Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 10Cb/211/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413205802
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1413205802.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: F.

A., nar. XX.XX.XXXX, D. 6, XXX XX R., zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, 831
05 Bratislava, proti žalovanému: SOMO spol. s r.o., Pod brehmi 4, 841 03 Bratislava, IČO: 17 328 519,
zastúpený: AK Mikolaj s.r.o., advokátska kancelária, Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 36 855
049, o zaplatenie 19.200,- eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2013 domáhal, aby súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 19.200,- eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia nájomného
fakturovaného faktúrou č. 142013 za nájom ubytovacieho priestoru, na základe zmluvy o nájme
ubytovacieho priestoru na dočasné ubytovanie zo dňa 08.03.2012 .

2. Proti platobnému rozkazu č. k. 36Rob/143/2013-15 zo dňa 06.06.2013 podal žalovaný odpor, ktorý
odôvodnil tým, že nárok právneho predchodcu žalobcu bol neoprávnený, nakoľko žalobou uplatnená
suma fakturovaná faktúrou č. 142013 predstavuje údajný nárok za mesiac február 2013. Žalovaný v

tomto období však ubytovňu nachádzajúcu sa na Prievozskej ul. č. XX už užívať nemal. Žalovaný
poukázalnato,ženezhodymedzinímaprávnympredchodcomžalobcuzačalinaprelomovrokovXXXX/
XXXX, keď žalovaný meškal s úhradou za december 2012 (bola uhradená s 20 dňovým omeškaním).
Právny predchodca žalobcu podľa žalovaného vypol dňa 09.01.2013 v celej ubytovni kúrenie, čo
spôsobilo, že klienti žalovaného sa sťažovali a presťahovali sa inam. Následne došlo k vypnutiu elektriny
a výťahov. Dňa 12.01.2013 mal právny predchodca žalobcu podľa žalovaného odobrať zamestnancom
žalovaného všetky kľúče aj ubytovaciu knihu a dňa 13.01.2013 došlo k obmedzeniu prístupu do budovy

a znemožneniu zobratiu si všetkých hnuteľných vecí v hodnote cca 3.697,- eur, ktoré boli vo vlastníctve
žalovaného. Po týchto udalostiach žalovaný využil svoje zmluvné právo a v zmysle čl. VIII bodu 4
zmluvy dňa 14.01.2013 prenájom okamžite ukončil bez výpovednej lehoty. Výpoveď odovzdal právnemu
predchodcovi žalobcu osobne a odoslal mu ju aj poštou. Alikvotnú časť nájomného za január 2013 mal
žalovaný uhradiť.

3. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2013 sa právny predchodca žalobcu vyjadril k odporu

žalovaného a uviedol, že údaje uvedené v odpore sa nezakladajú na pravde. Žalovaný sa v skutočnosti
dostal do omeškania s platením nájomného, na čo bol však riadne upozornený. Právny predchodca
žalobcu mal žalovanému navrhnúť riadne ukončenie zmluvy, avšak žalovaný nijak nereagoval. Podľa
právneho predchodcu žalobcu tvrdenia o vypnutí kúrenia, či vypnutí výťahov sa nezakladali na pravde.4. Uznesením č.k. 10Cb/211/2013-44 zo dňa 12.05.2014, potvrdeným uznesením odvolacieho súdu č.k.
1Cob/164/2014-53 zo dňa 30.01.2015, obe právoplatné dňa 31.03.2015, súd pripustil, aby do konania

miesto dovtedajšieho žalobcu, spoločnosti URELA s.r.o., vstúpil F. A. (terajší žalobca).

