Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221346
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115221346.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: T. X., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v G. na ul. G. č. XX, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo
Svidníku na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave na ul. Pribinovej č. 25, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave na ul. Kubániho č. 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
zo dňa 22.11.2018, č.k. 15C/336/2015-210 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd v napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie vo výške 603,45 eur s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 603,45
eur odo dňa 10.10.2015 do zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania
v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že vo veci bolo raz rozhodnuté, a to rozsudkom
Okresného súdu Prešov zo dňa 18.07.2017 č.k. 15C/336/2015-54. Týmto rozsudkom bola žaloba v
časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnutá. Zároveň prvoinštančný súd určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 15.12.2002 v bode 12.4 je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. V dôsledku odvolaní podaných zo strany žalobkyne a žalovaného Krajský
súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.04.2018 č.k. 7Co/5/2018-173 potvrdil rozsudok vo výroku o
určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo výroku o priznaní náhrady trov konania žalobkyni voči

žalovanému. Čo do zvyšku rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Predmetom konania tak zostal nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 603,45 eur za splátky zaplatené od 20.01.2006 so zohľadnením 10-ročnej premlčacej lehoty.

3.Medzistranamisporubolzaloženýzáväzkovýprávnyvzťahnazákladezmluvyorevolvingovejpôžičke
zo dňa 15.12.2002. Uzatvorená zmluva sa posudzovala podľa v tom čase účinného zákona č. 258/2011
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52, 53 a 54 Obč. zákonníka v znení účinnom k 01.04.2004.

Podľa zmluvy jej predmetom bolo poskytnutie pôžičky vo výške 30 006 Sk a pôžička mala byť splácaná
v 18 mesačných splátkach vo výške po 1 667 Sk mesačne. V bode 5 zmluvy bola dohodnutá zmluvná
odmena vo výške 9 152 Sk splatná ku dňu poskytnutia pôžičky. Výška RPMN mala predstavovať podľa
zmluvy 22,45 %. RPMN podľa výpočtu predloženého žalobkyňou bola 81,37 %. V zmysle záverečnýchustanovení zmluvy žalobkyňa bola povinná uhradiť poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 1 500 Sk,
pričom tento mal byť uhradený ku dňu poskytnutia pôžičky.

4. Podľa prehľadu splácania pôžičky žalovaný poskytol žalobkyni sumu 642,44 eur, pričom žalobkyňa
uhradila čiastku 1 611,09 eur.

5. V priebehu konania žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto bolo potrebné touto námietkou
sa zaoberať. V zmysle ust. § 107 ods. 1 Obč. zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia

oprávnený dozvie vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe
obohateného. Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým
možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o jeho výške. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih,
keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

6.Súdviazanýprávnezáväznýmnázoromodvolaciehosúduoposúdenívznesenejnámietkypremlčania
pri rozhodovaní aplikoval 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu v súvislosti so žalobkyňou uplatneným
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný ako nebankový subjekt, ktorý má dlhodobo v
predmete činnosti poskytovanie úverov má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na poskytovanie úverov. Vychádzajúc z nesporných tvrdení sporových strán žalobkyni bola
poskytnutá pôžička vo výške 642,44 eur, pričom žalobkyňa z titulu uzatvorenej zmluvy uhradila
žalovanému sumu 1 611,09 eur. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tak predstavuje 968,65
eur, avšak žalobkyňa si z tejto čiastky uplatnila len nepremlčaný nárok vo výške 603,45 eur vo vzťahu
k platbám zaplateným od 20.01.2006. Pri aplikácii 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty vo vzťahu k

žalobe podanej dňa 13.08.2015 je zrejmé, že nárok žalobkyne sa nepremlčal.

7. Vo veci bolo potrebné posúdiť tiež plynutie subjektívnej premlčacej lehoty od momentu, kedy sa
žalobkyňa dozvedela o relevantných skutkových okolnostiach pre podanie žaloby, teda o skutku nie
zo zmluvy, ale o skutku z porušenia práva. Túto vedomosť možno odvíjať od informácie poskytnutej

Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS z júna roku 2015. S prihliadnutím na deň podania
žaloby je nepochybné, že ani subjektívna premlčacia lehota žalobkyni neuplynula.

8. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol o uložení povinnosti žalovanému vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žaloba v časti týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá. Ako

dôvod uviedol, že z rozsudku nevyplývajú skutkové a ani právne závery odôvodňujúce, na základe čoho
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani to, na základe čoho
sa dospelo k záveru, že pôžička je bezúročná a bez poplatkov. V rozsudku sa uvádza, že žalobkyňa
predložilavýpočetRPMNprespotrebiteľskýúver.Zrozsudkusíceniejezrejméajednoznačné,žetotoby
malbyťdôvodprezáverobezúročnosti,avšakajkebypodľasúdubol,ideminimálneopredčasnýzáverz

tohodôvodu,žesúdprvejinštancienemalpreukázané,abyuvedenývýpočetzodpovedalvýpočtuRPMN
platnému v čase uzatvorenia zmluvy. Vzorec platný v čase uzavretia zmluvy je oproti dnes platnému
úplne iný. Je teda otázne, či žalobkyňou predložený výpočet sa vzal pri rozhodovaní do úvahy, a ak áno,
či bolo preukázané a overené, že daný výpočet je v zmysle zákona účinného v čase uzavretia zmluvy.

