Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118222482
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118222482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne:
Bc. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, N., právne zastúpená Advokátska kancelária
Prachová & Partners, s. r. o., so sídlom Miletičova 21, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 491
300, proti žalovanej: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. cesta XXXX/XX, F. F., právne zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s. r. o., so sídlom Kukučínova 20, Banská Bystrica, IČO:
47 246 731, o zaplatenie 4.800,-Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 20C/20/2018-66 zo dňa 04.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu,
ktoré jej j e p o v i n n á žalobkyňa zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej
inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o uloženie povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 4.800,-Eur (prvý výrok) a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v plnej výške voči žalobkyni, ktoré je povinná žalobkyňa zaplatiť v lehote

3 dní od vyhotovenia uznesenia o výške trov (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že okresný súd, vychádzajúc z ust. §451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“), článku 8, §151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.s.p.“), konštatoval skutkový stav, že predmetom
sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni, ktorá tvrdila, že omylom na účet žalovanej
bezhotovostným prevodom zaslala finančné prostriedky dňa 11.09.2017 vo výške 3.000,-Eur a dňa
14.09.2017 vo výške 1.800,-Eur; žalovaná sa bezdôvodne obohatila a na výzvu žalobkyni nereagovala.

Žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobkyne a uviedla vlastné skutkové tvrdenia; jej účet bol len
miestom, na ktorý žalobkyňa zaslala pôžičku pre jej otca. Skutočnosť, že so žalobkyňou uzatvoril ústnu
zmluvu o pôžičke na sumu 4.800,-Eur, ktorú mal vrátiť do konca roku 2018, v konaní potvrdil jej otec ako
svedok; so žalobkyňou sa kontaktoval telefonicky a číslo účtu dcéry jej poslal SMS - správou. Žalobkyňa
vedela, že ide o účet žalovanej - jeho dcéry.
Okresnýsúduzavrel,žežalobkyňapredložiladokonanialendôkazovykonaníúhradynaúčetžalovanej,
všetky jej ostatné tvrdenia zostali v polohe tvrdení bez unesenia dôkazného bremena; v spore teda

nepreukázala tvrdené skutočnosti; jej skutkové tvrdenia žalovaná poprela a preukázala dôvod zaslania
sumy 4.800,-Eur na jej účet. Pokiaľ žalobkyňa v spore tvrdila, že v Slovenskej sporiteľni vypísala
reklamáciu o tom, že vykonala omylom platbu, túto skutočnosť v žalobe ani neuviedla a nepredložila otom žiaden listinný dôkaz . Tiež v žalobe neuvádzala, že platbu mala vykonať na účet kamarátky, od
ktorej kupovala motorové vozidla, ani, že otcovi žalovanej odovzdala sumu 300,- Eur.
Svedok - otec žalovanej v spore potvrdil, že so žalobkyňou uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke celkom na

sumu 4.800,-Eur. Tieto skutočnosti žalobkyňa pri jeho výsluchu na pojednávaní nepopierala, preto mal
okresný súd za to, že žalovaná tvrdené skutočnosti preukázala.
Žalovanú nepovažoval za pasívne vecne legitimovanú stranu v spore, pretože nebolo preukázané, že
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §262 ods. 1 a §255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej

žalovanej priznal nárok na náhradu konania voči žalobkyni v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná.
Nesúhlasila s konštatovaním okresného súdu, že neuniesla dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti žalobca
je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené
právo. Žalovaný je povinný za predpokladu, že chce byť úspešný, v spore tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z toho vyplýva, že v spore nedokazuje iba žalobca, ale
v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia a dokazovania na
žalovaného. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka,
vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu
neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, neexistuje). V týchto

prípadoch dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Hlavnou myšlienkou negatívnej
dôkaznej teórie ako jedného z druhov obrátenia (presunu) dôkazného bremena je, že negatívne
skutočnosti sa nedokazujú. Pri dôslednom uplatňovaní tejto teórie je nositeľom dôkazného bremena
vždy tá procesná strana, ktorá tvrdí pozitívne skutočnosti. V okolnostiach konkrétneho prípadu je preto
potrebné dôkladne posúdiť, čo je po materiálnej stránke skutočným obsahom tvrdenia strany sporu. Z

tohto dôvodu sa v jednotlivom prípade musí skúmať, či určitú negatívnu skutočnosť je možné preukázať
prostredníctvom dôkazov, preukazujúcich iné pozitívne skutočnosti, ktoré by v konečnom dôsledku
potvrdzovali (preukazovali) neexistenciu určitej skutočnosti.
Dňa 11.09.2017 žalobkyňa bezhotovostným prevodom na účet žalovanej zaslala finančné prostriedky v
celkovej výške 3.000,-Eur a následne dňa 14.09.2017 bezhotovostným prevodom vo výške 1.800,- Eur.

