Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411203119
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1411203119.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľky: Y. P., X.. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. L. XX, 841 05 Bratislava, štátny občan SR,
zastúpená: JUDr. Miroslav Mikuš, advokáta, Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava proti odporcovi: 1/ U.. K. P.,
E.. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. L. XX, 841 05 Bratislava, zastúpený: Tomášek & partners, s.r.o., so sídlom
Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, 2/ Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany SR,
so sídlom Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a zrušenie spoločného
nájmu bytu manželov po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 666,58 Eur titulom
náhrady trov právneho zastúpenia a odporcovi v 2. rade trovy konania vo výške 12,44 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.03.2011, doručeným tunajšiemu súdu
09.03.2011 domáhala, aby súd vydal predbežné opatrenie, ktorým by nariadil odporcovi v 1. rade strpieť
nerušené užívanie nehnuteľnosti bytu č. X v bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúcom sa na ulici Ľ.
L. XX, X. poschodie, situovaný na parcele KN parc. reg. T. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX so

spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava IV m. č. Karlova
Ves, okres Bratislava IV, zakázal odporcovi v 1. rade nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou takým
spôsobom, aby túto nehnuteľnosť previedol, daroval alebo inak scudzil, zaťažil, prenajal, zriadil k nej
vecné bremeno až do právoplatného skončenia tohto konania.
Navrhovateľka sa uvedeným návrhom na začatie konania domáhala, aby súd:
- určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.06.2010 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2.

rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedenej nehnuteľnosti, ktorej vklad bol
povolený Katastrálnym úradom, Správou katastra Bratislava dňa 24.05.2010 pod č.k. K. je neplatná,
- určil, že nájom navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti naďalej trvá,
- právo odporcu v 1. rade spoločného nájmu k predmetnej nehnuteľnosti sa zrušuje a byt bude naďalej
užívať ako nájomca navrhovateľka,
- odporca v 1. rade je povinný byt vypratať a odovzdať do navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku

- odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť navrhovateľke trovy konania.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
ktorébolorozvedenérozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa12.04.2007,č.k.6C129/2006-30,
právoplatný 23.05.2010. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.04.1983 odporca v 1. rade získalpočas trvania manželstva so súhlasom VUSS Bratislava služobný byt. Podľa nájomnej zmluvy vzniklo
navrhovateľke odvodené užívacie právo k predmetnej nehnuteľnosti. Služobný pomer odporcu v 1. rade
skončil dňa 31.01.2007, čo znamená, že od 01.02.2007 odporca v 1. rade užíva byt ako náhradný a

odvodené užívacie právo navrhovateľky sa v zmysle § 703 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný
nájom manželov. Navrhovateľka s odporcom v 1. rade neboli schopní sa dohodnúť na užívaní spornej
nehnuteľnosti, obaja sa zaujímali o odkúpenie bytu do vlastníctva, preto ich odporca v 2. rade odkázal
na dohodu, súhlas druhého z manželov na odkúpenie bytu do podielového spoluvlastníctva alebo na
podanie žaloby na súd. V konaní o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 4C

107/2010 sa navrhovateľka dozvedela, že odporca v 1. rade sa medzičasom stal vlastníkom spornej
nehnuteľnosti napriek tomu, že sám odporca v 2. rade listom zo dňa 10.06.2008 informoval o nemožnosti
prevodu vlastníctva k bytu č. X. Navrhovateľka byt užíva nepretržite k dnešnému dňu. Odporca v 1. rade
byt trvale opustil približne v polovici roku 2008, hoci trvalý pobyt si tam ponechal. Vzhľadom k tomu,
že k bytu vznikol spoločný nájom manželov a navrhovateľka nemala vedomosť o predaji bytu, ktorý v
súčasnosti užíva, nedala súhlas odporcovi v 1. rade na jeho odkúpenie od odporcu v 2. rade a nedošlo

ani k zrušeniu spoločného nájmu súdom, zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu č. X je neplatná.
Odporca v 1. rade má bytovú otázku vyriešenú. Navrhovateľka užíva spornú nehnuteľnosť nepretržite a
jej bytová otázka nie je inak zabezpečená. Jej právo na bývanie je ohrozené, nemá ani prostriedky na
kúpu novej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovateľka
odôvodňovala tým, že bez určenia neplatnosti zmluvy medzi odporcami v 1. a 2. rade nemôže dôjsť k

obnove právneho stavu pred podpisom tejto zmluvy.

