Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 29, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816208168.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: N. P.,

M..X.X.XXXX, Q. XXX XX P. U. Č.. XXX proti žalovanému: L. U., M..XX.X.XXXX, Q. XXX XX R. Č.. XXX
zast. AK NOVIKMEC s.r.o., advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Rázusova 125, 093 01 Vranov
nad Topľou, IČO: 36 868 701 o zaplatenie 8.298,40 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 8.298,40 eur s 9 % ročným úrokom z

omeškania od 1.2.2014 do zaplatenia a sumy 971,70 eur a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu
odôvodnil tým, že začiatkom septembra 2004 v rámci pôžičky poskytol spoločnosti VAANDEPO spol. s
r.o. Letná č. 40, Košice, v hotovosti 250.000,- Sk. Doba splatnosti bola ponechaná na vôli dlžníka tak,
že mu pôžičku aj s úrokmi splatí, až bude môcť. Peniaze ako spoločník a konateľ prevzal p. L. U. za
prítomnosti ďalšieho spoločníka I.. Š. R. (A. E. M.) J. P. T.M. R., Q. R. B. Č.. XXX. Keďže spoločnosť
napriek výzve nesplácala pôžičku, požiadal žalobou súd o určenie splatnosti dlhu v zmysle § 564 OZ.
Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 9C 237/2010 zo dňa 13.4.2011, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňom 4.1.2012 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co
86/2011 zo dňa 4.11.2011, kde bola určená splatnosť záväzku na 31.1.2011. Súčasne bola spoločnosť
zaviazaná na náhradu trov v sume 371,50 eur a 62,70 eur. Následne rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 zo dňa 14.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.5.2014 a
vykonateľnosť 31.5.2014, bola spoločnosť VAANDEPO s.r.o. zaviazaná zaplatiť žalobcovi 8.298,40 eur
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2011, ako aj trovy konania 49,50 eur a 488,- eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Spolu mu dlhuje spoločnosť 9.270,10 eur. Prikročil k exekučnému

vymáhaniu tejto sumy návrhom zo dňa 10.6.2014 u Exekútorského úradu Vranov nad Topľou (súdny
exekútor T.. T. Š.) pod sp.zn. Ex 248/14. Vymáhanie je úspešné, lebo spoločnosť nevlastní žiaden reálny
majetok a ani finančne sa nedá postihnúť. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice
I, členmi s.r.o. a súčasne aj konateľmi boli I.. Š. R. (A. E. M.) J. L. U. (G. X.XX.XXXX). Dňom 31.7.2013
došlo k zmene a jediným členom a konateľom spoločnosti sa stal T. M., M.L. Č. J. Č.. X, XXX XX W., so
sídlom spoločnosti: L. XX, XXX XX B.. Sídlo prevádzkarne VAANDEPO, spol. s r.o. Košice, prevádza
Drevovýroba Majerovce, 094 09 Majerovce, nebolo zmenené. Osobne zistil, že na adrese Mlynská 27

Košice žiadne sídlo spoločnosti nie je zistiteľné. Keďže v čase prevzatia pôžičky v septembri 2004, ako
aj v čase uplatnenia nároku na súde 26.10.2010 (9C 237/2010) a 23.1.2012 bol členom a konateľom
žalovaný, bolo jeho povinnosťou zariadiť splatenie dlhu a priznaných trov. Táto povinnosť vyplýva pre
žalovaného zo znenia ručiteľskej povinnosti spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti podľa § 306ods. 1 Obch. zák. s použitím § 312 Obch. zák. v znení novely zák. č. 500/2001 Z.z. Od momentu vzniku
spoločnosti sa ručenie jej spoločníka vo všeobecnosti vzťahuje na všetky záväzky spoločnosti (JUDr.
Marián Prievozník: Ručenie spoločníka obchodnej spoločnosti, Justičná Revue 4/2006 na str. 654 a

násl.) Keďže žalovaný na písomnú výzvu nereagoval, uplatnil si svoj nárok podaním žaloby na súde.

