Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202842
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715202842.11

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: Ing. Y. Š., W.. X.X.XXXX,
F. L. XXX/XXX, XXX XX Y., zastúpená JUDr. Danielom Malíkom so sídlom Rázusova 4213/3, 036 01
Martin, IČO: 42 219 094, proti žalovanej: Sálem s. r. o. , IČO: 49 838 741 so sídlom Borcová 6, 038
44 Borcová, zastúpená Mgr. Vierou Rišianovou, advokátkou so sídlom Borcová 13, 038 44 Borcová o
určenieneplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruaourčenie,žepracovnýpomertrvátakto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 dané žalovanou žalobkyni
je neplatné.

II. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou trvá.

III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 6.3.2015 domáhala voči žalovanej určenia, že okamžité
skončenie jej pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 je neplatné a pracovný pomer medzi ňou a
žalovanou trvá. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe
pracovnej zmluvy uzavretej medzi ňou a žalovanou dňa 31.1.2014 vznikol dňa 1.2.2014, t.j. dňom
nástupu do práce medzi ňou a žalovanou pracovný pomer. Tento bol zavretý na dobu neurčitú s

dojednanýmdruhompráce-internýkoordinátorlogistikysmiestomvýkonupráceVrútky,centrálnysklad.
V mesiaci december 2014 žalovaná ako zamestnávateľ nariadila žalobkyni čerpanie dovolenky. Táto
čerpala dovolenku od 8.12.2014 do 31.12.2014 a v ďalších dňoch 2.1.2015 a 5.1.2015 bola opätovne
žalobkyňou čerpaná dovolenka so súhlasom žalovanej. Dňa 8.1.2015 žalovaná e-mailom na adresu
žalobkyne jej zaslala list s tým, že jej oznamuje, že dňa 8.1.2015 bol medzi nimi skončený pracovný
pomer, nakoľko dňa 8.1.2015 bola žalovanej vrátená zásielka, ktorá bola adresovaná žalobkyni, a

ktorej obsahom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, a to z dôvodu
závažného porušenia pracovnej disciplíny. Podľa žalovanej táto písomnosť bola úmyselne neprevzatá
žalobkyňou, a preto jej bola vrátená. Žalobkyňa uvádzala, že bolo obdobie vianočných sviatkov,
bola na dovolenke s rodinou v zahraničí, zdržiavala sa mimo trvalého bydliska, následne ochorela,
bola práceneschopná. Prevzatie písomností uloženej v pobočke Slovenskej pošty sa jej v termíne z
uvedených dôvodov nepodarilo prevziať. Disponuje však oznámením o uložení zásielky a zásielka

bola uložená na pošte dňa 18.12.2014. Žalobkyňa nevedela dôvody, pre ktoré chce s ňou žalovaná
skončiť pracovný pomer. Komunikácia so žalovanou po 8.1.2015 bola komplikovaná, nemala záujem
danú situáciu riešiť. Žalobkyňa nie si je vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň
sa snažila vyriešiť uvedené mediáciou, následne dohodou, avšak žalovaná tieto formy skončenia
pracovného pomeru odmietla. Dňa 2.3.2015 žalobkyňa navštívila žalovanú s tým, že táto jej oznámila,
že opätovne jej doručí okamžité skončenie pracovného pomeru. Dňa 4.3.2015 si žalobkyňa prevzala

doporučenú zásielku, ktorej obsahom bol list zo dňa 12.12.2014, ktorého prílohou bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru. O tom, či daný obsah doporučenej zásielky, ktorú si dňa 4.3.2015žalobkyňa prevzala, korešpondoval s obsahom takzvaného okamžitého skončenia pracovného pomeru,
nie je úplne zrejmé, nie je vylúčená ani manipuláciu so zásielkou uloženou na pošte dňa 18.12.2014.
Žalobkyňa dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru nepovažuje za pravdivé, nie je si vedomá

žiadneho porušenia pracovnej disciplíny, ako aj iných pracovnoprávnych povinnosti. Dôvody uvedené
v okamžitom skončení sú nejasné, ľahko zameniteľné, ničím zo strany žalovanej nepodložené, ide
o akési subjektívne, neodôvodnené pohľady žalovanej majúce tendenciu diskriminačne pôsobiť na
žalobkyňu. Zároveň sa v rámci tejto žaloby vyjadrovala k jednotlivým dôvodom uvedených v okamžitom
skončení pracovného pomeru. Mala teda zato, že tieto dôvody sú nejasné, nepresné, nešpecifikované a

