Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/110/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118204105
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7118204105.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej
a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého U. U. H. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov P. R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na C. ul. č. XX P. W. a I. H.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho na X. ul. č. X P. W. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice I z 22.1.2019 č.k. 11P/43/2018-112 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 15.5.2012
sp.zn. 21P/123/2011 tak, že zvýšil výživné od otca pre maloletého zo 150,- € mesačne na 200,- €
mesačne od 6.4.2018 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu. Dlžné výživné 489,84 € za obdobie od 6.4.2018 do 31.1.2019 mu povolil splácať
v mesačných splátkach po 50,- € s bežným výživným až do zaplatenia pod následkom straty výhody
splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti napadnutého rozsudku. O trovách účastníkov
konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko nevzal do úvahy
pri rozhodovaní všetky relevantné skutočnosti pre riadne a zákonné posúdenie veci. Namietal, že v roku
2012 bola jeho životná úroveň neporovnateľne vyššia ako v súčasnosti, kedy sa mu zvýšili výdavky
a znížil príjem. V roku 2012 žil v jednej domácnosti s rodičmi, v ktorej si mesačné výdavky na jej
chod delili traja dospelí ľudia a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti žije v spoločnej
domácnosti so svojou partnerkou, s ktorou má spoločné dieťa. Napriek zmene pomerov sa snaží
doplňovať zdroj príjmu brigádami, ktorá skutočnosť nepochybne dokazuje, že sa snaží plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Na rozdiel od neho sa životná situácia matky v porovnaní so situáciou v čase
poslednej súdnej úpravy zlepšila, pretože už nežije sama, ale s partnerom, obaja pracujú a spoločne
prispievajú na chod domácnosti. Konštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosiahnuť aj
vyšší príjem ako 100,- € mesačne, pričom jej partner jej zabezpečuje vyššiu životnú úroveň v porovnaní
s jeho životnou úrovňou. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že boli v tejto veci splnené
zákonné podmienky na zníženie výživného a nie na jeho zvýšenie.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Tvrdenia otca označila za zavádzajúce, nezakladajúce sa na pravde a účelové s cieľom znížiť výživné
pre maloletého. V dôsledku zdravotného stavu maloletého, ktorý trpí vývinovou dysfáziou, v dôsledku

ktorej nedokáže riadne komunikovať, začala s ním navštevovať psychológa, ktorý odporučil individuálny
prístup, preto maloletého umiestnila do súkromnej základnej školy do nultého ročníka, kde mali pre
neho vytvorené vhodné individuálne podmienky na zdokonaľovanie rečových schopností. Mesačné
školné na tejto škole predstavuje 150,- €, 5,- € študijný materiál a stravné na jeden deň 1,01 €. Okrem
týchto mesačných výdavkov platí mesačne 25,- € za pravidelné návštevy psychológa s maloletým a
na lieky na alergiu pre maloletého vydáva 8,- €. Konštatovala, že otec s maloletým netrávi ani čas
upravený súdnym rozhodnutím, pretože po prevzatí maloletého v zmysle súdom upraveného styku tohto
odovzdá do starostlivosti svojej matky, od ktorej ho po uplynutí času opäť v zmysle súdneho rozhodnutia
prevezme a jej ho odovzdá. Za hlavnú príčinu takéhoto konania otca označila agresívne prejavy a fyzické
násilie od priateľky otca voči maloletému, o čom maloletý vypovedal aj pred kolíznym opatrovníkom,
v dôsledku čoho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu maloletého. Zdôraznila, že ako slobodná matka
mal. dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť, nedokáže si zabezpečiť taký príjem, aby
dokázala uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého nad rámec naposledy určeného výživného,
preto jej finančne vypomáha jej matka a priateľ, s ktorým však nezdieľa spoločnú domácnosť a nemajú
ani spoločný majetok.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a
navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 395 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom
výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho
závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otec
maloletého ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za
následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadne súd na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča neberie súd do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné potreby patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón,
ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a
potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho
človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa,
jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť
dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd rovnako ako
súd prvej inštancie dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného nastala taká zmena pomerov,
ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Z
predloženého spisu totiž nepochybne vyplýva, že pomery maloletého sa od poslednej úpravy zmenili
tak podstatne, že odôvodňujú zvýšenie výživného. Naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2012,
kedy mal maloletý 2 roky, nemal zdravotné problémy ani zvýšené výdavky v porovnaní s ostatnými deťmi
v jeho veku. V čase rozhodovania konajúceho súdu mal maloletý 9 rokov, bola mu diagnostikovaná
expresívna porucha reči - vývinová dysfázia, v dôsledku ktorej komunikuje s okolím len s ťažkosťami,
nie je mu dobre rozumieť a vyžaduje si individuálny prístup. V dôsledku tohoto zdravotného stavu matka
len na výdavky súvisiace s návštevou súkromnej základnej školy a návštevou psychológa mesačne
vynaloží cca 200,- €. Odvolací súd konštatuje, že okrem zvýšených výdavkoch súvisiacich so zmenou
zdravotného stavu maloletého podľa ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorej sa odôvodnené potreby
dieťaťa v podstatnej miere menia aj plynutím času v dôsledku jeho rastu a vývoja spravidla každé tri roky,
už dvakrát došlo od poslednej súdnej úpravy výživného k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala
zvýšenie výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie tieto výdavky v plnej miere vyhodnotil
ako odôvodnené potreby maloletého, pretože diagnostikovaná rečová porucha v prípade, ak jej nebude
venovaná náležitá odborná pozornosť, môže v konečnom dôsledku znížiť celkovú kvalitu sociálneho
a spoločenského života maloletého, pretože komunikácia je základným prvkom ľudskej spoločnosti
využívaná na dennodennej intenzívnej báze v každej oblasti ľudského života. Majetkové pomery otca sa
od poslednej úpravy takmer nezmenili, naďalej ako živnostník vykonáva stavebnú činnosť a pribudla mu
ďalšia vyživovacia povinnosť. K námietkam otca týkajúcim sa poklesu jeho príjmu v porovnaní s príjmom
v čase poslednej súdnej úpravy výživného a ním preukázanému príjmu 400,- € mesačne odvolací súd
konštatuje, že otec pracuje v oblasti, o ktorú je v súčasnosti na trhu práce veľký záujem, pričom zo
zverejnených pracovných ponúk úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj ďalších zverejnených
pracovných ponúk na súkromných portáloch sprostredkujúcich prácu vyplýva, že v prípade, ak by sa otec
zamestnal v tej istej oblasti, v akej v súčasnosti vykonáva práce ako živnostník, dosiahol by minimálne
dvojnásobný príjem ako ním deklarovaný, v dôsledku čoho jeho námietky neobstoja. Odvolací súd je
toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem zodpovedajúci zvýšenému
výživnému aj so zreteľom na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Pretože konajúci súd správne rozhodol
aj o dlžnom výživnom, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie
dôvody. Ostatné výroky rozsudku neboli odvolaním napadnuté, preto neboli predmetom odvolacieho
konania.

10. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 21. 3. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.