Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718200304
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718200304.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: V. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX F. XX, štátna občianka SR, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, za účasti osobitného subjektu na strane žalobkyne: Občianske
združenie Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/01, 038 61 Martin, IČO: 51

472 236, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.897,34 Eur s príslušenstvom a určenie, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
17Csp/4/2018-127 zo dňa 12. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Csp/4/2018-127 zo dňa 12. októbra 2018 vo výrokoch
I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku III.) zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
17Csp/4/2018-127 zo dňa 12. októbra 2018 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd s poukazom na § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 3, 5, § 551
Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13, § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 3 ods. 3, 5, § 5a ods. 1

písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 ako veriteľom a V. S., nar.
XX.XX.XXXX, dňa 16.07.2013, je neplatná (výrok I.). Zároveň s poukazom na § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.603,34 Eur (výrok II.). Konanie v časti o zaplatenie
sumy 294,00 Eur postupom podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
zastavil (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému priznal právo

na ich náhradu v rozsahu 84,52 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
(výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu domáhala
určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi ňou a žalovaným zo dňa 16.07.2013 je
neplatná. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 1.897,34 Eur.

3. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Csp/4/2018 zo dňa 02.08.2018 pribral do konania
osobitný subjekt Občianske združenie Centrum správnej pomoci Martin, so sídlom J. Š. Šikuru 4850/01,
038 61 Martin, IČO: 51 472 236 na stranu žalobkyne.4. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca v postavení veriteľa so
žalovanou v postavení dlžníka uzatvorili dňa 16.07.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 608901346.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd v konaní aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.

ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný v postavení veriteľa na základe
predmetnej zmluvy poskytol žalobkyni v postavení dlžníka (spotrebiteľa) úver vo výške 600,00 Eur, s
tým, že celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom boli dojednané na 576,00 Eur
(dlžník mal zaplatiť celkovú čiastku 1.176,00 Eur). Celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
tak predstavujú 39,15 % ročne, RPMN bola stanovená v rozsahu 96 % s tým, že spotrebiteľ sa zaväzuje

celkovú sumu zaplatiť do 12.07.2014. Spotrebiteľ zmluvou zobral na vedomie, že výška hodnoty RPMN
na poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 39,20 %. V rovnaký deň uzatvorili zmluvné strany aj
dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, z ktorej vyplýva, že dlžník súhlasí, aby mu platiteľ mzdy
mesačne zrážal 98,00 Eur na základe uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 608901346 zo dňa
16.07.2013. Zároveň v dohode o zrážkach dlžník súhlasil s tým, aby veriteľ oznámil zamestnávateľovi
výšku zabezpečovanej pohľadávky, veriteľ je oprávnený po splatení istiny, úveru a úrokov, čo i len

čiastočneprostredníctvomzrážokzomzdyzaslaťzamestnávateľovivýpočetúrokovzomeškaniaainého
príslušenstvapohľadávkyakoúrokov aúrokovzomeškania,zmluvnýchpokútainýchzmluvných
sankcií. Túto čiastku zamestnávateľ vo forme ďalších zrážok zo mzdy odvedie na účet veriteľa. Účastníci
zmluvného vzťahu uzatvorili v rovnaký deň aj dohodu o splátkach v rámci ktorej sa dohodli že spotrebiteľ
sa zaväzuje uhradiť celkovú čiastku 1.176,00 Eur v dvanástich pravidelných mesačných splátkach vo

výške 98,00 Eur vždy ku 12. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 12.08.2013, spotrebiteľ berie
na vedomie výšku RPMN v rozsahu 300,29 % a výšku priemernej hodnoty RPMN v rozsahu 39,20
%. Z predloženého tlačiva zostatkov zrážok od zamestnávateľa žalobkyne (vystaveného spoločnosťou
TRIM LEADER a.s.) konajúci súd zistil, že žalobkyni bola od januára 2015 do apríla 2018 v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 608901346 zrazená suma 2.203,34 Eur.