nepreukazujúce jej konanie ako zamestnankyni, ktorým by konkrétne porušovala pracovnú disciplínu a
užvôbecniezávažnýmspôsobom.Vrámciprostriedkovprocesnéhoútokužalobkyňanavrhlavykonanie
dôkazov - listinami, ktoré doložila: Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 12.12.2014 ( č. l. 2,
3 spisu), oznámenie o uložení zásielky ( č. l. 14), oznámenie o vybavení podnetu ( č. l. 15), Pracovnú
zmluvu zo dňa 31.1.2014 ( č. l. 19), mailovú komunikáciu ( č.l.22 až 33 spisu). Žalobkyňa v podaniach
doručených súdu dňa 29.7.2015 ( č. l. 53), dňa 25.11.2015 ( č. l. 65) doplnila návrhy na dokazovanie

listinami: výstrižok z denníka Plus jeden deň ( č. l. 54), Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2014
( č. l. 66) , mailová komunikácia z augusta 2014 ( č. l. 73 ).

2. Predmetná žaloba bola zaslaná žalovanej, táto sa k nej po jej prevzatí nevyjadrila. Žalovaná sa
vyjadrila k veci až na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.6.2016 ( č. l. 30 súdneho spisu), uviedla, že

zo strana žalobkyne došlo k vážnemu porušeniu pracovnej disciplíny, okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo žalobkyni zaslané dňa 17.12.2015 a zásielka bola uložená na pošte dňa 18.12.2015.
Žalobkyňa vedela, že žalovaná chce s ňou skončiť pracovný pomer, a preto v relevantnom čase
odopierala prevzatie písomnosti úmyselne. Žalobkyňa mala reálne možnosť túto zásielku si prevziať.
Komunikácia s ňou ohľadne skončenia trvania pracovného pomeru prebiehala už od septembra 2014.

Konateľkou bola opakovane informovaná o tom, že zamestnávateľ chce s ňou ukončiť pracovný pomer
z dôvodu, že nebol spokojný s výkonom práce, ale najmä s jej jednaním. Žiaden spôsob však na
ukončenie pracovného pomeru žalobkyňa neakceptovala. Zároveň žalovaná strana poukázala nato,
že v auguste v roku 2014 došlo k zmene pracovnej pozície u žalobkyne, a hoci to nebolo v písomnej
forme, nespôsobuje to neplatnosť, ale fakticky došlo k zmene pozície žalobkyne a žalobkyňa už od

augusta 2014 novú pozíciu vykonávala. V rámci tejto pracovnej pozície bolo náplňou práce žalobkyne
chodiť po prevádzkach, kontrolovať ich, administratívne zabezpečenie prevádzok, kontrolovať poriadok,
zúčastňovať sa na pohovoroch a to všetko v rámci pokynov nadriadenej. Žalovaná tvrdila, že priamou
nadriadenou žalobkyne bola pani T. v pozícii výkonnej riaditeľky, tá mala určovať ako bude pracovať, na
ktoré prevádzky pôjde, čo tam bude robiť. Tak isto žalobkyňa kooperovala s personálnym oddelením,

ktoré jej dávalo pokyny, čo sa týka personálnych pohovorov. Žalovaná trvala na tom, že žalobkyňa v
zmenenej pracovnej pozícii neplnila pokyny priamej nadriadenej, nerešpektovala priamu nadriadenú,
opakovane namietala akýkoľvek jej pokyn, akúkoľvek úlohu pripomienkovala, hodnotila spôsob, akým
jej nadriadená konala. Opakovane upozorňovala na správanie jej priamej nadriadenej aj konateľku
spoločnosti a vytvárala veľmi zlé pracovné prostredie v rámci firmy. Zároveň sa žalovaná vyjadrovala

k dôvodom, ktoré boli uvedené pri okamžitom skončení pracovného pomeru. K skutočnostiam, ktoré
žalovaná uvádzala, na ich preukázanie v rámci prostriedkov procesnej obrany navrhla výsluch svedka
Magdalény Peťkovej, ako ja výsluch žalovanej, zastúpenej konateľkou, predložila listinné dôkazy
- mailovú komunikáciu ( č. l. 142-160 spisu), originál nedoručenej zásielky obsahujúcej okamžité
skončenie pracovného pomeru ( č. l . 161), nepodpísaný Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa

31.1.2014 ( č. l. 153 až 157 spisu).

3. Súd v spore vykonal len jedno pojednávanie dňa 24.6.2016 za prítomnosti žalovanej strany. Ďalších
pojednávaní sa žalovaná nezúčastnila z dôvodu práceneschopnosti konateľky žalovanej, ktorú navrhla
v konaní vypočuť. Posledné pojednávanie vo veci súd vykonal dňa 14.12.2016 za účasti zástupcu

žalobkyne, v neprítomnosti žalovanej. Žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť mailom ( č. l. 194), v ktorom
uviedla že súhlasí, aby súd prejednal vec v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej právneho
zástupcu. V ospravedlnení žalovaná uviedla k nároku žalobkyne, že sa pridržiava doterajších vyjadrení
a považuje nárok žalobkyne za nedôvodný a za nepreukázaný. Z jej podania bolo zrejmé, že si
neuplatňuje ďalšie prostriedky procesnej obrany vrátane výsluchu žalovanej, na ktorom netrvala. Na

tomto pojednávaní súd vo veci rozhodol.

4. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä oc) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podsttané a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za

nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatniť ust. tohto zákona o predbežnom prejedaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 470 ods. 4 CSP konania začaté do 30.júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.júna 2016 dokončí súd, na ktorom konanie začalo.

S účinnosťou od 1.7.2016 bola zavedená nová procesná úprava - Civilný sporový poriadok, a

ustanovením § 470 ods. 1 CSP bol upravený princíp okamžitej aplikability novej procesnej úpravy.

5. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce ( účinného v čase vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného
pomeru žalovanou) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy,
ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo

dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ust. § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávate aj
zamestnanec urobiť písomne, musia byť v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo
možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak

je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámi
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával.

6. Predmetom sporu bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané
žalovanou žalobkyni z dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako aj určenia, že pracovný
pomer naďalej trvá. Išlo teda o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c), d). Naliehavý právny záujem

na tejto určovacej žalobe nebolo potrebné preukazovať, nakoľko vyplýval zo Zákonníka práce, ktorý
umožňuje žalobkyni ako zamestnancovi domáhať sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
určenia, že pracovný pomer naďalej trvá ( § 77 a § 79 ods. 1 Zákonníka práce).7. Žalobkyňa uvádzala, že uzavrela so žalovanou dňa 31.1.2014 Pracovnú zmluvu, kde bol dohodnutý
ako deň nástupu do práce 1.2.2014, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú a pracovná pozícia
bola interný koordinátor logistiky s tým, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté Vrútky - centrálny

sklad. Na preukázanie týchto skutočností žalobkyňa do konania doložila túto pracovnú zmluvu ( č. l.
19). Žalovaná uzavretie pracovnej zmluvy nespochybnila. Preto súd považoval za nesporné skutkové
tvrdenia žalobkyne, že medzi ňou a žalovanou vznikol pracovný pomer dňom nástupu do práce
žalobkyne, t.j. dňom 1.2.2014 s pracovnou pozíciou a miestom výkonu práce dohodnutými v pracovnej
zmluve. Zároveň žalobkyňa súdu predložila Dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.1.2014 ( č. l.

66), ktorý jej mal byť predložený na podpísanie v auguste 2014, ona ho však nepodpísala, nakoľko
obsahoval niektoré pre ňu neprijateľné podmienky ( nová skúšobná doba, čím by sa dostala do pozície
nového zamestnanca). Žalobkyňa vo výpovedi však nespochybnila ( č. l. 133), že od augusta reálne
vykonávala aj bez uzavretia tohto dodatku novú pracovnú pozíciu - prevádzkový manažér pre prevádzky
žalovanej v regióne Slovenská republika s miestom výkonu práce - prevádzky v regióne Slovenská
republika. Aj žalovaná tvrdila, že hoci nedošlo k podpísaniu predmetného dodatku, žalobkyňa novú

pracovnúpozíciuodaugusta2014vykonávala, aajnapriektomu,žetonebolovpísomnejformetak,ako
to vyžaduje § 54 Zákonníka práce, nespôsobuje to však neplatnosť zmeny druhu a výkonu práce. Súd
mal za preukázané, že žalobkyňa od augusta 2014 až do okamžitého skončenia pracovného pomeru
vykonávala novú pracovnú pozíciu.

8. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisu formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru musí byť písomné a doručené.

Žalobkyňa v rámci skutkových tvrdení uvádzala, že sa o okamžitom skončení pracovného pomeru
dozvedela až na základe e-mailu z 8.1.2015 ( č. l. 13), počas jej práceneschopnosti, ktorá trvala od
7.1.2015 do 28.3.2015. Dovtedy nič nenasvedčovalo tomu, že s ňou žalovaná chce ukončiť pracovný
pomer, riadne si plnila pracovné povinnosti. Z listiny - e-mailu zo dňa 8.1.2015 bolo preukázané, že
žalovaná oznámila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 8.1.2015, nakoľko tento deň

sa žalovanej vrátila zásielka, obsahom ktorej bolo okamžité skončenie trvalého pracovného pomeru z
dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, túto zásielku úmyselne žalobkyňa nemala prevziať.
Žalobkyňakdoručeniuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomerutvrdila,žečerpaladovolenkuvobdobí
od 8.12.do 31.12.2014 a od 2.1.2015 a 5.1.2015 so súhlasom žalovanej, že bolo obdobie vianočných
sviatkov, bola na dovolenke, zdržiavala sa mimo trvalého bydliska, následne ochorela, a preto si zásielku

