Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213614
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4216213614.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnej: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX
G., o vymoženie pohľadávky vo výške 648,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 27. septembra 2018 č. k. 15Er/418/2016-33, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písmeno d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 prvej vety
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"),

§ 39, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 73 odsek
3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
1.2. Skúmal, či zmluva č. 6041070205 zo dňa 07.02.2005 uzatvorená medzi právnym predchodcom

oprávneného VÚB, a.s. a povinnou a tiež, či dohoda o uznaní záväzku zo dňa 25.06.2013 majú
spotrebiteľský charakter. Skúmal tiež, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi
oprávneným a povinnou zo dňa 25.06.2013 a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, t.j. či
rozhodcovský rozsudok je vykonateľný. Za týmto účelom preskúmal rozhodcovskú zmluvu, v rámci
ktorej citoval presné znenie rozhodcovskej doložky, ktorá bola uvedená v článku 3 rozhodcovskej

zmluvy. Dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej zmluvy považovať
za platnú rozhodcovskú zmluvu. Uviedol, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi (t.j. povinnej) bola v danom prípade fakticky odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď bola oprávneným podaná žaloba na

rozhodcovský súd. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania. Konštatoval, že oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
1.3. Zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti
vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.
Vzhľadom na uvedené, je potrebné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je

spôsobilý byť exekučným titulom, buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia jeneprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
2.1. Tvrdil, že podrobil všetkým legislatívnym zmenám a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinnou
postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou
činnosťou exekučných súdov, pričom poukázal na znenie ustanovení § 3 ods. 1, 2, 5 a 6 zákona

č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že rozhodcovská zmluva je
uzatvorená na samostatnom dokumente, a tak je obsahovo aj formálne oddelená od dohody o uznaní
záväzku. Povinná rozhodcovskú zmluvu podpísala sama a dobrovoľne. Jej podpisom nebolo nijako
podmienené poskytnutie úveru, ani poskytnutie splátkového kalendára na dlžnú sumu. Zmluva, na
základektorejbolipovinnejposkytnutéfinančnéprostriedkyexistovalavčaseuzatvoreniarozhodcovskej
zmluvy,ktorábolauzatvorenáažniekoľkorokovneskôr.Poukázalnarozhodovaciučinnosťvšeobecných

súdov.Tvrdil,žeakbybolovúmyslezákonodarcuzakázaťvspotrebiteľskýchsporochvspotrebiteľských
sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. S poukazom na
ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. uviedol, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietal, že rozhodnutie exekučného súdu
je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej

úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý
by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Tvrdil, že splnil všetky zákonné
náležitosti v predmetnom konaní, avšak exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon
exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 M Cdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011, článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo na návrh oprávneného

spísaný do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého dňa 18.06.2016 na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSApsA 00071/15 zo dňa 01.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.05.2016 a vykonateľnosť dňa 03.06.2016. Súdu prvej inštancie bola dňa 15.08.2016 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 01.12.2016 vyzval

súd oprávneného na doručenie spotrebiteľskej zmluvy. Oprávnený požadované prílohy doložil dňa
27.07.2018.

7. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom do 30.06.2007 (t. j. v čase uzavretia zmluva č. 6041070205 zo

dňa 07.02.2005), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

8. Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.9. Podľa poznámky pod čiarou 13d) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, §
52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

10. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

11. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené

podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

13. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods.
4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného

titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti
uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore

vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie

poverenia zamietne.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,

ktorý preskúmaním rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku, ktoré tvorili rovnaký dokument
podpísaný v jeden deň, dospel k právnemu záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná,
keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka nebola individuálne dojednaná a povinná celkom zjavne nemala reálnu možnosť

obsah predloženej formulárovej (adhéznej, typovej) zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré z dojednaní zmluvy
vylúčiť. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, keďže súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný,

pretože rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého uznesenia, a spoukazom na § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

16. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že aj na zmluvu, uzavretú do 30.06.2007, ktorá nenapĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 definované v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, avšak napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom do 30.06.2007, sú primerane aplikovateľné aj všetky ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2017, a to

práve podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. V ustanovení § 23a ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007 je totiž zakotvený právny základ umožňujúci chrániť
spotrebiteľa podľa úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v Občianskom zákonníku aj vtedy, ak
zmluva nenapĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy tak, ako boli do 30.06.2007 stanovené v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je napr. právna úprava inštitútu zákazu neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, obsiahnutá primárne v § 53 Občianskeho zákonníka, plne

aplikovateľná aj na tie zmluvy uzavreté do 30.06.2007, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami práve podľa
§ 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007.

17. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP a za
účelom vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami oprávneného uvedenými v odvolaní ďalej uvádza, že

spotrebiteľskázmluvajevnašomprávnomporiadkudefinovanáv§52Občianskehozákonníka(predtým
do 30.06.2007 aj v § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a od 01.07.2007 do
31.10.2008 aj v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom

jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Medzi účastníkmi konania v prejednávanej veci sa
jedná (ako je to zdôvodnené v nasledujúcich bodoch) práve o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je

potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

18. Z predloženej spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (VÚB,
a.s.) a povinnou dňa 07.02.2005 totiž vyplýva, že právny predchodca oprávneného vystupuje ako
veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda právny predchodca

oprávneného pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje
sa za dodávateľa. Zo zmluvy je taktiež preukázané, že povinná uzatvárala zmluvu ako fyzická osoba
s uvedením dátumu narodenia a rodného čísla, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa
teda za spotrebiteľa podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.01.2008).

19. Taktiež je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o pôžičke vopred
pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná nemohla ovplyvniť

jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť
aj ako formulárovú, adhéznu. Preto na právny vzťah medzi účastníkmi konania je nutné aplikovať aj
príslušné spotrebiteľské právne normy (okrem iného osobitne ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách), ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkovo-právneho
vzťahu bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.

20. V dôsledku vyššie uvedeného právny vzťah medzi oprávneným a povinnou, založený žiadosťou
o vydanie kreditnej karty, uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou dňa
07.02.2005, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je

všaktrebaaplikovaťajnaprávneúkony,ktorébezprostrednenadväzujúnaspotrebiteľskúzmluvu,vznikli
na základe spotrebiteľskej zmluvy alebo so spotrebiteľskou zmluvou inak súvisia (napr. zabezpečujú
plnenia záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľskej zmluvy) - teda v prejednávanej veci aj na právny úkon
obsiahnutý v Dohode o uznaní záväzku podpísanej oprávneným a povinnou dňa 25.06.2013 (ktorou včasti uznania záväzku došlo k zabezpečeniu plnenia záväzku povinnej zo spotrebiteľskej zmluvy) a aj
na právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve podpísanej v rovnaký deň. Normy spotrebiteľského
práva je nutné vždy použiť na celý režim právneho vzťahu, ktorý, ak bol založený spotrebiteľskou

zmluvou, zachováva si tento spotrebiteľský charakter počas celej doby trvania jeho existencie (teda aj
ak došlo k zmenám v obsahu právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou). Na uvedenom
nemení nič ani skutočnosť, ak v priebehu právneho vzťahu dôjde napr. k postúpeniu pohľadávky, tak,
ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, nakoľko aj v prípade postúpenia pohľadávky v súvislosti s plnením
spotrebiteľskej zmluvy je spotrebiteľ naďalej spotrebiteľom a postupník dodávateľom (keďže ten len

vstúpil do právneho postavenia - práv a povinností postupcu, ktorý bol dodávateľom).

21. Reagujúc na námietky oprávneného uvádzané v odvolaní odvolací súd osobitne poukazuje
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa považujú za
konštantné. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu

nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.
01. 2012 sp.zn. 6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovskýrozsudokvydalrozhodcovskýsúdsprávomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúd
viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v

rozpore so zákonom a či rozhodcovský súd mal právomoc vo veci konať (§ 45 ods. 1 písm. b) ZRK),
pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust. § 45 ods. 1, 2 citovaného
zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012 sp.zn. 2 Cdo 5/2012).

22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou oprávneného o arbitrárnosti, nepresvedčivosti a

nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia. Uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré bolo riadne
a vyčerpávajúco odôvodnené. Súd prvej inštancie použil celý rad právnych predpisov na zdôvodnenie
svojich právnych záverov, a preto nebolo možné hovoriť o svojvoľnosti pri rozhodovacej činnosti súdu.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).