5. Na pojednávaní žalobca poukázal na porušenie právnej povinnosti žalovaného a to čl. VII - Nájomné
písm. b) kde sa uvádza, že zmluvné strany sa dohodli, že nájomca bude hradiť nájomné prevod na účet
prenajímateľa vždy na mesiac vopred, najneskôr do 25. dňa predchádzajúce obdobia. Nájomné za XX/

XXXX malo byť uhradené do 25.12.2012. Tým že žalovaný neuhradil nájomné porušil nájomnú zmluvu.
K výpovedi zmluvy žalobca uviedol, že ju považuje za doručenú až v 02/2013 a mal k nej výhrady tak
po tematickej stránke aj obsahovej. Žalovaný uviedol, že ide o výpoveď z nájomnej zmluve, ale v texte
hovorí o okamžitej výpovedi. Neurčito v nej uviedol, že bolo vypnuté kúrenie, avšak v danom období
došlo k poruche na kúrení, pričom došlo k okamžitej oprave a na druhý deň ráno o 6:00 hod. už kúrenie
fungovalo. Čo sa týka odpojenia výťahu, podľa žalobcu ani toto tvrdenie nebolo pravdivé, výťah bol

preťažený, a to pracovníkmi žalovaného, ktorý do neho naukladali rôzne veci, chladničky, skrine a výťah
sa automaticky, keď bol preťažený, vypol. Asi po cca 2 hodinách došiel údržbár a po vyprataní vecí z
neho ho opäť spustil.

6. Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že ubytovňu opustil z dôvodu, že dňa 08.01.2013 právny

predchodca žalobcu vypol kúrenie v ubytovni, čo odôvodňoval tým, že žalovaný má neuhradenú faktúru
za predchádzajúce obdobie. Následne nasledujúci deň bola recepčná, zamestnankyňa žalovaného
presťahovaná z recepcie do inej miestnosti. Keďže bol január, žalovaný bol povinný ubytovaných
presťahovať do inej vykurovanej ubytovne. Keďže žalovaný mal v ubytovni žalobcu vlastné hnuteľné
veci, chcel si ich odniesť zo sebou, čo mu žalobca zamedzil tým, že vypol výťahy. Situácia vyvrcholila

podľa žalovaného dňa 13.01.2013 keď vo večerných hodinách zamestnankyňu žalovaného žalobca
vyhodil z ubytovne a vzal jej knihu ubytovaných. Na základe týchto udalostí žalovaný využil svoje
zmluvné právo, čl. VIII, bod 4. Z obsahu listu zo dňa 14.01.2013 jednoznačne vyplýva, že využíva
spomínaný čl. a bod zmluvy a z dôvodov, že došlo k vypnutiu kúrenia a odpojeniu výťahov, bez
výpovednejlehotyukončujezmluvnývzťahsožalobcom.Žalovanýopätovneuznal,žemeškalsplatením

faktúr v rámci nájomnej zmluvy, ale decembrová faktúra, ktorej splatnosť bola 25.12.2012 bola zaplatená
15.01.2013. Podľa žalovaného žalobca nemal napriek tomu právo vypnúť v januári kúrenie a následne
konať tak ako konal. Žalovaný mal za to, že vypnutie kúrenia je tak vážnym zásahom do nájomného
vzťahu v 01/2013, že týmto vypnutím kúrenia sa ubytovňa stala nepoužiteľná na účel, pre ktorý
nájomného vzťahu sporové strany išli. Zároveň žalovaný poukázal na to, že má podozrenie, že žalobca

ho chcel „vyštvať“ z uvedených priestorov, nakoľko deň po podaní žaloby bol zmenený spoločník a
konateľ právneho predchodcu žalobcu na občana A..

7. Svedkyňa M. H. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje pre žalovaného ako prevádzkový manažér a
prevádzkuje ubytovne, má pod sebou recepčných aj údržbárov a riadi ich. Uviedla, že si pamätá na p. A.

