Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Angelika Sopoligová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/79/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209171
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209171.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Y.,
Ž.Á. XXX, o zaplatenie 639,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č.k. 15Csp/205/2017 - 87 zo dňa 29. decembra 2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov konania.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu prvej inštancie dňa 11.09.2017, ktorou sa
žalobcadomáhal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplateniesumy639,95eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 28 % ročne zo sumy 639,95 eur od 01.08.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodňoval titulom uzatvorenej Zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.07.2014, na základe ktorej žalobca
zriadil a viedol účet žalovanej a nakoľko po dobu nepovoleného prečerpania sa žalovaná zaviazala platiť

z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, dlžná suma je vo výške 639,95 eur.
Na základe uznávacieho prejavu žalovanej žalobca navrhoval, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre
uznanie podľa § 282 a nasl. CSP a súhlasil aj s priznaním plnenia v splátkach vo výške 54,- eur.

3. Súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 151 ods. 1, § 297 písm. b), § 219 ods. 3 veta prvá CSP, keďže
hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur, rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a s odkazom

na čl. 4 bod 2 zmluvy, výpis z účtu č. 6 žalobcu za obdobie 29.11.2014 do 31.12.2014, § 52 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 až 3 OZ, § 708 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 710 ObZ , dospel k záveru o nepreukázaní zo strany žalobcu uplatneného
nároku titulom zaplatenia debetného zostatku v dôsledku nepovolaného prečerpania na osobnom účte
žalovanej vo výške 639,95 eur, aj keď zostatok na účte žalovanej ku dňu uzatvorenia účtu, t.j. ku dňu
31.07.2017 bol záporný t.j. mínus 639,95 eur. Keďže žalobca nepreukázal platenie úrokov z požičaných

súm, predstavujúcich odplatu pre veriteľa za poskytnutie peňažných prostriedkov, ani to aby žalobca
žalovanej peňažné prostriedky poskytol, súd v celom rozsahu žalobu žalobcu zamietol s odkazom
na ustálenú rozhodovaciu prax súdov - viď rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
13Co/57/2017.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 s odkazom na § 255 ods. 1 CSP.5. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. Odvolanie odôvodňoval s odkazom na ust. § 31 ods. 2, 4 zákona o platobných službách, ako
aj s odkazom na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit
vs. Biróová), z ktorých nevyplýva, že zmluva o úvere musí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument a rovnako, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o

spotrebiteľských úveroch musia byť nevyhnutne v samotnom texte zmluvy. Preto nie je daný dôvod na
nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením platobného účtu žalovaného, keďže v zmysle § 2 písm.
f) zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom
veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Poukazoval

na body 3.4, 3.8, 3.12 Všeobecných obchodných podmienok. Mal za to, že úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov
poskytnutých bankou nad rámec zostatku na účte klienta s tým, že s oprávnením banky požadovať
úroky za prečerpanie účtu počíta ako obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v
ust. § 18 ods. 1. Žalobca mal za to, že zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle

žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s
tým, že zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte a preto je zamietnutie nároku na
úrok nedôvodné. K tvrdeniu súdu, že žalobca žalovanému neposkytol peňažné prostriedky, a teda mu
nepriznal úrok, žalobca uviedol, že z výpisu z účtu žalovaného za príslušné obdobie - výpis č. 6) vyplýva,
že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky do výšky limitu povoleného prečerpania 100,- eur,

súdmaltentovýpiszúčtukdispozícii,nazákladežiadostižalovanéhodošlokzvýšeniulimituPPna200,-
eur od 09.02.2015, pričom súd mal k dispozícii aj tento výpis z účtu. Uviedol, že povolené prečerpanie
je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až
do výšky poskytnutého limitu s tým, že zrušením povoleného prečerpania a neuhradenej dlžnej sumy
vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do omeškania, pričom dlh žalovaného sa navyšoval z

právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm.
f) a § 18).

