Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316203695
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316203695.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: B. X., K..
XX.X.XXXX, B. S.J. XXX, XXX XX B. S., o zaplatenie 4 837,16 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 462,56 Eur, nezaplatené poplatky za poistenie vo výške
3,82 Eur, úrok 179,43 Eur, úroky z omeškania vo výške 2,03 Eur, úrok 13,90% ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 4 837,16 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo
sumy 462,56 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 179,43 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je p o v i n n á
zaplatiť žalobcovi žalovaná.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 4837,16 Eur,
nezaplatené poplatky za poistenie 3,82 Eur, úrok 179,43 Eur (nárok vznikol z neuhradených splátok

do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroky z omeškania 2,03 Eur (nárok vznikol z neuhradených
splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru), úrok 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške
4837,16 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne a to: z nezaplatenej
istiny 4837,16 Eur a nezaplatených úrokov 179,43 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia. V písomnej žalobe
uviedol, že dňa 18.11.2014 uzatvoril so žalovanou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej
len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 5000 Eur.
Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach

a celý úver aj s príslušenstvom bola žalovaná povinná splatiť do 15.11.2024. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, a preto bola listom zo dňa 19.10.2015 vyzvaná
na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Napriek výzve nebola
pohľadávka žalobcu voči žalovanej do dnešného dňa uhradená. Úroky vo výške 179,43 Eur
predstavujú dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bola žalovaná povinná splatiť v rámci splátok
poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadzba vo výške 13,90 % p.a. vyplýva zo
Zmluvy. Úrok z omeškania 2,03 Eur predstavuje každú omeškanú dlžnú splátku odo dňa nasledujúceho

po jej splatnosti v úročení úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne. Poplatky za poistenie schopnosti
splácať úver vo výške 3,82 Eur sú účtované na ťarchu úverového účtu a ich výška vyplýva priamo zo
Zmluvy bod 1. 2.2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.5.2016 pod č.k. 7C/102/2016-26. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 13.3.2017 pod č.k. 7C/102/2016-39 zrušený, keďže sa žalovanej
nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa
jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene

právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach.

4. Okresný súd Levice rozsudkom zo dňa 8.12.2017 pod č. k. 7C/102/2016-76 uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi 4 374,60 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 374,60 Eur počnúc
dňom 30.10.2015 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd

vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi sa priznáva
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 74,20% (výrok III.) s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (výrok IV.).

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti a náhrade trov konania podal v zákonnej lehote

odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť
žalobe v plnom rozsahu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 26.10.2018 pod
č. k. 12Co/70/2018-187 rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku týkajúcom sa zamietnutia zvyšnej
časti žaloby a v III. a IV. výroku týkajúcom sa trov konania zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva: „Ustanovenie § 9 ods. 2 písm.

k) zákona o spotrebiteľských úveroch nemôže mať ten následok, že veriteľ z úverovej zmluvy vo
vzťahu k spotrebiteľovi má v spotrebiteľskej zmluve povinnosť uviesť aj to, aká suma bude v príslušnej
splátke použitá na úhradu istiny, úrokov, poistného a poplatkov. V obdobných veciach vydal viaceré
rozhodnutia aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 3Cdo 146/2017, 3Cdo 56/2018 a iné).
Najvyšší súd SR v dovolacích konania prijal záver, že podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“) zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,
počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie

istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto
ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty
a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie
istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak

úrokovásadzbaniejefixnáalebosadodatočnénákladypodľazmluvyoúveremôžuzmeniť,amortizačná
tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny
úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere. Smernica nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky, a vykladať sa má v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V úvode všeobecnej časti
dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh zákona „je svojím obsahom
úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho
poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného
trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z. z. sa
konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do slovenského právneho poriadku
v plnom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda nebolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú
súd musí vziať zreteľ pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Eurokonformným výkladom predmetného ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd
dospel k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa tohto zákona nemožno od dodávateľov žiadať, aby vnich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo
väzbe na istinu, úrok a poplatky). Z dôvodovej správy k zákonu nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici,

teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu,
úroky a aj iné poplatky. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch teda
neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice. Odvolací
súd nepovažoval za správny ani právny názor súdu prvej inštancie o nemožnosti súbežného platenia
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti voči spotrebiteľovi. Nie