- žalobcu, keď 08.01.2013 vypol kúrenie na ubytovni. Svedkyňa priamo žalobcu vypnúť kúrenie nevidela,
ale podľa veľkej zimy to bolo cítiť. Vznikala tam panika, chaos, ľudia kričali na zamestnancov, pretože
bola veľká zima. Keďže kúrenie nešlo celú noc, svedkyňa si zabezpečila vlastný elektrický ohrievač.
Žalobca došiel ráno a začal „ziapať“ a „hulákať“ po svedkyni, čo si to dovoľuje, vyhodil ju z recepcie
a zobral jej ubytovaciu knihu. Hneď 09.01.2013 svedkyňa upovedomila ubytovaných zákazníkov, že

ich presťahuje na inú ubytovňu. Ostalo tam len pár ľudí, ktorí sa dohadovali so žalobcom, to už bolo
mimo žalovaného. Dňa 14.01.2013 žalovaný sťahoval inventár, vypol sa výťah, a preto nemohli nič
prenášať. Žalobca obmedzil vstup do budovy, recepčnú p. Y. Q. vyhodil fyzicky z ubytovne, zobral jej
knihu ubytovaných. Podľa svedkyne stihla zobrať len registračnú pokladňu. Všetko ostatné jej žalobca
zobral. Odvtedy tam mali žalovaný a jeho zamestnanci zamedzení prístup. Svedkyňa ďalej uviedla, že

napriek tomu, že v ubytovni mal žalobca zabezpečovať upratovanie, nerobil tak. Upratovačky boli obe na
PN alebo dovolenke, nemali zastupovanie, bol tam strašný neporiadok. Údržba objektu nulová. Písomnú
sťažnosť voči tomu nepodali, ale ústne sa u žalobcu svedkyňa sťažovala viackrát.

Svoju svedeckú výpoveď svedkyňa doplnila tým, že v rozhodnom čase, keď sa nekúrilo v objekte sa

viac krát žalobcu pýtala kedy začne kúriť, na čo on opakovane uviedol, že až keď mu bude uhradené
nájomné.8. Svedok D. I., vo svojej výpovedi uviedol, že v rokoch 2012-2013 u žalovaného pracoval ako obchodný
riaditeľ. Podľa svedka hlavným dôvodom okamžitého skončenia nájmu bola skutočnosť, že v objekte sa
nekúrilo a bola tam veľká zima. O výpadku kúrenia a odstavenia výťahu sa svedok dozvedel od klientov,

ktorí mu volali, že sa tam nekúri.

9. Svedok K. Z. vo svojej výpovedí uviedol, že je kúrenár a vykonáva kúrenárske práce. Uviedol, že
začiatkom januára bola žalobcom hlásená porucha na kúrení na D. ulici. Poruchu na vykurovaní opravili.
Vymieňalo sa obehové čerpadlo, vykonávalo sa to večer a nad ránom sa to skončilo. Žalobca svedka

poprosil, aby to urobil čím skôr, že tam má ubytovaných ľudí. Toto bola jediná porucha, o ktorej svedok
vie. Kotle ktoré tam boli sú značky Buderus a montovali ich svedkovi zamestnanci. Ku kotlom sa vedie
evidencia, pri každej servisnej návšteve sa spísal protokol, ktorý sa odovzdal žalobcovi. Podľa svedka
boli predmetné kotle namontované do objektu približne 2 roky pred poruchou. Podľa svedka boli práce
na kotloch riadne vyfakturované, nakoľko však firma bola predaná, musel by hľadať v archívoch. Skôr
by podľa neho bolo možné nájsť protokoly o vykonaných prácach. Svedok mal za to, že pri poruche

čerpadla v obdobnom objekte z pôvodnej teploty 23°C za nejakých 16 hodín klesne teplota o cca 6-7°C,
za rovnaký čas sa potom vie vrátiť na pôvodnú teplotu.

10. Svedok H. F., vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol konateľom a spoločníkom žalovaného od
roku 1998 do októbra 2016, kedy predal svoj podiel. So žalobcom spolu obchodovali a uzatvárali zmluvy.

