Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 8T/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914010097
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914010097.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

č. k.: 8T/19/2014-247
IČS: 5914010097

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM , v trestnej veci proti obžalovanému
Y. F., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.03.2014 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
Y. F., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., okres S., t.č. vo výkone väzby v ÚVV v Žiline,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 03.10.2013 v čase okolo 17.30 hod. vošiel bez vedomia a súhlasu majiteľky E. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F., N. XXXX/XX do priestorov rodinného domu v obci N. I. č. XXX, okres C. takým spôsobom,
že cez uzatvorené neuzamknuté vchodové dvere prešiel do spálne, kde spod postele vytiahol cestovný
kufor, odkiaľ vybral žltú plastovú obálku, z ktorej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 2.500,- eur a
následne z domu ušiel,
pričom obvinený sa uvedeného činu dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.
zn. 2T/95/12 zo dňa 26.09.2012 bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b) Trestného
zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov nepodmienečne,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

- prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 194 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd zaraďuje obvineného na výkon tohto trestu do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej E.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., N. XXXX/XX, prechodne bytom N. I. č. XXX,. okres Ružomberok
škodu vo výške 125,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je vinný. Okresný súd Ružomberok postupom v zmysle § 257 ods.
5 Trestného poriadku a § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného
Y. F. o uznaní viny prijíma, pričom zároveň rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), súd kvalifikoval konanie
obžalovaného Y. F. ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pretože čin spáchal voči
chránenej osobe - osobe vyššieho veku, ako aj prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Trestného zákona.

Súd potom na hlavnom pojednávaní vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ako aj súvisiace
s výrokom o náhrade škody, ktorú si poškodená E. R. včas a riadne uplatnila.

Obžalovaný v čase spáchania skutku nemal trvalé bydlisko, bol bez zamestnania, nepoberal žiadne
sociálne dávky, bol bez akéhokoľvek legálne preukázateľného príjmu. Nebol vedený ako uchádzač o
zamestnanie, doposiaľ priestupkovo riešený nebol. Podľa odpisu registra trestov v prípade osoby Y. F.
ide o osobu, ktorá bola doposiaľ 23x súdom trestaná, naposledy v roku 2012 za obdobný trestný čin k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov so zaradením do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pričom trest dňa 14.09.2013 vykonal.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy.
Z hľadiska subjektívnej stránky (zavinenie) u obžalovaného ide o konanie úmyselné v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb.
Motívom trestnej činnosti u obžalovaného bola snaha získať majetkový prospech a takýmto spôsobom si
zadovažovať prostriedky na živobytie. Napriek bohatému registru trestov obžalovaný Y. F. v krátkej dobe
potom, ako ukončil predchádzajúci výkon trestu, dopustil sa opätovne konania, keď spôsob spáchania
trestného činu (modus operandi) je prakticky totožný ako v prípade jeho posledných dvoch odsúdení.
Napriek predchádzajúcim odsúdeniam, ktoré ako je viac menej zrejmé, u obžalovaného neviedli k
náprave, ani ho neodradili od spáchania ďalšej trestnej činnosti, dopustil sa konania na chránenej
osobe, pričom za takýto trestný čin bol v predchádzajúcich 24. mesiacoch odsúdený. Obžalovaný využil
nepozornosť chránenej osoby - osoby vyššieho veku, neoprávnene vnikol do jej obydlia, ktoré prehľadal
a z tohto obydlia odcudzil väčšiu finančnú čiastku. Len vďaka tomu, že poškodená si obžalovaného
všimla a následnému rýchlemu zásahu orgánov polície došlo k tomu, že prevažná časť odcudzených
finančných prostriedkov bola poškodenej vrátená.

Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť trest pri aplikácii jednej poľahčujúcej a dvoch priťažujúcich
okolností (§ 36 písm. l), § 37 písm. h), m) Trestného zákona). Obhajoba naproti tomu navrhla
obžalovanému ukladať trest aj pri aplikácii ďalších dvoch poľahčujúcich okolností, a to v zmysle § 36
písm. k), n) Trestného zákona.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností s prihliadnutím na ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného
zákona a § 31 ods. 2 Trestného zákona dospel súd k záveru, že na obžalovaného Y. F. je potrebné
jednoznačne pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Ako už súd konštatoval vyššie, v
prípade Y. F. ide o osobu, ktorá sústavne pácha trestnú činnosť, prevažnú časť života strávil vo výkone
trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia slobody v zmysle zásad uvedených v ustanovení §
41 ods. 1 Trestného zákona. Pokiaľ prokurátor, ako aj obhajca navrhli súdu, aby súd aplikoval viacero
poľahčujúcich, ale aj priťažujúcich okolností, súd konštatuje, že na tieto skutočnosti nemohol prihliadnuť.
Obžalovaný bol zadržaný bezprostredne po spáchaní trestného činu s finančným obnosom, ktorý
poškodenej odcudzil. Preto aj jeho priznanie k spáchaniu sa trestnej činnosti súd nepovažuje za tak
významné, aby mu mohol k dobru pripočítať poľahčujúcu okolnosť, ktorú v zmysle ustanovenia § 36
písm. l) Trestného zákona mohol považovať za poľahčujúcu okolnosť. Vonkoncom nemohol prihliadnuť
na ustanovenie § 36 písm. k) a písm. n) Trestného zákona, nakoľko k náhrade škody v celom rozsahu
nedošlo a súd nebral do úvahy ani poľahčujúcu okolnosť v tom smere, že by obžalovaný napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom tým skôr, že bol bezprostredne po spáchaní
skutku zadržaný. Na druhej strane súd neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
h) Trestného zákona, teda že obžalovaný spáchal viacero trestných činov. Keďže súd obžalovanému
ukladal úhrnný trest v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona, teda odsudzoval ho za dva alebo viac
trestných činov, avšak v prípade prečinu krádeže došlo k aplikácii kvalifikovanej skutkovej podstaty v
zmysle § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, teda že bol za taký trestný čin v predchádzajúcich 24.
mesiacoch odsúdený. Použitie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona by došlo
k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti v neprospech obžalovaného vzhľadom na právnu kvalifikáciu
vyjadrenú vo výroku tejto obžaloby, a preto súd na ňu prihliadnuť nemohol. Rovnako tak neprihliadol ani
na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm . h) Trestného zákona, pretože aj v takomto prípade je táto
skutočnosť vyjadrená v ustanovení § 41 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého súd obžalovanému
F. ukladal trest.
Zákonná trestná sadzba trestného činu zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 3
Trestného zákona predstavuje rozpätie od 3 do 8 rokov. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, výšku
spôsobenej škody, okolnosti spáchania trestného činu, s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný
spáchal skutok v krátkej dobe potom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody pre obdobný
trestný čin, dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, to znamená v druhej
polovici trestnej sadzby splnil účel sledovaný zákonom, je primeraný a najmä zákonný. Obžalovaný
sústavne pácha prevažne majetkovú trestnú činnosť spojenú aj s vniknutím do obydlia. Predchádzajúce
odsúdenia u neho neviedli k náprave, preto súd u obžalovaného F. zvýraznil dve zložky účelu trestu.
Prvou zložkou trestu je zabrániť obžalovanému v páchaní trestnej činnosti (keď výchovný prvok trestu
obžalovaného sa míňa účinkom), ale najmä prvok generálnej prevencie, ktorým je „odstrašenie“ iných
potenciálnych páchateľov trestnej činnosti. Výchovný výkon trestu u obžalovaného F. sa už dávno minul
účinkom, ide čisto o zabránenie menovanému páchanie ďalšej trestnej činnosti. Súd zdôrazňuje, že
jedným z prvkov účelu trestu je aj morálne odsúdenie páchateľa trestnej činnosti.
Poškodená E. R. si škodu včas a riadne uplatnila, súd nemal pochybnosti, čo do výšky uplatnenej
škody. V zmysle § 287 ods. 2 veta druhá Trestného poriadku, ak tomu nebráni zákonná prekážka,
súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak
jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku o rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný
za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom
podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. Z celkovej výšky škody vo výške 2.500,-
eur zostala neuhradená suma 125,- eur, o ktorej nebolo pochybností, preto súd obžalovanému uložil
povinnosť nahradiť poškodenej E. R. škodu vo v uvedenej výške.
Okresný súd Ružomberok
dňa 26. 03. 2014
JUDr. Ivan ŠT EPITA samosudca
Za správnosť vyhotovenia:
K. Klučková

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho oznámenia cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.