Súd vo veci vydal dňa 14.03.2011, č.k. 22C 114/2011-27, predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi
v 1. rade strpieť nerušené užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou - bytu č. X v bytovom dome súp. č.
XXXX nachádzajúcom sa na ul. Ľ. L. XX, X. poschodie, na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/

XXX so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava IV, najmä mu zakázal
akýmkoľvek spôsobom ich previesť alebo zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vedenom
na Okresnom súde Bratislava IV vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 10.06.2010 medzi
odporcom v 1. rade ako kupujúcim a odporcom v 2. rade ako predávajúcim, ktorej vklad bol povolený

Katastrálnym úradom, Správou katastra Bratislava dňa 24.05.2010. Krajský súd v Bratislave uznesením
zo dňa 15.06.2011, č.k. 2Co 214/2011-62 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k návrhu namietal, že navrhovateľka nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože odporca v 1. rade uzatvoril kúpnu zmluvu po

rozvodemanželstvasnavrhovateľkou.Navrhovateľkavbyte,ktorýjepredmetomprevodukúpnejzmluvy
bývala do rozvodu ako manželka odporcu v 1. rade - ako člen domácnosti. Po rozvode manželstva a
ani v súčasnosti navrhovateľka nemá žiadny právny titul na užívanie predmetného bytu, preto právne
postavenie navrhovateľky uzavretím kúpnej zmluvy sa nestalo neistým. Rozhodnutím súdu o neplatnosti
kúpnej zmluvy by sa súčasné právne postavenie navrhovateľky nezmenilo.

Pokiaľ ide o druhý petit, ktorým sa navrhovateľka domáha, že nájom trvá, odporca v 1. rade
uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že údajný nájomný vzťah navrhovateľky k
predmetnému bytu niekedy vznikol. Sama navrhovateľka v návrhu uvádzala, že mala odvodené užívacie
právo k bytu. Nakoľko nájom k bytu navrhovateľke nikdy nevznikol, nemá naliehavý právny záujem na
určení, že nájom k bytu trvá.

Tvrdenie navrhovateľky, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka
navrhovateľka žiadny spôsobom nepreukázala. Pokiaľ poukazovala na to, že nedala odporcovi v 1. rade
súhlas na odkúpenie bytu, poukázal na to, že odporca v 1: rade nadobudol byt po rozvode manželstva
a súhlas navrhovateľky nebol potrebný. Poukaz na to, že kúpna zmluva je v rozpore s Metodickým
pokynom, neobstojí, nakoľko metodický pokyn odporcu v 2. rade nie je všeobecne záväzným právnym

predpisom, ktorý by bol záväzný pre účastníkov konania, tento slúži výlučne len pre potreby odporcu
v 2. rade.
K návrhu navrhovateľky, aby súd zrušil spoločný nájom bytu manželov, nakoľko sa domnieva, že po
ukončení služobného pomeru odporcu v 1. rade vznikol spoločný nájom bytu manželov, odporca v 1.
rade uviedol, že zrušenie spoločného nájmu bytu by bolo možné len v prípade, ak by tento vznikol

a ku dňu rozhodnutiu súdu aj trval. Odporca v 1. rade je však v súčasnosti výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a keďže navrhovateľka nemá na určení neplatnosti kúpnej zmluvy naliehavý
právny záujem, navrhol, aby súd zamietol aj návrh na zrušenie spoločného nájmu bytu. Pokiaľ by
sa súd zaoberal otázkou vzniku a zrušenia spoločného nájmu, odporca v 1. rade uviedol, že bolnájomcom služobného bytu na základe nájomnej zmluvy zo dňa 14.04.1993. Nájom služobného bytu
sa spravuje ustanoveniami zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájom
bytov a bytovými náhradami. V služobnom byte nevzniká spoločný nájom bytu manželov v zmysle §

