Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 5, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317212336
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4317212336.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: Kosičanka,

s.r.o., IČO: 48 141 640, so sídlom Hronské Kosihy č. 66, 935 27 Hronské Kosihy, proti žalovanému: Q..
Q. K.Á.,E.. N.. XX.X.XXXX, A. N. B. XX, XXX XX A., zast.: JUDr. Michal Špaček, IČO: 42 266 891, so
sídlom Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, o určenie práva prechodu a prejazdu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n ý zaplatiť
žalovanému žalobca.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd určil, že vlastník stavieb, ktoré sú vedené na Okresnom
úrade Levice, katastrálny odbor, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy, pre parcely registra „C“,
zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ako: STAVBY na parcele číslo XXX/X - teľatník, na parcele
číslo XXX/X - hnojisko, na parcele číslo XXX/X - matečník, na parcele číslo XXX/ XX - odchov mladého
dobytka, na parcele číslo XXX/ XX - matečník, na parcele číslo XXX/ XX - sklad, na parcele číslo XXX/

XX - kravín, na parcele číslo XXX/ XX - sklad, na parcele číslo XXX/XX - sklad, na parcele číslo XXX/
XX - opravárenské dielne, na parcele číslo XXX/XX - vrátnica, na parcele číslo XXX/XX - garáže, na
parcele číslo XXX/XX - prístrešok na stroje, na parcele číslo XXX/XX - prístrešok na stroje, na parcele
číslo XXX/XX - sklad obilia, na parcele číslo XXX/XX - centrála miešania krmív, na parcele číslo XXX/XX
- mostová váha, na parcele číslo XXX/XX - kravín K XX, na parcele číslo XXX/XX - senník, na parcele
číslo XXX/XX - výkrmňa ošípaných, na parcele číslo XXX/XX - žumpa, na parcele číslo XXX/XX - žumpa,
na parcele číslo XXX/XX - kravín XXX,XXX, na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab, na parcele číslo

XXX/XX - silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab, na
parcele číslo XXX/XX - krytý silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - krytý silážny žľab, na parcele číslo
XXXX/X - studňa, má právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami zodpovedajúce vecnému
bremenu cez pozemok parcelu registra „C“ č. XXX/XX, vedený na Okresnom úrade Levice, odbor
katastrálny, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy, list vlastníctva č. XXXX. Taktiež žiadal zaviazať
žalovaného k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.
11C/42/2017-14 zo dňa 12.06.2017 bolo vyhovené návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia,

že žalovaný je povinný strpieť právo žalobcu na prechod peši a prejazdu motorovými vozidlami cez
pozemok parcelu registra „C“ č. XXX/XX, vedený na Okresnom úrade Levice, odbor katastrálny, obec
a katastrálne územie Hronské Kosihy, list vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia
konania o určenie, že vlastník stavieb, vedené na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, obec akatastrálneúzemieHronskéKosihy,preparcelyregistra„C“,zapísanénalistevlastníctvačísloXXXX,má
právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok
parcelu registra „C“ č. XXX/XX, vedený na Okresnom úrade Levice, odbor katastrálny, obec a katastrálne

územie Hronské Kosihy, list vlastníctva č. XXXX. Zároveň súd uložil povinnosť žalobcovi v lehote 30 dní
odo dňa doručenia uznesenia podať na súd žalobu vo veci samej. Uviedol, že kúpnou zmluvou zo dňa
01.02.2016 pod č. V XXX/XXXX nadobudol od predávajúcej spoločnosti DITURIA, a.s., nehnuteľnosti,
vedené na Okresnom úrade Levice , katastrálny odbor, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy,
pre parcely registra „C“, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, ako: STAVBY vyššie uvedené. V

prírode sa jedná o súbor budov - časť areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva Hronské Kosihy s
oplotením a so zabudovanými asfaltovými a betónovými komunikáciami. V konkurznom konaní úpadcu
Poľnohospodárske družstvo Hronské Kosihy v 90-tich rokoch bola predmetná nehnuteľnosť predaná
spoločnosti Maham ,s.r.o., a potom ešte niekoľkokrát sa zmenil vlastnícky stav k danej nehnuteľnosti.
Žalovaný je vlastníkom parcely registra „C“ č. XXX/XX ako aj parc. č. XXX/XX, vedené na OÚ Levice,
odbor katastrálny , k.ú. Hronské Kosihy, list vlastníctva č. XXXX. Prístup z hlavnej cesty, vedenej

pod parc. č. XXX, k predmetným budovám t.j. prístup do areálu bývalého PD je možný jedine cez
pozemky vo vlastníctve žalovaného a to parc. reg. C, č.XXX/XX o výmere 603 m2. Právo prejazdu
a prechodu cez uvedené pozemky žalovaného sa vykonávalo od samotného vzniku JRD Hronské
Kosihy niekedy od začiatku 50-tich rokov minulého storočia jednak družstvom a potom právnymi
nástupcami a to za konkludentného súhlasu vlastníkov parc. č. XXX/XX. Za účelom umožnenia prístupu

poľnohospodárskych strojov a vozidiel do areálu sa vybudovala na uvedenom pozemku asfaltová cesta
a za účelom kontroly vozidiel a osôb sa vybudovala vrátnica ( toho času vo vlastníctve žalobcu) na
parc. č. XXX/XX. Vlastníci budov prevádzali svoje budovy s právom prechodu a prejazdu a pri výkone
tohto práva sa správali dobromyseľne t.j. v dobrej viere, že im výkon tohto práva patrí, toto právo žiadna
tretia osoba nespochybňovala . Podotýka, že sa jednalo o oplotený areál s vrátnicou a s vybudovanou

asfaltovou cestou bývalým vlastníkom popísaných budov. Popísané právo prechodu a prejazdu sa
rešpektovalo až do doby uplatnenia si nárokov terajším majiteľom pozemkov t.j. žalovaným, ktorý
uvedené pozemky nadobudol až v roku 2014. Z uvedených skutočností je zrejmé, že vecné bremeno
a to právo prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez parc. č. XXX/XX vzniklo výkonom tohto
práva predchádzajúcimi vlastníkmi budov t.j. právnymi predchodcami, v zákonnej minimálne 10-ročnej