2. K podanej žalobe žalobca doložil tieto listinné dôkazy: výzvu zo dňa 28.9.2016 adresovanú
žalovanému, ktorého vyzval na zaplatenie uplatnenej pohľadávky; rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 zo dňa 14.4.2014, ktorým spoločnosť VAANDEPO s.r.o. bola zaviazaná

zaplatiť žalobcovi N. P. sumu 8.298,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.2.2011 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 49,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 488,- eur. V
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2014
a vykonateľnosť dňa 31.5.2014; výpis z obchodného registra Košice I., spoločnosti VAANDEPO s.r.o.,
z ktorého vyplýva, že žalovaný L. U. bol spoločníkom tejto spoločnosti od 4.11.1999 do 30.7.2013. V
súčasnosti je spoločníkom T. M. a štatutárnym orgánom tejto spoločnosti žalovaný bol v období od

4.11.1999 do 31.7.2013. V súčasnosti štatutárnym orgánom je T. M.. Žalovaný vklad splatil v celom
rozsahu.

3. Pri podaní žaloby žalobca požiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, o ktorom rozhodol
prvoinštančný súd a to uznesením zo dňa 11. augusta 2017, ktoré vydal vyšší súdny úradník a to tak,

že priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 80 %.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca vo svojom návrhu
uviedol, že Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom sp. zn. 9C/237/2010 zo dňa 13.04.2011 v
spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/86/2011 zo dňa 04.11.2011, splatnosť

záväzku, ktorého zaplatenia sa domáha žalobca určil na 31.01.2011. Vzhľadom na uvedené vzniesol
hmotnoprávnu námietku premlčania. Ďalej uviedol, že žalovaný ako spoločník spoločnosti s ručením
obmedzeným ručil za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri v súlade s § 106 Obchodného zákonníka. Podľa výpisu z Obchodného registra,
žalovaný svoj vklad splatil v plnej výške. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný v tom súdnom konaní,

pretoženiejeručiteľomspoločnostiVAANDEPOs.r.o.ohľadneposkytnutejpôžičkyžalobcomvhotovosti
vo výške 250.000,- Sk. Žalobca má za to, že v čase prevzatia pôžičky v septembri 2004, ako aj v
čase uplatnenia nároku na súde 26.10.2010 a 23.01.2012 bol členom a konateľom žalovaný, a bolo
jeho povinnosťou zariadiť splatenie dlhu a priznaných trov. Žalovaný bol konateľom a spoločníkom
spoločnosti do 30.07.2013 a rozhodnutie, ktorým bola spoločnosť VAANDEPO s.r.o. zaviazaná zaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014, teda v čase, keď žalovaný už
nemohol konať v mene spoločnosti VAANDEPO s.r.o. a uhrádzať v jej mene záväzky tak ako to
tvrdí žalobca. Ďalej poukázal na § 161 ods. 1 a 2 CSP: „Ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno

odstrániť, súd konanie zastaví.“ Podľa § 230 CSP: „Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať a rozhodovať znova.“ Žalobca uvádza, že vo veci zaplatenia 8.298,40 eur s príslušenstvom
už bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/596/2012 zo dňa
14.04.2014. Návrh na začatie konania žalobcu je zmätočný, pretože jeho opodstatnenosť odvodzuje už
od právoplatne rozhodnutej veci ohľadne toho istého nároku, v ktorej malo podľa žalobcu žalovanému

vzniknúť ručenie priamo zo zákona, a taktiež sa odvoláva na právoplatné rozhodnutie, ktorým bola
určená splatnosť záväzku na deň 21.01.2011, avšak zo žalobného návrhu žiada úroky z omeškania až
od dňa 01.02.2014 t.j. akoby mal žalobca za to, že žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalovanú sumu
až dňom 01.02.2014. Z dôvodu, že žalobca žiada nahradiť aj trovy z konania, v ktorom už o žalovanom
nároku bolo právoplatne rozhodnuté zrejme má za to, že týmto rozhodnutím bol zaviazaný aj žalovaný,

a preto poukazujú aj na možnú existenciu prekážky už rozhodnutej veci. Preto žiadal, aby súd podanú
žalobu zamietol a alternatívne, aby súd konanie zastavil z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci. Žalobu
žiadal zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná, žalovaný nie je pasívne legitimovaný a existuje
tu už prekážka rozhodnutej veci.