709 Občianskeho zákonníka. So skončením služobného pomeru nie je žiadnym právnym predpisom
spojený ten následok, že by nájom nájomcu k služobnému bytu zanikol, resp. sa zmenil na nájom,
z ktorého by vznikol spoločný nájom bytu manželov tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Tvrdenie, že
skončením služobného pomeru nevzniká spoločný nájom bytu manželov, ale pretrváva stále nájom
nájomcu služobného bytu vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 484/2001 Z. z., ktorým sa zmenil

zákon č. 189/1992 Zb. Vzhľadom na uvedené odporca v 1. rade žiadal, aby súd návrh navrhovateľky
zamietol a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania.

Uznesením zo dňa 09.10.2014, č.k. 22C 114/2011-157, súd pripustil zmenu petitu s ohľadom na návrh
navrhovateľky zo dňa 17.06.2014, ktorým žiadala, aby súd:
- určil, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 10.06.2010 medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade,

na základe ktorej bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúcom
sa na ul. Ľ. L. Č.. XX, X. poschodie, stojaci na parcele T.-D. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, so
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/
XXXXXX zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava IV m.č. Karlova Ves,
okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, ktorej vklad bol povolený

dňa 24.05.2010 pod č.k. K.e od počiatku neplatná,
- určil, že odporca v 2. rade je vlastníkom spornej nehnuteľnosti - bytu č. X na ulici Ľ. L. Č.. XX
- určuje, že trvá užívacie právo navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti
- odporca v 2. rade je povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu na spornú nehnuteľnosť s navrhovateľkou za cenu
obvyklú do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

- odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní nahradiť navrhovateľke trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka U.. O. S. a listinnými dôkazmi: návrhom na
začatie konania zo dňa 09.03.2011, nájomnou zmluvou zo dňa 14.04.1993, rozsudkom Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 12.04.2007, č.k. 6C 129/06-30, listinou označenou ako „zabezpečenie

náhradného bytu" zo dňa 29.09.2010, stanoviskom odporcu v 2. rade k žiadosti o prevod vlastníckeho
práva zo dňa 10.06.2008, výpisom z LV č. XXXX zo dňa 23.12.2008, výpisom z LV č. XXXX zo
dňa 27.10.2010, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 21.06.2010 sp. zn. 4C 107/2010, Metodickým
pokynom Ministerstva obrany Slovenskej republiky o ustanovení postupu pri prevode vlastníctva bytov a
nebytových priestorov zo dňa 13.03.2008, odpoveďou na list označený ako „zabezpečenie náhradného

bytu zo dňa 02.11.2010, čestným prehlásením zo dňa 09.04.2008, informačnou správou pre ministra
obrany SR zo dňa 21.01.2013, čiastočným výpisom z LV č. XXXX - vlastníčka J. Š., čiastočným výpisom
z LV č. XXXX - vlastníčka Š. M., čestným vyhlásením Z. Z. zo dňa 22.06.2014, čestným vyhlásením A..
C. Š. zo dňa 16.06.2014 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu svedka U.. O. S. súd zistil, že pôsobil v bytovom dome, v ktorom pôsobili obaja účastníci
konania. Byty boli vo vlastníctve BARMO (Bytovej agentúry rozvoja ministerstva obrany) a on zastupoval
budúcich vlastníkov bytov na rokovaniach s BARMO, cieľom ktorých bolo previesť byty do vlastníctva
ich užívateľov. Byty boli prevádzané manželom, rozvedeným manželom alebo osobám v rozvodovom
konaní. U manželov sa byty prevádzali do bezpodielového spoluvlastníctva, tí čo boli rozvedení mali

povinnosť doniesť notárske osvedčenie o súhlase druhého manžela s nadobudnutím vlastníctva k bytu
a v prípade osôb v rozvodovom konaní bolo potrebné notárske osvedčenie alebo súhlas manžela o
tom, že byt odkúpi jeho manželka. Takýto postup bol obsiahnutý v metodickom pokyne MO SR. V čase,
keď vykonával činnosť pre odporcu v 2. rade boli len 2 byty, ktoré neboli prevedené do vlastníctva, z
toho jeden byt bol byt účastníkov konania. O tom, či sú splnené náležitosti na prevod bytu rozhodoval