žalovanej neprevzala. Zároveň však potvrdila, že disponuje oznámením o uložení zásielky, ktoré aj súdu
predložila ( č. l. 14), a teda vedela, že zásielka bola uložená na pošte dňa 18.12.2014 a mala právo,
ale aj povinnosť si ju prevziať.
Žalovaná tvrdila, že žalobkyni bolo riadne doručované okamžité skončenie pracovného pomeru, súdu
doložila do konania originál obálky ( č. l. 161), z ktorej bolo preukázané, že zásielka sa vrátila žalovanej

8.1.2015 z dôvodu jej neprevzatia žalobkyňou. Obsahom obálky bolo okamžité skončenie pracovného
pomeru v písomnej forme, jeho obsah bol totožný s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktorý
doložila žalobkyňa k podanej žalobe, a ktoré jej mala opätovne zaslať žalovaná v marci 2015 ( č. l. 2).
Súd mal za to, že podmienka písomnosti a doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
splnená. Žalovaná, čo sa týka doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru si splnila povinnosť

a doručila žalobkyni podľa § 38 ods. 1, 2 Zákonníka práce písomnosť - okamžité skončenie pracovného
pomeru poštovým podnikom ako doporučenú zásielku na poslednú adresu žalobkyne do vlastných rúk.
Žalobkyňa disponovala oznámením o uložení zásielky, túto si však nevyzdvihla.
Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo
zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi ako

nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca.
Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. To znamená, že
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené 8.1.2015 žalobkyni, kedy sa vrátila žalovanej
zásielka ako nedoručiteľná. Zákon neustanovuje povinnosť pre zamestnávateľa v prípade okamžitého
skončenia pracovného pomeru vopred upozorniť na porušenie pracovnej disciplíny, a je možné ho

doručiť aj počas čerpania dovolenky zamestnancom.
Žalobkyňa podala žalobu v lehote dvoch mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru, ktorý skončil
dňom 8.1.2015 ( účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona tým dňom, keď sa písomný prejavo okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi), žaloba bola podaná na súd
6.3.2015.

9. V okamžitom skončení pracovného pomeru môže zamestnávateľ uplatniť iba dôvod uvedený v
Zákonníkupráce,ktorývšakmusískutkovovymedziťtak,abyhonebolomožnézameniťsinýmdôvodom
( citovaný § 70 Zákonníka práce ) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§
74 ods. 1 Zákonníka práce), ak bol zriadený. Žalovaná na pracovisku nemala zriadenú žiadnu odborovú
organizáciu, a zákon túto povinnosť neukladá a to ani vzhľadom na počet zamestnancov. Čiže v tomto

prípade nie je potrebné vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru s príslušným
odborovým orgánom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť uvedený tak, aby bolo
zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že
rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný
dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený
dôvod nebude možné dodatočne meniť. Z predloženého okamžitého skončenia pracovného pomeru ( č.

l. 2) je zrejmé, že dôvodom bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne ( citovaný
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ).

Žalovaná ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že :
- žalobkyňa nerešpektovala pokyny priamej nadriadenej pani Peťkovej v rámci plnenia pracovných úloh,

- dňa 1.12.2014 mala svojvoľne, napriek výslovnému nesúhlasu pani Peťkovej ísť na služobnú cestu
do Nitry a Bratislavy, bez povolenia zamestnávateľa sa mala zdržiavať na prevádzkach zamestnávateľa
nachádzajúcich sa v Tescu Nitra, MAX Nitra.
- dlhodobo, absolútne neprijateľným spôsobom mala žalobkyňa komunikovať s priamou nadriadenou,
okrem iného tiež v e-mailovej komunikácii zo dňa 29.11.2014, 28.11.2014

- mala neustále dehonestovať a kritizovať rozhodnutia priamej nadriadenej, nevhodným spôsobom mala
napádať a kritizovať riadiace a strategické obchodné procesy firmy,
- jej komunikácia vytvárala v rámci firmy nepriateľské prostredie, na plnenie pracovných úloh a na
pracovné vzťahy so spolupracovníkmi a podriadenými zamestnancami pôsobila deštruktívne,
- žalobkyňa ďalej mala nerešpektovať jej pracovné zaradenie, bez súhlasu konateľa spoločnosti mala

samostatne vystupovať vo vzťahu k tretím osobám vo veci predaja sortimentu zamestnávateľa, a to
konkrétne dňa 4.12.2014 a dňa 5.12.2014 mala žalobkyňa osloviť podnikateľské subjekty s ponukou
uzatvorenia obchodov na predaj sortimentu zamestnávateľa napriek tomu, že konateľka ju touto
činnosťou nepoverila, vyslovene jej zakázala tieto subjekty v mene spoločnosti oslovovať,
- ďalším dôvodom bolo to, že dlhodobo neuspokojivo plnila pracovné úlohy v rámci jej kompetencie a

bolo zistené v rámci kontroly pani Peťkovou nesplnenie pracovných úloh, napr. aj dňa 29.11.2014 na
prevádzke Tesco Ružomberok a dňa 1.12.2014 na prevádzke Tesco Nitra.

10. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcim z pracovného pomeru ( § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností

stanovených právnymi predpismi najmä ust. § 81, 82 Zákonníka práce. Podľa § 81 písm. a) Zákonníka
práce medzi základné povinnosti zamestnanca patrí povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť
pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa
osobitného predpisu.
Čo sa týka jednotlivých dôvodov, ktoré žalovaná vymedzila v okamžitom skončení pracovného

pomeru, prevažná časť týchto dôvodov sa týkala porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom
z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala rešpektovať pokyny jej priamej nadriadenej, dlhodobo mala
neprijateľným spôsobom komunikovať s priamou nadriadenou, dehonestovať a kritizovať rozhodnutia
priamej nadriadenej, kritizovať riadiace a strategické obchodné plány žalovanej, komunikácia žalobkyne
a vzťahy so zamestnancami mali byť deštruktívne, žalobkyňa nebola lojálna, dlhodobo si nemala plniť

pracovné povinnosti, s tým, že boli v okamžitom skončení uvedené aj konkrétne dni, kedy a ako malo
dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny. Dôvody, ktoré sa týkali nerešpektovania pokynov, kritiky priamej
nadriadenej súd považoval za všeobecné, neodôvodnené. V spore neboli preukázané skutočnosti,
ktoré uvádzala žalovaná, a to že Y. T. bola priamou nadriadenou žalobkyni v pozícii výkonného
riaditeľa spoločnosti. Podľa žalovanej náplňou práce žalobkyne na pozícii prevádzkový manažér bolo

chodiť po prevádzkach, kontrolovať ich, administratívne zabezpečenie prevádzok, kontrolovať poriadok,
zúčastňovať sa na pohovoroch a to všetko v rámci pokynov nadriadenej, ktorá mala určovať ako bude
pracovať, na ktoré prevádzky pôjde, čo tam bude robiť. Okrem priamej nadriadenej žalobkyňa mala
pri výkone svoje práce kooperovať s personálnym oddelením, ktoré jej dávalo pokyny, čo sa týkalopersonálnych pohovorov, plnila ja pokyny konateľky, ako aj právničky žalovanej. Žalovaná tvrdila, že
nerešpektovanie pokynov pani Peťkovej malo byť od okamihu preradenia žalobkyne na novú pracovnú
pozícii v polovici augusta. Žalovaná uviedla, že v dodatku k pracovnej zmluve nie je uvedené, že pani

T. je priama nadriadená žalobkyni, ale malo to tak byť v rámci štruktúry firmy. V tomto smere poukázala
aj na bod 1.2. písm. E tohto dodatku ( č. l. 155), kde malo byť i následné informovanie výkonného
riaditeľa. Zároveň žalovaná uviedla, že k organizačnej štruktúre existuje smernica, ktorá upravuje
pracovné posty a v priebehu práce o tom spor nebol. Žalovaná na preukázanie tvrdení, že pani T.
F.ola priama nadriadená žalobkyne ako výkonná riaditeľka navrhla vypočuť v konaní pani T.. Čo sa týka

priamej nadriadenej pani T. súd vyzval žalovanú, aby súdu doručila listinné dôkazy preukazujúce, aká
organizačná štruktúra bola v platnosti, resp. na doloženie smernice, na ktorú sa žalovaná odvolávala.
Žalovaná do konania nedoložila k týmto skutočnostiam žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, a to
listinami, v rámci prostriedkov procesnej obrany. Žalobkyňa v rámci výpovede ( č. l. 133) uvádzala,
že jej bolo povedané, že má pomáhať pani Peťkovej, keďže je na prácu sama, pani T. nebola jej
priamou nadriadenou a ona nedostala nikdy od konateľky spoločnosti alebo od povereného riaditeľa

žiadnu informáciu, ani napomenutie, nič podobné, aby túto prácu nevykonávala. Žalobkyňa uviedla,
že sa vždy riadila pokynmi jej priamej nadriadenej, ktorá ju prijímala, čo bola pani S., čiže konateľka
žalovanej. Považovala pani T. len za kolegyňu a nemyslí si, že by jej kolegyňa mala oznamovať, že má
výpoveď, a že si nemá robiť svoje povinnosti. Žalobkyňa uviedla, že smernicu ani organizačnú štruktúru
nikdy nevidela, nečítala, nebola s ňou oboznámená a ani ju nepodpisovala. Poukázala aj na e -mailovú

komunikáciu so žalovanou, v ktorej ona navrhla, aby bola urobená organizačná štruktúra, pretože sa
stávalo to, že nebolo zrejmé, kto, kedy, komu, čo má povedať a kto mal koho rešpektovať.

