Uznesenie – Predbežné opatrenia ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/168/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119203749
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119203749.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobkyne: T. R., narodená
XX.X.XXXX, bytom J. XXX/X, C. A., proti žalovanej: Poštová Banka, a.s., IČO 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 19Csp/35/2019-23 zo dňa 7.6.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne a
výrokom II. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324 ods. 1, § 325
ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 328 ods. 1, § 329, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, § 551 ods. 1, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, čl.
4 ods. 1, čl. 17 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, keď ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohoda o
zrážkach zo mzdy vyžaduje písomnú formu. V danom prípade nebola dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená písomne, keď žalobkyňa ako dlžníčka túto dohodu nepodpísala, nakoľko s ňou nesúhlasila.
Vzhľadom na uvedené je dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle citovaného ustanovenia § 40 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatná, preto nie je možné realizovať na základe takéhoto neplatného

právneho úkonu zrážky zo mzdy žalobkyne. Preto bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery - uložiť
veriteľovi povinnosť zdržať sa takéhoto konania, keď súd prvej inštancie mal preukázané, že veriteľ -
Poštová banka, a.s. bez platného právneho titulu žiada zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok
zo mzdy.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala písomne odvolanie žalovaná z dôvodov podľa

ustanovení 365 ods. 1 písm. f), d), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedla, že súd prvej
inštancie rozhodol neurčito a v rozpore so skutkovým stavom, ktorý sa týka len jednej Zmluvy o úvere,
a to Zmluvy o úvere č. 1611334759 a Dohody o zrážkach zo mzdy č. 1611334759, keď uložil žalovanej
povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy voči žalobkyni. Na základe napadnutého neodkladného
opatrenia nie je zjavné, výkonu zrážok z ktorej dohody o zrážkach zo mzdy sa napadnuté neodkladné
opatrenie týka.5. K odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení
uviedla, že dôkazmi mal súd prvej inštancie za| preukázané, že žiadna dohoda o zrážkach zo mzdy
medzi žalobkyňou a žalovanou nebola nikdy uzatvorená, preto nie je možné ju číselne, ani inak označiť.

Žalovaná si chcela uplatniť zrážky zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
nikdy nebola uzatvorená, teda bez právneho dôvodu. Týmto správaním žalovaná dáva jasne najavo, že
aj keď spotrebiteľ odmietne podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaná ako podnikateľský subjekt
môže bez právneho dôvodu žiadať zamestnávateľov o výkon zrážok zo mzdy ktoréhokoľvek občana -
spotrebiteľa. Podľa tohto správania žalovanej to nemusí byť ani dlžník.

6.Kvyjadreniužalobkynekodvolaniužalovanejsavyjadrilažalovaná.Vovyjadreníuviedla,ževodvolaní
jasne, zrozumiteľne a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátila správnosť vydaného neodkladného
opatrenia vo vzťahu k skutkovému a právnemu posúdeniu veci zo strany súdu prvej inštancie.

7. K vyjadreniu žalovanej k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa a uviedla,

že zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie o uložení
povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s
§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné

náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že žalovaná použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), d), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že je nevyhnutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm.
a) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

10. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13. V zmysle § 326 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí
byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

14. V zmysle § 129 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods.

1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho
treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom
podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v
konaní pokračovať (ods. 3). Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľaodseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o
odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (ods. 4).

15.Podľa§132ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti.

Ak podanie uvedené náležitosti nemá, jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť sa posudzuje podľa
konkrétnych okolností prípadu. Ustanovenie § 326 v spojení s ustanovením § 132 ods. 1 Civilného
sporového poriadku upravuje obsahové náležitosti návrhu na neodkladné opatrenie, pričom jednou z
nich je aj petit (návrh výroku súdneho rozhodnutia, ktorého sa navrhovateľ neodkladného opatrenia
domáha), ktorý musí byť presný, určitý a teda vykonateľný. Z celkovej koncepcie neodkladných opatrení
v Civilnom sporovom poriadku možno ustáliť, že neodkladné opatrenie možno na návrh nariadiť: a)