odporca v 2. rade.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 14.04.1993 uzavretej medzi VSB OSO5 Bratislava (Vojenská správa budov)
ako prenajímateľom na základe súhlasu VUSS Bratislava a odporcom v 1. rade ako nájomcom súd zistil,
že predmetom nájmu bol X-izbový byt na ulici Ľ. L. XX, X. poschodie, pričom nájom bol uzavretý na

dobu neurčitú. Z ustanovenia čl. V bod 1 zmluvy vyplýva, že nájomca mal povinnosť najneskôr v deň
vzniku nájmu oznámiť prenajímateľovi počet a zoznam osôb vrátane ich vzťahu k nájomcovi, ktoré budú
s nájomcom v predmetnom byte bývať.Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 6C 129/2006-30, zo dňa 12.04.2007, právoplatného
23.05.2007 súd zistil, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade uzavreté XX.XX.XXXX bolo
rozvedené.

Zo stanoviska odporcu v 2. rade zo dňa 10.06.2008 vyplýva, že dňa 21.01.2003 pod č.j. SEĽUZ/
K-24/8-1/2003 rozhodol minister obrany SR, že v prípade, ak má nájomca zo zákona nárok na náhradný
byt, bude mu pridelený ten istý byt, ktorý užíva ako byt náhradný. Z uvedeného vyplýva, že ak nájomcovi
skončil služobný pomer 31.01.2007, od 01.02.2007 užíva byt ako byt náhradný, t.j. nejedná sa už o

služobný byt a podľa ust. § 703 Občianskeho zákonníka mu za trvania manželstva vznikol spoločný
nájom manželov.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 23.12.2008 vedeného pre katastrálne územie Karlova Ves,
obec Bratislava IV mestská časť Karlova Ves, okres Bratislava IV súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti -
bytuč.XnauliciĽ.L.,X.poschodienachádzajúcomsanaparceláchXXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XXX

spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX
je odporca v 1. rade na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu K. zo dňa 10.06.2010, právne účinky
od 24.05.2010.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 27.10.2010 vedeného pre katastrálne územie B. obec B. okres

Galanta súd zistil, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúcom sa
na parcele č. XXX je v podiele XX/XXX odporca v 1. rade titulom kúpnej zmluvy č. K. zo dňa 30.10.2008
- v.z. 202/2008.

Z Metodického pokynu Ministerstva obrany Slovenskej republiky o ustanovení postupu pri prevode

vlastníctva bytov a nebytových priestorov vyplýva, že tento metodický pokyn je určený iba pre potreby
BARMO.Včl.4bod1jeuvedené,žeBARMOprevediedovlastníctvabytnájomcovi,ktorýmávnájomnej
zmluve dohodnutú neurčitú dobu nájmu a nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a úhradách za plnenia
spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a zároveň má uhradené aj poplatky z omeškania
a to takto:

a/ ak je nájomca ženatý/vydatá, nadobúdajú manželia vlastníctvo bytu do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov,
b/ ak je nájomca slobodný, nadobudne byt do výlučného vlastníctva,
c/ ak byt užíva bývalá manželka profesionálneho vojaka alebo zamestnanec v rezorte ministerstva
obrany, nadobudne byt do výlučného vlastníctva,

d/ ak v byte bývajú rozvedení manželia, nadobudnú byt do vlastníctva podľa dohody.
V čl. 4 bod 2 je uvedené, že čestným vyhlásením nájomca preukazuje svoj nárok na bytovú náhradu,
t.j. že skončil užívanie iného bytu pred súčasným užívaním súčasného bytu a skutočnosť, že nie je
vlastníkom iného bytu, rodinného domu ani mu nevznikol nájomný vzťah u iného prenajímateľa-

Z listiny označenej ako „zabezpečenie náhradného bytu" zo dňa 29.09.2010 súd zistil, že odporca v 1.
rade vypovedal navrhovateľke nájom bytu - faktické užívanie bytu a súčasne jej ponúkol náhradný byt
v podobe prenájmu X-izbového bytu v Bratislave Karlova Ves o ploche 40m2 na X. poschodí bytového
domu za cenu 375,- Eur.