11. Súd v konaní vypočul ako svedka Y. T. ( č. l. 133), ktorá uviedla, že bola od roku 2014 zaradená
na pozícii prevádzková manažérka s tým, že na jej miesto nastúpila potom žalobkyňa na logistiku. Ona

mala prejsť na pozíciu manažérka a v septembri sa jej opätovne menila pozícia, a to pozícia obchodnej
riaditeľky. Táto svedkyňa uviedla, že mala pod sebou dve osoby, a to žalobkyňu ako prevádzkovú
manažérku a pani Tabakovú jej asistentku. Svedkyňa uviedla, že žalobkyni bola predmetná zmena
oznámená, t.j. to, že pani Peťková je obchodnou riaditeľkou a ako výpomoc by jej mala pomáhať
pani žalobkyňa, ktorá bude kontrolovať prevádzky, zabezpečovať, aby na prevádzkach boli potrebné

veci na fungovanie prevádzky, kontrola prevádzok, zabezpečovanie dokumentov. Po kladení otázok zo
strany zástupcu žalobkyne ( č.l. 139) svedkyňa zmätočne uvádzala, že v januári 2014 mala pracovať
na oddelení logistiky ako pracovník len logistiky. V ten istý mesiac jej mala byť zmenená pozícia na
obchodný manažér s tým, že na jej miesto mala nastúpiť žalobkyňa na logistiku. V júli bola stále
obchodný manažér a takisto na tejto pozícii mala byť aj žalobkyňa s tým, že boli tri manažérky.

Od septembra 2014 mala byť obchodná riaditeľka a žalobkyňa sa stala prevádzkovou manažérkou.
Zároveň potvrdila, že pri všetkých týchto zmenách, čo sa týkalo výkonu jej pracovnej pozície, jej
mal byť predložený písomný dokument. Zároveň potvrdila, že v súčasnej dobe už nie je v pozícii
obchodného riaditeľa. V tejto pozícii bola od septembra 2014 do januára 2015, ale teraz je v pozícii
riaditeľa logistiky. Žiadne listiny ohľadom jej pracovných pozícii však žalovaná súdu, aj napriek výzve ( č.

l.141), nepredložila v rámci prostriedkov procesnej obrany. Zároveň táto svedkyňa, čo sa týkalo dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru, že dňa 1.1.2014 mala žalobkyňa napriek jej výslovnému
nesúhlasu ísť na služobnú cestu do Nitry a Bratislavy bez povolenia zamestnávateľa a zdržiavať sa bez
povoleniach na prevádzkach zamestnávateľa v Tesco Nitra a MAX Nitra, uviedla, že mala informáciu
od konateľky, že žalobkyňa už nemá pracovať vo firme od 1.12.2014 a čo sa týkalo výpovede, tak toto

bolo vecou konateľky a svedkyňa sa skontaktovala s konateľkou s tým, že mala ísť na pohovory ona.
Z tohto malo vyplynúť, že ona nemala ísť do Nitry. K tejto skutočnosti bol predložený aj e-mail zo dňa
30.11.2014, z ktorého vyplynulo ( č. l. 142), že pani T. oznamovala žalobkyni, že by už nemala vo firme
pracovať od 1.12.2014 s tým, že tieto informácie jej uviedla konateľka žalovanej, a oznámila jej, že má
kontaktovať vedenie pani S. a do Nitry na pohovory by mala ísť pani T..

12. K služobnej ceste do Nitry žalobkyňa uviedla ( č.l. 134), že predmetnú e-mailovú informáciu čítala
až ráno, keď už bola na ceste do Nitry s tým, že počas celého dňa, keď sa realizovali pohovory v
Nitre mala informácie z personálneho, kde mala presný kontakt na ľudí, s ktorými pohovory robila.
Následne pani T. mala tiež cestu do Nitry spolu komunikovali, spolu riešili nitrianske prevádzky. Dokonca

