Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118215767
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118215767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobkyne: F. M., S.. X.X.XXXX, M. L. Q. XXXX/
XX, XXX XX Q., zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01
Stropkov, IČO: 35510722, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 7Csp/215/2018-141 z 11.3.2019, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie
v sume 1.788,12 eur a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.788,12
eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvné podmienky uvedené v bodoch 7.1 a 7.2
Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.07.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným,

sú neprijateľné. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 10.7.2015 bola medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako
veriteľom podpísaná Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, kde v bode 5 údajov
o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu bolo uvedené, že žalovaný poskytuje
žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaväzuje splácať pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,45

%. Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 150,- eur a žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v 36
mesačných splátkach po 52,88 eur. V bode 6 údajov o schválenom spotrebiteľskom úvere bolo uvedené,
že veriteľ poskytuje žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa zaväzuje splácať v 36 splátkach po
52,88 eur, predpokladaná RPMN v bode 6 predstavuje 26,53 % a v bode 5 údajov o požadovanom
spotrebiteľskom úvere 26,68 %. Žalobkyňa titulom poskytnutého úveru zaplatila žalovanému 36 splátok
po 87,17 eur, spolu sumu 3.138,12 eur. Zmluva zo dňa 10.7.2015 č. XXXXXXXXXX spĺňa charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v Zmluve o úvere

absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. Zdôraznil, že vychádzajúc z
formulácie termín konečnej splatnosti úveru je nepochybné, že tento termín musí byť určený dátumovo,
minimálne mesiacom a rokom pokiaľ by bola jasne v zmluve uvedená splatnosť mesačnej splátky.
Termín splatnosti nemožno nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Je to zrejmé aj zoskutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v §
9 ods. 2 písm. k), a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín
konečnejsplatnostiúveru.Spotrebiteľmusímaťužpriuzatváranísamotnejzmluvyjasnoapredstavuakú

dobu a do kedy má predmetný úver splácať. Rovnako bol súd toho názoru, že nebola prijatá akceptácia
žalobkyne vo vzťahu k ročnej percentuálnej miery nákladov. V Zmluve je odlišný údaj v bode 5 údajov
o požadovanom spotrebiteľskom úvere a v bode 6 v časti údaja o schválenom spotrebiteľskom úvere.
To spôsobilo, že poskytnutý úver sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa titulom
poskytnutého úveru zaplatila a poukázala žalovanému platby vo výške 3.138,12 eur oproti úveru, ktorý

jej bol poskytnutý vo výške 1.350,- eur. Rozdiel vo výške 1.788,12 eur súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením
zmluvných podmienok uvedených v bodoch 7.1 a 7.2 Dohody o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX
zo dňa 10.7.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa
10.7.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom dospel k záveru o ich neprijateľnosti.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku, voči výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.788,12 eur, ako aj voči výroku
o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f) CSP).

5. Namietal, že súd nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj
o RPMN by si účastníci zmluvy vôbec mohli dohodnúť. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide

o dohodnuteľný údaj alebo nie, teda či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť.
Hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva, a preto sa účastníci
zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný
na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza
z údajov jestvujúcich v danom čase. Zákonná úprava určenia RPMN svojím textom a spôsobom jeho

určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak
by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by
tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol
hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon
č. 129/2010 Z.z. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza

sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Otázka „dohody“ o RPMN nebola zo strany súdu ani len
posúdená v tom smere, či zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne 5Co/839/2016 z 29.6.2016. Čo sa týka konečnej splatnosti úveru žalovaný
uviedol, že táto náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť dôvodom pre bezúročnosť úveru. Náležitosť
„konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č.

129/2010 Z.z. a táto náležitosť práve z dôvodu dodržiavania únijného práva bola vylúčená. Ak uvádzanie
konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené z dôvodu rozporu vnútroštátneho práva
s únijným právom, potom pri aplikácii znenia zákona do spomenutej novely je potrebné zachovať
požiadavku na eurokonformný výklad zákona. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi
sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/

zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy
tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy o RÚ. Z článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej
splátky úveru resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove 13Co/111/2014 a konštatoval, že súd prvej

inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu o bezúročnosti úveru.

6. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil tak, že žaloba sa zamieta a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov
konania. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