Z odpovede na list označený ako „zabezpečenie náhradného bytu" zo dňa 02.11.2010 vyplýva, že
navrhovateľka odmietla ponuku na náhradné ubytovanie vzhľadom na nízku výšku svojho príjmu.

Z čestného prehlásenia odporcu v 1. rade zo dňa 09.04.2008 vyplýva, že odporca v 1. rade čestne
prehlásil, že ku dňu prevodu vlastníctva bytu č. X . na ulici J. nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) iného

bytu, bytového domu, rodinného domu ani mu nevznikol nájomný vzťah (spoločný nájom manželov) u
iného prenajímateľa.

Z informačnej správy pre ministra obrany SR zo dňa 21.01.2013, č.p. SEĽUZ/K-24/8-1/2003 vyplýva,
že na ministra obrany sa obrátilo občianske združenie Istoty bývania o prijatie vo veci odpredaja bytov.

Na základe ich žiadosti boli zástupcovia združenia pozvaní na predbežné rokovanie na odbor sociálnej
a bytovej politiky sekcie ľudských zdrojov a zamestnankyňa generálneho riaditeľstva sekcie ľudských
zdrojov oznámila ministrovi obrany uvedenou informačnou správou čo bolo predmetom rokovania.
Uvedenú informáciu vzal minister obrany na vedomie.Z čiastočného výpisu LV č. XXXX týkajúcej sa vlastníčky J. súd zistil, že táto sa stala vlastníčkou
nehnuteľnosti-bytuč.XX.nauliciJ.spoluspodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniach

domu na základe kúpnej zmluvy K. zo dňa 25.07.2008.

Z čiastočného výpisu LV č. XXXX týkajúcej sa vlastníčky K. súd zistil, že táto sa stala vlastníčkou
nehnuteľnosti - bytu č. XX na ulici J. spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu na základe kúpnej zmluvy K. zo dňa 25.07.2008, právne účinky od 30.06.2008.

Z čestného vyhlásenia Z. zo dňa 22.06.2014 súd zistil, že táto ako bývalá manželka U. odkúpila byt
na adrese K., Bratislava, ktorý bol vo vlastníctve SR v správe BARMO, pričom predmetný byt bol
pridelený bývalému manželovi ako služobný byt. Byt odkúpila do osobného vlastníctva na základe
notárom overeného súhlasu bývalého manžela na odpredaj bytu. Zároveň čestne prehlásila, že má
vedomosť o tom, že všetci nájomníci, ktorí mali záujem odkúpiť od BARMO byt museli po rozvode doložiť

súhlas rozvedeného manžela s odkúpením bytu do osobného vlastníctva.

Z čestného vyhlásenia A. zo dňa 16.06.2014 súd zistil, že táto ako bývalá manželka odkúpila byt
na adrese K., Bratislava, ktorý bol vo vlastníctve SR v správe Bytovej agentúry MO SR, pričom
predmetný byt bol pridelený bývalému manželovi, počas ich manželstva, ako služobný byt. Byt odkúpila

do osobného vlastníctva na základe notárom overeného súhlasu bývalého manžela na odpredaj bytu.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými

náhradami služobným bytom je aj byt vo vlastníctve štátu trvalo určený na bývanie
a) profesionálnych vojakov ozbrojených síl,
b) príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov ozbrojených zborov, príslušníkov
Slovenskej informačnej služby a príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,
c) zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a

zamestnancov Armády Slovenskej republiky,
d) sudcov a prokurátorov.

Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami nájomcom služobného bytu môže byť iba ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom

služobného bytu viazaný, a v mieste výkonu práce nie je vlastníkom, spoluvlastníkom, nájomcom alebo
spoločným nájomcom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu. Na uzavretie nájomnej zmluvy
je potrebný súhlas orgánu alebo fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú nájomca vykonáva prácu, ak
tento orgán alebo fyzická alebo právnická osoba nie je zároveň prenajímateľom.

