Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/296/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417203660
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6417203660.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci
žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140,
zastúpená Malata, Pružinský, Hegeduš & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, IČO: 47 239 921, konajúca prostredníctvom advokáta konateľa JUDr. Milana Malatu,

proti žalovanej: N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. nad E., J. XXX/X, o žalobe na zaplatenie sumy
4 097,30 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 5Csp/44/2017-65 zo dňa 06. 12. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/44/2017-65 zo dňa 06. 12. 2017 v časti lehoty
na plnenie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 4 097,30 € a úrok u omeškania vo
výške5%ročnezosumy 4283,32€od01.03.2017dozaplatenia,vpravidelnýchmesačnýchsplátkach

vo výške 100 € splatných vždy do 28. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (prvý výrok).

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu v
pomere 83,98 %, ktoré je žalovaná povinná uhradiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia,

ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške (tretí výrok). .

III. Vo zvyšku zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté (druhý výrok).

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 097,30 € a 5

% ročný úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 283,32 € od 01. 03. 2017 do zaplatenia do zaplatenia, v
pravidelných 100 € mesačných splátkach posielaných počnúc mesiacom január 2018 až do zaplatenia,
vždy do 28. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť
celého plnenia (prvý výrok).
Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok).
Súd žalobcovi priznal voči žalovanej náhradu trov konania v pomere 83,98 % (tretí výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal voči žalovanej
zaplatenia istiny vo výške 4 097,30 €, úroku vo výške 356,71 €, úroku vo výške 10,90 % ročne z
nezaplatenej istiny 3 695,50 € od 01. 03. 2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4 283,32 € od 01. 03. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou dňa 21.
01. 2014 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 006441937R , ktorej predmetom bolo poskytnutie

úveru vo výške 4 650 €, ktorý žalovaná čerpala dňa 21. 01. 2014. Žalovaná porušila svoje zmluvné
povinnosti, prestala uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca úver zosplatnil dňa 06.05. 2016. Navrhol, aby žalovaná splácala dlh v mesačných splátkach po 100 € so splatnosťou k 28. dňu
v mesiaci s tým, že v prípade omeškania s plnením jednej splátky bude splatný celý dlh.

3. Žalovaná uviedla, že žiada o splátkový kalendár, je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku
a má aj ďalšie pohľadávky, nie je schopná splácať úver, od roku 1987 je na čiastočnom invalidnom
dôchodku, ktorý poberá vo výške 194,70 €. V dobe keď brala úver bola zamestnaná ako vedúca lekárne
v Žiari nad Hronom, od roku 2015 sa situácia zmenila, ostala bez práce, zomrela jej matka, prišla o
dedičstvo a v súčasnej dobe je vo výkone trestu odňatia slobody.

4. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie, nárok posudzoval podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho
zákonníka (OZ), § 1 ods. 1, 2, § 2 , § 9 ods. 1, 6 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka.

5. V prejednávanej veci okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu

je sčasti dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so
žalovanou ako dlžníkom dňa 21. 01. 2013 Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere reg.č. 006441937R
(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 4.650 € dňa
21. 01. 2014. Peňažné prostriedky sa žalovaná zaviazala splácať v 84 mesačných splátkach po 79,04
€. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas neplnila, žalobca úver

zosplatnil, úver sa stal predčasne splatným dňa 06. 05. 2016 a žalobca vyzval žalovanú na bezodkladnú
úhradu dlhu.

6. Uzavretá zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, preto okresný súd aplikoval zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že Zmluva o

ČSOB spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto
určuje ustanovenie § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy.

7. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnila riadne a

včas, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie istiny vo výške 3.695,50 € ako aj zmluvných úrokov vo výške
231,11 € do zosplatnenia (06. 05. 2016) a úrokov z omeškania vyčíslených sumou 170,69 € za obdobie
do 28. 02. 2017. Spolu suma 4 097,30 € (tak ako si žalobca aj uplatnil). Okresný súd uviedol, že v tejto
časti bola žaloba žalobcu dôvodná a preto jej vyhovel.

8. Okresný súd žalobcovi nepriznal zmluvné úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré si
vyčíslil sumou 356,71 € (za obdobie od 07. 05. 2016 do 28. 02. 2017) a ani úroky zo zostatku nesplatnej
istiny zo sumy 3 695,50 € vo výške 10,90 % ročne od 01. 03. 2017 do zosplatnenia. V tejto časti okresný
súd žalobu žalobcu zamietol. Z uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,
ÚstavnéhosúduSRsp.zn.IV.ÚS476/2012vyplýva,žedohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutých

prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť
úroky z omeškania. Žalobcovi priznal aj úroky z omeškania po zosplatnení úveru, nakoľko žalovaná je
v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 OZ).