lehote v prospech každého dočasného vlastníka horeuvedených budov. Na vrátnicu na parc. č. XXX/
XX je prístup len z priľahlého pozemku parc. č. XXX/XX. V danom prípade sa jedná o predmet -
pozemok,ktorýjespôsobilýnavznikprávazodpovedajúcemuvecnémubremenuvydržaním.Predmetný
pozemok nebol nikdy v socialistickom vlastníctve a výkon práva prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/
XX bol vykonávaný každým z vlastníkov budov. Celý areál budov s asfaltovými cestami a betónovými

chodníkmi bol oplotený a až do zmeny režimu v roku 1989 využíval areál pre svoju činnosť vlastník
budov a ciest JRD Hronské Kosihy a následne jeho právny nástupca. Žalobca nadobudol predmetné
nehnuteľnosti od spoločnosti DITURIA, a. s., s tým, že asfaltové cesty, oplotenie ako aj právo prechodu
sú spojené s prevodom vlastníckeho práva k budovám. Z uvedených dôvodov žalobca v dobrej viere
nadobudol predmetné nehnuteľnosti aj so všetkými právami. Z dôvodu nerešpektovania výkonu tohto

práva prechodu a prejazdu zo strany terajšieho vlastníka parc. č. XXX/XX žalobca podal návrh na
vydanie neodkladného opatrenia, keďže žalovaný hrozil úkonmi na zabránenie prejazdu. Uvedeným
konaním žalovaného by žalobca nemohol disponovať so svojim vlastníckym právom k predmetným
stavbám a vznikla by mu aj škoda z hľadiska podnikania. Žalobca odôvodnil žalobu aj s poukazom na
ustanovenie § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 151o ods. 1, ods. 3 Občianskeho

zákonníka.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 28.8.2017 žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanému plnú náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca v žalobe uvádza,
že pozemok je jedinou prístupovou cestou k stavbám vo vlastníctve žalobcu v smere z hlavnej cesty

a zo skutočnosti, že pri tejto ceste bola postavená v minulosti vrátnica (už dávno neexistujúca)
vyvodzuje záver, že pozemok bol oprávnene užívaný jeho právnymi predchodcami, čím im vzniklo
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, a preto žalobca nadobudol stavby spolu s právom pešieho
prechodu a prejazdu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného. Považuje za potrebné uviesť, že žalobca
vôbec nepreukázal, že by prechádzal cez pozemok (vrátane jeho bližšie nešpecifikovaných právnych

predchodcov) oprávnene, uviedol iba, že údajne už jeho právni predchodcovia pozemok využívali a
„správali sa dobromyseľne", že im právo prechodu a prejazdu cez pozemok svedčí, keďže žiadna
tretia osoba toto právo nespochybňovala. Žalobca však opomenul, že vecné bremeno nevzniká
samotným prejazdom cez pozemok po zákonom stanovenú dobu, ale toto právo musí byť vykonávanédobromyseľne, teda v ospravedlniteľnom omyle, že toto právo osobe skutočne patrí. Za ospravedlniteľný
omyl v žiadnom prípade nie je možné považovať skutočnosť, ak osobu prechádzajúcu cez pozemok
z pozemku vlastník nevykázal po tom, ako na neho neoprávnene vnikla. Ospravedlniteľný omyl musí

mať vždy pôvod v okolnosti objektívneho charakteru, subjektívne presvedčenie osoby, ktorá právo
vykonáva, nie je možné považovať za postačujúce. Už zo samotného opisu vzniku bývalého JRD
Hronské Kosihy v 50-tych rokoch, t. j. v období, keď prebiehala socialistická násilná kolektivizácia
a vlastníkom pôdy bola odňatá možnosť užívať svoje vlastníctvo pod hrozbou represií zo strany
štátu, a kedy štát totalitnou zákonnou úpravou vlastníckeho práva vytvoril podmienky, aby mohol

vykonávať výstavbu na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu ich vlastníka, je zrejmé, že prístup do
areálu bývalého JRD Hronské Kosihy nemohol byť vykonávaný dobromyseľne a nebol vykonávaný
s konkludentným súhlasom vlastníkov, ale bol iba nedobrovoľne trpený, keďže vlastníkom (ktorým
ostalo de facto iba holé vlastníctvo) nebolo umožnené z politických dôvodov domáhať sa voči štátu
svojho práva bez rizika spojeného s v tej dobe bežnými perzekúciami. Žalobca síce súdu tvrdí, že
nadobudol nehnuteľnosti popísané v žalobe od spoločnosti DITURIA, a.s. s tým, že asfaltové cesty,

oplotenie ako aj právo prechodu sú spojené s prevodom vlastníckeho práva k budovám, avšak z ním
predloženej Kúpnej zmluvy zo dňa 01.02.2016 je zrejmé, že žiadne vecné bremeno, právo prechodu
či prejazdu cez pozemok alebo inú zo susedných nehnuteľností, táto zmluva neupravuje. Zmienka o
obdobnom práve nie je ani v zmluvách právnych predchodcov žalobcu, ktoré má žalovaný k dispozícii,
a preto žalobcove tvrdenie, že s ich vlastníctvom je spojené vecné bremeno, sa nezakladá na pravde.