7.Žalobkyňakodvolaniužalovanéhouviedla,žetvrdeniežalovaného,žeRPMNnemôžebyťpredmetom
dohody je nenáležité a neobstojí v prípade dodržania podmienky riadnej určitosti a vedomosti o jej
výške v čase vzniku dohody. Akceptovanie názoru žalovaného by viedlo k záveru aj o rozdielnostivo vstupných údajoch v oferte a v zmluve. Argumentácia žalovaného neobstojí ani z dôvodu, že v
zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 10.07.2015 je uvedená RPMN v úrovni 26,53 %.
Žalovaný takto žalobkyni poskytol nesprávnu výšku RPMN, pretože do jej výpočtu nezarátal aj poplatok

za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok. V prípade riadneho uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere by pri správnom zahrnutí predmetnej povinnej služby do RPMN bola v úrovni
90,68 %. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že absencia náležitosti o termíne konečnej
splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže a nikdy nemohlo
byť dôvodom pre bezúročnosť úveru. Zákonodarca jasne stanovil, za akých podmienok je potrebné

posúdiť poskytnutý spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov. Absencia údaja o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je jednou z náležitostí, ktorá vedie k predmetnej sankcii
pri nedodržaní zákonných povinností dodávateľa. Pri akceptácii tvrdenia žalovaného by sa jednalo o
výklad contra legem, čo vzhľadom na vysokú úroveň ochrany záujmov spotrebiteľov by bolo v rozpore
s európskou legislatívou v oblasti ochrany spotrebiteľa.

8. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.788,12 eur, ako aj súvisiaci výrok o
trováchkonania,apretovýrokyrozsudkuourčeníneprijateľnostizmluvnýchpodmienok,ktoréodvolaním
napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§

367 ods. 2 CSP).

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

12. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia predmetnej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

15. Z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom

úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorá bola žalobkyňou ako dlžníkom
podpísanádňa6.7.2015ažalovanýmakoveriteľomdňa10.7.2015.PredmetomZmluvyboloposkytnutie
úveru vo výške 1.500,- eur, so splatnosťou úveru v 36 mesačných splátkach vo výške 52,88 eura, RPMN
zaúverbola26,53%,priemernáRPMNzaúverbola37,67%,ročnáúrokovásadzba17,45%,apoplatok
za poskytnutie úveru 150 eur. Súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom

úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.

16. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu z 10.7.2015 je zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste
aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Správne preto skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.7.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.7.2015), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (10.7.2015),
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

20. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý.

21. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím
návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v

jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy.

22. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo
dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda
účinnosť.

23. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na
uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto
prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na
základe konsenzu zmluvných strán.

24. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazuje na § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a
konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie
zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

25. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti žalobkyne o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho
nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje
o schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie
úveru (6.7.2015) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“,

pričom konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver až následne uviedol žalovaný v čl. 6 zmluvy,
a to dňa 10.7.2015.

26. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je možné proces uzatvárania zmluvy rozdeliť na
fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných zmien.

Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou.
Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore
so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Ak teda
žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ a v „oznámení veriteľa o schválení úveru“ uvádzal
iné údaje ako údaje uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mala

žalobkyňa prijať. Žalovaný teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj.

27. V žiadosti žalobkyne bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 26,68 %, pričom v zmysle údajov o
schválení úveru žalovaným RPMN predstavovala výšku 26,53 %. V tejto súvislosti neobstojí argument
žalovaného, že RPMN nemôže byť predmetom dohody, a že jej výpočet je konkrétne určený, jej

výška však musí byť riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do
zmluvného vzťahu. V opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvnéhovzťahu už v čase jeho vzniku. Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo
strany žalovaného. Žalovanému nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba
predpokladanú výšku RPMN) na uzavretie zmluvy predostrel žalobkyni za účelom písomného vyjadrenia

súhlasu žalobkyne s takýmto novým návrhom. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že nebola
prijatá akceptácia žalobkyne vo vzťahu k ročnej percentuálnej miere nákladov.

28. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať.

29. Tak explicitne presné ustanovenie akým je § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ cez prizmu eurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

30. Termín konečnej splatnosti v Zmluve uvedený nie je a tento nemožno určiť ani na základe ostatných
údajov uvedených v zmluve, keďže v Zmluve je uvedený len počet splátok, absentuje však uvedenie

dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť
ani jeho konečnú splatnosť.

31. Žalovaný v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom
úvere, z ktorého vyplýva, že „Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného

splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z
uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy
nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej
splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí.

32. ,,Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore
so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako
náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný
vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve
musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť,
neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju
vyvodzuje žalovaný nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48, na

ktorú poukazuje aj žalovaný bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam
a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy.
Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré
môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa
Smernice, treba zmluva považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť,

ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd
správnepovažovalpredmetnýúversodkazomnaust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.zabezúročnýa
bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej
splatnostiúverudlžníkovineumožňujepoznaťvšetkypodmienkybudúcehoplneniauzavretejzmluvy.Ide
pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku“(pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 11Co/85/2018 zo dňa 23.08.2018).

33. S poukazom na uvedené je plne legitímny záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
poskytnutého žalobkyni v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. Odvolací súd podotýka, že pre záver o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

34. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1.350,- eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný a
bez poplatkov, žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu poskytnutým
peňažným prostriedkom. Iné nároky zo zmluvy žalovaný voči žalobkyni nemá, preto plnenie žalobkyne

nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a má
za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane
žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, pokiaľ vyhovel
žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.35. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

36. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni 1.788,12 eur a vo výroku o náhrade trov konania, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého žalobkyňa ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).