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami (v znení zákona účinnom do 30.11.2001) povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď
nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, a
prenajímateľ do troch mesiacov nevypovedal nájom. (Toto ustanovenie v rozhodnom čase - v čase
ukončenia pracovného pomeru odporcu v 1. rade už neplatilo).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami bytom osobitného určenia je byt, ktorý stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením
alebo spôsobom užívania je určený na bývanie pre vymedzený okruh osôb.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými
náhradami bytom osobitného určenia je
a) byt stavebne určený na trvalé bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt,b) byt trvale určený na bývanie osoby, ktorej na základe zákona alebo iného právneho predpisu patrí
počas výkonu verejnej funkcie právo bývať v zariadenom byte (naturálny byt),
c) byt trvale určený na bývanie predstaviteľa alebo pracovníka cudzieho zastupiteľského úradu

alebo člena alebo pracovníka medzinárodnej organizácie, ktorej podľa medzinárodného práva patria
diplomatické výsady a imunity, ak nejde o občana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
(diplomatický byt),
d) byt trvale určený na bývanie pestúnov a detí zverených do pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na
bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia,
byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných
domoch, ktoré majú len jeden byt.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť
do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením
nie je dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 709 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvale určené ako
služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie,
je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny
záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo
kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 80

písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom
a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia (nie faktického) a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení zaťažuje navrhovateľa. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a
dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení.

Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých
pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaný návrh nie je
procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, lebo navrhovateľ nepreukázal naliehavý
právny záujem na určení vyjadrenom v petite návrhu, súd návrh zamietne bez toho, aby pristúpil k
skúmaniu vecnej opodstatnenosti návrhu.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu súd posudzoval, či podaný návrh na začatie konania (žaloba) je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva navrhovateľky (ktorá nie je účastníčkou kúpnej zmluvy), či sa

ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľky ohrozené alebo ak by sa
bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je
prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (teda navrhovateľky).

Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná v prípade právnych vzťahov k nehnuteľnostiam, keď pri
preukazovaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva treba vychádzať zo skutočností, že
navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie
súdu môže byť podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem
na určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade dňa 10.06.2010

na základe ktorej bol vykonaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúcom
sa na ul. J. poschodie, stojaci na parcele T., so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu v podiele 7057/316902 zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie
Karlova Ves, obec Bratislava IV m.č. Karlova Ves, okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom v
Bratislave, katastrálny odbor, ktorej vklad bol povolený dňa 24.05.2010 pod č.k. K. je od počiatku

neplatná, a rovnako tak na určení, že odporca v 2. rade je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti,
nakoľko by sa vôbec jej právny stav nezmenil.

Z nájomnej zmluvy zo dňa 14.04.1993 je zrejmé, že odporcovi v 1. rade bol pridelený vyššie uvedený byt
do nájmu na dobu neurčitú ako služobný byt. Navrhovateľka ako manželka odporcu v 1. rade mala len
odvodenéužívacieprávoknehnuteľnosti.Odporcoviv1.radeskončilslužobnýpomerdňom31.01.2007.

Navrhovateľka tvrdila, že od nasledujúceho dňa sa zmenil služobný byt na byt náhradný a týmto dňom
vznikol spoločný nájom manželov. S týmto názorom sa súd nestotožňuje.

Ododňanasledujúcehoposkončeníslužobnéhopomeruodporcuv1.radebyt,ktorýjepredmetomtohto
konania nestratil postavenie služobného bytu. Ustanovenie, ktoré uvádzalo, že povahu služobného bytu

stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného
bytu viazaný a prenajímať do troch mesiacov nevypovedal nájom, bol v rozhodujúcom čase (keď došlo
k skončeniu služobného pomeru odporcu v 1. rade) zo zákona vypustený. Aj v prípade, ak by služobný
byt stratil povahu služobného bytu, súd poukazuje na rozhodnutie NS SR 2Cdo 67/2005 podľa ktorého,
ak za trvania manželstva stratil byt charakter bytu služobného, zmenilo sa právo nájmu služobného