9. O lehote na plnenie okresný súd rozhodoval podľa § 232 ods. 3, 4 CSP. Pri úvahe o určení, že peňažné

plnenie sa môže realizovať v splátkach vychádzal z konkrétnych okolností prípadu. Ex offo prihliadol na
osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej v konaní,
prejavenú snahu o splnenie záväzku žalovanou, dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu
dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Žalovaná v
písomnompodanížiadalaosplátkovýkalendár,výškusplátokneuviedla,nepredložilaanižiadnedoklady

preukazujúce jej aktuálne osobné a majetkové pomery. Žalovaná len konštatovala, že je poberateľkou
čiastočného invalidného dôchodku vo výške 194,70 € a je vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto
skutočnosti, ktoré si sčasti žalovaná spôsobila sama svojim konaním (výkon trestu) nemôžu byť na
ťarchužalobcu.Žalobcanapriektomu,žežalovanánepreukázalarelevantnýmspôsobomsvojeaktuálne
osobné a majetkové pomery, sám navrhol, aby žalovaná splácala dlžnú sumu mesačnými splátkami

po 100 €, čím jej vyšiel v ústrety a nepožadoval uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť dlh v zákonnej
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal aj na to, že žalovaná
nijakým spôsobom neprejavila snahu zaplatiť úver, a to ani minimálnymi splátkami, ktoré by žalobcovi
poukazovala a to ani v období, keď ešte nebola vo výkone trestu. Žalobca úver zosplatnil dňa 06. 05.2016, pričom žalovaná nastúpila do výkonu trestu až dňa 07. 05. 2017 (č.l.34). Okresný súd určil
mesačnú splátku tak ako navrhol žalobca do výške 100 €. Dlh žalovanej je vo výške 4 097,97 € plus
zákonný úrok tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pokiaľ by súd určil nižšie splátky, došlo by k

neúmernému zvýhodneniu dlžníka na úkor veriteľa. Nízke splátky, by neprimeraným spôsobom zasiahli
nielen do práv žalobcu, ale v konečnom dôsledku by poškodili aj samotnú žalovanú. Súd tiež poukázal
na to, že doba trvania splácania dlhu v splátkach zaužívaná súdnou praxou je tri roky. V tomto prípade
by bola mesačná splátka vo výške 113 €, pri zohľadnení len výšky priznanej istiny (ostáva ešte úrok z
omeškania). Okresný súd však akceptoval návrh žalobcu, ktorý navrhol nižšiu splátku a to vo výške 100

€ mesačne, avšak v prípade omeškania splnením jednej splátky stane sa splatný celý dlh (§ 232 ods.
4 CSP). Vzhľadom na to, okresný súd nevykonával ďalšie dokazovanie k týmto skutočnostiam.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa pomeru úspechu
vo veci. Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 91,99 % zo žalovanej vyčíslenej sumy (4 097,30

€ plus 356,71 €; priznaná vyčíslená suma 4 097,30 €), úspech žalovanej predstavuje 8,01 % (neúspech
žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 83,98 % (91,99 % mínus
8,01 %).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP

podala odvolanie žalovaná. Podľa obsahu odvolania odvolanie podala do rozhodnutia v časti určenia
lehoty na plnenie. Uviedla, že je vo výkone trestu odňatia slobody, nevlastní vôbec nič, poberá len
čiastočný invalidný dôchodok v sume 198,80 € zvýšený od 01. 01. 2018, z toho ÚVTOS platí 99,40
€. Zároveň ako dôkaz prikladá list sociálnej poisťovne o nemožnosti vykonávať zrážky z jej dôchodku
a rozhodnutie o dôchodku. Reálne je schopná splácať cca 30 €. Po skončení trestu je jej prioritným

záujmom nájsť si prácu a splácať úver. Zároveň sa odvoláva proti náhrade trov konania, žiada o
odpustenie trov konania z dôvodu nemajetnosti.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že súhlasil so žiadosťou žalovanej o zaplatenie
žalovanej sumy v mesačných splátkach po 100 € v prvoinštančnom konaní. Považuje odvolanie za

nedôvodné a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Nie je dôvod, aby jej boli odpustené
trovy konania aj umožnené splácanie dlhu v splátkach.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti,

t.j. určenia lehoty na plnenie zmenil v súlade s § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie, ani na jeho zrušenie, v súlade s § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

14. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa

zaoberal len námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd posúdil odvolanie žalovanej v súlade s § 124 ods. 2 CSP podľa jeho obsahu. Podľa

obsahu odvolania žalovaná odvolanie podala len do rozhodnutia v časti určenia lehoty na plnenie a trov
konania (nie do istiny), uviedla, že po skončení trestu je jej prioritným záujmom splácať úver, reálne je
schopná splácať cca 30 € mesačne. V odvolaní poukázala na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody,
nevlastní vôbec nič, poberá len čiastočný invalidný dôchodok v sume 198,80 € zvýšený od 01. 01. 2018,
z toho ÚVTOS platí 99,40 €. Zároveň ako dôkaz prikladá list sociálnej poisťovne o nemožnosti vykonávať

zrážky z jej dôchodku a rozhodnutie o dôchodku. Zároveň sa odvoláva proti náhrade trov konania, žiada
o odpustenie trov konania z dôvodu nemajetnosti.

16. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia lehoty na plnenie z ustanovenia § 232
CSP možno vyvodiť, že lehota na plnenie začína plynúť až od momentu právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobca nedal návrh na určenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku, ako to predpokladá ustanovenie
§ 233 CSP. Ak potom súd prvej inštancie vo výroku určil lehotu na plnenie počnúc mesiacom január
2018, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky bude mať za následok zročnosť celého dlhu, pričomrozhodnutie vzhľadom na odvolanie žalovanej nenadobudlo právoplatnosť, rozhodol vecne nesprávne,
pretože lehota na plnenie môže začať plynúť až od momentu právoplatnosti rozhodnutia.

17. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia začiatku lehoty na plnenie - povinnosti
žalovanej plniť dlh v splátkach zmenil, tak, že túto povinnosť určil až od právoplatnosti rozsudku

18. V súlade s § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že určenie

dlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok (§ 232 ods.3 druhá veta, ods.4 CSP)
patrí medzi procesné úkony súdu. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, alebo pri určení, že
peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu.
Súd musí ex offo prihliadnuť na: osobné a majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú
schopnosť žalovanej v konaní, prejavenú snahu o splnenie záväzku žalovanou, dobu, po ktorú by týmto
spôsobom došlo k zaplateniu dlžnej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka

na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), pričom súd môže určiť,
že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky, nastáva zročnosť celého plnenia.
Z tvrdení žalovanej je zrejmé, že v jej schopnostiach nie je splatiť dlh naraz, je vo výkone trestu odňatia
slobody, nevlastní vôbec nič, poberá len čiastočný invalidný dôchodok v sume 198,80 €, z toho ÚVTOS
platí 99,40 €, zároveň poukázala na to, že Sociálna poisťovňa oznámila, že nakoľko suma dôchodku nie

je vyššia ako suma, ktorú nie je možné z mesačnej sumy dôchodku zraziť, nebudú žalovanej z dôchodku
vykonávané zrážky. Žalovaná zároveň v odvolaní uviedla, že po skončené výkonu trestu si chce nájsť
prácu a splácať úver.

19. Odvolací súd udáva, že keďže žalovaná nepreukázala schopnosť splácať dlh, naopak z jej tvrdení

vyplýva, že nie je možné z mesačnej sumy jej jediného príjmu dôchodku zraziť žiadnu sumu, nie je
možné určiť súdom reálnu výšku splátky, nie je tiež možné určiť splatnosť od skončenia výkonu trestu
žalovanej, keď si nájde prácu, a teda tvrdenia žalovanej neodôvodňujú rozhodnúť o dlhšej lehote na
plnenie ani o plnení v splátkach. Keďže však žalobca súhlasil s plnením v splátkach po 100 € mesačne,
odvolací súd túto okolnosť považoval za takú, ktorá odôvodňuje určiť lehotu na plnenie dlhšiu a to v

súlade s návrhom žalobcu.

20. V súlade s § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde
prvej inštancie, a to podľa pomeru úspechu vo veci. Vo veci bol v prvoinštančnom konaní úspešnejší
žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Jeho úspech predstavuje v

percentuálnom vyjadrení 91,99 % zo žalovanej vyčíslenej sumy (4 097,30 € plus 356,71 €; priznaná
vyčíslená suma 4 097,30 €), úspech žalovanej predstavuje 8,01 % (neúspech žalobcu je úspechom
žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 83,98 % (91,99 % mínus 8,01 %). Odvolací súd
nezistil v súlade s § 257 CSP existenciu dôvodov osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal. Aplikácia ust. 257 CSP prichádza do úvahy v celkom výnimočnom

prípade, musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to dôvody osobitného zreteľa a zároveň
výnimočné okolnosti. Zlé majetkové pomery účastníka samé o sebe nie sú dôvodom na nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému účastníkovi. Žalovaná si neplnila povinnosti vyplývajúce jej z úverovej
zmluvy, z jej strany nedošlo k snahe, čo aj čiastočne uhrádzať dlh, a to už v čase, keď ešte nebola vo
výkone trestu, žalovaná si vlastným konaním privodila stav, v ktorom sa nachádza, žalobcovi neostala

iná možnosť, ako uplatniť si svoj nárok v súdnom konaní v súvislosti s čím mu vznikli trovy.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s §
255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná

bola vzhľadom na obsah jej odvolania, len čiastočne úspešná v odvolacom konaní, a preto odvolací súd
vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).