11. Pokiaľ ide o záver súdu o tom, že sa žalovaný úmyselne bezdôvodne obohatiť, v konaní nebol
vykonaný žiaden dôkaz o úmysle získať bezdôvodné obohatenie. Skutočnosť, že súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu neznamená, že nemá posudzovať skutkové okolnosti,
vo vzťahu ku ktorým sa následne posudzuje právny názor vyslovený odvolacím súdom. Súdna prax
dospela k záveru, že táto viazanosť nie je bezvýhradná a v určitých prípadoch sa viazanosť právnym

názorom neuplatní. K vymedzeniu týchto výnimočných prípadov, explicitne v zákone neuvedených,
dospela postupným dlhoročným vývojom aplikačná prax a právna teória. Ide najčastejšie o prípad zmeny
v skutkových zisteniach, ktoré tvorili základ zrušujúceho aj zrušovaného rozhodnutia alebo prípad zmeny
právnej úpravy, ku ktorej došlo po zrušovacom rozhodnutí, ale pred opätovným rozhodnutím súdua tiež aj prípady judikatúrneho posunu v otázke, ktorá v čase pôvodného rozhodovania odvolacieho
súdu nebola celkom uspokojivo vyriešená. Práve o posledný prípad ide aj v tejto veci, kedy sám súd
prvej inštancie konštatuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí vydanom pod sp.zn.

1Cdo/238/2017 dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že subjekt je podnikateľom, neznamená
automaticky prezumpciu úmyslu získať obohatenie.

12. Odvolací súd záver o použití 10-ročnej premlčacej lehoty odôvodnil len všeobecne a spája ho s
tým, že žalovaný ako nebankový subjekt má mať vedomosť o získaní bezdôvodného obohatenia. Takýto

záver pre právne posúdenie vychádzajúce z ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka vôbec nepostačuje.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

14. V konaní sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ust. § 4 ods.
2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ktorý s neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov spájal sankciu v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Je nepochybné, že táto sankcia sa vzťahovala nielen na
prípady neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov, ale aj na prípady, ak ročná percentuálna miera

nákladov nebola uvedená správne.

16. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v zmysle ust. § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa rozumela sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy
tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

poskytnutého spotrebiteľského úveru.

17. V prejednávanej veci z poskytnutej pôžičky vo výške 30 006 Sk, suma 9 152 Sk predstavujúca
zmluvnú odmenu a suma 1 500 Sk predstavujúca poplatok za uzavretie zmluvy boli splatné ku dňu
poskytnutiu pôžičky. Je teda nepochybné, že žalovaný do spotrebiteľského úveru zahrnul i zmluvnú

odmenu a poplatok za uzavretie zmluvy. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru zmluvná
odmena a poplatok za uzavretie zmluvy nie sú, pretože tieto platby, ktoré majú charakter odmeny
poskytovateľovi služby treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj takéto úhrady, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k

poskytnutiuúveru,pričomtakétokonaniezákonodarcapovažujezanekalúobchodnúpraktikuasúčasne
ju zakazuje. Žalobkyni teda bol poskytnutý spotrebiteľský úver v skutočnosti nie vo výške 30 006 Sk,
ale vo výške 19 354 Sk (30 006 Sk-9 152 Sk-1 500 Sk), ktorej v súčasnosti zodpovedá čiastka 642,44
eur. Ak žalovaný pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je

závislý od výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Taktiež nesprávne uvedená ročná percentuálna
miera nákladov je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru v súlade s ust. § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

18. Žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov

a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. V čase uzatvárania zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať
hodnotu RPMN v správnej výške, pričom jedine s nedodržaním tejto náležitosti sa spájala sankcia
v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Táto zákonom vyžadovaná osobitná náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dodržaná nebola. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie

takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť
zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto
princípu a spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej
možnej miere. Ak žalovaný ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetomčinnosti je poskytovanie úverov v rozpore so zákonom nedodrží predpísané náležitosti zmluvy
spôsobujúce, že úver sa považuje bezúročný a bez poplatkov, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu minimálne s

nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. O to viac to platí, ak žalovaný žalobkyni neposkytol
spotrebiteľský úver v dohodnutej sume 30 006 Sk, ale podstatnú časť z tejto sumy ihneď ku dňu
poskytnutia spotrebiteľského úveru použil na úhradu nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Je
skutočne veľmi ťažké uveriť, aby žalovaný nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť uzavretím zmluvy
bez uvedenia správnej hodnoty RPMN a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. Záver

o potrebe aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby upravenej v ust. § 107 ods. 2 Obč. zákonníka,
má teda oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu.
Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na
sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je
2 - ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa
jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

20. V súvislosti s posudzovaním behu 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby je potrebné zdôrazniť, že
žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako so subjektom podnikajúcim v oblasti
poskytovania spotrebiteľských úverov v dobrej viere, že žalovaným predložená a vopred pripravená
zmluva bude obsahovať všetky náležitosti vyžadované v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z.

z.. V čase úhrady poslednej splátky žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka bez právnického alebo
ekonomického vzdelania nemohla ani len predpokladať, že žalovanému uhrádzala aj peňažné plnenia,
na ktoré mu zákonný nárok nevznikol.

21. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia

dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci január v roku 2015. K tomuto
svojmu vyjadreniu predložila aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa
26.06.2015 (č. l. 8 spisu). O pravdivosti tohto tvrdenia nemá žiadne pochybnosti ani odvolací súd.

22. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnej žalobkyni v súvislosti s odvolacím
konaním žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).