Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 2, 2019

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8Er/656/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714208513
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2019:3714208513.4

Uznesenie

OkresnýsúdPovažskáBystricavexekučnejvecioprávneného:SR-MinisterstvovnútraSR,IČO:00151
866, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, proti povinnému: N. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. XXX XX F. W., o
vymoženie 20,00 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Klaudie Boorovej Dzurikovej
na Exekútorskom úrade so sídlom Bánovce nad Bebravou, Mlynská 3, o sťažnosti oprávneného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku I. uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019

zamieta.

II. Súd mení výrok II. uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 súd výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom

II. zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eur na účet súdneho exekútora Mgr.
Klaudie Boorovej Dzurikovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Proti uvedenému uzneseniu
podal oprávnený dňa 15.03.2019 sťažnosť z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Oprávnený v sťažnosti uviedol, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania spĺňa z dôvodu svojej výšky podmienky zániku
pohľadávky určení ustanovením § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo
podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových
organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška
pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. Ďalej uviedol, že
dňom 31.12.2012 boli rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p.: X.-F.-XXXX/XXXX zo
dňa 12. decembra 2012 po predchádzajúcom súhlase Ministerstva financií zrušené Krajské riaditeľstva

Policajného zboru ako rozpočtové organizácie bez právneho nástupcu a podľa ustanovenia § 21 ods.
13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy prešli všetky práva a povinnosti
zrušenej rozpočtovej organizácie dňom 01. 01. 2013 na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví, ak po
vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Oprávnený poukázal na to, že od podania návrhu na
vykonanie exekúcie do 01.01.2015 nedošlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto s poukazom

na ustanovenie § 9b zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zemne a
doplnení niektorých zákonov, zanikla pohľadávka, ktorá je predmetom exekučného konania. V zmysle
§ 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať exekútorovi trovy exekúcie v exekučných
konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Dôvodom na nepriznanie trov exekúcie podľa
§ 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná

efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanienávrhu na zastavenie exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením
dôvodov. V danom prípade ide síce o subjektívnu kategóriu, avšak objektívne zistiteľnú. Príkladom
takejto situácie je okrem zániku pohľadávky aj preklúzia, resp. zánik priznaného práva, ku ktorému

dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje
sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne
po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony. Súdny exekútor, ako verejný činiteľ a súdom
poverená osoba na vymáhanie pohľadávky oprávneného, mal mať vedomosť o existencii dôvodu na
zastavenie exekúcie aj z vlastnej činnosti, a to od 01.01.2015, kedy na základe § 9b zákona č. 180/2013

Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zániku
pohľadávok zrušených rozpočtových organizácii KR PZ, ktoré neprešli na MV SR, vo výške do 35,00
eur. S poukazom na uvedené skutočnosti zastáva oprávnený názor, že súdny exekútor nepostúpil vec
na rozhodnutie súdu bezodkladne, a preto považuje oprávnený napadnuté uznesenie za nesprávne a
navrhol aby súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol, že exekúcia sa zastavuje lebo je neprípustná
a súčasne rozhodol, že nepriznáva súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Súdny exekútor sa k podanej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 24.04.2019, v ktorom uviedol, že zo
samotnej sťažnosti oprávneného vyplýva, že k zániku jeho pohľadávky došlo v súlade s ustanovením
§ 9b zákona č. 180/2013 Z.z. a z tohto je zrejmé, že zastavenie exekúcie zapríčinil oprávnený. Ďalej
uviedol, že v predmetnej exekúcii si uplatnil odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v minimálnej výške,

t.j. 33,19 eur + 20 % DPH. Súdny exekútor má za to, že uplatnené trovy predstavujú paušálnu odmenu v
minimálnej výške garantovanej zákonom. Uviedol, že súdny exekútor je orgánom verejnej moci, ktorý na
rozdiel napr. od podnikateľa nemohol a nemôže odmietnuť vykonanie exekúcie z dôvodu ekonomickej
„nezaujímavosti“ exekúcie. Uviedol, že považuje za absolútne neprípustné, aby ho zaťažovali tieto
náklady. Súdny exekútor by mal mať možnosť požadovať od oprávneného úhradu nákladov aspoň v

minimálnej zákonom garantovanej výške, nakoľko tieto vynaložil v nadväznosti na návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie a najmä na to, aby došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného.