Žiadne takéto vecné bremeno sa nenachádza (a nenachádzalo sa ani v minulosti v prospech právnych
predchodcov žalobcu) ani v katastri nehnuteľností, a preto žalobcovi absentuje dôvod domnievať sa,
že mu svedčí právo obmedzovať dennodenne vlastnícke právo žalovaného a prechádzať cez pozemok
ťažkými hospodárskymi mechanizmami. Napokon, ako žalobca sám v žalobe uvádza, žalovaný sa
bráni proti zásahom do jeho vlastníckeho práva už od roku 2014. t.j. odkedy pozemok nadobudol,

pričom žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbám až v roku 2016.Poukázal aj na tú skutočnosť,
že stavby vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú na pozemku parcele CKN č. XXX/X o výmere 85628
m2 druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktorá nie je vo vlastníctve žalobcu, a nie je k nej
založený list vlastníctva, resp. na početných parcelách „E" evidovaných na mape určeného operátu v
podielovom spoluvlastníctve veľkého počtu osôb odlišných od žalobcu. Žalobca teda k týmto parcelám

(C-KN aj E-UO) nemá žiadny právny vzťah a stavby nadobúdal s vedomím, že stoja na cudzích
pozemkoch, zjavne spoliehajúc sa na to, že voči jeho zásahom do vlastníckeho práva tretích osôb
sa žiadny z vlastníkov nepostaví na odpor, rovnako ako sa bez právneho titulu spoliehal na to, že je
oprávnený prechádzať cez cudzí pozemok, a aj z tohto dôvodu je nepochybné, že žalobca zneužíva
systematicky cudzie vlastníctvo ako pracovnú metódu na podnikateľské účely. Dobromyseľnosť pri

výkone práva, ktoré sa má vydržať, musí byť prítomná po celý čas výkonu tohto práva, a to aj u
právnych žalobcu predchodcov, no ako uviedol už vyššie, JRD Hronské Kosihy, resp. štát, nemohol byť
dobromyseľný v tom, že mu právo prechodu a prejazdu na uzurpovaných pozemkoch patrí, a od tejto
skutočnosti svoju dobromyseľnosť logicky nemohli odvodzovať ani právni nástupcovia JRD Hronské
Kosihy.Platítotižzásada„exiniuriaiusnonoritur",vzmyslektorejznepráva(nedovolenéhozasahovania

do vlastníckeho práva) nemôže vzniknúť právo (vecné bremeno zakladajúce povinnosť neoprávnene
obmedzovaného vlastníka strpieť ďalšie zásahy do svojho vlastníctva). Je preto toho názoru, že žalobca
absolútne neuniesol dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok pre vydržanie vecného
bremena, ktorého určenia sa žalobou domáha. Žalovaný vo svojom rozsiahlom vyjadrení rozobral
právne vzťahy spoločností súvisiace s predmetným areálom bývalého JRD, ktoré predchádzali uzavretiu

Dohody o úprave vzájomných práv a povinností a ktorú podľa žalovaného opomenul žalobca uviesť
vo svojej žalobe. Žalovaný uviedol, že P. S. (konateľ žalobcu) uzavrel so žalovaným dňa 4.2.2015
Dohodu o úprave vzájomných práv a povinností (ďalej len „Dohodu“), ktorou sa riešili zložité právne
vzťahy súvisiace s predmetným areálom bývalého JRD, ako aj peší prechod a prejazd cez pozemok.
Účastníkom tejto Dohody bola i spoločnosť STEMI, s.r.o. Všetky tri strany Dohody - spoločnosť STEMI,

s.r.o.,p.P.S.ažalovanýsadohodlitak,žespoločnosťSTEMI,s.r.o.vezmesvojužalobuspäť(vedenána
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/144/2013), aby odblokovala nehnuteľnosti a umožnila povolenie
vkladu vlastníckeho práva v prospech P. S.S., a P. S. sa synalagmaticky zaviazal, že spoločnosti STEMI,
s.r.o.darujeniektorézostaviebakoformukompenzáciezazmarenúinvestíciu.SúčasnesažalovanýsP.
S. dohodol, že mu umožní za jednorazovú paušálnu odplatu užívať pozemok na peší prechod a prejazd

motorovými vozidlami, a to až do zriadenia vecného bremena v prospech P. S., ktoré bude súčasťou
darovacej zmluvy. Dohodu dodržali všetky strany s výnimkou P. S., štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý
sa špekulatívne a so zjavným úmyslom obísť Dohodu dohodol so spoločnosťou AGRO RÁTKA. s.r.o. na
zrušení kúpnej zmluvy, založil si cestou svojej manželky S. S. obchodnú spoločnosť Kosičanka, s.r.o., astavby žalobca formálne nadobudol od spoločnosti DITURIA, a.s.. ktorá však - rovnako ako spoločnosť
AGRO RÁTKA, s.r.o. - patrí do portfólia podnikateľa S. K.. Pozemok vo vlastníctve žalovaného začal
následne užívať žalobca, hoci jeho štatutárny zástupca P. S.C. podpisom Dohody v bode 3 a v bode 6

písm. b) preambuly vyhlásil, že pozemok užíva bez právneho titulu, a na tejto skutočnosti nič nemení ani
to, že v súčasnosti užíva pozemok bez právneho titulu žalobca. Len pre úplnosť žalovaný dodáva, že P.
S. nezaplatil ani paušálnu náhradu v zmysle čl. I ods. 1 časti B Dohody, ako ani žiadnu inú náhradu za
protiprávne užívanie pozemku. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, p. P. S. utilitárne a protiprávne obišiel
Dohodu nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetným stavbám prostredníctvom novovytvorenej

obchodnej spoločnosti - žalobcu, a keďže odmieta poskytnúť dohodnutú kompenzáciu za zmarenú
investíciu, ktorou sa malo súčasne zriadiť zmluvné vecné bremeno, ktorého sa teraz súdnou cestou
domáha žalobca, hľadá spôsob, ako legitimizovať svoje svojvoľné zasahovanie do vlastníckeho práva
žalovaného k pozemku tak, aby spoločnosť STEMI, s.r.o. a žalovaného ukrátil nielen o kompenzáciu, ale
aj o náhradu za neoprávnené užívanie pozemku. Pre úplnosť považuje žalovaný za dôležité uviesť, že
pozemok nie je jedinou možnou prístupovou cestou do areálu bývalého JRD, keďže ako je možné vyčítať

zo snímky z katastrálnej mapy, ale aj zo satelitnej snímky areálu bývalého JRD dostupnej na webe http://
maps.gooogle.sk/, k budovám vedie nielen asfaltová cesta vedúca cez pozemok (južná strana areálu),
ale aj asfaltová cesta vedúca z obce Čajkov (severná strana areálu), poľná cesta z obce Hronské Kosihy
vedúca po parcele CKN č. XXXX o výmere 2341 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
vedenej na LV č. 1 pre k.ú. Hronské Kosihy (zakreslená aj v katastrálnej mape ako cesta do západnej