5. V replike žalobca uviedol, že svoj nárok voči žalovanému ako spoločníkovi a konateľovi spoločnosti
VAANDEPO spol. s r. o. uplatňuje potom, keď mu napriek právoplatnému rozsudku spoločnosť
neuhradila predmetnú sumu ako splatenie pôžičky, ktorú osobne od neho prevzal žalovaný. Keďže
následné exekučné konanie vedené proti spoločnosti nebolo úspešné pre nedostatok majetku, je nútenýuplatniť tento nárok voči žalovanému ako spoločníkovi a konateľovi. Novela Obch. zákonníka, zákon č.
500/2001 Z. z. v ustanovení § 135a komplexným spôsobom rieši otázku zodpovednosti konateľov ako
aj rozsah ručiteľského záväzku jednak voči spoločnosti a jednak voči tretím osobám (veriteľom), pričom

nie je rozhodujúce, či sa konateľ zároveň dopustil skutku, za ktorý by bol odsúdený. V ustanovení §
135a ods. 5 Obch. zák. sa zakotvuje ručiteľský záväzok konateľa. Podľa § 306 ods. l a § 312 Obch.
zák. je riešené ručenie spoločníka. V danom prípade však žalovaný bol spoločníkom ale súčasne aj
konateľom spoločnosti. Keďže ako konateľ ničím nedoložil, aby ním prevzatá suma bola reálne použitá v
prospech spoločnosti, je dané právo spoločnosti na uplatnenie nároku voči konateľovi. No a v rámci tohto

práva spoločnosti ako dlžníka, je dané aj právo žalobcu ako veriteľa na plnenie priamo voči konateľovi.
Neobstojí ani námietka premlčania nároku, lebo rozsudok proti spoločnosti nadobudol právoplatnosť
27.5.2014 a žaloba proti žalovanému bola podaná na súde 24.10.2016. Aj z hľadiska morálneho je
povinnosťou žalovaného usporiadať veci tak, aby nevznikla pre neho škoda len preto, že v dobrej viere
a na jeho požiadanie poskytol predmetnú pôžičku. Tiež poukázal na obsah dokazovania, ktoré bolo
vykonané v spomenutých súdnych spisoch pri uplatňovaní jeho nárokov.

6. V duplikáte právny zástupca žalovaného uviedol, že Obchodný zákonník v ust. §135a ods.
2 príkladmo vypočítava konanie konateľa, kedy je povinný spoločnosti nahradiť škodu, t.j. podľa
uvedeného ustanovenia je konateľ povinný nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poskytol plnenie
spoločníkom v rozpore s Obchodným zákonníkom alebo nadobudol majetok v rozpore s ustanovením §

59a Obchodného zákonníka. Konateľ teda bude tiež zodpovedný za škodu, ktorá vznikla, ak spoločnosť
nadobudne konaním konateľa majetok v rozpore s ustanovením § 59a Obchodného zákonníka, ktoré
upravuje povinnosť určenia hodnoty majetku pri určitých zmluvách a povinnosť schválenia návrhu
určitých zmlúv vopred valným zhromaždením (nadobúdanie majetku spoločnosťou od spriaznených
osôb). Pričom tento konkrétny prípad nemožno zaradiť pod vyššie uvedené, keďže v danom prípade šlo

o bežný obchodný styk a ustanovenie §135a nehovorí o zodpovednosti za akékoľvek konanie a postup
štatutárneho orgánu, ale len za také, pri ktorom porušením povinnosti vykonávať funkciu s odbornou
starostlivosťou, jeho nesprávnym konaním vznikla spoločnosti škoda. Zároveň musí byť nepochybne
preukázané, že porušením povinnosti štatutárneho orgánu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody.
Žalovaný ako štatutárny orgán konal v súlade s pokynmi spoločnosti a jeho konanie bolo v záujme

tejto spoločnosti a jej spoločníkov. Žalobca ako veriteľ pritom doposiaľ v súdnom konaní nepreukázal
existenciu nárokov jemu cudzej spoločnosti (v tomto prípade spoločnosti VAANDEPO s.r.o.) voči jej
konateľovi - teda žalovanému, ani nepredložil žiadne dôkazy o tom, že spoločnosť VAANDEPO s.r.o.
má nárok na náhradu škody voči žalovanému ako konateľovi. Pôžičku síce prevzal žalovaný ako
spoločník a konateľ danej spoločnosti, ale len v rámci bežného obchodného styku, ktorý prebiehal v