3. Podľa § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom

uznesenia nie je prípustná.

4. Podľa § 240 Civilného sporového poriadku, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo
uznesenie vydané.

5. Podľa § 243 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.

6. Podľa § 244 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

7. Podľa § 245 Civilného sporového poriadku, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy,
ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

8. Podľa § 248 Civilného sporového poriadku, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 250 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť
zamietne. (2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia
uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

10. Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo
prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú
1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady

na vymoženie obdobných pohľadávok.11. Súd preskúmal sťažnosť oprávneného, vyjadrenie súdneho exekútora a aj spisový materiál, pričom
sťažnosť vyhodnotil ako nedôvodnú v časti proti výroku I. napadnutého uznesenia a dôvodnú a podanú
včas v časti výroku II. napadnutého uznesenia.

12. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie
nesmeruje voči samotnému výroku I. o zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre
ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pričom navrhuje iný dôvod. Súd v tejto časti (čo do dôvodov
výroku o zastavení exekúcie) odmietol sťažnosť v zmysle § 239 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového

poriadku z dôvodu, že sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná. Rozhodnúť inak
nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

13. Súd po preskúmaní spisového materiálu, návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo
dňa 09.11.2018 a sťažnosti oprávneného dospel k záveru, že pri vyhotovení napadnutého uznesenia
vyšším súdnym úradníkom došlo k zrejmému pochybeniu, kedy vyšší súdny úradník nesprávne aplikoval

právny predpis a dospel k nesprávnemu záveru uvedenému v napadnutom výroku II. uznesenia č.k.
8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019.Vzhľadom na skutočnosť, že od podania návrhu na vykonanie
exekúcie do 1. januára 2015 pohľadávka oprávneného nebola uspokojená, došlo s poukazom na ust.
§ 9b zákona č. 180/2013 Z.z. k zániku pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. Na
základe uvedených skutočností mal vyšší súdny úradník rozhodnúť o zastavení exekúcie v súlade s ust.

§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

14. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa
exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu

dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.marca
2017.

15.Vzmyslecitovaného§243jExekučnéhoporiadku,súdujedanámožnosťnepriznaťexekútorovitrovy

exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila
a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca
demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku
alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po tom,

ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z uvedených
dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora, ktorým napríklad
spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v rozpore s právom
na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším dôvodom pre
nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie exekútorom

bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom prípade ide síce o
subjektívnukategóriu(momentzisteniaskutočnostialebonadobudnutiapochybnostiexekútorom),avšak
objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebo zánik účastníka
exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných registrov a
databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva, ako aj v tomto

prípade, a to z dôvodu zániku pohľadávky ku dňu 01.01.2015 vzhľadom k zmene právnej úpravy, resp.
zrušenímštátnychrozpočtovýchorganizáciívzmysle§9bzákonač.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne
a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť
bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty

exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže byť tak dlhá ako
v tomto konaní, od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti (2015), ktorá vytvára dôvody pre zastavenie
exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

16. Zo súdneho spisu vyplýva, že súd síce zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku

z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, avšak na základe vyššie uvedeného je zrejmé,
že došlo k zániku pohľadávky už k 01.01.2015, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie
podal až v roku 2019.17. Keďže ku skutočnosti odôvodňujúcej zastavenie exekúcie došlo už vo vyššie uvedenom roku, teda
prešiel značne dlhý čas od momentu kedy mal súdny exekútor podať návrhu na zastavenie exekúcie
a namiesto toho bol nečinný, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky predpokladané § 243j

Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor nepostupoval v exekúcii
v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov a zároveň nepodal návrh
na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku. V súlade s vyššie uvedeným súd zmenil výrok II
uznesenia č.k. 8Er/656/2014 - 10 zo dňa 22.02.2019 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.