Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11C/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819200880.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v spore žalobcu RTD HE s.r.o., IČO: 36 678 759, so sídlom Čučmianska Dlhá
26, 048 01 Rožňava, právne zastúpený Mgr. Marcel Fandák, LL.M., advokát, so sídlom Kováčska 40,
040 01 Košice, proti žalovanému STEFE Rožňava, s.r.o., IČO: 31 673 660, so sídlom Páterová 8, 048
01 Rožňava, o zaplatenie úrokov z omeškania a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 25.03.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia úroku z
omeškania vo výške 9,25% zo sumy 1.120.124,60 Eur.

2. Návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2019 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie
opatrenie s cieľom zriadiť na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného záložné právo

na zabezpečenie predmetnej pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní. Návrh odôvodnil tým,
že voči žalovanému na tunajšom súde je vedené konanie o zaplatenie 1.187.725,- Eur, a to titulom
náhradyškodyspôsobenejzásahomdopozemkuprávnychpredchodcovžalobcu,vdôsledkučohodošlo
k odstúpeniu od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve budúcim kupujúcim a k zmareniu možnosti predať
predmetné nehnuteľnosti za výhodnú cenu. Uplatňovaná škoda predstavuje rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou týchto nehnuteľností v danom čase a kúpnou cenou podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo 14. decembra 2018, sp. zn. 12 C 169/2011 tento rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 840.093,50 Eur titulom náhrady škody. Vychádzal
pritom z výšky škody určenej ako rozdiel medzi kúpnou cenou podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
a všeobecnou hodnotou nehnuteľností, ktorú určil na sumu 1.120.124,60 Eur, a túto následne krátil o
sumu 25 %, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca nesúhlasil s krátením sumy náhrady škody
a v tejto časti podal voči predmetnému rozsudku odvolanie. Preto pre priznanie úrokov z omeškania

vychádza z uvedenej sumy 1.120.124,60 Eur. Žalobca lustráciou na portáli www.finstat.sk zistil, že žalovaný v roku 2012, teda už v čase po začatí pôvodného konania o náhradu
škody, pristúpil k predaju dlhodobého majetku v sume 839.930,- Eur. Následne aj v ďalších rokoch
žalovanýpredaldlhodobýmajetok,pričomkonkrétnevrokoch2013malžalovanýtržbyzpredajamajetku
a materiálu v sume 85.777,- EUR, v roku 2015 v sume 60.655,- EUR, v roku 2016 v sume 54.000,- EUR,
v roku 2017 v sume 1.468,- EUR a v roku 2018 v sume 47.767,- EUR. Rovnako je potrebné upozorniť aj

na to, že v roku 2018, na rozdiel od všetkých evidovaných predchádzajúcich rokov, dosiahol žalovaný
záporný hospodársky výsledok, pričom oproti roku 2017 sa tento prepadol zo sumy 141.193,- Eur na
sumu -32.816,- Eur, čo je zásadný negatívny výsledok. Takéto výsledky dosiahol žalovaný bez toho, aby
mal v zásade nejaké vyššie výdavky v súvislosti s konaniami, ktoré voči nemu vedie žalobca.

3. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,

právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydanímuznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa
§ 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú

primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

4. Z preventívnej povahy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že ide o prostriedok, ktorým
možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Keďže rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím meritórnym, súd
pri rozhodovaní o ňom nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ
neodkladného opatrenia osvedčil všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku
predpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Idenajmäoosvedčeniedôvodnostiatrvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. K návrhu musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

5. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy
právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru

predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i
osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Žalobcom navrhované predbežné opatrenie sleduje

zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že
bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie
zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe
nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré
opodstatňujúobavu,žebyprípadnývýkonrozhodnutiamoholbyťzmarený.Udlžníkamôžebyťdôvodom

jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia,
alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. (z rozhodnutia NS SR
sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998)

6. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia neosvedčil, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním
alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný pristúpil k predaju dlhodobého
majetku, resp. že dosahuje nižší resp. záporný hospodársky výsledok, nie je dôkazom, že sa žalovaný
zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia. Taktiež podľa názoru

súdu navrhované záložné právo v rozsahu akom ho žiadal zriadiť žalobca v tomto konaní značnou
mierou prevyšuje hodnotu uplatnenej pohľadávky a súd aj vzhľadom na zákonné znenie ustanovení o
zabezpečovacom opatrení a v súlade s ustálenou judikatúrou vyšších autorít nemá možnosť moderácie
predmetného návrhu. Samotná skutočnosť, že žalovaný realizuje svoje práva vlastniť a scudzovať
majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti.

Tvrdenia žalobcu sú preto len dohadmi a predpokladmi, ktoré nemôžu byť relevantným dôvodom na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako aj možná existencia viacerých veriteľov žalovaného
nie je postačujúcim dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré predstavuje výrazný
zásah do majetkových práv žalovaného.

7. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v
danom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde,

písomne, dvojmo (§ 357 písm. d/ CSP).