súvislosti s činnosťou spoločnosti VAANDEPO s.r.o.. Žalovaný pri výkone funkcie konateľa konal v
tomto prípade s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Pričom táto
pôžička bola poskytnutá výlučne pre spoločnosť VAANDEPO s.r.o. v súvislosti s výkonom jej činnosti.
Spoločnosti VAANDEPO s.r.o. nevznikla konaním žalovaného žiadna škoda, a teda tu nie je daný ani
nárokdomáhaťsanáhradyškodyzostranyveriteľavočikonateľovi-tedažalovanému.Pokiaľbyžalobca

aj navrhol relevantné dôkazy, na preukázanie svojich tvrdení o tom, že mu vznikla škoda v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako konateľa, nebolo by ani možné žalobe vyhovieť, keďže
žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2018 vzniesol námietku premlčania (táto premlčacia doba
pritom začína plynúť odkedy sa žalobca dozvedel o škode a o tom kto škodu spôsobil, o čom mal v
danom prípade vedomosť už v roku 2011). 2. Taktiež žalovaný ako spoločník spoločnosti s ručením

obmedzeným ručil za záväzky spoločnosti len do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v
obchodnom registri, pričom žalovaný splatil svoj vklad v plnej výške. ( §106 Obchodného zákonníka:
Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom
registri).

7. Žalobca na pojednávaní predniesol písomne podanú žalobu. Ďalej uviedol, že v súvisiacich konaniach
nebola popretá žalovaná pohľadávka, a žalovaný nijakým spôsobom nepredložil dôkaz o tom, ako bola
použitá pohľadávka.

8. Taktiež právny zástupca žalovaného na pojednávaní predniesol písomné vyjadrenia.

9. Podľa § 106 Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov
celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu
zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava nasplatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto
náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím
vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

10. Podľa § 306 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa
len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ
písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné,
že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky

námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči
veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.
Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi
neúspešné námietky, ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu
tým vznikli.

11. Podľa § 312 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie,
ktoré vzniklo zo zákona.

12. Podľa § 305 Obchodného zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

13. V zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

14. V zmysle § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky,
na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi,
ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ
môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

15. V zmysle § 306 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak ručiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné námietky,
ktoré mu oznámil dlžník, je dlžník povinný nahradiť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

16. Podľa § 307 ods 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí

každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník. Ak
je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku,
ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením. Pri postúpení zabezpečenej
pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postupníka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi
postupca alebo preukázal postupník.

17. Podľa § 308 Obchodného zákonníka, ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči
dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré
sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

18. Podľa § 309 Obchodného zákonníka, ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník
uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho
veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa
neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

19. Podľa § 310 Obchodného zákonníka, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním
práva voči dlžníkovi.

20. Podľa § 311 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie
zabezpečuje. Ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je

splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

21. Podľa § 135a ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju
pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa
predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých
prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo

záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy
len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí
porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla
tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore

s § 59a. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú
za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to
neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou
alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť
zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.

Dohody medzi spoločnosťou a konateľom, ktoré vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť konateľa, sú
zakázané; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť konateľa.
Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči konateľom alebo uzatvoriť s nimi dohodu o
urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a
ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest spoločník alebo

spoločníci, ktorých vklady dosahujú 10 % výšky základného imania.

22. Podľa § 135 a ods. 5 Obchodného zákonníka, nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom
môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju
pohľadávku z majetku spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú primerane. Nároky veriteľov

spoločnosti voči konateľom nezanikajú, ak sa spoločnosť vzdá nárokov na náhradu škody alebo s nimi
uzatvorí dohodu o urovnaní. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov
spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že podanou žalobou sa žalobca domáhal

voči žalovanému zaplatenia sumy 8.298,40 eur spolu s príslušenstvom ako aj sumy 971,70 eur a
to ako trovy pôvodného konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ide o pohľadávku z poskytnutej
pôžičky, ktorú poskytol v septembri 2004 spoločnosti VAANDEPO s.r.o., pričom táto pohľadávka mu
bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/596/2012 a keďže exekúcia na
vymoženie tejto pohľadávky voči povinnému bola neúspešná, domáhal sa zaplatenia tejto pohľadávky

voči vtedajšiemu konateľovi Milanovi Popaďákovi, ktorý v tom čase, keď došlo k poskytnutiu pôžičky
(september 2004), a priznania tejto pôžičky súdom, bol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti.
Žalobu voči žalovanému podal z dôvodu, že žalovaný zodpovedá za pohľadávku ako ručiteľ ako aj z
dôvodu, že žalovaný ako konateľ ničím nedoložil, aby ním prevzatá suma bola reálne použitá v prospech
spoločnosti, preto je dané právo spoločnosti na uplatnenie nároku voči konateľovi a v rámci tohto práva

spoločnosti ako dlžníka, je dané aj právo žalobcu ako veriteľa na plnenie priamo voči konateľovi.