časti areálu) a poľná cesta z obce Hronské Kosihy vedúca cez parcelu CKN č. XXXX/X o výmere
490854 m2, druh pozemku: orná pôda, ku ktorej LV nebol založený (východná strana areálu). V súlade
s uvedeným je žalovaný toho názoru, že domnelé právo pešieho prechodu a prejazdu cez pozemok
žalobcovi nesvedčí, nie je mu možné poskytnúť právnu ochranu, a to aj s dôrazom na skutočnosť, že
dobromyseľnosť žalobcu v tom, že je oprávnený cez pozemok prechádzať, je vyvrátená vyhlásením P.

S. v Dohode, a odporuje jej aj obsah kúpnej zmluvy, ktorou predmetné stavby medzi sebou prevádzali
predchádzajúci vlastníci, resp. oprávnení držitelia.

3. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 2.11.2017 uviedol, že v plnom rozsahu
zotrváva na svojich tvrdeniach a právnych názoroch uvedených v žalobe. V danej veci navrhuje vypočuť

ako svedkov všetkých bývalých vlastníkov budov - nehnuteľností, ktoré sú vedené na Okresnom úrade
Levice, katastrálny odbor, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy, pre parcely registra „C“, zapísané
na liste vlastníctva číslo XXXX, ako aj bývalých vlastníkov pozemku parcely registra „C“ č. XXX/XX,
k.ú. Hronské Kosihy, za účelom preukázania dobromyseľnosti pri výkone práva prechodu a prejazdu
cez pozemok parc. č. XXX/XX. Za tým účelom navrhuje súdu vyžiadať si od Okresného úradu Levice,

katastrálny odbor, údaje o uvedených osobách a to za obdobie od začiatku roka 1990. Hodnotenie
právneho vzťahu s fyzickou osobou P. S. žalovaným nemá vplyv na konanie vo veci určenia práva
prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX/XX. Samotný obsah dohody medzi žalovaným, spoločnosťou
STEMI, s.r.o. (spoločnosť konajúca v zhode so žalovaným vzhľadom na blízke vzťahy žalovaného
s majiteľmi spoločnosti STEMI s.r.o.) a A. Horváthom len dokazuje, že P.. S. prijal neprimerané

podmienky pod tlakom. Žalovaný touto dohodou mal umožniť prechod cez parcelu, ale za uvedené chcel
bezodplatne získať budovy do vlastníctva, čo je hodnotovo absolútne neprimerané.

4.Žalovanývduplikezodňa19.12.2018uviedol,žereplikažalobcuneobsahuježiadnenovéskutočnosti,
na ktoré by nereagoval už vo vyjadrení k žalobe, a nepredložil súdu ani žiadne nové dôkazy alebo

argumenty na podporu svojich tvrdení. Považuje za dôležité uviesť, že značne abstraktná replika
žalobcu, ktorú súdu predložil ako reakciu na jeho vyjadrenie k žalobe, má za následok, že ním uvádzané
skutočnosti, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nepoprel, je súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP
povinný považovať za nesporné. Vo vyjadrení k žalobe podrobne zdôvodnil prečo je vylúčené, aby
žalobca nadobudol stavby tvoriace areál bývalého JRD Hronské Kosihy spolu s vecným bremenom,

ktorého určenia sa domáha v konaní pred súdom, a predložil súdu dôkazy, ktoré vyvracajú jeho údajnú
dobromyseľnosť v tom, že cez pozemok v jeho vlastníctve prechádza oprávnene. Ďalej navrhol výsluchy
svedka V. Š. P. P. S. - štatutárneho zástupcu žalobcu, na ktorých vykonaní trvá. Pokiaľ ide o návrh
žalobcu na vykonanie dokazovania, dovoľuje si poukázať na jeho zrejmý rozpor s ust. S 197 ods. 1 a 2
CSP a z toho vyplývajúcu nevykonateľnosť jeho návrhu, pričom abstraktnosť návrhu žalobcu svedčí o

tom, že smeruje iba k vytvoreniu prieťahov v konaní, a to v úmysle odďaľovať rozhodnutie súdu a predĺžiť
tým súčasný protiprávny stav. Považuje za potrebné uviesť, že s námietkou žalobcu o irelevantnosti
Dohody v žiadnom prípade nie je možné súhlasiť, keďže Dohoda bola podpísaná (historicky jediným)
štatutárnym zástupcom žalobcu, ktorého vedomostná zložka o právnych vzťahoch k pozemku je dôležitápre posúdenie údajnej dobromyseľnosti žalobcu. Žalobca je právnickou osobou, ktorá tvorí svoju vôľu
a koná prostredníctvom fyzických osôb. Z obsahu Dohody pritom explicitne vyplýva, že štatutárny
zástupca žalobcu v roku 2015 potvrdil, že užíva pozemok bez právneho titulu, a so svojou teóriou o

vecnom bremene prišiel až po tom, ako si spoločnosť STEMI, s. r. o. v dobrej viere splnila svoj záväzok
z Dohody v prospech p. P. S., a potom ako sa p. P. S. rozhodol obísť svoje povinnosti z Dohody tým,
že (v súčinnosti s predávajúcim) zrušil kúpnu zmluvu k predmetným stavbám, ktorou mal nadobudnúť
vlastnícke právo ako fyzická osoba. Následne tie isté nehnuteľnosti kúpil v mene žalobcu, a preto
nemohlo dôjsť k naplneniu podmienky uvedenej v Dohode (nadobudnutie vlastníckeho práva k stavbám

P. S.). Uzatvorenie Dohody ako synalagmatického záväzku bolo logické, keďže k podpisu Dohody došlo
výlučne za účelom vyriešenia patovej situácie, kedy spoločnosť STEMI, s.r.o. na vlastnú ujmu vytvorila
pre P. S. podmienky, aby mohol nadobudnúť stavby tvoriace areál bývalého JRD Hronské Kosihy, a
požadovala za to protiplnenie.
Na záver uvádza, že žalobca svoju dobromyseľnosť v tom, že oprávnene vykonáva právo, ktoré mu
podľa neho patrí, oprel iba o svoje tvrdenie, cit. „vlastníci budov prevádzali svoje budovy s právom

prechodu a prejazdu a pri výkone tohto práva sa správali dobromyseľne t.j. v dobrej viere, že im
výkon tohto práva patrí, toto právo žiadna tretia osoba nespochybňovala." Toto tvrdenie žalobcu však
jednoznačne vyvracajú okrem Dohody aj predložené scudzovacie zmluvy, ktoré sa týkajú predmetných
stavieb (vrátane zmluvy, ktorou ich nadobudol žalobca), a ktoré žiadne takéto „právo" neupravujú. V
súlade s uvedeným je žalovaný toho názoru, že domnelé právo pešieho prechodu a prejazdu cez

pozemok žalobcovi nesvedčí, a nie je mu možné poskytnúť právnu ochranu. Navrhuje preto, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

5. Okresný súd Levice vo veci vytýčil pojednávanie na deň 31.1.2019, ktorého sa žalobca nezúčastnil,
doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil. Súd pojednávanie odročil na deň 5.4.2019.

Žalobca bol na pojednávanie predvolaný s dostatočným časovým predstihom, doručenie mal riadne
vykázané, pojednávania dňa 5.4.2019 sa nezúčastnil, neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi
okolnosťami neospravedlnil. Žalobca nevyužil (druhý krát) svoje právo dostaviť sa na pojednávanie a
preto súd v zmysle § 180 CSP konal v jeho neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalovaného, ktorý sa pojednávania 5.4.2019 zúčastnil a ospravedlnil neprítomnosť
žalovaného, v plnom rozsahu sa pridržal písomných vyjadrení v predmetnej veci. Poukázal na to, že
žalovaný popiera, že by k predmetnej nehnuteľnosti existovalo právo vlastníkov nehnuteľností tvoriaci
areál bývalého JRD, ktorých vlastníkom je toho času žalobca, právo prejazdu alebo prechodu cez
pozemok žalovaného, toto právo historicky nikdy nebolo evidované či už v pozemkovej knihe alebo na

liste vlastníctva. Na rozdiel od žalobcu, ktorý svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom, žalovaný súdu
predložil viaceré listinné dôkazy ktoré vyvracajú dobromyseľnosť žalobcu v tom, že by cez pozemok
žalovaného prechádzal oprávnene a že by mohol byť dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí.
Žalobca nijako nepreukázal, že by jeho právny predchodcovia takéto právo vykonávali dobromyseľne
alebo na základe právneho titulu a preto ani žalobca svoju dobromyseľnosť nemôže odvádzať od svojich

právnych predchodcov. Žalovaný súdu predložil viaceré kúpne zmluvy tykajúce sa stavieb tvoriaci areál
bývalého JRD, v ktorých sa nikde neriešilo právo prejazdu alebo prechodu cez pozemok. Takéto právo
neriešila ani kúpna zmluva, ktorou predmetné stavby nadobudol žalobca a neriešila ich ani kúpna
zmluva, ktorou predmetné stavby mal pôvodne nadobudnúť konateľ žalobcu p. P. S.. Naopak konateľ
žalobcu p. P. S. v minulosti uzavrel so žalovaným a spoločnosťou STEMI dohodu v ktorej vyhlásil,

že nemá právo prechodu ani prejazdu cez pozemok žalovaného a preto tento istý konateľ žalobcu
uzatvárajúci kúpnu zmluvu na predmetné stavby v mene žalobcu nemohol založiť dobromyseľnosť
žalobcu v tom, že je oprávnený prechádzať cez pozemok žalovaného. Poukázal na to, že žalobcova
opakovaná neúčasť na pojednávaní v tejto veci, ktorú neospravedlnil, svedčí o jeho úmysle vyvolávať
prieťahy v súdnom konaní, čím porušuje článok 5 CSP. Žalobca si je pravdepodobne vedomí, že

nariadením NO je v súčasnosti nariadený právny stav zhodný so stavom ktorého sa domáha v konaní vo
veci samej a prieťahy v konaní v ktorom pokračuje bez predkladania dôkazov, sleduje záujem predĺžiť
súčasný status quo. Je preto toho názoru, že žalobca si uplatňuje putatívne právo ktoré mu nepatrí a
žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Súd na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa so žalobou, písomnými vyjadreniami
strán sporu, listinnými dôkazmi, výpoveďou právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka, zistil
tento skutkový a právny stav:8. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Hronské Kosihy, vedeného na Okresnom úrade Levice,
katastrálnom odbore vyplýva, že žalobca je vedený ako vlastník stavieb: na parcele číslo XXX/X -
teľatník, na parcele číslo XXX/X - hnojisko, na parcele číslo XXX/X - matečník, na parcele číslo XXX/

XX - odchov mladého dobytka, na parcele číslo XXX/ XX - matečník, na parcele číslo XXX/ XX - sklad,
na parcele číslo XXX/XX - kravín, na parcele číslo XXX/ XX - sklad, na parcele číslo XXX/XX - sklad,
na parcele číslo XXX/XX - opravárenské dielne, na parcele číslo XXX/XX - vrátnica, na parcele číslo
XXX/XX - garáže, na parcele číslo XXX/XX - prístrešok na stroje, na parcele číslo XXX/XX - prístrešok
na stroje, na parcele číslo XXX/XX - sklad obilia, na parcele číslo XXX/XX - centrála miešania krmív,

na parcele číslo XXX/XX - mostová váha, na parcele číslo XXX/XX - kravín K 98, na parcele číslo XXX/
XX - senník, na parcele Č. XXX/XX - výkrmňa ošípaných, na parcele číslo XXX/XX - žumpa, na parcele
číslo XXX/XX - žumpa, na parcele Č. XXX/XX - kravín XXX,XXX, na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab,
na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - silážny žľab, na parcele číslo XXX/
XX - silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - krytý silážny žľab, na parcele číslo XXX/XX - krytý silážny
žľab, na parcele číslo XXXX/X - studňa. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 1.2.2016, ktorú uzatvoril ako predávajúci: DITURIA, a.s. na jednej strane a kupujúci:
Kosičanka, s.r.o. zast. konateľom: P. S. na strane druhej (vklad povolený pod V-939/2016).

9. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Hronské Kosihy, vedeného na Okresnom úrade Levice,
katastrálnom odbore vyplýva, že žalovaný je vedený ako vlastník parc. č. XXX/XX-zastavané plochy

a nádvoria o výmere 603 m2 v celosti. Ako titul nadobudnutia je uvedené: M.-XXX/XXXX-darovacia
zmluva zo dňa 18.2.2014, geom. plán č. XXX/XX, ZPM č. XXX zo dňa 12.2.2014-vz. XXX/XX.

10. Z obsahu Dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa 4.2.2015 vyplýva, že účastníkmi
sú tri subjekty - partner č. 1: B., B..T..Y.. (D.. K. V. Š.), partner č. 2: Q.. Q. K., E.. (žalovaný) a záujemca P.

S. K.P. (t.č. konateľ žalobcu). Z Preambuly bodu 3 tejto Dohody vyplýva, že záujemca v súčasnosti užíva
stavby v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom pri výkone podnikateľskej činnosti nepretržite
prechádza bez akéhokoľvek právneho titulu cez pozemok vo vlastníctve partnera č. 2 t.j. žalovaného. Z
Preambulybodu6písm.b)vyplýva,žepartnerč.2prejavilvôľuumožniťzáujemcovizaodplatunerušený
prejazd cez pozemok po miestnej komunikácii, ktorý v súčasnosti protiprávne užíva.

11. Žalobca s podanou žalobou súdu predložil potvrdenie Obce Hronské Kosihy zo dňa 4.7.2017, ktoré
obsahuje potvrdenie obce, že pozemok parcela reg. „C“ Č. XXX/XX slúžila ako vstup do areálu bývalého
Poľnohospodárskeho družstva, v súčasnosti využívaného spoločnosťou Kosičanka, s.r.o. so sídlom 935
27 Hronské Kosihy 66, IČO: 48 141 640.

12. Okresný súd Levice uznesením zo dňa 12.6.2017 pod č.k. 11C/42/2017 uložil žalovanému povinnosť
strpieť právo žalobcu na prechod peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcelu registra
„C“ číslo XXX/XX, vedený na Okresnom úrade Levice, odbor katastrálny, obec a katastrálne územie
Hronské Kosihy, list vlastníctva č. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o určenie, že

vlastník stavieb, vedené na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, obec a katastrálne územie
HronskéKosihy,preparcelyregistra„C“zapísanénalistevlastníctvačíslo1152,máprávoprechodupeši
a prejazdu motorovými vozidlami zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parcelu registra „C“
čísloXXX/XX,vedenýnaOkresnomúradeLevice,odborkatastrálny,obecakatastrálneúzemieHronské
Kosihy, list vlastníctva č. XXXX. Súd uložil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia

proti žalovanému podať žalobu vo veci samej na Okresnom súde Levice o určenie, že vlastník stavieb,
vedené na Okresnom úrade Levice, katastrálny odbor, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy,
pre parcely registra „C“ zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, má právo prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami zodpovedajúce vecnému bremenu cez pozemok parcelu registra „C“ číslo XXX/
XX, vedený na Okresnom úrade Levice, odbor katastrálny, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy,

list vlastníctva č. XXXX. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný odôvodniac
ho tým, že tvrdenia žalobcu, uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia sa nezakladajú na
pravde, nepredstavujú pravdivý a úplný opis skutkového stavu, naopak, uvedené tvrdenia sú utilitárne,
so zrejmým úmyslom uviesť konajúci súd do omylu ohľadne nevyhnutnosti poskytnúť domnelému právu
žalobcu ochranu cestou napadnutého uznesenia. Krajský súd Nitra ako odvolací súd uznesením zo dňa

20.9.2018podč.k.9Co/231/2018-85uzneseniesúduprvejinštanciepotvrdil.Zodôvodneniarozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva, že žalobca v konaní tvrdil a žalovaný túto skutočnosť nepoprel, teda žalobca
osvedčil, že v danej lokalite bol roky rešpektovaný stav, keď právni predchodcovia žalobcu prechádzali
k svojim nehnuteľnostiam vozidlami cez pozemok parcelu registra „C“ č. XXX/XX vedený na Okresnomúrade Levice, odbor katastrálny, obec a katastrálne územie Hronské Kosihy, zapísaný na LV č. XXXX
(ďalej len predmetná parcela), t. č. vo vlastníctve žalovaného. Po tom, ako sa žalovaný stal vlastníkom
parcely č. XXX/XX, cez ktorú sa roky prechádzalo, začal žalobcovi v prejazde cez túto parcelu brániť,

resp. navrhoval žalobcovi riešenie tejto situácie (uzavretie darovacej zmluvy). Žalovaný toto tvrdenie
žalobcu poprel a v odvolaní uviedol, že to, z akého dôvodu malo dôjsť k uzavretiu dohody o úprave
vzájomných práv a povinností je uvedené v preambule tejto dohody. Z tejto dohody pritom vyplýva,
že rieši nielen vzájomné práva a povinnosti strán sporu, ale aj iných osôb. Skutočnosť, či má žalobca
právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez predmetnú parcelu vo vlastníctve

žalovaného, bude riešená vo veci samej, keď žalobca viazaný napadnutým rozhodnutím podal na
Okresnom súde Levice takúto žalobu dňa 10. 07. 2018. Vychádzajúc z uvedeného, keď konaním
žalovaného došlo k tomu, že sa nerešpektuje dlho trvajúci užívací stav (bez posudzovania dôvodnosti
tohto užívacieho stavu), odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca
podaným návrhom osvedčil predpoklady pre bezodkladnú úpravu pomerov, keď okamžitým zásahom v
danej lokalite a zamedzením prístupu žalobcu k jeho nehnuteľnostiam by mu mohla vzniknúť škoda. Aj

keď v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o jedinej prístupovej ceste cez predmetnú parcelu,
táto prístupová cesta vedie po spevnenej asfaltovej ceste, kde je vybudovaná vrátnica na vstupe k
parcelám žalobcu, práve preto bola doposiaľ využívaná, a teda žalovaným uvádzané ďalšie prístupové
cesty nie sú z uvedených dôvodov rovnocenné tejto prístupovej ceste, pričom dve z nich sú poľné.
Posúdenie toho, či došlo k právu prechodu a prejazdu zodpovedajúcemu vecnému bremenu vydržaním

bude predmetom konania vo veci samej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2018.

13. Súd na pojednávaní dňa 5.4.2019 uskutočnil výsluch svedka V. Š., keď boli splnené všetky zákonom
stanovené podmienky v zmysle § 196 ods. 1, § 197 ods. 1 CSP. Z výpovedi svedka vyplýva, že v mesiaci
január 2011 kúpil pozemok, ku ktorému sa žalobca domáha určenia práva zodpovedajúcemu vecnému

bremenu. Tento pozemok následne prepísal na svojich synov. Pred tým ako tento pozemok kúpil oslovil
bývalých vlastníkov, že má záujem o kúpu týchto pozemkov, korí ani nemali vedomosť o ich vlastníctve.
Pozemok kúpil od nich bez tiarch a bez nároku druhej osoby na niečo čo by bolo na týchto pozemkoch.
Mal nedorozumenia s p. S., ktorý nerešpektoval ich dohody ohľadom užívania pozemku. Žiadal ho, aby
prestal užívať jeho pozemok, jeho prístupovú cestu. Nemal síl ďalej s ním pokračovať, nevedel ako ďalej

a preto pozemok odpredal p. Q.. K.Y., aby to on riešil. Pán S. je človek, ktorý zavádza a neplní dohody,
nedá sa s ním na ničom dohodnúť. Podali mu pomocnú ruku ale on to neakceptoval.

14. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto

určenia domáha t.j. žalobcu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,
či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či
sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. I keď žalobca v podanej
žalobe výslovne nepoukázal na naliehavý právny záujem na určení existencie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu vydržaním, súd má za to, že zo žaloby i z vydaného neodkladného opatrenia vyplýva
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže určením existencie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu by došlo k odstráneniu spornosti uvedeného práva medzi stranami sporu.

16. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), strany majú

povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

18. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

19. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, na základe ktorého súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd pri posudzovanískutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku
s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany
sporu za vlastnú procesnú aktivitu, alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti

s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP. V zmysle § 150 ods. 1 CSP platí, že
strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu a rovnako s poukazom na § 153 CSP ako aj § 151 ods.1 a ods. 2 CSP podľa ktorých ustanovení
platí, že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Dôraz
sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu

a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov.

20. Podľa § 151n Obč. zákonníka (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2)
Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

21. Podľa § 151o Obč. zákonníka (1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu

v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné
bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak

nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno
zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

22. Podľa § 129 ods. 1 Obč. zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto

vykonáva právo pre seba.

23. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o
tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

24. Podľa § 134 Obč. zákonníka (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (3) Do
doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

25. Žalobca sa žalobou domáha určenia, že nadobudol vydržaním vecné bremeno práva prechodu peši
a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemok parcelu registra „C“ č. XXX/XX zapísaného na LV č.
XXXX kat. úz. Hronské Kosihy.

26. Vecné bremeno je zaťažením pre vlastníka nehnuteľnosti, obmedzením vo výkone vlastníckeho

práva a na druhej strane oprávnenie osoby odlišnej od vlastníka vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti
realizovať svoje právo. V zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka práva zodpovedajúce vecnému
bremenu je možné nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 Občianskeho
zákonníka tu platia obdobne. Z toho vyplýva, že predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu sú rovnaké ako predpoklady nevyhnutné na vydržanie vlastníckeho práva.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu
nadobudnutiaprávazodpovedajúcehovecnémubremenujepredovšetkýmexistenciaprávnehodôvodu,
z ktorého subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že
z určitého právneho vzťahu (v skutočnosti len domnelého) na jednej strane jemu patrí právo k cudzejveci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a že na druhej strane je iný subjekt povinný strpieť výkon
tohto práva.

27. Jedným zo základných predpokladov oprávneného držiteľa práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu je dobromyseľnosť v tom, že mu uvedené právo náleží, pričom uvedené presvedčenie musí
byť podložené konkrétnymi skutočnosťami a preukázané dôkazmi. Zároveň oprávnený držiteľ práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľným
o tom, že sa stal subjektom práva na základe zákonom predpokladaného spôsobu vzniku vecného

bremena. To znamená, že je v dobrej viere, že právo, ktoré vykonáva, mu patrí resp. riadne vzniklo
alebo naň prešlo. K vydržaniu však nemôže dôjsť, ak domnelý oprávnený nepoužíva pozemok ako
prechod a prejazd len pre seba ale sporná časť pozemku bola napr. v minulosti používaná aj ostatnými
fyzickými resp. právnickými osobami. Teda na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
nestačí faktický výkon tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a byť v
dobrej viere, že mu toto právo patrí.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca nepreukázal existenciu
žiadneho právneho titulu, od ktorého odvíja svoje presvedčenie o existencii vecného bremena - práva
prechodu a prejazdu cez parcelu vo vlastníctve žalovaného k nehnuteľnostiam - stavbám v jeho
vlastníctve.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,ževdanomprípadenebolovecnébremenospočívajúce

