Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200116
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5619200116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž, Francúzska republika,
zapísaná v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly,
s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXX/X, J., o zaplatenie 1.045,98 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 4Csp/4/2019-86 zo dňa 09. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmvozvyšnejčastižalobuzamietol,akoajvovýrokuotrovách
konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná n e má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 880,- eur s

príslušenstvom do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2) Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 14.12.2014
uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie

úverového rámca vo výške 5.000,- eur. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, výška žalovanou
vykonaných úhrad, ako aj porušenie povinnosti žalovanou splácať úver riadne a včas medzi stranami
sporu neboli sporné. Mal za to, že uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola
uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov. V zmluve chýbala podstatná náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o výške, počte, termíne splátok istiny, úroku a poplatkov, čo
spôsobuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročosť a

bezpoplatkovosť úveru. Dojednanie výšky mesačnej splátky v Zmluve o revolvingovom úvere je neurčité,
nezrozumiteľné a z toho dôvodu neplatné. Výška splátky je koncipovaná ako percento z dlžnej čiastky
zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur, výška splátky je koncipovaná ako minimálna, z ktorého
dôvodu môže byť aj vyššia, pričom nie je zrejmé, v akej výške a komu prislúcha právo výšku splátkyurčiť. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie sumy skutočne čerpaného úveru vo výške 880,- eur spolu s
príslušenstvom, keďže zo strany žalovanej nebola vykonaná žiadna úhrada a vo zvyšku žalobu zamietol
z dôvodu bezúročnosti úveru. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže strany sporu mali vo veci úspech pomerný.

3) Proti rozsudku v časti, v ktorej súd zamietol žalobu, podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie v napadnutej časti a vec vrátil
súduprvejinštancienaďalšiekonanie.Poukázalnaskutočnosť,ževzhľadomkcharakteruuzatváraného

úverového vzťahu a k tomu, že žalobca v prípade revolvingového úveru nevie vôľu žalovaného čerpať a
splácať peňažné prostriedky z poskytnutého úverového rámca ani predpokladať, ani ovplyvniť, nemohol
v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak, než to urobil na
úverovej zmluve - že výška povinnej mesačnej splátky je 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur a že je splatná 10. deň v mesiaci. Žalobca konkrétnu výšku povinnej mesačnej
splátkyvypočítanúpodľaúverovejzmluvyoznamovalvovýpisezúverovéhoúčtuvzávislostiodaktuálne

vyčerpaných peňažných prostriedkov, a preto mal žalovaný presnú vedomosť, aká je aktuálna výška.
Súčasne poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016, v ktorom Súdny
dvor konštatoval, že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu
istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť

každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.02.2018, v ktorom konštatoval, že pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Nemožno teda od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách

uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z. z. uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda
rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Na základe uvedeného
mal za to, že výška mesačnej splátky bola v úverovej zmluve bez ťažkostí určiteľná v čase uzatvárania
úverovej zmluvy.

4) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 880,- eur s príslušenstvom do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku,
odvolaním nenapadnutom, ponechal rozhodnutie nedotknuté.

6) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP).

7) Len na podporu správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že pokiaľ
išlo o vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb zo dňa 14.12.2014 (ďalej len ako „Zmluva o

revolvingovom úvere“) je potrebné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a
skúmal náležitosti v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa aj odvolací súd
stotožnil s tým, že predmetný vzťah je možné charakterizovať ako vzťah spotrebiteľský. Zmluvný vzťah
bol v prejednávanej veci uzavretý medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase

uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalobca) a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca
akejkoľvekobchodnejčiinejpodnikateľskejčinnosti(žalovaná).Žalovanámalavdanomprávnomvzťahu
postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto postavenia požívala zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.8) Ako správne vyhodnotil prvoinštančný súd, Zmluva o revolvingovom úvere, uzatvorená medzi
žalobcom a žalovanou neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, následkom čoho je

potrebné vzniknutý zmluvný vzťah považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
za bezúročný a bez poplatkov.

9) Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere v
ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí Zmluva o spotrebiteľskom

úvere bezvýhradne obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto zákonnom ustanovení
uvedenej náležitosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v zmysle § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy bol v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o výške
splátky, pričom predložená zmluva o revolvingovom úvere takúto konkrétnu výšku neobsahovala. Zo
žalobcom predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že výška mesačnej splátky je min. 5

% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur. Takýto spôsob uvedenia výšky
mesačnej splátky je nejednoznačný, pripúšťajúci rôzny výklad a v spotrebiteľských úverových vzťahoch
neprípustný. Výška mesačnej splátky má byť uvedená konkrétnou vyčíslenou sumou a nie uvedením
ako splátku vypočítať prostredníctvom matematických operácií, ktorých vypočítanie je navyše nejasné.
Spotrebiteľ tak hneď pri podpise zmluvy nevie bez väčších komplikácií, v akej konkrétnej výške bude

povinný čerpaný úver splácať a ani si výšku splátky jednoznačne odvodiť, čím v danom momente
nevie posúdiť rozsah svojho záväzku, a tak nemá možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými
úverovými produktmi od viacerých dodávateľov a v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru.
Súd prvej inštancie správne konštatoval, že výška splátky je koncipovaná ako minimálna, pričom nie je
uvedené, za akých okolností (a o koľko) môže byť aj vyššia. Ani odvolacia námietka žalobcu o tom, že v

prípade revolvingového úveru nemohol v zmluve uviesť výšku mesačnej splátky inak, než to v Zmluve o
revolvingovom úvere uviedol, nemôže privodiť iný záver odvolacieho súdu ako ten, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak prislúcha len právo na vrátenie poskytnutého
úveru bez úrokov a poplatkov, ktorého výška nebola sporná. Ak zákon vyžaduje, aby každá zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov

podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, potom niet dôvodu, prečo
by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento
typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky.

10) Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobca poukazoval na rozsudok Súdneho dvora vo

veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 a na eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z., podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v zmluvách uzatváraných podľa zákona č.
129/2010 Z. z. uvádzali rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky), je
potrebné uviesť, že súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že v Zmluve o revolvingovom
úvereabsentovaltentorozpissplátok,alenazávere,žedojednanieovýškemesačnejsplátkyspôsobom,

ako žalobca uviedol, spôsobuje jeho neplatnosť a zároveň bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého
úveru. Ak aj žalobca v odvolaní uviedol, že konkrétnu výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa
úverovej zmluvy oznamoval žalovanej vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov, o tom nedoložil žiadny relevantný doklad.

11) S prihliadnutím na uvedené a ďalej z dôvodu, že odvolací súd nezistil nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, a to aj od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (návrh nepodala a zo spisu jej trovy nevyplývajú).

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).