V predmetnom období mu vedúca na ubytovni, p. H. dala informáciu, že žalobca oznámil, že v objekte
vypína kúrenie, kým sa neuhradí nájomné a tak isto že odstaví výťahy. Podľa svedka to bolo niekedy
okolo 06.01. 2013 . Situácia bola taká, že ako firma sa žalovaný snažil maximálne, aby si udržal klientov,
nakoľko vyťaženosť ubytovacích kapacít nebývala na 100%. Keď dostal informáciu, že sa odpojí kúrenie
aj výťahy, bolo jasné, že sa klienti zbalia a odídu inde. Volal žalobcovi, ktorý bol agresívny. Svedok

priznal, že s úhradami nájomného mali drobné sklzy, ale vždy to uhradili. Dôvodom bolo to, že stavebné
firmy platia vždy pozadu, bolo to v povianočnom období, neprišli platby na čas, tak aj žalovaný meškali
s platbou. Peniaze však potom všetky zaplatil za obdobie, ktoré odbýval. Keďže telefonát prebiehal
veľmi hlučne a agresívne, tak sa žalovaný rozhodol, že klientov presťahuje do iných priestorov. Svedok
dal príkaz k tomu, aby bola daná okamžitú výpoveď žalobcovi, nakoľko toto nebol adekvátny prístup

obchodných partnerov. Do 15.01. 2013 mu všetko vyplatili. Žalobca podľa svedka recepčnú vyhodil
do noci cca 12.01. 2013 keď už vedel, že dáva výpoveď. Pani Q., ktorá bola takto „vyhodená“ bola
zaúčajúca sa a po tomto incidente už nechcela pokračovať v práci. Svedok ďalej uviedol, že osobne
na mieste nebol, informácie mal od p. H., ktorá je jeho sestrou a bola vedúcou ubytovne. Zároveň mu
stačila informácia od p. D., ktorý bol v tom čase riaditeľ strediska, ktorý mu povedal to isté. Svedok dal

práve p. D. pokyn na napísanie výpovede. To kto ju podpísal, si už svedok presne nepamätal, ale dá
sa to preveriť vo firme. K sťahovaniu inventáru svedok uviedol, že chladničky tam nechali, presne nevie
ako sa zvyšok sťahoval, musel by to zistiť od vedúceho strediska. Rovnako tak nevedel povedať koľko
bolo na ubytovni výťahov a nikdy nebol vo vnútri kotolne. Na ubytovni bol asi 2 - 3 krát.

11. Svedkyňa Y. Q. vo svojej písomnej svedeckej výpovedi uviedla, že pre žalovaného pracovala ako
recepčná na dohodu, pričom na predmetné okolnosti sa spomína už len matne. Počas služby prišiel
žalobca do kancelárie recepcie a vyžadoval od nej vydanie vecí a následne opustenie budovy. Žalobca
pri spomínanom stretnutí slušne svedkyňu žiadal o opustenie ubytovne. Hneď na to, kontaktovala
svedkyňa svoju vedúcu a informovala ju o tom, čo sa stalo. Na jej pokyn zobrala prenosný trezor a

zbalila si svoje veci. Po odchode išla na ubytovňu na D. ul., kde ho odovzdala vedúcej, ktorej meno si
už nepamätala.

12. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkov M. H., D. I., K. Z., H. F., písomnou svedeckou
výpoveďou svedkyne Y. Q. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: nájomná

zmluva zo dňa 08.03.2012 (č.l. 6 spisu), dodatok k nájomnej zmluve č. 1 zo dňa 28.09.2012 (č.l. 5),
faktúra č. 142013 (č.l. 4), oznam o obmedzení prístupu do budovy zo dňa 12.01.2013 (č.l. 21), výpoveď
k nájomnej zmluve zo dňa 14.01.2013 (č.l. 22), podací lístok pošty (č.l. 23), kópia obálky neprevzatej v
odbernej lehote (č.l. 24), zoznam zostávajúceho nábytku (č.l. 28), zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 20.02.2014 (č.l. 42).