uviedla, že mala aj komunikáciu s pani Peťkovou v daný deň. Čiže, ak by mala byť údajne bez práce,
nezamestnaná, tak nevidí dôvod, prečo by potom riešila pracovné veci. Zároveň žalobkyňa v tejto veci
uviedla,žeorganizáciapráce bolaneprofesionálna,čosatýkaložalovanejakozamestnávateľa,nakoľko
informácie chodili od konateľky, od pani Peťkovej, od pani C.. Bol rozpor v tom, ako sa predmetná firma,teda zamestnávateľ viedli a riadili, všetko bolo chaotické. Ona bola prijatá a informovaná o tom, že jej
priamou nadriadenou je pani Frolová. K týmto tvrdeniam, čo sa týkalo pracovnej cesty do Nitry s tým,
že bola na ňu vyslaná a vykonávala ju oprávnene, žalobkyňa súdu predložila e-mailovú komunikáciu

z 30.11.2014 ( č. l. 22), kde komunikovala s personálnym oddelením v súvislosti s pohovormi v Nitre.
Zároveň na preukázanie týchto tvrdení, že neporušila pracovnú disciplínu žalobkyňa doložila do konania
e-mailovú komunikáciu ( č .l. 24), ktorú adresovala konateľke, kde sa sťažovala na nekorektné jednanie
pani Peťkovej, na čo jej konateľka firmy uviedla, že pani T. mala jednať výslovne na základe jej pokynov.

13. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Práve
Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením
pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny
najvyššej intenzity ( závažné porušenie ) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak
osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, pri ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. Iba závažné
porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.

14. Súd na základe dôkazov, ktoré vykonal, konštatuje, že v konaní nebolo zo strany žalovanej
preukázané, že by pani T. F.ola priama nadriadená žalobkyne, a že bola oprávnená jej dávať pokyny
v súvislosti s plnením pracovných úloh. Čo sa týka skutočností tvrdených zo strany žalovanej a
pani Peťkovej, aj v týchto sú určité rozpory, nakoľko žalovaná uvádzala, že pani Peťková mala byť

v pozícii výkonného riaditeľa. Svedkyňa pani Peťková uvádzala, že mala byť v pozícii obchodnej
riaditeľky, neskôr v pozícii riaditeľky logistiky. Žalovaná nedisponovala žiadnou organizačnou štruktúrou
preukazujúcou spôsob fungovania spoločnosti medzi zamestnancami, dodatok k pracovnej zmluve
žalobkyňa nepodpísala, výpoveď svedkyne bola neúplná, nepodložená listinami o jej pracovnom
zaradení, nebolo preukázané, že by pani T. riadila prácu žalobkyni, je zrejmé, že išlo medzi nimi

len o spoluprácu pri výkone práce. Žalovaná v rámci prostriedkov procesnej obrany zastúpená
konateľkou nemala záujem vypovedať v spore, uviesť skutkové tvrdenia ohľadom okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Žalovaná sa nezúčastnila na poslednom pojednávaní, súhlasila s prejednaním v
jej neprítomnosti, predtým nariadených pojednávaní sa nezúčastňovala z dôvodu práceneschopnosti.
Žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru poukázala konkrétne na neprijateľný spôsob

komunikácie žalobkyne s pani Peťkovou v rámci e-mailov zo dňa 29.11.2014 ( č. l. 143), 28.11.2014
( č. l. 144). Po oboznámení sa s týmito e-mailami súd má za to, že išlo o bežnú komunikáciu medzi
zamestnancami vo vzťahu k plneniu pracovných povinností, a aj táto komunikácia nasvedčuje tomu, že
žalovaná ako zamestnávateľ mala nedostatky ohľadom organizácie práce ( kto, čo má robiť). Preto nie
je možné hovoriť vôbec o nejakom porušení pracovnej disciplíny.

Zďalšeje-mailovejkomunikácie(č.l.22,28spisu)jezrejmé,žežalobkyňaprivýkoneprácekooperovala
ajspersonálnymoddelením,ktoréjejpripravilopodkladyohľadomslužobnejcestyvNitredňa1.12.2014,
a žalobkyňa súdu preukázala , že nešlo o svojvoľné vykonávanie služobnej cesty, bola vyslaná na
služobnú cestu, plnila tam pracovné úlohy, komunikovala s personálnym oddelením. Až z e-mailu ( č.
l. 142 spisu), ktorý adresovala pani T. žalobkyni vyplynulo, že táto jej akurát uviedla, že má ísť ona na

tú služobnú cestu, nakoľko sa dozvedela od konateľky, že by tam už žalobkyňa pracovať nemala, o
čom nemala žalobkyňa žiadne písomné informácie zo strany konateľky žalovanej. V spore žalovaná
súdu riadnym spôsobom nepreukázala, že žalobkyňa nebola na služobnú cestu vyslaná, že ju vykonala
svojvoľne, mail z 3.12.2014 predložený žalovanou v spore ( č. l. 149 spisu) bol zaslaný konateľkou
až po vykonaní služobnej cesty. Rovnako súd nemal preukázané tvrdenia žalovanej, že komunikácia

so žalobkyňou ohľadne skončenia trvania pracovného pomeru prebiehala už od septembra 2014, a že
žalobkyňa mala byť konateľkou opakovane informovaná o tom, že zamestnávateľ chce s ňou ukončiť
pracovný pomer z dôvodu, že nebol spokojný s výkonom práce, ale najmä s jej jednaním. Do konania
žalovaná doložila e-mail až zo dňa 23.11.2014 ( č. l. 160) , ktorým žalovaná oznámila žalobkyni, že
chce s ňou ukončiť pracovný pomer dohodou, v e-mail zo dňa 3.12.2014 ( č. l. 149) žalovaná oznámila

žalobkyni, že sa rozhodla ukončiť s ňou spoluprácu, nakoľko pani Peťková nebola s jej prácou spokojná.
Konanie žalovanej v tomto smere bolo zmätočné, nepreukázané, a súdu nie je zrejmé, z akých dôvodov
malo dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou, žalovaná tieto skutočnosti súdu neobjasnila.15. Čo sa týkalo ďalšieho dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, spočívajúceho v tom, že
žalobkyňa bez súhlasu konateľa spoločnosti mala vystupovať vo vzťahu k tretím osobám vo veci predaja
sortimentu zamestnávateľa dňa 4.12.2014 a dňa 5.12.2014 mala žalobkyňa osloviť podnikateľské

subjekty, napriek tomu, že nebola touto činnosťou poverená, dokonca jej to bolo vyslovene konateľkou
spoločnosti zakázané, žalobkyňa uviedla, že čo sa týka samostatnosti konania voči tretím osobám, tak
ide o absurdný dôvod, nakoľko pracovné zaradenie žalobkyne si vyžadovalo každodennú komunikáciu
s možnými zákazníkmi, riešenie logistiky a vytváranie nových trhov. Žalovaná na preukázanie tohto
dôvodu predložila súdu e- mailovú komunikáciu ( č. l. 148, 150), z ktorej je zrejmé len to, že si

konateľka spoločnosti vyžiadala, aby žalobkyňa spätne čerpala dovolenku 4.12.2014 a 5.12.2014, táto
komunikácia neobsahuje žiaden zákaz pre žalobkyňu vystupovať vo vzťahu k tretím osobám pri výkone
práce žalobkyne v dňoch 4. a 5. 12. 2014, v e- maile zo dňa 5.12.2014 žalovaná uvádza, že nič žalobkyni
nezakázala robiť. Tento dôvod súd taktiež považoval za nepreukázaný.

16. Posledný dôvod v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to že žalobkyňa neuspokojivo plní

svoje úlohy bolo potrebné žalovanou preukázať. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nedostala žiadne písomné
napomenutie, týkajúce sa porušenia pracovnej disciplíny, neplnenia si pracovných úloh. Žalovaná tieto
skutočnosti opätovne súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Čo sa týkalo kontroly, ktorá mala byť
vykonaná pani Peťkovou, kde malo byť opakovane zistené nesplnenie pracovných úloh dňa 29.11.2014
na prevádzke Tesco Ružomberok a dňa 1.12.2014 na prevádzke Tesco Nitra, k týmto skutočnostiam

žalovaná doložila e-mailovú komunikáciu ( č. l. 143, 147), z ktorej je zrejmé, že boli zistené pani
Peťkovou nedostatky na prevádzkach v Nitre a Ružomberku, ale nebolo preukázané, že ide o zavinené
konanie žalobkyne. Pokiaľ si žalobkyňa podľa tvrdení žalovanej nemala plniť pracovné úlohy, mala mať
nedostatky pri vykonávaní práce u žalovanej, bolo potrebné riadnym spôsobom vykonať kontrolu plnenia
pracovných úloh, mať o tom relevantný písomný dôkaz.

17. Na základe vyššie uvedeného súd vo výroku rozsudku rozhodol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 12.12.2014 doručené žalobkyni 8.1.2015 je neplatné. Žalobkyňa písomne oznámila
žalovanej po ukončení práceneschopnosti ( č. l. 11 spisu), že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala
podľa pracovnej zmluvy, nakoľko považuje okamžité skončenie jej pracovného pomeru za neplatné.

Žalovaná tento listinný dôkaz - obsah tohto oznámenia nespochybnila, oznámenie jej bolo doručené,
čo taktiež nespochybnila. Žalobkyňa v priebehu konania trvala na tom, aby ju žalovaná naďalej
zamestnávala. Preto súd rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne naďalej trvá v súlade s ust. § 79 ods.
1 Zákonníka práce.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len
„CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobkyňa mala
plný úspech vo veci, a preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu ( 100%).
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.