v práve prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok nikdy žiadnym zákonným spôsobom zriadené.
Ako vyplýva zo žaloby žalobcu právo prejazdu a prechodu cez pozemok žalovaného parc. č. XXX/XX sa
vykonávalo od samého vzniku JRD Hronské Kosihy niekedy od začiatku 50-tich rokov minulého storočia
jednak družstvom a potom právnymi nástupcami a to za konkludentného súhlasu vlastníkov parc. č.
XXX/XX.Vlastnícibudovprevádzalisvojebudovysprávomprechoduaprejazduaprivýkonetohtopráva

sa správali dobromyseľne t.j. v dobrej viere, že im výkon tohto práva patrí, toto právo žiadna tretia osoba
nespochybnila. Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že prechod cez pozemok t.č. žalovaného
bol dlhodobo vykonávaný so súhlasom ich vlastníkov, teda len samotné vykonávanie práva prechodu
bez toho, aby existoval právny titul k takémuto prechodu k naplneniu dobrej viery nestačí. Na základe
uvedenéhopotomnebolomožnénadobudnúťvecnébremeno-právoprechoducezpredmetnýpozemok

vydržaním, nakoľko vecné bremeno nikdy neexistovalo, nebolo zriadené. Preto nie je splnená jedna zo
základných podmienok vydržania - oprávnená držba (v tomto prípade vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu a prejazdu), keď vydržanie je originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo
zákona pri splnení nasledovných podmienok: musí ísť o spôsobilý predmet vydržania; držba musí byť
oprávnená (§ 130 Obč. zák.); držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby.

29.Subjekt,ktorýsadovolávaexistencieprávatitulomvydržaniamusíokreminéhotvrdiťresp.preukázať
okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti
právneho dôvodu nadobudnutia veci alebo práva, nie na samú dobromyseľnosť (Q.. Q. B. a kolektív
Občiansky zákonník, Komentár Eurounion).

30. V danom prípade žalobca ani netvrdil, že by nadobudol on resp. jeho právny predchodcovia vecné
bremeno - právo prechodu a prejazdu cez predmetný pozemok niektorým z taxatívne vymedzených
zákonných spôsobov. Žalobca sa mylne domnieval, že skutočnosť, že vlastníci predmetného pozemku
mu ako i jeho právnym predchodcom umožnili prechod cez tento pozemok, je takýmto právnym titulom

a preto bol dobromyseľný, že týmto súhlasom mu toto právo patrí.

31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo39/99 vyslovil: „predpokladom
dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu
a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba

ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom
(oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
výkonom práva t.j. vydržaním“. V zmysle uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že
predpokladom dobromyseľnosti je, že právo prechodu musel žalobca resp. jeho právni predchodcovia
nadobudnúť jedným zo zákonných spôsobov, medzi ktoré nepatrí konkludentný súhlas. Ak sa teda

právo prechodu cez susediaci pozemok patriaci teraz žalovanému realizovalo, tak bez právneho titulu,
ktorý tým spochybňuje dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov v súvislosti s držbou
predmetného práva. Dobromyseľnosť žalobcu je spochybnená i tým, že štatutárny zástupca žalobcu
P. S. bol subjektom v označení ako záujemca Dohody o úprave vzájomných práv a povinností zo dňa4.2.2015, ktorú podpísal, a z ktorej vyplýva, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti nepretržite
prechádza bez akéhokoľvek právneho titulu cez pozemok žalovaného. Týmto je jednoznačne vyvrátené
tvrdenie žalobcu, že výkon práva prechodu a prejazdu žiadna tretia osoba nespochybňovala. Taktiež

jeho tvrdenie bolo vyvrátené i výpoveďou svedka V. Š.. Okrem toho žiadna zo zmlúv, ktorými sa
prevádzali nehnuteľnosti, či už t.č. vo vlastníctve žalobcu alebo žalovaného neupravuje vecné bremeno
- právo prechodu a prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/XX vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. Hronské
Kosihy. Ani z potvrdenia Obce Hronské Kosihy nie je možné zistiť skutočnosti tvrdené žalobcom o
oprávnenosti jeho nároku t.j. dobromyseľnosť žalobcu a jeho právnych predchodcov. V neposlednom

rade súd poukazuje na to, že stavby vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú na pozemku, ktorého
vlastníkom nie je, pričom v prípade vyhovenia žalobe by toto právo nevykonával len pre seba ale aj pre
iný okruh osôb, čo je neprípustné.

32. Keďže žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu titulu, z ktorého
vyvodzuje, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo alebo že naňho prešlo a nebola

preukázaná ani jeho dobromyseľnosť, resp. dobromyseľnosť jeho právnych predchodcov, súd podanú
žalobu v celom rozsahu zamietol.

33. Predmetom konania bolo určenie vecného bremena na základe vydržania podľa § 151 ods. 1 Obč.
zákonníkaaniezriadenievecnéhobremenavzmysle§151ods.3Obč.zákonníka,pretosasúdobranou

žalovaného, že žalobca má prístup k stavbám aj inou cestou, v predmetnom spore nezaoberal, nakoľko
táto otázka v tejto veci nie je právne významná.

34. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 2.11.2017 (bod 3 rozsudku) navrhol vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov všetkých bývalých vlastníkov budov, za ktorým účelom súd má zabezpečiť údaje o

uvedených osobách a to za obdobie od začiatku roka 1990. V tomto smere súd poukazuje na bod 19
rozsudku. Súd poukazuje na to, že civilné sporové konania je založené na zásade kontradiktórnosti, t.j.
priorizuje sa procesná aktivita strany, ktorá je povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (čl. 8, § 132 ods. 1, § 149 CSP). Žalobca pri návrhu na
vykonanie dokazovania výsluchom svedkov nepostupoval v súlade s ust. § 197 ods. 1 a 2 CSP, pričom

spôsobom ako žiadal zadovážiť a zistiť osoby majúce byť v konaní vypočuté ako svedkovia, žalobca
túto aktivitu nemôže presunúť na súd. Z uvedeného dôvodu súd predmetný dôkaz nevykonal.

35. Podľa § 255 CSP (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami tak, že žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov
konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).