciu podpredsedu

a člena predstavenstva dňa 2. septembra 2015, a tak dospel k záveru, že žalobu nepodala oprávnená
osoba, a preto tiež konanie bolo potrebné zastaviť v zmysle § 161 ods. 2 CSP. Súd nedostatok riadneho
podpisu plnomocenstva, a tým aj žaloby, nemohol odstrániť, nakoľko osoby, ktoré JUDr. Peružekovi
udelili plnú moc sa považovali za osoby oprávnené konať za spoločnosť žalobcu, no túto skutočnosť
mal súd prvej inštancie za vyvrátenú, a to na základe zániku ich funkcií, ktoré ich na podpísanie
plnej moci za žalobcu oprávňovali. Žalobu teda podal právny zástupca žalobcu, ktorý nemal platné

plnomocenstvo na podanie žaloby. Zo žiadnych relevantných skutočností súd nemal za preukázané, že
J.akopodpredsedníčkapredstavenstvaaT.akočlenpredstavenstvamalioprávnenienapodaniežaloby,
resp. podpísanie plnomocenstva po skončení ich funkčného obdobia. Naopak, uznesením Okresného
súdu v Trnave zo dňa 29. novembra 2013 sp. zn. 36 Cb 89/2013-98 v spojení s uznesením Krajského
súdu Trnava zo dňa 24. februára 2014 sp. zn. 21 Cob 26/2014 predbežným opatrením súd nariadil okrem
iného J. a T. zdržať sa akéhokoľvek konania, v rámci ktorého by vystupovali ako členovia predstavenstva

Poľnohospodárske Družstvo Siladice (ďalej len „PD Siladice“) a nariadil zdržať sa, aby vykonávali
akékoľvek úkony v akejkoľvek forme, či už osobne alebo prostredníctvom splnomocnenca v mene PD
Siladice. Toto unesenie bolo v čase udelenia plnomocenstva 2. septembra 2015 vykonateľné, teda
spoločnosť JUDr. Peter Peružek. s.r.o. nemala v konaní oprávnenie zastupovať žalobcu PD Siladice.
Naviac súd prvej inštancie bol názoru, že uznesenie členskej schôdze PD Siladice zo dňa 18. októbra
2013, na ktorej boli z funkcie členov predstavenstva J. a T., odvolaní, nebolo napadnuté žalobou na

súde, a preto sa na ich odvolanie z funkcie hľadí ako na platné. Spoločnosť JUDr. Peter Peružek
teda nebol v konaní oprávnený zastupovať žalobcu PD Siladice, osoby, ktoré jej plnomocenstvo udelili,neboli oprávnené za žalobcu konať, a teda sa jedná o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú bolo
potrebné konanie zastaviť. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/92 Zb.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 31. októbra 2017, sp. zn. 26
CoPr 4/2017, na odvolanie Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek s.r.o., odvolanie odmietol.
Dospel k rovnakému názoru ako súd prvej inštancie, keď v danej veci bolo napadnutým uznesením
zastavené konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom zastúpeným splnomocnenkyňou Ius
Aegis, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava. Základným a zásadným

problémom, ktorý bolo nutné primárne posúdiť bola skutočnosť, kto bol oprávnený na základe
plnomocenstva konať v mene žalobcu. Žalobu v mene žalobcu Poľnohopodárske družstvo Siladice
podala Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. na základe plnej moci udelenej mu členmi
J. ako podpredsedníčkou predstavenstva, T. ako členom predstavenstva, pričom bolo nepochybné,
že v čase udelenia plnomocenstva existovalo vykonateľné predbežné opatrenie, ktorým bolo uložené
osobám podpísaným na plnomocenstve (J. zdržať sa akéhokoľvek konania, v rámci ktorého by

vystupovali ako členovia predstavenstva. V priebehu celého konania iné platné a akceptovateľné
plnomocenstvo Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek, s.r.o. udelené nebolo. Súd prvej
inštancie a zhodne ani odvolací súd nevyzýval žalobcu a ani údajnú splnomocnenkyňu Advokátsku
kanceláriu JUDr. Peter Peružek, s.r.o. na odstránenie tohto nedostatku, a to práve s ohľadom
na základný predmet sporu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobca Poľnohospodárske družstvo

Siladice splnomocnilo splnomocnenkyňu Advokátsku kanceláriu Ius Aegis s.r.o. so sídlom Ferienčíkova
7, Bratislava plnomocenstvom zo dňa 13. októbra 2013 (teda plnomocenstvo udelené ešte dva
roky pred začatím konania vo veci samej) podpísaným I., v tom čase predsedom predstavenstva
a T., členom predstavenstva. Následne bola do spisu doložená plná moc, ktorou žalobca udelil
splnomocnenkyni Advokátskej kancelárií Ius Aegis s.r.o. plnomocenstvo zo dňa 29. januára 2017,

podpísané podpredsedom predstavenstva L. a členom predstavenstva R.. Odvolací súd považoval
z vyššie uvedených dôvodov za neakceptovateľné plnomocenstvo z 31. augusta 2015, udelené
Advokátskej kancelárií JUDr. Peter Peružek, s.r.o. (č. 1. 33) ako i plnomocenstvo bez uvedenia dátumu
(č. l. 239). Z týchto dôvodov odvolanie odmietol.

