Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119201198.2

Uznesenie

OkresnýsúdTrnava,vprávnejvecižalobcu:P.M.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomD.,X.XXXX/XX,proti
žalovanému: H. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., A. XXX/XX, o nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e na účely zabezpečenia pohľadávky vo výške 4.000 Eur s príslušenstvom, ktorú si
žalobca ako veriteľ uplatňuje v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12C/27/2019, na

základe dohody o splátkovom kalendári zo dňa 04. 10. 2018, záložné právo k spoluvlastníckemu podielu
žalovaného vo veľkosti 1 vzhľadom k celku, v prospech veriteľa P. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D.,
X. XXXX/XX, na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D.,
obec D., okres M., a to pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere
165 m2, parcely registra „C“ č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, rodinný dom
súpisné číslo XXX postavený na pozemku parcely číslo XXXX/X, garáž súpisné číslo XXXX postavená

na pozemku parcely číslo XXXX/X.

II. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 20. 05. 2019, doručeným súdu dňa 21. 05. 2019, sa žalobca domáha nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného zriadením záložného práva

k spoluvlastníckemu podielu žalovaného v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia zaplatenia
pohľadávky.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že návrhom na vydanie
platobného rozkazu podaným na Okresný súd Trnava zo dňa 08. 02. 2019 sa domáhal vydania
platobnéhorozkazuprotižalovanému,atozdôvodu,ženazákladezmluvyopôžičkezodňa19.01.2018

zapožičal žalovanému sumu 4.000 Eur. Dňa 04. 10. 2018 so žalovaným uzatvorili dohodu o splátkovom
kalendári, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal dlžnú sumu splatiť v 16. mesačných splátkach po 250 Eur,
počnúcmesiacomoktóber2018.Žalovanýnezaplatilanijednuzdohodnutýchsplátok,žalobcamulistom
zo dňa 09. 01. 2019 oznámil splatnosť dlhu a vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy. Okresný
súd Trnava vydal platobný rozkaz. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom (vo veľkosti 1 vzhľadom
k celku) nehnuteľností v okrese M., obec D., katastrálne územie D., zapísaných na LV č. XXXX, a to

pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165
m2, pozemok parcely registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere
59 m2, stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parcely č. XXXX/X, a stavby
- garáž súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcely č. XXXX/X. Zo záznamov evidovaných v
Centrálnom registri exekúcií vyplýva, že voči žalovanému bolo v mesiaci apríl 2019 vedených niekoľko
exekučných konaní, a na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. je k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam, ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalovaný, evidovaný vznik záložného práva
na základe uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 30. 04. 2019 (sp. zn. 38C/12/2019 o návrhuna nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) v prospech veriteľa D. Š., nar. XX. XX. XXXX). Podľa
dostupných informácií sa žalovaný zbavuje svojho majetku, predáva nehnuteľnosti v katastrálnom území
D., o čom svedčí i vyznačenie plomby v časti „B“ LV č. XXXX pre katastrálne územie D.. Existuje dôvodná

obava, že uspokojenie pohľadávky proti žalovanému môže byť v exekučnom konaní ohrozené.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, návrhom na vydanie
platobného rozkazu, platobným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/27/2019-13 zo dňa 19. 02.
2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z centrálneho registra exekúcií zo dňa 16. 04. 2019,

dohodou o splátkovom kalendári, výzvou na úhradu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Okresný súd Trnava platobným rozkazom, č. k. 12C/27/2019-13 zo dňa 19. 02. 2019, uložil
žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 4.000
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.000 Eur od 01. 02. 2019 do zaplatenia,
alebovtejistejlehotepodaťodporsvecnýmodôvodnenímnatomtosúde.Žalovanémubolatiežuložená

povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 240
Eur. Predmetný platobný rozkaz doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

5. Z informatívneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., obec D., okres M.,
vyplýva, že v časti „B“ je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva U. O., nar. XX. XX.