pred začatím konania, pričom nariadenie neodkladného opatrenia bude nasledované konaním vo veci
samej alebo nariadenie neodkladného opatrenie nebude nasledované konaním vo veci samej, pretože
samotné neodkladné opatrenie bude vecou samou, b) počas konania, c) po skončení konania. V
prípade, že sa jedná o návrh na neodkladné opatrenie vo veci samej, uplatní sa špecifický režim
ustanovenia§129Civilnéhosporovéhoporiadku,tedaprocesodstraňovaniadefinovanýchvádzákonom

predpísaným spôsobom. V prípade, že ide o návrh na neodkladné opatrenie, ktorý nie je návrhom
vo veci samej, uplatní sa špecifický režim ustanovenia § 327 Civilného sporového poriadku a bez
procesu odstraňovania vád sa návrh na neodkladné opatrenie odmietne. Ak ide o podanie, ktoré má
definovanévady,jesúdpovinnýrealizovaťprocesnýpostupsmerujúcikodstráneniuvád(§128Civilného
sporového poriadku). Ak ide o podanie vo veci samej, je súd povinný realizovať procesný postup v

jednotlivostiach odlišný od postupu pri podaniach (§ 129 Civilného sporového poriadku). Ustanovenie
§ 129 Civilného sporového poriadku je lex specilis vo vzťahu k ustanoveniu § 128 Civilného sporového
poriadku. Inak povedané, hypotéza operujúca s množinou všetkých podaní je lex generalis vo vzťahu k
hypotéze operujúcej s definovanou podmnožinou všeobecného právneho režimu. Možno teda vyvodiť,
že ustanovenie § 129 Civilného sporového poriadku má aplikačnú prednosť pred ustanovením § 128

Civilného sporového poriadku v prípadoch, ak v konkrétnom prípade pôjde o podania vo veci samej,
vrátane návrhu na neodkladné opatrenie vo veci samej.

17. Údaj o tom, čoho sa žalobca navrhujúci nariadenie neodkladného opatrenia domáha (tzv. petit), musí
byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože s

výnimkou prípadov uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nesmie stranám
prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, ani stranám priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako
sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu
na neodkladné opatrenie, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z
materiálnehohľadiska)vykonateľné,aabynastaliprávneúčinky,ktoréžalobcasledovalpodanímnávrhu

na neodkladné opatrenie.

18. Požiadavku, aby z návrhu na neodkladné opatrenie bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ neodkladného
opatrenia domáha, vyplýva z ustanovenia § 326 ods. 1 v spojení s ustanovením § 129 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Žalobca uvedie, čoho sa domáha aj vtedy, ak v návrhu na neodkladné opatrenie

presne,určiteazrozumiteľneoznačí(tak,abybolomožnézobsahunávrhunaneodkladnéopatreniebez
pochybností vyvodiť) povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému uložená. Ak je petit presný,
určitý a zrozumiteľný, súd neporuší ustanovenie § 218 ods. 1 Civilného sporového poriadku, alebo iné
zákonné ustanovenie, ak použitím iných výrazov vyjadrí v svojom výroku rovnaké práva a povinnosti,
ktorých sa žalobca domáha. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd samozrejme musí dbať o to, aby

vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca návrhom na neodkladné opatrenie domáhal,
avšak vždy za dodržania požiadavky na presnosť, určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť petitu.

19. Je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, pričom interpretáciou a

používaním týchto ustanovení nemožno uvedené právo obmedziť bez zákonného podkladu. Všeobecný
súd má vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v civilnom sporovom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv
a právom chránených záujmov strán (Čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku.). Civilné sporovékonanie sa preto musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti s tým, že každý má právo
domáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených subjektívnych práv na nezávislom a nestrannom
súde (Čl. 1 Civilného sporového poriadku).