3. Toto uznesenie odvolacieho súdu napadla včas podaným dovolaním Advokátska kancelária JUDr.
Peter Peružek, s.r.o., pričom prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 420 písm. e/ a f/ CSP, že súdy jej
nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovali jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázala na to, že predmetné uznesenie a
najmä odôvodnenie je zmätočné a v celom rozsahu nepreskúmateľné, nakoľko cituje, že v čase udelenia

plnej moci žalobcu advokátskej kancelárii JUDr. Peter Peružek, s.r.o. trvalo uznesenie Okresného
súdu Trnava sp. zn. 36 Cb 89/2013-98 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava sp. zn. 21
Cob 26/2014, a teda osoby udeľujúce plnomocenstvo neboli toto plnomocenstvo oprávnené udeliť.
V posudzovanom prípade napriek viacerým písomným upozorneniam súd prvej inštancie ale najmä
odvolací súd nekonal so žalobcom a jeho právnym zástupcom, ale s právnym zástupcom, ktorý mal

už v minulosti odvolané plnomocenstvo. Vadou tohto konania je aj tá skutočnosť, že doteraz žalobcovi
nebolo doručené uznesenie odvolacieho súdu, ale odvolací súd svojvoľne doručil predmetné uznesenie
údajnému splnomocnencovi. Navyše samotný odvolací súd v skoršom svojom rozhodnutí v tejto veci
uvádzal, že nie je možné, aby žalobcu v tejto veci zastupovala Advokátska kancelária Ius Aegis s.r.o.,
nakoľko plnú moc udelil a teda úkony za žalobcu vykonával I., ktorý je žalovaným v tomto konaní.

Konaním a postupom súdov došlo nielenže k znemožneniu realizácie práva, ale priamo k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 420 písm. e/ CSP (rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd), tento vôbec nezdôvodnil. Navrhla rozhodnutia súdov oboch
stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť, keď JUDr. Peter Peružek nepredložil v konaní platne udelenú
plnú moc na zastupovanie v tomto konaní.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35
CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal prípustnosť

dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna
úpravajehoprípustnosti.Vzmysle§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,
len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420

písm. e/ a f/ CSP, avšak dovolací súd dôvody dovolania vyhodnotil podľa jeho obsahu a nakoľko obsah
celého dovolania sa sústreďuje výlučne na dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, zaoberal sa len
týmto dôvodom.

8. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolateľ tvrdí, že v konaní došlo k nesprávnemu
procesnémupostuputým,žepredmetnéuznesenieanajmäodôvodneniejezmätočnéavcelomrozsahu

nepreskúmateľné, že odvolací súd nekonal so žalobcom a jeho právnym zástupcom, ale s právnym
zástupcom, ktorý mal už v minulosti odvolané plnomocenstvo, že doteraz žalobcovi nebolo doručené
uznesenie odvolacieho súdu, keď odvolací súd svojvoľne doručil predmetné uznesenie údajnému
splnomocnencovi, a tak konaním a postupom súdov došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP dovolanie prípustné podľa citovaného ustanovenia možno odôvodniť
iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí
tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f CSP, je procesnou povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým
spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP.

V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ
vymedzil v dovolaní uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania.

12. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd uvádza, že znakmi
vady zmätočnosti konania podľa tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces

a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces

nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.
ÚS 251/03).

14. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol
spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.

15. Dovolaním napádané uznesenie podľa názoru dovolacieho súdu uvádza skutkový stav, ktorý
považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky
vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy a úvahy, z ktorých odvolací súd vyvodil
svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení.

16. Treba mať na pamäti tiež to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne
posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie. V danom prípade ale odvolací súd aj vysvetlil ďalšie svoje úvahy, prečo

považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.

17. Ani za účinnosti CSP nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP to, že napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä
judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu.

18. Z obsahu dovolaním napadnutého uznesenia, ako aj z obsahu celého spisu nepochybne vyplýva,
že základným a zásadným problémom, ktorý bolo nutné primárne posúdiť bola skutočnosť, kto bol
oprávnený na základe plnomocenstva konať v mene žalobcu. Z obsahu spisu bolo zrejmé, a súdy

oboch inštancií to jasne vo svojich odôvodneniach uznesení vysvetlili, že žalobca Poľnohospodárske
družstvo Siladice splnomocnilo splnomocnenkyňu Advokátsku kanceláriu Ius Aegis s.r.o. so sídlom
Ferienčíkova 7, Bratislava plnomocenstvom zo dňa 13. októbra 2013 podpísaným I., v tom čase
predsedom predstavenstva a T. členom predstavenstva. Následne bola do spisu doložená plná moc,
ktorou žalobca udelil splnomocnenkyni Advokátskej kancelárií Ius Aegis s.r.o. plnomocenstvo zo dňa 29.

januára 2017, podpísané podpredsedom predstavenstva L. a členom predstavenstva R.. Z uvedeného
vyplýva, že Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. platne právne nezastupovala žalobcu, tak
ako to sám dovolateľ uviedol vo svojom dovolaní.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolanie z dôvodov § 420 písm. f/ CSP bolo teda podané

neoprávnenou osobou, a preto dovolací súd dovolanie ako neprípustné podľa § 447 písm. b/ CSP
odmietol.

20. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.