Žalobkyňa od kamarátky kupovala motorové vozidlo, chcela ho kúpiť, ale nekúpila s tým, že vykonala
úhrady - zálohu na kúpnu cenu za vozidlo. Platila to na dvakrát, pretože nemala dostatok finančných
prostriedkov na účte. Keď sa od kamarátky dozvedela, že jej peniaze neprišli, navštívila spoločnosť
Slovenskásporiteľňa,a.s.,kdevypísalareklamáciu,ktorúsňouspísalazamestnankyňabanky;odpoveď
nedostala. Pokiaľ žalovaná uvádza, že medzi žalobkyňou a otcom žalovanej E. F. došlo k uzavretiu

zmluvy o pôžičke, nie je v možnostiach žalobkyne túto skutočnosť žiadnym spôsobom preukázať. V
kontexte uvedeného nie je zo strany žalobkyne možné preukázať neexistenciu zmluvy o pôžičke, t. j.
skutočnosť, ktorá sa nestala.
PoukázalanarozsudokKrajskéhosúduKošicesp.zn.3Cob112/2014zodňa25.11.2015,narozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, 6MCdo 17/2010 zo

dňa 28.03.2012, 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.2010. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konal v
rozpore a nad rámec zákona, keď žiadal žalobkyňu, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti, preto konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalovanáneuniesla
dôkazné bremeno tvrdenia, že medzi žalobkyňou a E. F. došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke a účet

žalovanej bol iba miestom plnenia.
Považovala postup okresného súdu za príliš formálny, čo je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Formalizmus okresného súdu spočíval v tom, že žiadny zákon nepodmieňuje možnosť domáhať sa na
súde vydania bezdôvodného obohatenia reklamáciou chybnej platby v banke a prílišný formalizmus

súdu prvej inštancie pri posudzovaní úkonov žalobkyne a jeho nadmerný tlak na dopĺňanie takých
náležitostí zo strany žalobkyne, ktoré zákon neukladá, v tomto prípade potvrdenie o reklamácii platby
má za následok, že v konaní zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva žalobkyne na
spravodlivý proces , garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Napriek vyššie uvedenému žalobkyňa spolu s odvolaním predložila doklad - reklamáciu - podanú
spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a. s. dňa 28.09.2017, ktorú sa jej t.č. podarilo dohľadať.
Poukázala na rozpor v tvrdeniach súdu prvej inštancie, ktorý na jednej strane uviedol, že žalobkyňa
nepreukázala tvrdené skutočnosti nepredložením listinných dôkazov, na druhej strane súdu prvejinštancie stačilo, že tvrdenia žalobkyne žalovaná poprela. Avšak žalovaná taktiež na podporu svojich
tvrdení nepredložila žiadne listinné dôkazy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto absolútne
ľubovoľné, čím porušil zásadu rovnosti strán sporu a akýmsi záhadným kľúčom vyhodnocoval váhu a

relevantnosť dôkazov. Na úkor žalobkyne súd prvej inštancie konal v rozpore s právom na spravodlivý
proces, navyše svoje rozhodnutie žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil.
Nezaoberal sa zaujatosťou jediného svedka v konaní, a to i napriek námietkam žalobkyne. Jediný
navrhovaný svedok v tomto konaní bol E. F., otec žalovanej, ktorý sa považuje v zmysle §116
Občianskehozákonníkazaosobublízkužalovanej.VtejtosúvislostipoukázalanarozsudokNajvyššieho

súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo 3577/2008 zo dňa 27.10.2010. Svedok vo svojej výpovedi uviedol,
že žalobkyňa mu požičala 4.800,-Eur, avšak pri dohode nikto nebol, bolo to cez telefón; peniaze
žalobkyňa vložila na účet žalovanej, ktorý jej poslal formou SMS - správy. Súd prvej inštancie bez
akýchkoľvek pochybností prijal výpoveď svedka ako vierohodnú, a to napriek skutočnosti, že ani svedok
na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ani výpis hovorov, ani výpis SMS -
správ. Túto výpoveď žalobkyňa z uvedených dôvodov považuje za tendenčnú a účelovú. Napriek tomu,