5. K námietke žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne prvoinštančný súd
uviedol, že žaloba bola podaná na okresný súd dňa 26.01.2018 s tým, že od
01.01.2018 je účinné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľ
sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Uvedené ustanovenie

zákonajeosobitnýmprávnympredpisomanaliehavýprávnyzáujemtakvdanomprípadeniejepotrebné
preukazovať.
6. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzavrela predmetnú dohodu, aby dostala
spotrebiteľský úver, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o žalovaným ako

dodávateľom vopred pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o
dlžníkovi - žalobkyni, v nadväznosti na poskytnutý úver. Z obsahu preloženej dohody nevyplýva
osobitná možnosť žalobkyne ako spotrebiteľa v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky
takéhoto dojednania, napríklad jednostranným odstúpením od dohody. Žalobkyňu nikto na existenciu
dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenou medzi ňou a žalovaným v súvislosti so úverovou zmluvou

neupozornil.Potrebovalanutnefinančnéprostriedkyavsúvislostisvybavovanímspotrebiteľskéhoúveru
jej bola predložená kopa papierov, ktoré bolo nevyhnutné podpísať, nikto s ňou však osobitne jednotlivé
ustanovenia neprechádzal. Žalovaný ako dodávateľ neuniesol dôkazné bremeno a neprodukoval v
konaní žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia, že dohoda nebola individuálne dojednaná. Naviac súd
dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, ide o formulárovú dohodu, ktorej obsah nemohla žalobkyňa žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Pri uzatváraní takejto dohody spotrebiteľ (žalobkyňa) musí mať vedomosť o tom,
akú pohľadávku, akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje,
v opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku prostredníctvom zrážok zo
mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných

podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa
umožňujúce mu vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo
samotného textu označenej dohody o zrážkach zo mzdy, kde sa v čl. II. uvádza, že veriteľ je oprávnený
po splatení istiny úveru a úrokov, čo i len čiastočne prostredníctvom zrážok zo mzdy zaslať
zamestnávateľovi výpočet úrokov z omeškania iného príslušenstva pohľadávky, ako úrokov a

úrokov z omeškania zmluvných pokút a iných zmluvných sankcií. Túto čiastku zamestnávateľ vo forme
ďalších zrážok zo mzdy odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa. Z takéhoto znenia dohody o zrážkach
zo mzdy je zrejmé, že žalobkyňa ani nemala vedomosť, aká konkrétna suma jej bude vlastne
zo mzdy zrážaná, pretože toto išlo mimo sféru jej pôsobenia, výlučne na pokyn veriteľa adresovanémuplatiteľovi mzdy žalobkyne. Takto formulovaná dohoda o zrážkach zo mzdy neprimerane zvýhodňuje
veriteľa a predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, tzn. je v rozpore s
ustanoveniami § 39 Občianskeho zákonníka a § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie

uvedených skutočností dospel prvoinštančný súd k záveru, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neplatným právnym úkonom, na základe čoho žalobe v časti
určenia jej neplatnosti vyhovel.
7. Ďalej sa konajúci súd zaoberal uplatneným nárokom žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského

úveru pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. súd poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017, v zmysle ktorého eurokomformným výkladom
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný
ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010
Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej
amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).

Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 , písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či
„termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné za použitia eurokonformného
výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.
K žalobkyňou namietanému určeniu RPMN v spotrebiteľskom úvere uviedol, že dohoda o plnení v
splátkach uzavretá medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v rovnaký deň ako zmluva o spotrebiteľskom

úvere niejesamostatnouzmluvou,alejezmenouzmluvyospotrebiteľskomúvere,vzhľadomk
tomu,ževpôvodnejzmluveospotrebiteľskomúverebolopotrebnéposkytnutýúverzaplatiťjednorazovo,
spolu s príslušnými poplatkami naraz, k istému dátumu, pričom dohoda o splátkach umožnila celý tento
poskytnutý úver spolu s poplatkami uhradiť v splátkach. Dohodou o plnení v splátkach došlo ku
zmene uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti termínu zaplatenia celkovej čiastky 1.176,00

Eur, ktorá zahŕňa poskytnutý úver i poplatky. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené,
že uvedenú sumu, ak nie je dohodnuté inak, je potrebné zaplatiť do 12.07.2014. Následne bol v rámci
dohody o plnení v splátkach dohodnutý iný termín splatnosti, čím došlo k zmene pôvodnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v tejto časti. V dohode o plnení v splátkach je uvedené, že spotrebiteľ (žalobkyňa)
berie na vedomie, že výška RPMN je 300,29 %, pričom priemerná hodnota RPMN na poskytnutý

spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola 39,20 %. Je teda
zrejmé, že dojednaná RPMN vo výške 300,29 % mnohonásobne prevyšuje priemernú hodnotu RPMN
na príslušný spotrebiteľský úver, ako dojednaná RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a
okremúrokovejmieryvsebezahŕňaajďalšiepoplatkysúvisiacesúveromaprávetátoRPMN je
v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu okresný súd vyhodnotil takéto dojednanie