20. Povinnosť toho, kto podáva návrh na neodkladné opatrenie je, aby uviedol jednoznačne, čoho sa
domáha, čo žiada, aby bolo uložené žalovanému, ktorá povinnosť jednoznačne vyplýva z citovaných
ustanovení Civilného sporového poriadku, pretože konanie pred súdom v civilných sporových veciach
je zásadne konaním zahájeným na základe podania vo veci samej urobeným stranou. Podanie vo veci

samej je základnou procesnou podmienkou, za splnenia ktorej môže súd vo veci konať. Nemôže potom
záležať na vôli strán, či a v akom čase alebo v akom zmysle návrh na neodkladné opatrenia doplnia, a
to i vzhľadom na lehoty určené zákonom (Civilný sporový poriadok) na rozhodnutie súdu o návrhu na
neodkladné opatrenie. V prípade, že žalobca svojím návrhom na neodkladné opatrenie žiada, aby vo
veci súd rozhodol a neodkladné opatrenie nariadil, je povinný podať návrh na neodkladné opatrenie tak,
ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok a riadiť sa pokynmi súdu, inak ho postihnú sankcie uvedené

v Civilnom sporovom poriadku. V prípade nedoplnenia návrhu na neodkladné opatrenie je takýmto
dôsledkom odmietnutie návrhu.

21. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným
rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v
odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b),
c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám
týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2
Civilného sporového poriadku).

22. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

23. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej

povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy
v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu
ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe
zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu

z hľadiska procesnoprávnych predpisov.

24. Návrhom na neodkladné opatrenie sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa
výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne, pričom sa jedná o neodkladné opatrenie, ktoré nebude nasledované
konaním vo veci samej, teda samotné neodkladné opatrene bude vecou samou.

25. Poskytnutie ochrany hmotnému právu žalobkyne prostriedkami civilného procesného práva teda
predpokladá také znenie petitu návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý bude možné vykonať v
prípade, že žalovaná dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť. Návrhu na neodkladné opatrenie
je možné však vyhovieť len vtedy, ak spĺňa vyššie uvedené procesné požiadavky. Podľa názoru

odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonom a nevyhovuje
procesným požiadavkám na jeho vykonateľnosť. Formulácia petitu návrhu na neodkladné opatrenie
a výroku napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobkyňou formulovanému petitu
vyhovené, nie je správna. Petit návrhu na neodkladné opatrenie nie je dostatočne zrozumiteľný,
určitý a vykonateľný, keď z neho nevyplýva konkretizácia právneho úkonu, ktorého sa požiadavka

žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanej týka. Navyše nariadené neodkladné opatrenie nezodpovedá
ani požiadavke na nevyhnutnú mieru obmedzenia žalovanej zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy. Je
neprípustné, aby bola žalovaná povinná zdržať sa akýchkoľvek zrážok zo mzdy teraz i v budúcnosti a
vo vzťahu k akémukoľvek záväzkovému vzťahu medzi stranami, hoci sa nevyhnutný účel nariadenia
neodkladného opatrenia vzťahuje len k výkonu práv z konkrétneho právneho úkonu (v petite návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia nešpecifikovanému). Požiadavke určitosti a vykonateľnosti tak
nezodpovedá formulácia petitu bez konkretizácie právneho úkonu, ku ktorému sa vzťahuje požiadavka
na uloženie povinnosti zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnémuprávu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Nie sú tak splnené
elementárne zákonné požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

26. S poukazom na uvedené, ak súd prvej inštancie návrhu na neodkladné opatrenie vyhovel, hoci
predmetné podanie nespĺňalo zákonné podmienky upravujúce náležitosti podania, muselo byť jeho
rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 389 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušené v celom
rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov, a vec v zmysle ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného
sporového poriadku vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), tak bude v ďalšom konaní v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu odstrániť procesné pochybenie, ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia
jeho uznesenia a umožniť žalobkyni správne pochopiť nevyhnutnosť doplnenia návrhu na neodkladné
opatrenia, a to výzvou adresovanou žalobkyni v zmysle ustanovenia § 129 ods. 1, 2 Civilného sporového

poriadku, pričom uvedená výzva bude obsahovať aj poučenie o možnom následku neodstránenia
vád podania a následne vo veci opätovne rozhodnúť (samozrejme v závislosti od výsledku pokusu o
odstránenie vady podania).

28. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).