7. K úroku žalobca uviedol, že sadzba úroku 19,9 % ročne bola platná počas trvania povoleného
prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 1 a z výpisov z účtu žalovaného. Úrok

z omeškania vo výške 5 % z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý
je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu povoleného prečerpania do vyrovnania
prečerpania je uvedený vo Výveske úrokových sadzieb a tiež vo Výpisoch z účtu žalovaného a sadzba
úroku vo výške 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z Vývesky úrokových
sadzieb. Ďalej mal za to, že úrok sa platí až do doby vrátenia úveru s odkazom na § 506 a ust. § 503 ods.

3 ObZ. Uviedol, že v prípade, ak súd nepovažoval za dostatočné preukázané poskytnutie finančných
prostriedkov vo forme výpisov z účtu tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku, mal žalobcu vyzvať
na jeho doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP, čo súd neučinil, napriek tomu vo veci meritórne
rozhodol a preto uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať
si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv, keďže súd rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu

na začatie konania. Apeloval na to, že z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný bol pravidelne
informovaný o výške limitu povoleného prečerpania, o úrokovej sadzbe pri čerpaní tohto limitu, o úroku
z omeškania, pričom toto vyplýva aj z úrokových sadzieb produktov a tiež zo zmluvy o povolenom
prečerpaní, čo žalobca aj dokladoval.

8. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a

contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.10. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd vychádzal z
uplatnených odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP t.j., že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
(s účinnosťou od 01.07.2016 v Civilnom sporovom poriadku) za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Tento odvolací dôvod ale môže byť daný aj nepreskúmateľnosť rozsudku, aj keď

ide o inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko
Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu SR a súdov SR 1/2016).

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým,

že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré s dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi (stranami sporu) prednesené, prípadne prihliadal na skutočností, ktoré boli
preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov (strán sporu). Nesprávne skutkové zistenia môžu byť

aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

14. Odvolací súd uzatvára, že uplatnené odvolacie dôvody sú vo veci dané, a to s poukazom na
naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý je ale naplnený z dôvodu
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, nakoľko aj keď v odôvodnení napadnutého rozsudku súd
prvej inštancie poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrice 13Co/57/2017 je potrebné

vychádzať vždy z konkrétnych skutočností a dôkazov a z ich vyhodnotenia, pričom súd tak nekonal.

15. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu v tom znení, že súd prvej
inštancie so žalobcom predložených dôkazov mal za preukázané nepovolené prečerpanie na osobnom
účte žalovanej, pričom žalovaná vo vyjadrení k žalobe aj uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči

žalobcovi, ktorý by bola rada zaplatila v splátkach a z dôvodu svojej finančnej tiesne aj požiadala o
vytvorenie splátkového kalendára s tým, že aj v bode 11. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie pri
vyhodnotení vykonaných dôkazov, t.j. výpisu z účtu č. 6 za obdobie 29.11.2014 - 31.12.2014 uviedol,
že debetný zostatok na účte predstavoval ku dňu uzatvorenia účtu sumu mínus 639,95 eur (viď aj bod
22. napadnutého rozsudku).

16. Z uvedeného tak podľa odvolacieho súdu nevyplýva jednoznačne odôvodnený záver súdu prvej
inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne aj vec nesprávne právne posúdil, a to aj so
zreteľom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v zmysle § 220 ods. 2 CSP,

keďže je tu rozpor medzi výsledkami vykonaného dokazovania a vyhodnotením týchto dôkazov v
kontextezmätočnéhoprávnehoposúdeniaveci,čonemožnoanizhojiťodkazomnacitovanérozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici.17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Podľa § 200 ods. 3 a 4 CSP ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu. Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku
sa označujú arabskými číslicami.

19. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v zmysle §
389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, pričom v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov
odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

20.Vzmysle§391ods.2,3CSPjepovinnosťousúduprvejinštancievďalšomkonaníodstrániťvytýkané
nedostatkyavovecirozhodnúťvzmysleod01.07.2016účinnýchprocesnýchustanoveníCSP,berúcdo

úvahy všetky predložené dôkazy, ktoré je potrebné riadne a zákonne vyhodnotiť so zreteľom na správne
právne posúdenie a to vzhľadom ku konkrétnemu sporu a konkrétne napádaným skutočnostiam.

21.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.