ako neplatné, na základe čoho je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a
bez poplatkov. V dôsledku toho bola žalobkyňa povinná plniť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru vo
výške 600,00 Eur. Žalobkyňa si žalobou v prejednávanej veci uplatnila voči žalovanému rozdiel medzi
zaplatenou sumou 2.203,34 Eur, ktorú uhradila žalobcovi prostredníctvom svojho zamestnávateľa na
spotrebiteľský úver a istinou poskytnutou žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške

600,00 Eur, t.j. sumu 1897,34 Eur. V priebehu konania vzala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 294,00 Eur. Na základe toho súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovanému
povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.603,34 Eur.
8. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak,
že žalobkyni, ktorá bola v časti žaloby o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a časti

o zaplatenie sumy 1.603,34 Eur, a zároveň zavinila zastavenie konania v časti o zaplatenie 294,00 Eur,
priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 84,52 % (čistý úspech žalobkyne v konaní) voči žalovanému s
tým, že o výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa

vo výrokoch I., II. a IV. domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Nesúhlasil s právnym záverom súdu o prípustnosti žaloby, keď uviedol, že žalobkyňa v danom
prípade podala žalobu v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) CSP, teda žalobu o určenie, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je

potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa však v súdenej veci nepreukázala,
zakéhoosobitnéhopredpisuvyplývajejprávodomáhaťsaurčenianeplatnostiprávnehoúkonu.Zároveň
žalovaný uviedol, že zo žiadneho osobitného predpisu domáhať sa takéhoto určenia nevyplýva. Civilný
sporový poriadok jasne a určito uvádza, za akých podmienok možno podať určovaciu žalobu. Napodporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 17Csp/52/2016 zo
dňa 07.06.2017 a vo vzťahu k prípustnosti žaloby ak je na tom naliehavý právny záujem poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16.03.2016 a tiež na rozhodnutie

Okresného súdu Levice sp. zn. 7C/681/2015 zo dňa 24.11.2017. V prípade ak by súd určil, že dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatná, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav právnej neistoty
medzi sporovými stranami. Ak súd určí „zdržanie sa práva“, nezaloží takýto rozsudok s konečnou
platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, až rozsudok na plnenie môže s
konečnou platnosťou upraviť pomery medzi sporovými stranami. Žalobkyňa sa domáha zdržania práva

žalovaného určovacou žalobou a takýto postup môže pri tej istej zmluve zopakovať ďalšími určovacími
žalobami. Odvolateľ nepopiera možnosť zmluvnej strany domáhať sa bránenia svojho práva, poukazuje
však na základné princípy Civilného sporového poriadku, konkrétne na článok 2. týchto princípov, podľa
ktorého ochrana práva musí byť spravodlivá a účinná. Je v rozpore s týmto princípom, ak
žalobkyňa na podklade zmluvného vzťahu podáva opakované a nedôvodné žaloby. V danom prípade sa
zároveň jedná o naplnenie článku 5. Základných princípov Civilného sporového poriadku, teda o zjavné

zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Odvolateľ ďalej nesúhlasil ani s právnym záverom
okresného súdu o neplatnom dojednaní RPMN. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v
splátkach (nie jednorazovo, tak, ako je to ustanovené v zmluve o úvere), na základe ktorých logicky
vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre
prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu výška RPMN obsiahnutá v Dohode (t.j. 300,29 %),

predstavuje RPMN vypočítanú v prípade dlžníka, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu
aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN je naviac jasne a zreteľne uvedený vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do

31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia
odplaty sa riadi ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v

obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti. V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp.
zn. 12 Cmo 95/2005 a uviedol, že pokiaľ žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a
vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase

a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru
odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. V prípade, ak by
žalobkyňa po podpise zmluvy o úvere nadobudla pocit o nevýhodnosti zmluvy alebo o to, že odplata,
úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je v nej vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia
dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo

žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a tiež so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Odvolateľ ďalej nesúhlasil ani
správnymzáveromokresnéhosúduourčeníneplatnostiuzatvorenejdohodyozrážkach zomzdy.
Dohoda obsahuje zákonom predpísané náležitosti, vrátane súhlasu dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy
vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo

výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda predstavuje samostatný
dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že
jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský
alebo iný charakter, pritom nie je vylúčená. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť
dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď

prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu,
a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením súdu, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k
nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť

väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj
povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy
a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný
zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a pretoby musel tieto sumy vrátiť. Neprípustnosť spornej dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
úveroch nevyplýva ani zo žiadnych ustanovení Smernice 2008/48/ES a ani zo Štandardných európskych
informácii o spotrebiteľskom úvere a neexistuje žiaden zákonný dôvod na to,

aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi
uzatváraná. Odvolateľ sa tiež vyjadril k obsahovým náležitostiam dohody o zrážkach zo mzdy a poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013, v zmysle ktorého skutočnosť, že žalobca
dodatočne usúdil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je pre neho subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá
absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Tým,

že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá
tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu, a z toho dôvodu ju
nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Vo vzťahu k žalobkyni priznanému bezdôvodnému
obohateniu žalovaný uviedol, že zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nenastala ani jedna z
foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak

právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu
zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom osobitného subjektu na
žalujúcejsporovejstrane,ktoráuviedla,ženapadnutérozhodnutiepovažujezavecnesprávne.Súhlasila

s právnym záverom okresného súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako aj
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V danej súvislosti žalobkyňa upriamila pozornosť na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
6Co/55/2018 zo dňa 27.06.2018 a sp. zn. 11Co/9/2018 zo dňa 30.01.2018.

12. Žalovaný (odvolateľ), ktorému bolo vyjadrenie podľa predchádzajúceho odseku doručené dňa
29.01.2019, procesne nereagoval.

13. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výrokoch I., II. a v závislom výroku
IV. o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú už v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

17. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.

ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazujena zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

19. Zároveň je nutné dodať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu

prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

20. K námietke žalovaného o neprípustnosti žaloby odvolací súd odkazuje na odsek 31.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v rámci ktorého okresný súd poukázal na konkrétne ustanovenie
osobitného predpisu (zákona č. 129/2010 Z.z.), zakladajúce prípustnosť podanej žaloby. Za nesprávny

považuje krajský súd právnu úvahu odvolateľa o potrebe preukazovania naliehavého právneho záujmu
v súvislosti s podanou žalobou v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, keď
preukazovanie naliehavého právneho záujmu je potrebné pri určovacej žalobe
v zmysle § 137 písm. c) CSP (určení, či tu právo je alebo nie je), pričom žalobkyňa sa domáhala
určenia v súvislosti s právnou skutočnosťou (určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako

dvojstranného právneho úkonu), pri ktorej žalobe sa naliehavý právny záujem nepreukazuje. Pokiaľ
žalovaný vo svojom opravnom prostriedku tvrdí, že žalobkyňa sa svojou žalobou vo vzťahu k dohode o
zrážkach zo mzdy domáhala rozhodnutia o zdržaní sa práva žalovaného vyplývajúceho z tejto dohody,
takéto tvrdenie, navádzajúce dojem o podaní žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, vyhodnotil odvolací
súd ako účelové. Naopak, žalobkyňa sa svojou žalobou (okrem iného) domáha určenia neplatnosti

právnej skutočnosti, pričom prípustnosť takejto žaloby je daná osobitným predpisom. Naviac, určovanie
neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo
zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých
konečnú výšku určuje žalovaný svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť

pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaný snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste
práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaný výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sám
určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vplývajúce z § 3 ods. 3 zákona
č. 250/2007 Z. z., z čoho mu taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento

výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 8Cdo 483/2014 zo dňa 18. 11. 2015). Prípustnosť takejto žaloby vyplýva i z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Cdo 27/2018 zo dňa 28. marca 2019.

21. Za právne irelevantné považoval v danom prípade krajský súd úvahy odvolateľa o potenciálnom
podávaní určovacích žalôb zo strany žalobkyne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenou medzi sporovými stranami a nesúlad takéhoto domnelého postupu žalobkyne s článkami
2. a 5. Základných princípov Civilného sporového poriadku.

22. Ako nedôvodnú posúdil vyhodnotil krajský súd i odvolaciu námietku žalovaného k právnemu záveru
okresného súdu o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru z dôvodu nesprávne
uvedenej výšky RPMN. Z rozhodovacej činnosti vlastnej i súdov Slovenskej republiky je totiž známa
praktika žalovaného v postavení veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý s dlžníkmi tak, ako
aj so žalobkyňou v danom prípade uzatváral v jeden deň zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

a zároveň aj dohodu o plnení v splátkach k tejto zmluve. Týmto spôsobom došlo k navýšeniu pôvode
uvedenej RPMN, v danom prípade z rozsahu 96 % na 300,29 %. Takúto praktiku žalovaného ako
veriteľa možno jednoznačne považovať za nekalú obchodnú praktiku vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a môže uviesť spotrebiteľa do
omylu v otázke výhodnosti spotrebiteľského úveru. Okresný súd tak pri svojom rozhodovaní dospel k

správnemu právnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, na základe
čoho považoval nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu po čiastočnom
späťvzatí žaloby za dôvodný. Uvedené právne posúdenie je správne a zákonné tak, ako okresný súd
odôvodnil v napadnutom rozsudku (bližšie pozri odsek 34. jeho odôvodnenia). V tejto súvislostineobstojíaniodvolaciaargumentáciažalovanéhootom,žeunehonedošlokbezdôvodnémuobohateniu
pre nesplnenie ani jedného zo zákonom stanovených podmienok podľa § 451 Občianskeho zákonníka,
keď je zrejmé, že žalobkyňa plnila žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri konštatovaní jej

bezúročnosti a bezdôvodnosti, viac, ako plniť v zmysle zmluvy mala.

23. Odvolateľ namietal aj nesprávnosť právneho záveru okresného súdu, ktorý určil, že
dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená medzi účastníkmi zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je
neplatná. Na podporu správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie, v tejto súvislosti krajský súd

uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi sporovými stranami dňa
16.07.2013, t.j. v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na jej formulárové
znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa
mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia dohody o zrážkach zo
mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, čo uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná,

nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok
uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je formulovaný slovom „najmä“, t.j. príkladmo.
V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter
individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly
obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka patria okrem iného
aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané
vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku, prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa
rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať
iba dodávateľovi. Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť

tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a
oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla
súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená
výška, v samostatnom bode b/ tejto dohody je uvedené, že „zabezpečovaná pohľadávka znamená

akúkoľvek jednotlivú a tiež všetky pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.“ Je teda možné, že v rámci takto
vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo
súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne
ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v
súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý

nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany
dodávateľa.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdzhodne sprvoinštančnýmsúdomkonštatoval,že
dohodaozrážkachzomzdy,takakojeformulovaná,umožňuježalovanémuakododávateľoviobchádzať
účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v
neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku,

tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá v rovnaký deň ako
zmluva o spotrebiteľskom úvere, t.j. 16.07.2013. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy
o spotrebiteľskom úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o

zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené
poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, (čím
by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý), alebo zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach
zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly
opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka aj podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne,
predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto je s poukazom
na ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatná.

25. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských

úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.26. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.
27. Ak predmetná dohoda opisuje len možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené
záväzky v neurčitej výške), vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako aj pohľadávky z
úveru, vrátane revolvingov, prípadné zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni,

ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov, takéto dojednanie je neurčité, v dôsledku
čoho je s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzavretia Dohody o
zrážkach zo mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník
nemohol platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného
zabezpečovacieho prostriedku.

28. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné
podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa
vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení,
dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

29. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Océano Grupo
Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05,
Pannon GSM ZRT C-243/08 a vec Asturcom C - 40/08 a ďalšie), v ktorej zdôrazňuje, že systém ochrany
zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené
vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom
na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje,

že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z
ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu

alebo dodávateľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa takýchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (čl. 6
ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu zodpovedá aj právna úprava Civilného sporového poriadku v druhej
hlave v prvom diely označený ako spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP). Súdu teda nič nebráni
dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v znení zákona. Aj

iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna
zmluva, rozhodcovská doložka a pod.). Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná
dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu
zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj
plnenia poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

30. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na odlišné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ust. § 193 CSP vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný.

31. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a
v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú
aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil preto krajský súd akoneopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania
zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim

spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP aj správne odôvodnil. V dôsledku toho krajský súd rozsudok
okresného súdu v meritórnych výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil.

32. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok VI.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú

odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní (príp.
zavineniu na čiastočnom zastavení konania) posúdenému v zmysle zákonných ustanovení v ňom
uvedenými (bližšie odsek 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

33. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku III.) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov tohto
štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie

(§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).