Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1Er/619/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717207060
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Pekárová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3717207060.1

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného RAVEN a.s., so sídlom Šoltésovej 420/2,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 595 804, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Divkom, advokátom,
sosídlomŠoltésovej346/1,01701PovažskáBystrica,IČO:36860654,protipovinnémuW..K.T.-K..Q..,
L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXXX/XX, XXX XX G., vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka,
so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, o vymoženie 832,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie ne p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu bol súdny exekútor JUDr. Jozef
Martišík poverený vykonaním exekúcie proti povinnej.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 07.01.2019 súdny exekútor oznámil tunajšiemu súdu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa
XX.XX.XXXX, sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

6.Podľa§167fods.2zákonač.7/2005Z.z.o konkurzeareštrukturalizácii,akbolvyhlásenýkonkurz,ide
odôvod,abysabezzbytočnéhoodkladurozhodloozastaveníkonania,vktoromsavymáhapohľadávka,
ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie,

ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní a svojich trov, vydá oprávnenému.

7. Vzhľadom na uvedené skutočností ako i na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá
môže byť uspokojená iba v konkurze, súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zákona zastavil.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení

exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.9. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie v celkovej výške 57,27 eur + DPH podľa platnej sadzby.

10. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, konania začaté pred 1.

septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

11. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3,
§ 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj

na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

12. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

14. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

15. Právna úprava trov exekúcie obsiahnutá v § 203 ods. 3 Exekučného poriadku bola v tejto podobe
zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 348/2011 Z.z. s účinnosťou od

01.01.2012.

16.Vprejednávanejvecijenepochybné,žeexekučnékonaniezačalopodanímnávrhudňaXX.XX.XXXX
na Exekútorskom úrade JUDr. Jozefa Martišíka s tým, že z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku
účinného v čase začatia exekúcie je zrejmé, že zaviazať oprávneného na úhradu trov je možné v

prípade, ak a/ exekúcia je zastavená zavinením oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku - pozn.
súdu) alebo b/ ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného
poriadku - pozn. súdu).

17. Je tiež nepochybné, že uznesenie o vyhlásení konkurz na majetok povinného, ktoré bolo vydané v

konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXOdK/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bolo
vydané až po 17-tich rokov po podaní návrhu na vykonanie exekúcie.

18. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na výkon rozhodnutia dňa 05.03.2001 sa súd
pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadil ustanovením § 238 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s §

203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania a nie v zmysle
ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku účinného až od 01.01.2012.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že oprávnenému nemožno pripočítať zavinenie
zastavenia exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie opodstatnene a včas, a preto

procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok
povinnej neprichádza do úvahy. Rovnako neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia z dôvodu
nemajetnosti povinného, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Oprávnený
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu v priebehu exekúcie, nemohol

ovplyvniť. V tomto konaní podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie oprávnene, nakoľko mu nebola
uhradená pohľadávka povinným a návrh bol podaný v čase, keď povinný ešte nebol oddĺžený. Dôvodom
pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže
byť samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Exekučný poriadok totiž v
čase začatia exekučného konania takúto možnosť nepripúšťal. Procesné zavinenie oprávneného ako

ani nemajetnosť povinného nemožno bez ďalšieho založiť ani iba na dispozičnom úkone - návrhu na
nariadenie exekúcie.20. Na základe daných skutočností súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, keď k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo
vyše sedemnásť rokov po začatí exekúcie, a preto súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi

nepriznal.

21. V závere súd uvádza, že hoci súdni exekútori majú právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré
im vznikli s výkonom exekučnej činnosti a na odmenu za úkony, ktoré už vykonali, nič na tom nemení
ani zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia

vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorom vznikajú proti
povinnému pohľadávky. Vyhlásením konkurzu už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v
exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Ich pohľadávky nadobúdajú charakter
pohľadávok konkurzných, ktoré musia exekútori prihlásiť do konkurzu.

22. Ústavný súd k takýmto, resp. obdobným, prípadom poznamenáva, že samotná skutočnosť, že v

konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone
exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. V
uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp. zn. II. ÚS 432/2008-16, súd
poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70, vo veci Van

der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v danom
prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu je na druhej strane
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ
domáha.

Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 244 CSP rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie sťažnosti.

Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu
a okolnosti sporu možné a účelné.

Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.