že žalobkyňa výpoveď navrhovaného svedka spochybňovala už vo vyjadrení zo dňa 15.03.2018, súd
sa s tvrdeniami žalobkyne žiadnym spôsobom nevysporiadal. Vzhľadom na takéto účelové správanie
súdu prvej inštancie má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobkyňa žalovanej na účet zaslala na dvakrát 4.800,- Eur. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaná nepoprela počas celého konania, že obdržala
finančné prostriedky vo výške 4.800,-Eur od žalobkyne, ide o nespornú skutočnosť v konaní. V zmysle
§451 ods. 1, 2, §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalovaná na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatila, pretože predmetnú sumu až do súčasnosti žalobkyni nevydala. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa omylom zaslala na účet

žalovanej 4.800,- Eur, pričom so žalovanou nie je a nikdy nebola v žiadnom právnom vzťahu, z čoho
vyplýva, že nemala žiadny dôvod, aby jej uvedenú sumu zasielala a žalovaná nemala žiadny dôvod,
pre ktorý by od žalobkyne mohla túto sumu požadovať. Žalovaná si bola vedomá toho, že táto suma jej
nemôže patriť; jej tvrdenia, že uvedenú sumu odovzdala svojmu otcovi a žalobkyňa si ju má vymáhať
od neho na základe údajnej zmluvy o pôžičke, nemôžu obstáť, pretože prijímateľom tejto sumy sa

bezdôvodne obohatila žalovaná, ktorá ju až následne poskytla svojmu otcovi.
Konanie má navyše v zmysle §365 ods. 1 písm. b) C.s.p. inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože okresný súd nepostupoval v súlade s §220 C.s.p. a svoje
rozhodnutie neodôvodnil dostatočne. Pri svojom rozhodovaní má súd vychádzať zo starostlivo zisteného
skutkového stavu veci; je potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil

právne nesprávne námietky účastníkov. Okresný súd vo veci dospel na základe vykonaných dôkazov
ku skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie rozsudku nie
je presvedčivé a nie je preskúmateľné. Poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn 6Sžo
65/2008 zo dňa 10.02.2009, 5Obdo 32/2013, 4MCdo 6/2013, 2MCdo 24/2012, 7Cdo 69/2013 a ďalšie.
Konaním súdu prvej inštancie tak došlo k zásahu do práv žalobkyne na súdnu ochranu a spravodlivý

proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia sťažil súd prvej inštancie
možnosť žalobkyni riadne sa voči argumentácii brániť v odvolacom konaní.
Na skutkovú a právnu argumentáciu, uplatnenú v priebehu konania, nereagoval okresný súd ústavne
konformným spôsobom, rozhodnutie súdu prvej inštancie je ľubovoľné, nepostupoval v súlade s

právnymi normami, platnými na území Slovenskej republiky a rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné. Okresný súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe na území Slovenskej
republiky. Poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ohľadom dôvodov súdnych
rozhodnutí (III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/2006, IV. ÚS 57/2014), ako aj na nález Ústavného súdu SR sp.zn.
IV. ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011 a ďalšie.

Vychádzajúc z článku 2 ods. 2 C.s.p. o právnej istote navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná náhradu trov konania vo
výške 100 %, resp. aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože ho považuje
za vecne správny a zákonný, pričom skutočnosti, uvádzané žalobkyňou v odvolaní, sú účelové a najmä,
už nie je možné v zmysle príslušných ustanovení C.s.p. na ne prihliadať. Poukázala v plnom rozsahu na
svoje ucelené písomné vyjadrenia ako aj ústne prednesy. S odkazom na článok 8 C.s.p. sú jednotlivéstrany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynu súdu. Žalobkyňa až na
súdnom pojednávaní po prvýkrát začala tvrdiť, že platbu, ktorá je predmetom ňou podanej žaloby,

mala vlastne vykonať na účet kamarátky, lebo kupovala motorové vozidlo. