Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717204526
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717204526.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu N. C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX F., zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom,
Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanej
Slovenskej republike konajúcej prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky so sídlom
Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 3.016,33 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 3.016,33 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy
3.016,33 Eur od 09.08.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu 100% do 3 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania na účet právneho
zástupcu žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: SK88 0900 0000 0050 7364 2007, VS:
0212.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 21.3.2017 žiadal zaviazať
žalovanú Slovenskú republiku na zaplatenie 3.016,33 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy
3.016,33 Eur od 09.08.2016 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobou sa domáha vyplatenia náhrady škody vo výške 3.016,33
Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s jeho trestným stíhaním pre zločin „Znásilnenie“ podľa
ustanovenia § 199 ods.1 písm. b) zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon s poukazom na ustanovenie §
139 ods.1 písm. c) Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu, v jednočinnom súbehu so zločinom
„Obmedzovanie osobnej slobody“ podľa ustanovenia § 183 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona,
ďalejvoveciprečinu„Nebezpečnévyhrážanie“podľaust.§360ods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestného

zákona s poukazom na ust. § 138 písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ust. § 139 ods.1, písm.
c) Trestného zákona a vo veci zločinu „Vydieranie“ podľa ust. § 189 ods.1, ods.2, písm. b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona.

3. Celková výška požadovanej náhrady vo výške 3.016,33 Eur pozostáva z náhrady trov konania podľa
ustanovenia § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.

4. Podľa žalobcu pasívna vecná legitimácia žalovanej vyplýva z ustanovenia § 4 ods.1 písm. f) zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods.1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.5. Podľa § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie
miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

6. Náhrady škody v žalovanej výške sa žalobca domáha z dôvodov, že uznesením vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odbor kriminálnej polície zo dňa 17.1.2012, ČVS: ORP-45-OVK-
ZV-2012, bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin „Znásilnenia“ v jednočinnom
súbehu so zločinom „Obmedzovanie osobnej slobody“, pre prečin „Nebezpečné vyhrážanie“ a pre zločin

„Vydierania“. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia žalobca podal sťažnosť, keďže sa skutkov, ktoré mu
boli kladené za vinu, nedopustil. Okresná prokuratúra Zvolen uznesením sp.zn. 3Pv 33/12-20 zo dňa
13.2.2012 jeho sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Dňa 17.10.2012 bola na žalobcu podaná obžaloba.

7. Rozsudkom sp.zn. 1T 196/2012 zo dňa 12.9.2013 Okresný súd Zvolen oslobodil žalobcu spod
obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol žalobca ako obžalovaný stíhaný. Na

základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp.zn. 5To 143/13
zo dňa 13.5.2014 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcu oslobodil spod obžaloby, lebo skutky
nie je možné kvalifikovať ako trestné činy. Z uvedeného vyplýva, že uznesenie okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 13.2.2012, ktorým zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o
vznesení obvinenia zo dňa 17.1.2012 ako nedôvodnú, bolo nezákonné, a teda aj ďalší postup orgánov

činných v trestnom konaní bol v danom prípade nesprávny, lebo viedli trestné stíhanie voči osobe, ktorá
trestný čin nespáchala. Uznesenie Okresného prokurátora treba považovať za nezákonné aj v zmysle
judikatúry Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/54/2011, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009).

8. Nezákonné rozhodnutie prokurátora zakladá v zmysle ustanovenia § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.
právny titul na odškodnenie osoby, ktorej v dôsledku takéhoto nezákonného rozhodnutia vznikla škoda.

9. Žalobca poukázal na ustanovenie § 3 ods.1 a § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z.

10. Škoda, za ktorú zodpovedá štát, žalobcovi vzniká následkom nezákonného rozhodnutia okresného
prokurátora, ktorý napriek tomu, že žalobca žiadny trestný čin nespáchal, nezrušil uznesenie o vznesení
obvinenia zo dňa 17.1.2012 ČVS: ORP-45/OVK-ZV-2012, v dôsledku čoho sa voči žalobcovi viedlo odo
dňa 17.1.2012 do 13.5.2014, t.j. viac ako dva roky, nezákonné trestné konanie.

11. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 18 ods.1 a 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a na článok
47 ods.2 Ústavy SR.

12. Nezákonnosť trestného konania vedeného proti žalobcovi potvrdzujú rozhodnutia Okresného súdu

Zvolen a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré žalobcu v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodili.
Rozhodnutieokresnéhoprokurátoraozamietnutísťažnostižalobcuvočiuzneseniuovzneseníobvinenia
bolo nesprávne a preto nezákonné. Týmto nezákonným rozhodnutím prokurátora, majúcim za následok
pokračovanie nezákonného trestného stíhania žalobcu, došlo k zásahu do jeho základných práv, pričom
takýto neospravedlniteľný zásah je možné podľa zákona č. 514/2003 Z.z. odčiniť.

13. Žalobca žiadosťou zo dňa 24.1.2016 požiadal žalovaného písomným podaním označeným ako
„Žiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody“opredbežnéprerokovanienárokužalobcu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žiadosť bola žalovaným prijatá dňa 8.2.2016. Žalovaný nárok
žalobcu neuspokojil, čoho dôkazom je list Generálnej prokuratúry SR zo dňa 4.3.2016.

14. Žalovaný nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojil v rámci predbežného prerokovania nároku
v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti žalobcu, t.j. najneskôr do 8.8.2016. Preto sa žalobca
uspokojenia predmetného nároku domáha prostredníctvom súdu. Žalobca si uplatnil aj právo na
zaplatenie úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

15. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.9.2017 uviedla, že žalobca ako nezákonné rozhodnutie
označil uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen 3Pv 22/12-20 zo dňa 13.2.2012, ktorým
sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi v tejtoveci bolo vznesené obvinenie pre hore uvádzané trestné činy na základe trestného oznámenia jeho
manželky, ktorá bola v celej veci poškodenou. Pred vznesením obvinenia vyšetrovateľ zadovážil ďalšie
dôkazy, a to predovšetkým lekárske správy, fotografie z mobilného telefónu, ktoré dokumentujú skutky

zo dňa 8.1.2012. Na základe týchto podkladov dozorujúci prokurátor rozhodujúc o sťažnosti dospel k
názoru, že vznesenie obvinenia proti žalobcovi N. C. bolo dôvodné a zákonné. Prokurátor zodpovedá
za zákonnosť trestného konania, v nijakom prípade za výsledok trestného konania. Po vznesení
obvinenia žalobcovi jeho manželka - poškodená odmietla vypovedať využijúc svoje právo v zmysle
ust. § 130 ods.1 Trestného poriadku, keďže je manželkou obvineného s tým, že s manželom si všetky

nedorozumenia vysvetlili a naďalej žijú v spoločnej domácnosti. V odôvodnení rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici je uvedené, že tento mal preukázané, že obžalovaný sa voči svojej manželke
dopustil v rozhodujúcom čase konania, ktoré však nemožno kvalifikovať ako trestný čin, ale iba ako
priestupok. Vzhľadom na to, že uplynula 2-ročná premlčacia doba v rámci priestupkového zákona,
nemohla byť vec postúpená na prejednanie priestupku a preto Krajský súd Banská Bystrica rozhodol
tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutky nemožno kvalifikovať ako trestné

činy. Z uvedeného vyplýva, že aj krajský súd mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania voči
poškodenej - čiže skutky sa stali, avšak vzhľadom na dôkaznú situáciu ich nekvalifikoval ako trestné
činy, ale len ako priestupky. Podľa žalovanej by Okresný súd Zvolen pri rozhodovaní o žalobe žalobcu
N. C. mal postupovať v zmysle § 8 ods.6 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. a to z toho dôvodu, že
trestné stíhanie si žalobca spôsobil sám. Až neskôr v priebehu prípravného konania poškodená odmietla

spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Takto postupovali aj dcéry poškodenej a žalobcu,
ktoré vedeli o problémoch v domácnosti ich rodičov, avšak z dôvodu, že sa jedná o ich otca, odmietli
vypovedať.

16. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení predloženom súdu 29.11.2017 uviedol, že žalobca nebol

vzatý do väzby a preto si väzbu nemohol zapríčiniť sám. Žalobca trval na skutočnostiach uvedených
v žalobe. Rozhodujúcou (podstatnou) skutočnosťou pre posúdenie zákonnosti resp. nezákonnosti
(nesprávnosti) postupu, resp. rozhodnutia prokurátora bol konečný výsledok trestného konania, t.j. či sa
naplnila domnienka orgánov činných v trestnom konaní, že určitá osoba spáchala trestný čin. Žiadne
osobitnérozhodnutie,ktorýmbybolatátonezákonnosťkonštatovanáalebodeklarovaná,sanevyžaduje.

Oslobodeniespodobžalobyvosvojejpodstatetotižneznamenáničiné,než,žepodozreniezospáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že odvolací súd žalobcu oslobodil
z dôvodu podľa ust. § 285 písm. b) Trestného poriadku, t.j. z dôvodu, že konanie žalobcu nemožno
kvalifikovať ako trestný čin, ale ako priestupok, avšak s prihliadnutím na uplynutie premlčacej doby

nie je možné vec postúpiť na priestupkové konanie, ani uvedená skutočnosť nič nemení na tom, že
podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o
začatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvinenia.Poukázalnarozhodovaciupraxsúdov-NálezÚstavného
súdu SR sp.zn. II. ÚS 25/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/183/2009.

17. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 9.2.2018 zotrvala na svojich pôvodných vyjadreniach.

18. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 28.2.2019 uviedla, že v plnom rozsahu sa pridržiava
podanej žaloby, pričom pokiaľ ide o bližšie odôvodnenie žaloby, opätovne poukázala na písomné
znenie žaloby a nad rámec žaloby poukázala na rozhodovaciu prax súdov v danej oblasti, t.j. oblasti

zodpovednosti štátu za škodu, pričom Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR v tejto oblasti prijali
záver, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným odsúdením, čo je aj prípad žalobcu, je tzv. špecifickým prípadom zodpovednosti štátu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Špecifickým je z toho dôvodu, že zákon vo svojich ustanoveniach
neupravuje tento prípad vzniku nároku na náhradu škody, avšak pre správnu interpretáciu zákona súdna

prax prijala záver, že nestačí vychádzať len z jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu možno
dospieť k záveru, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková
ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odčinená a z hľadiska
teleologického výkladu platí, že nemožno lipnúť na formálnom zrušení alebo zmene namietaného

nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky je potrebné vykladať extenzívne a to v tom
zmysle, že je dôležitý výsledok toho trestného konania, čo znamená, že ak došlo k zastaveniu trestného
stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody
vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a teda že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté apreto sa takýto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania posudzuje ako nárok na
náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. Uviedla, že pokiaľ ide o zákon č. 514/2003 Z.z., je
tu daná objektívna zodpovednosť za konanie orgánov. Toto znamená, že každá ujma musí byť odčinená.

Nadrámecjudikatúry,naktorúsmepoukazovalivžalobe,poukázalatiežnauznesenieNajvyššiehosúdu
SR sp.zn. 4Cdo/183/2009 zo dňa 30.11.2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Mcdo/15/2009 zo dňa
18.8.2010, nález Ústavného súdu SR z 13.12.2016 sp.zn. I ÚS 540/2016. Najdôležitejšie je posledné
uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré má právna zástupkyňa žalobcu k dispozícii, a to zo dňa 9.11.2017
sp.zn. 3Cdo/156/2017, kde je vlastne skutkovo obdobná vec ako v danom prejednávanom prípade a

kde Najvyšší súd SR komplexne zhodnotil doterajšiu judikatúru a prijal názor, ktorý žalobca prezentuje.

19. Poverený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Boli tu citované rozhodnutia viacerých súdov SR,

ktoré podporujú situáciu, kedy oslobodenie spod obžaloby v trestnom konaní automaticky zabezpečuje
náhradu škody obvineného v ďalšom konaní žalobcu. Ani sudcovská tvorba práva nemôže zasahovať
do zákona výkladom, ktorý je priamo v rozpore so znením zákona, čiže v tomto prípade v rozpore s § 6
ods.1 zákona č. 514 a ak by sa to pripustilo, tak takéto rozhodnutia súdov treba považovať jednoznačne
za arbitrárne. Zákon totiž neuplatňuje občiansko-právnu zodpovednosť za výsledok trestného konania,

pretože toto ani nepozná, ani neupravuje. Všeobecne nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné
rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené ako nezákonné príslušným orgánom. V tomto konaní
sa tak nestalo. Súd konštatuje, že skutky sa možno stali, ale on ich prekvalifikoval možno na priestupok,
ktorý už bol v tom čase rozhodovania súdu premlčaný. Treba si uvedomiť prečo to súd prekvalifikoval,
pretože jednoducho poškodená v trestnom konaní sa stala na záver trestného konania kvázi zlou

osobou, ktorá udala vlastného muža, prehovoril ju na to možno vlastný muž, vlastné deti, ktoré takisto
odmietli vypovedať v prípravnom konaní, teda po vznesení obvinenia a v podstate v trestnom konaní
vznikla situácia kedy nebol dostatok dôkazov na to, aby súd možno žalovaného uznal z trestných činov.
Keby vyšetrovateľ nezačal trestné stíhanie na základe iných podkladov, ktorých tu situácia priniesla
počas viac ako 30 dní na prelome rokov 2011/2012, tá situácia podľa výpovedí poškodenej trvala

niekoľkorokovajpredtým,všetcirodinnípríslušníciotomvedeli,trpelito,dokoncadcérysazdomácnosti
odsťahovali a vyvrcholilo to tým, že poškodená musela zavolať policajnú hliadku, zavolala rýchlu
zdravotnú pomoc, ktorá v podstate zasahovala na mieste a v tom prípade obvineného, v tomto prípade
žalobcu nejakým spôsobom spacifikovala. Keby vyšetrovateľ nevzniesol obvinenie a prokurátor by na
základe tých podkladov, ktoré mal v tom čase k dispozícii, sťažnosti obvineného vyhovel, dopustil by

sa minimálne nejakého disciplinárneho priestupku, ak nie trestného činu. Tvrdiť, že takéto rozhodnutie
prokurátorajenezákonnéjeúplnevtomtoprípadescestné.Žiadnymvýkladomaužvôbecnienazáklade
analógie preto nemožno reštriktívne formovať zákon a vykladať v prospech žalobcu. Žiadal žalobu v
plnom rozsahu zamietnuť.

20. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/196/2012 bolo zistené, že Okresná prokuratúra Zvolen
podala dňa 17.10.2012 na Okresnom súde Zvolen obžalobu pod sp.zn. 3Pv 22/12-46 zo dňa 16.10.2012
proti žalobcovi N. C., nar. X.X.XXXX, ktorý podľa žaloby mal spáchať pokračujúci zločin znásilnenia
podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona vo viacčinnom súbehu so zločinom obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm. d) Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a), písm. b) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods.1,
ods.2 písm. b) Trestného zákona.

21. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 1T/196/2012-429 zo dňa 12.9.2013 oslobodil obžalovaného N.
C., nar. X.X.XXXX spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp.zn. 3 Pv 22/12 zo dňa 16.10.2012,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

22. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 5To 143/13 zo dňa 13.5.2014 zrušil uvedený rozsudok
Okresného súdu Zvolen. Obžalovaného N. C. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen
sp.zn. 3 Pv 22/12 zo dňa 16.10.2012. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Banskej

Bystrici mal za preukázané, že obžalovaný N. C. sa voči svojej manželke dopustil v rozhodnom čase
konania, ktoré nemožno kvalifikovať ako trestný čin, ale iba ako priestupok, ktorý už nemožno postúpiť
na prejednanie príslušnému orgánu.23. Žalobca dňa 4.2.2016 podal na podacej pošte Zvolen 1 doporučene žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy adresovanú Generálnej prokuratúre SR
Bratislava. Celkove si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 6.016,33 Eur.

Súčasťou trestného spisu 1T/196/2012 je aj vyčíslenie trov konania, ktoré bolo predložené aj v tomto
spore. Trovy trestného konania predstavujú celkove sumu 3.016,34 Eur, z čoho odmena je 2.344,21
Eur, režijné paušály 131,07 Eur, cestovná náhrada 11,54 Eur, náhrada za stratu času 26,80 Eur a 20%
DPH zo sumy 2.513,62 Eur je 502,72 Eur. Trovy konania - trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované
v súlade s obsahom predloženého spisu 1T/196/2012. Do spisu boli ako listinné dôkazy predložené aj

faktúry a príjmové pokladničné doklady, ktoré preukazujú vyfakturovanie jednotlivých súm trov právneho
zastúpenia a zaplatenie týchto súm žalobcom právnemu zástupcovi žalobcu. Faktúrou č. VF 8/2012
zo dňa 17.1.2012 bola vyfakturovaná suma 200 Eur, faktúrou č. VF 59/2012 zo dňa 27.2.2012 suma
500 Eur, faktúrou č. VF 332-8/2012 zo dňa 15.10.2012 suma 120,72 Eur, faktúrou č. VF 2013/035 zo
dňa 11.2.2013 suma 69,16 Eur, faktúrou č. VF 2013/244 zo dňa 9.7.2013 suma 69,37 Eur, faktúrou
č. VF 2013/319 zo dňa 12.9.2013 suma 138,74 Eur, faktúrou č. VF 2014/091 zo dňa 12.3.2014 suma

69,65 Eur, faktúrou č. VF 2014/183 zo dňa 26.5.2014 suma 115,62 Eur, faktúrou č. VF 2016/09 zo dňa
22.1.2016 suma 1.733,07 Eur.

24. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

26. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 18 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

28. Podľa § 18 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

29. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

30. Podľa § 47 ods.2 ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to a podmienok

ustanovených zákonom.

31. Podľa § 2 ods.9 Trestného poriadku, každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na
obhajobu.32.PodľarozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/54/2011,akdošlokzastaveniutrestnéhostíhania
alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať

z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

33. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo/183/2009, v prípade posudzovania

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
postúpenie veci inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Postúpenie veci inému orgánu z dôvodu, že výsledky
trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo
spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného

stíhania a vznesení obvinenia. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania, je neskorší výsledok trestného konania.

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/194/2010, zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne
neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra

dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,

ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v
tomto prípade neviaže na nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

35. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/156/2017 zo dňa 9.11.2017 bolo zistené, že v čase

po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 MCdo 15/2019 Najvyšší súd SR nevydal rozhodnutie,
ktoré by v porovnaní s týmto rozhodnutím bolo založené na odlišných právnych záveroch. Z rovnakého
právneho záveru vychádzali rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 194/2010 z 30. marca 2011,
4 Cdo 54/2011 z 30. januára 2011, 7Cdo 145/2011 z 12. decembra 2012, 7Cdo 87/2012 zo dňa 19. júna
2013 a sp.zn. 7 MCdo 27/2012 zo dňa 19.2.2014. Tieto rozhodnutia spočívajú na právnych záveroch

zodpovedajúcich záverom ústavného súdu, ktorý v rozhodnutí zo 7. júla 2016 sp.zn. I. ÚS 320/2016
konštatoval, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania, a ktorý v
ďalšejčastisvojhorozhodnutiadodal,žepreposúdenienezákonnostirozhodnutia,resp.postupuorgánu

činného v trestnom konaní nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo
trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo
obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo

obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných
práv jednotlivca. Od publikovania judikátu R 37/2014 sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila
(nie je rozdielna) v tom, že vtedy, keď došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod
obžaloby (aj prejednávaný prípad), treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z
toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu

škodyspôsobenejzačatímtrestnéhostíhaniasapretoposudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobnej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je
neskorší výsledok trestného konania.

36. Uskutočneným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca N. C. bol rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To/143/2013 zo dňa 13.5.2014 oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Zvolen sp.zn. 3 Pv 22/2012 zo dňa 16.10.2012. Aj predtým bol žalobca oslobodený spod
obžaloby rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 1T/196/2012-429 zo dňa 12.9.2013. Podľa zrušeného
rozsudku Okresného súdu Zvolen došlo k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, lebo nebolo dokázané,že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
vyplýva, že k oslobodeniu žalobcu spod obžaloby došlo z toho dôvodu, že skutky, ktorých sa dopustil
nie sú trestným činom, ale sú len priestupkom. Žalobca predložením vyčíslenia trov obhajoby v trestnom

konaní 1T/196/2012 vyčíslil podrobne trovy obhajoby vo výške 3.016,34 Eur. S prihliadnutím na obsah
pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 1T/196/2012 bolo zistené, že trovy obhajoby boli
správne vyčíslené. Jednoznačne bolo preukázané aj zaplatenie vyfakturovaných súm žalobcom jeho
právnemu zástupcovi.

37. Žalobca si svoj nárok uplatnil na Generálnej prokuratúre SR so sídlom v Bratislave Žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Žiadosť zaslal doporučene
4.2.2016. Žalovaná odmietla vyplatiť požadovanú náhradu.

38. Súd dospel k názoru, že s prihliadnutím na výsledok trestného konania vedeného na Okresnom
súde Zvolen pod sp.zn. 1T/196/2012 vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 3.016,33 Eur,

ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia žalobcu v uvedenom trestnom konaní. Pri tomto súd
poukazuje na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu
Slovenskej republiky.

39.Ajvtomtokonaníjekonajúcisúdviazanýrozhodnutímvtrestnomkonaní.Pretoanivtomtokonanínie

je možné konštatovať, že žalobca sa dopustil trestného činu, keď žalobca bol spod obžaloby právoplatne
oslobodený. Súd preto podanej žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy
3.016,33 Eur.

40. Podľa § 517 ods.1 a ods.2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

41. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

42. Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

43. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6-
mesačnej lehoty od prijatia jeho žiadosti žalovanou, t.j. odo dňa 9.8.2016 do zaplatenia.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.

45. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.

a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý

odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú

v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).