bytu, prináležiace jednému z manželov, na individuálne právo nájmu bytu toho manžela. Za tejto situácie
aj naďalej výlučným nájomcom bytu ostal odporca v 1. rade a jeho manželka mala len odvodené
právo bývania (titulom vtedajšieho rodinnoprávneho vzťahu).V dôsledku rozvodu manželstva stratila
navrhovateľkadňomprávoplatnostirozhodnutiaorozvodemanželstvoajodvodenéprávobývania.Preto
na prípadnom určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade je

neplatná, eventuálne že odporca v 2. rade je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti navrhovateľka
nemá naliehavý právny záujem, nakoľko by sa týmto určením nezmenilo jej právne postavenie.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky na určení, že trvá jej užívacie právo k bytu, tento návrh súd
považoval za nedôvodný, nakoľko navrhovateľa odvodené právo užívania bytu stratila právoplatnosťou

rozhodnutia, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Podobne pokiaľ ide o určenie povinnosti
odporcu v 2. rade uzavrieť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu na spornú nehnuteľnosť, tento návrh súd
považoval s ohľadom na vyššie uvedené za bezpredmetný, nakoľko odporca v 2. rade nie je výlučným
vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nemá naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti je odporca v 2.
rade, súd návrh v celom rozsahu zamietol bez toho, aby sa vecne zaoberal prípadnou platnosťou či
neplatnosťou kúpnej zmluvy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi v 1. a 2. rade, ktorí mali
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania. Odporca v 2. rade si uplatnil trovy konania titulom
cestovného za cestu vlakom Trenčín - Bratislava a späť na pojednávanie konané dňa 18.04.2016. Tieto
trovy konania súd považoval za účelne vynaložené, a preto ich odporcovi v 2. rade v plnom rozsahu
priznal. Právny zástupca odporcu v 1. rade vyčíslil trovy konania vo výške 5.915,59 Eur. Právny zástupca

si ale úkony právnej služby vyčíslil z všeobecnej hodnoty bytu, pričom predmetom tohto konania nebolo
určenie vlastníckeho práva, ale neplatnosť právneho úkonu. Judikatúra slovenských súdov, vrátane
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky už túto situáciu viackrát riešila a novela vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinná od
1.7.2013 rozpornosti odstránila.

Podľa §11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, aka) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Jedna trinástina výpočtového základu za úkony vykonané v roku 2013 je 60,07 Eur, v roku 2014 je 61,07

Eur a v roku 2016 je 66,- Eur.

Trovy odporcu v 1. rade v konaní pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za nasledujúce úkony
právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia (23.07.2013) 60,07 Eur,
- režijný paušál za rok 2013 7,81 Eur,

- vyjadrenie k návrhu na začatie konania (07.11.2013) 60,07 Eur,
- režijný paušál za rok 2013 7,81 Eur,
- účasť na pojednávaní (13.11.2013) 60,07 Eur,
- režijný paušál za rok 2013 7,81 Eur,
- účasť na pojednávaní - odročené (10.03.2014) 15,27 Eur,

- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,
- účasť na pojednávaní - odročené (12.05.2014) 15,27 Eur,
- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,
- účasť na pojednávaní (23.06.2014) 61,07 Eur,
- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,

- vyjadrenie k zmene návrhu (16.07.2014) 61,07 Eur,
- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,
- účasť na pojednávaní - odročené (27.10.2014) 15,27 Eur,
- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,
- vyjadrenie k vyjadreniu navrhovateľa (06.11.2014) 61,07 Eur,

- režijný paušál za rok 2014 8,04 Eur,
- účasť na pojednávaní (18.04.2016) 66,- Eur,
- režijný paušál za rok 2016 8,58 Eur.

Odmena spolu 555,48 Eur,

+ DPH 111,10 Eur,

Odmena celkom......................................................................................................666,58 Eur

Náhrada trov právneho zastúpenia bola vyčíslená a priznaná v zmysle § 9, § 11 ods. 1, § 13a ods. 1

písm. a/, c/, d/, ods. 4, § 15 písm. a/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov.
Navrhovateľka je povinná náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O.s.p. uhradiť na
bankový účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v L., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote
uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.