24. Voči uvedenému uplatnenému nároku zo strany žalovaného bola vznesená obrana a to jednak, že
došlo k premlčaniu uplatneného nároku, že na strane žalovaného nie je splnená podmienka pasívnej
legitimácie, a že je tu existencia prekážky rozhodnutej veci.

25. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,

ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.
Ďalšími námietkami sa súd z dôvodu zamietnutia žaloby nezaoberal.

26. V prvom rade súd sa zaoberal uplatnenou obranou a to námietkou pasívnej legitimácie. Žalobca
podanie žaloby voči žalovanému odôvodnil tým, že v čase poskytnutia pôžičky september 2004 a v čase
priznania pôžičky súdom, žalovaný bol konateľom ako aj spoločníkom spoločnosti VAANDEPO s.r.o.,
ktorému bola poskytnutá pôžička. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.5C/596/2012 vyplýva, že pôžička bola poskytnutá spoločnosti VAANDEPO s.r.o. a nie žalovanému.
Žalobca uviedol, že žalovaného, ako pôvodného konateľa a spoločníka, žaluje z titulu, že v zmysle
ust. Obchodného zákonníka žalovaný zodpovedá za tento záväzok ako ručiteľ v zmysle § 306 ods. 1

Obchodného zákonníka, resp. ako ručiteľ, ktorého ručiteľstvo vzniklo zo zákona. Alternatívne, že podľa
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka ako konateľ, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone svojej
pôsobnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil.

27. V danom prípade nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by žalovaný, pokiaľ ide o poskytnutú

pôžičku pre spoločnosť VAANDEPO s.r.o. zodpovedal ako ručiteľ jednak zo zákona a to tak, ako je
uvedené v jednotlivých ustanoveniach upravujúcich postavenie spoločnosti s ručením obmedzeným
a taktiež nebol tu predložený ani žiaden dôkaz, že by žalovaný pristúpil k tejto pôžičke ako ručiteľ
na základe nejakej ručiteľskej listiny. V ustanovení Obchodného zákonníka ohľadne spoločnosti s
ručením obmedzeným a to konkrétne v § 106 Obchodného zákonníka je uvedené, že spoločník ručí
za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v Obchodnom registri. Z

Obchodného registra však vyplýva, že vklad spoločníka a to žalovaného bol splatený v celom rozsahu,
teda neprichádza do úvahy ručenie na základe ustanovenia o spoločnosti s ručením obmedzeným, resp.
ako už súd vyššie uviedol, nebola tu preukázaná žiadna vystavená ručiteľská listina žalovaného vo
vzťahu k spoločnosti VAANDEPO s.r.o. pri poskytnutí predmetnej pôžičky.

28. Taktiež nebola preukázaná ani dôvodnosť žaloby voči žalovanému, že by žalovaný mal byť
zodpovedný v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, ktorý pojednáva o zodpovednosti
konateľa za škodu, ktorú spôsobil spoločnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Žiadnym dôkazom nebolo
preukázané, že žalovaný ako konateľ spôsobil škodu spoločnosti, a teda, že žalobca ako veriteľ
spoločnosti, sa môže tejto škody domáhať voči žalovanému ako konateľovi. Žiadnym spôsobom nebolo

preukázané, že by konateľ nejakým spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti.
Žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by poskytnutú pôžičku použil žalovaný pre svoj účel a nie pre
účel spoločnosti VAANDEPO s.r.o. okrem iného táto skutočnosť už bola preukázaná v konaní sp. zn.
5C/596/2012 zo dňa 14.04.2014.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného súd
žalobu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Z dôvodu plného úspechu na strane žalovaného súd priznal žalovanému náhradu trov konania

v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.