Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912207601
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6912207601.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO:
36 284 831, proti povinnému U. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. I. XXXX/XX, XXX XX H. X., vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad, so sídlom Dukelských hrdinov

2946/6, 90101 Malacky, pod sp.zn. EX 2261/2012, o vymoženie 605,89 Eur, o odvolaní oprávneného
protiuzneseniuOkresnéhosúduRimavskáSobotač.k.3Er/1393/2012-14zodňa22.januára2019,takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Er/1393/2012-14 zo dňa 22. januára 2019 v
napadnutej časti I. výrokovej vety, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 3Er/1393/2012-14 zo dňa 22. januára 2019 exekúciu

zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,26
Eur v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že súdnemu exekútorovi sa vykonaným šetrením
nepodarilo zistiť majetkovú hodnotu povinného, ktorá by mohla byť speňažená za účelom uspokojenia
vymáhaného nároku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm.

h) Exekučného poriadku zastavil.

3. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorské trovy podľa ustanovení §-ov 14, 23 vyhlášky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 52,26 Eur.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti I. výrokovej vety o zastavení exekúcie podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie odôvodnil tým, že pri nemajetnosti je potrebné
vychádzaťzcharakterunemajetnostiakostavuprechodného.Pretozastaveniepredmetnejexekúciepre
nemajetnosť v tomto štádiu konania považoval za predčasné. Povinný je fyzická osoba v produktívnom
veku, čo svedčí tomu, že povinný budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Namietal, že súdny

exekútor aj súd nedostatočne zistili majetkové pomery povinného, pretože povinný môže vlastniť
hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky. Ďalej mal za to,
že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinná nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré
možno postihnúť vykonaním exekúcie. Dal do pozornosti, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia
zastavená hrozí, že jeho právo na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude
premlčané. Na záver oprávnený dal do pozornosti, že vymáhaná pohľadávka predstavuje neuhradené

poistné na zdravotné poistenie. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhsúdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor. Vo vyjadrení sa nestotožnil s právnou
argumentáciou oprávneného a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 25.05.2012 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 25.09.2012 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Výkaz nedoplatkov č. R.
zo dňa 13.03.2012 vydaný oprávneným. Podaním zo dňa 25.04.2017 súdny exekútor dal podnet

na zastavenie exekúcie, pretože lustráciou nezistil žiadny majetok. Následne súd prvej inštancie
napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a
oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

8. Odvolací súd mal preukázané, že povinný nie je poberateľom dôchodkového poistenia,

nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, nemá príjem z pracovnej
ani inej obdobnej činnosti a nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.

9. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Pri zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku musí byť splnená
podmienka neexistencie majetku, ktorá je zároveň preukázaná šetrením súdneho exekútora. Súd prvej
inštancie vec správne posúdil, pričom je zároveň potrebné uviesť, najmä s prihliadnutím na námietku
oprávneného,ževkonaníniejemožnéprihliadaťnaneistébudúceokolnosti,pretožeteoretickámožnosť

zmeny majetkových pomerov je síce daná vždy, avšak súdy nerozhodujú na základe teoretických
eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia. Odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie, mal za preukázané, že povinná nevlastní
žiaden majetok.

11. Odvolací súd sa s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil, a preto
ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

12. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).