je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere vyplýva, že
platenie úrokov z omeškania po vyhlásení mimoriadnej splatnosti vylučuje platenie zmluvných úrokov,
resp. že platenie zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením
svojho dlhu. Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v
podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku

evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal do neprimeraného zvýhodnenia voči veriteľovi,
ktorýbykdispozíciinemalanipožičanúistinuaanizmluvnedohodnutéúroky.Spotrebiteľsitotižmusíbyť
vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a až v prípade porušenia
zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z
omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Dlžník totiž

používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia
v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca do času
podľa zmluvného dojednania, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v
prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania. Úroky dohodnuté
pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu

predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť dojednané úroky, potom by veriteľovi nebola
priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už
neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Nemožno vylúčiť, aby si zmluvné
strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i
za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i

za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej
lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil, vrátane doby po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu.
Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu
za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj
keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka);

pritom podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe, pretože
práva úprava to nevylučuje. Pri omeškaní úhrady úroku je možné požadovať úroky z omeškania aj z
nezaplatených zmluvných úrokov (§ 369 v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka). Ak je
teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania, a tak nie

je vylúčené, aby veriteľ popri zmluvných úrokoch z poskytnutého úveru pri omeškaní dlžníka požadoval
z týchto zmeškaných zmluvných úrokov aj úroky z omeškania.”

6. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 13.3.2019 rozhodol v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
strán sporu, ktoré mali doručenie riadne vykázané. Žalobca neúčasť písomne ospravedlnil, súhlasil s

rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaná neúčasť neospravedlnila, pojednávanie nežiadala odročiť
z dôležitého dôvodu.

7. Na základe prevedeného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, vyjadrením žalobcu,
súd zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalovaná dňa 18.11.2014 uzatvorila so žalobcom Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXX. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanej vo výške 5000
Eur, s fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti 13,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou
77,86 Eur, termín splatnosti 1. splátky dňom 15.12.2014, počet anuitných splátok 120, periodicita a

termín splatnosti anuitnej splátky bol stanovený mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť
úveru 15.11.2024. Výška RPMN bola uvedená 16,59 %, priemerná RPMN ku dňu podpisu Úverovej
zmluvy 17,33 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť (súčet výšky Úveru a celkových nákladov
Klienta spojených s Úverom) je uvedená vo výške 9593,20 Eur, poplatok za správu Úverového účtu0,00 Eur mesačne, súbor poistenia: Súbor A, poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 1,91 Eur
mesačne, úrok z omeškania 5% p.a. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy sa stali Všeobecné
obchodné podmienky.

9. Žalobca listom zo dňa 19.8.2015 vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok najneskôr do
24.8.2015 a upozornil ju, že v prípade neuhradenia žalobca bude požadovať jednorázové splatenie celej
dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru listom zo dňa 19.10.2015, kde
súčasne oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovanú uhradiť celý dlh vo výške 5127,44

Eur s príslušenstvom najneskôr do 29.10.2015, pričom túto výzvu spoplatnil sumou 30 Eur.

10. Žalobca na výzvu súdu predložil prehľad splácania úveru žalovanou, pričom v podaní uviedol, že
žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5000 Eur. Do dátumu zosplatnenia úveru uhradila žalovaná
na istinu sumu 162,84 Eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala
4837,16 Eur. Po zosplatnení žalovaná nevykonala žiadnu úhradu. Z prehľadu splácania je zrejmá

celková suma splátok, dátum splátky a aká suma bola započítaná na úrok, aká na istinu, na poistné.
Ďalej uviedol: „ Klient musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s
podmienkami zmluvy o úvere. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom
(formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity) znamená, že
úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká

(s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti
pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu
splácaniaúverumení.Poslednousplátkouúverusasplatízostatokúveruajsozvyšným príslušenstvom.
Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť
tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byť splatený najneskôr v konečný deň

splatnosti určený v zmluve o úvere, tak ako je to uvedené v bode 2.5.3 obchodných podmienok.“

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvárania úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
podľa písm. a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, podľa písm. b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, podľa písm. d/ zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

13.Podľa§9ods.2Zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti podľa
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
podľa písmena j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa

všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov podľa písm. k/ výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

14. Podľa § 11 cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; písm. b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm. d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávnaročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

15.Podľa§52Obč.zák.(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorú
uzatváradodávateľsospotrebiteľom.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ jefyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluve nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 Obč. zák. (v znení účinnom k 18.11.2014) (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (4 písm. a/)

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. (5) Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 54 Obč. zák. (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

19. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení platnom od 1.2.2013
a v čase vzniku záväzkového vzťahu) výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.

22. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,

ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 18.11.2014 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd poukazuje i na to, že
novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Obč. zák.) , že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva.

23. V danom prípade bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, platnosť ktorej
nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné vychádzať
predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktorá je

základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich ,
najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej
zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,

alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka.24. Či už oznámenie žalobcu, že sa celý úver stal splatný alebo odstúpenie od zmluvy nevylučujú,
aby bol dlžník pri omeškaní s vrátením úveru povinný platiť ako úroky z úveru, ktoré predstavujú cenu
- odplatu za prenechanie peňažných prostriedkov na ich používanie (nie odplatu podľa § 499 Obch.

zák. za dohodnutie záväzku poskytnúť úver), tak aj úroky z omeškania, ktoré sú sankciou za porušenie
povinností, t.j. za nezaplatenie dlhu riadne a včas. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvné
úroky vzniká zo záväzku v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva bez ďalšieho zo zákona
ako dôsledok omeškania so splnením dlhu. Aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ
požadovať zmluvné úroky a úroky z omeškania pri omeškaní dlžníka aj pri pôžičke. Dohodnuté úroky

a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky aj v prípade spotrebiteľského vzťahu, a to podľa
§ 121 odst. 3 Obč. zák.. Majú však iný právny dôvod a veriteľ ich môže požadovať popri sebe. (porov.
rozsudky NS ČR z 25. 9. 2003, sp. zn. 33 Odo 518/2003, z 27. 6. 2007, sp. zn. 33 Odo 657/2005, a z
24. 7. 2014, sp. zn. 33 Cdo 1401/2014)

25. Žalobca uzavrel so žalovanou platne písomnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v súlade

so zákonom č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorej jej boli poskytnuté peňažné prostriedky, úročené pevnou
úrokovou ročnou percentuálnou sadzbou, s uvedenou RPMN a priemernou RPMN. Žalovaná zmluvné
podmienky spotrebiteľského úveru nedodržala, prestala uhrádzať dohodnuté splátky, dostala sa do
omeškania, preto veriteľ vyhlásil celú pohľadávku za splatnú, ktorá skutočnosť žalovanej bola písomne
oznámená. Súd v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu, keďže sa nejedná o poskytnutý úver bez

poplatkov a bezúročný, keďže súd mal preukázané, že zmluva obsahuje všetky zákonom č. 129/2010
Z. z. predpísané náležitosti, priznal žalobcovi nárok na nesplatenú istinu úveru v zamietajúcej časti t.j. v
sume 462,56 Eur (vo vyhovujúcej časti rozsudok OS Levice zo dňa 8.12.2017 pod č.k. 7C/102/2016-76
nadobudol právoplatnosť). Titulom záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalobcom vyčíslený
pevnou sumou dohodnutý ročný úrok z úveru v sume 179,43 Eur a úrok z omeškania v sume 2,03 Eur

do zosplatnenia, ako i vyčíslené poplatky za poistenie vo výške 3,82 Eur, s vyúčtovaním ktorého nároku
žalobcu sa súd stotožnil a i v tejto časti podanej žalobe vyhovel. Spolu s istinou súd priznal žalobcovi i
zmluvný úrok vo výške 13,90% ročne z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru
do zaplatenia a úrok z omeškania v súlade s § 517 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.
z dlžnej sumy 462,56 Eur a dlžného úroku 179,43 Eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do

zaplatenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu
žiadnym spôsobom nepoprela. Nebolo preukázané, že by si žalovaná svoj dlh vyplývajúci z predmetnej
zmluvy splnila resp. že by tento jej záväzok zanikol iným spôsobom ako plnením.

26.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania

(§ 262 ods. 1 CSP). Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu
trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého,
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení
- Exekučný poriadok).