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:13. Právny predchodca žalobcu prenajímal žalovanému na základe nájomnej zmluvy zo dňa 08.03.2012
ubytovacie priestory na dočasné ubytovanie na D. ulici č. XX. Dohodnutá cena nájmu bola vo výške
19.200,- eur za mesiac. Faktúrou č. 142013 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému

nájomné vo výške 19.200,- eur s lehotou splatnosti do 25.02.2013. Žalovaný predmetnú faktúru
neuhradil, čo odôvodnil tým, že v predmetnom období 2/2013 už ubytovňu nachádzajúcu sa na D.
ul. č. XX neužíval, keďže z dôvodu jeho oneskorenej úhrady nájomného za mesiac január 2013 bolo
žalobcom vypnuté kúrenie, neskôr aj výťahy a elektrina. V dôsledku tohto konania sa žalovaný z budovy
vysťahoval, pričom z jeho strany došlo v zmysle čl. VIII bodu 4 zmluvy dňa 14.01.2013 k výpovedi

nájomnej zmluvy (resp. jej okamžitému skončeniu).

14. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa§663 Občianskehozákonníkanájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave

spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto
stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 665 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v
zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať

prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa§679ods.1a2Občianskehozákonníkanájomcajeoprávnenýodstúpiťodzmluvykedykoľvek,ak

bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé užívanie alebo ak sa
staneneskôr-beztoho,abynájomcaporušilsvojupovinnosť-nespôsobilounadohodnutéaleboobvyklé
užívanie, ak sa stane neupotrebiteľnou alebo ak sa mu odníme taká časť veci, že by sa tým zmaril účel
zmluvy. Ak sú miestnosti, ktoré boli prenajaté na obývanie alebo na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia,
zdraviu závadné, má nájomca toto právo aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Práva odstúpiť

od zmluvy sa nemožno vopred vzdať.

15. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba je nedôvodná a v celom rozsahu
ju zamietol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi nimi existoval nájomný vzťah, na základe
ktorého mal žalovaný v nájme ubytovňu, ktorú poskytoval svojim klientom. Žalovaný nepoprel isté

sklzy v niektorých platbách nájomného, avšak vždy došlo k úhrade nájomného. Žalovaný tvrdil a
dokazoval, že žalobca sa nátlakovým spôsobom domáhal úhrady omeškaných úhrad nájomného. Súd
pritom konštatuje, že má za preukázané, že konateľ pôvodného žalobcu, dnešný žalobca postupoval
pri riešení otázky neuhradeného nájomného neadekvátne, nátlakovo v rozpore s poctivým obchodným
stykom ako aj dobrými mravmi. Tento stav rezultuje najmä z Oznamu, ktorý konateľ pôvodného žalobcu

oznámil žalovanému dňa 12.01.2013 ( č.l. 21), že mu okrem iných dôvodov aj z dôvodu neuhradeného
nájomného bude obmedzený prístup do prenajatej budovy. Takýto postup žalobcu je pritom celkom
zjavne v rozpore so zmluvou a poctivým obchodným stykom. Ani v nájomnej zmluve ani v právnom
poriadku nie je upravený takýto postup, ktorý by mohol požívať právnu ochranu. Nájomný vzťah trval
od 1.4.2012, pričom nebolo pochybné, že za toto obdobie, až do ukončenia nájomného vzťahu bolo

žalovaným uhradené nájomné v plnom rozsahu, aj keď niektoré platby boli uhradené s omeškaním. Na
riešenie situácie s omeškaním platieb nájomného mal žalobca použiť iné prostriedky právnej ochrany
- uplatnenie úrokov z omeškania, prípadne podania žaloby na súd. Taktiež z výpovedí svedkov p.
M. H. vyplynulo, že p. A. (žalobca) v rozhodnom období v januári 2013 neadekvátnym až násilnýmspôsobom riešil situáciu s omeškanou platbou nájomného, priamo uviedla, že keďže kúrenie nešlo celú
noc, si zabezpečila vlastný elektrický ohrievač. Keď žalobca ráno prišiel začal „ziapať“ a „hulákať“
po svedkyni, čo si to dovoľuje, vyhodil ju z recepcie a zobral jej ubytovaciu knihu. Hneď 09.01.2013

upovedomila ubytovaných zákazníkov, že ich presťahuje na inú ubytovňu. Žalobca pritom obmedzil
vstup do budovy a recepčnú p. Y. Q. vyhodil fyzicky z ubytovne, zobral jej knihu ubytovaných, táto stihla
zobrať len registračnú pokladňu. Všetko ostatné jej žalobca zobral. Odvtedy tam mali žalovaný a jeho
zamestnanci zamedzení prístup. Svedkyňa ďalej uviedla, že napriek tomu, že v ubytovni mal žalobca
zabezpečovať upratovanie, nerobil tak. Súd nemohol ignorovať ani doplnenú výpoveď tejto svedkyne na

ďalšom pojednávaní, keď uviedla, že v rozhodnom čase, keď sa nekúrilo v objekte sa viac krát žalobcu
pýtala kedy začne kúriť, na čo on opakovane uviedol, že až keď mu bude uhradené nájomné.

16. Taktiež z výpovede Y. Q. vyplynulo, že počas jej služby prišiel žalobca do kancelárie recepcie a
vyžadoval od nej vydanie vecí a následne opustenie budovy. Aj keď sa k nej žalobca pri spomínanom
stretnutí nespával neslušne, samotná žiadosť o opustenie ubytovne je prejavom neodôvodneným, ktorý

je v rozpore so zmluvou, zákonom, dobrými mravmi. Na takúto žiadosť neexistoval zákonný dôvod. Inak
tento postup žalobcu možno vnímať aj tak, že vnímal okamžité ukončenie nájomnej zmluvy výpoveďou
zo strany žalovaného.

17. Aj z výpovede svedka p. H. F., vyplynulo, že žalobca bol pri riešení danej situácie agresívny, pričom

pani H. mu mala oznámiť, že žalobca vypína kúrenie do uhradenia nájomného. Žalobca podľa svedka
recepčnú vyhodil do noci cca 12.01. 2013 keď už vedel, že dáva výpoveď.

18. Spornou ostala otázka, či skutočne žalobca vypol kúrenie v objekte z dôvodu neuhradenia
nájomného včas. Podľa tvrdenia žalobcu došlo k poruche na vykurovacom kotly, čo operatívne riešil

opravou tohto kotla. Konkrétne svedok K. Z. potvrdil, že ako kúrenár sa vykonával začiatkom januára
2013 opravu kotla v budove na Prievozskej ulici v Bratislave. Táto oprava mala byť vykonaná behom
jednej noci. Žalobca a ani svedok, však k oprave nepredložili žiadne k oprave sa viažuce listinné dôkazy
napr. objednávku, protokol o oprave, faktúru. Svedok uviedol, že firmu predal, musel by tieto hľadať v
archívoch. Avšak tieto dokumenty nepredložil ani sám žalobca, ktorý nimi musel disponovať. Tvrdenia

svedkap.Z. museltedasúdvyhodnotiťakonienedôveryhodné,alenepreukázané.Vkontexteostatných
svedeckýchvýpovedíakoajlistinnýchdôkazovsasúdprirozhodovanípriklonilktvrdeniužalovaného,že
žalobca vypol v danom objekte kúrenie v snahe primäť žalovaného k úhrade omeškanej platby splatnej v
mesiaci december 2012. A ako súd už uviedol takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný
teda oprávnene pristúpil k výpovedi nájomnej zmluvy v zmysle článku VIII bod 4 nájomnej zmluvy, podľa

ktorého : Nájomca je oprávnený okamžite ukončiť prenájom bez výpovednej lehoty najmä , ak predmet
nájmu prestane byť spôsobilý na užívanie podľa dohodnutého účelu nájmu. Nájomný vzťah bol teda
ukončený na základe danej výpovede, pričom žalovaný riadne uhradil alikvotnú časť nájomného za
mesiac január 2013. Takže žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na úhradu dohodnutého nájomného za
mesiac február 2013, nakoľko nájomná zmluva bola vypovedaná v mesiaci január 2013 a žalovaný ďalej

predmet nájmu neužíval.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V
zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.