XXXX, a H. O., nar. XX. XX. XXXX, každý v podiele 1 k celku. V časti „C: ŤARCHY“ je na základe
uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 30. 04. 2019, sp. zn. 38C/12/2019, zapísané záložné právo
na pozemku CKN - parc. č. XXXX/X, XXXX/X, rodinný dom súpisné číslo XXX na parc. č. XXXX/X, garáž
súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X, na podiel 1 vo vlastníctva H. O., nar. XX. XX. XXXX, v prospech
veriteľa D. Š., nar. XX. XX. XXXX.

6. Zároveň má súd preukázané, že proti žalovanému prebieha exekučné konanie pod č. 194Ex 209/19,
č. 194Ex 194/19 a č. 194Ex 197/19.

7. Podľa § 343 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.15.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 151a Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Občiansky zákonník“) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

18.Podľa§151bods.1vetaprváObčianskehozákonníkazáložnéprávosazriaďujepísomnouzmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo

zákonom.

19. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v zmysle ustanovenia § 326 CSP
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho

opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie
akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Z uvedeného charakteru vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje
obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa.

20. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia
zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej
osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti z rozhodnutia oprávnenej osoby úspešne sa

domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uložené povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, no jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou
osobou týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa majetku).

21. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami,
ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď

miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené to takej miery,
že je potrebné takto rozhodnúť. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len
zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie

znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenejstrane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že
skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových

strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

22. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí taktiež v návrhu osvedčiť,
že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo

zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k
zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo
objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)
možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím
nahradiť,lebojezákladnoupodmienkouprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Priskúmaníobavy

budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje
obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie.

23. Súd môže zabezpečovacie opatrenie zriadiť len v rozsahu potrebnom na naplnenie jeho účelu,
a preto ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad
nevyhnutnúmieru,tedavrozsahu,vakomnemožnouloženéobmedzenieodpovinnejosobyspravodlivo
požadovať. Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením

zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
žalobcom, resp. v prípade návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo
veci samej navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo

vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať
požiadavku proporcionality.

24. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných

hmotnoprávnych podmienok: 1) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak, ako boli uvedené vyššie, 2) právne účinky opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality).

25. Po oboznámení sa s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva

s prihliadnutím na aktuálny stav zápisu na liste vlastníctva súd dospel k záveru, že v danom prípade
sú splnené podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu je osvedčená
danosť práva a návrhom je rešpektovaný princíp proporcionality. Danosť práva má súd v konaní
preukázanú platobným rozkazom Okresného súdu Trnava, č. k. 12C/27/2019-13 zo dňa 19. 02.
2019. ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.000 Eur s príslušenstvom. K

posúdeniu pomeru primeranosti súd uvádza, že na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného sú v
časti „C“ vedené ťarchy, záložné právo v prospech D. Š., nar. XX. XX. XXXX. Nakoľko povinnosťou
žalobcu je osvedčiť naliehavosť potreby zásahu súdu do pomerov strán sporu a túto žalobca osvedčil
prebiehajúcimi exekučnými konaniami na spoluvlastnícky podiel žalovaného na nehnuteľnostiach, a
o podanom návrhu súd rozhoduje bez nariadenia pojednávania a vykonania riadneho dokazovania,

mal súd za to, že nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku záložného
veriteľa vo výške 4.000 Eur, a preto je potrebné zriadiť záložné právo k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré
v čase rozhodovania sú v podielovom spoluvlastníctve žalovaného. Pri testovaní proporcionality zásahu
do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke dospel súd k záveru, že tu nevzniká
zjavný nepomer. Z uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na zriadenie záložného práva k predmetným

nehnuteľnostiam,ktorýchspoluvlastníkomjevčaserozhodovaniasúdužalovaný,vovýrokuI.uznesenia
vyhovel v plnom rozsahu.26. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súvisiacich s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, súd rozhodol
podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na
náhradutrovkonaniavplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti

tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) (§ 363 CSP).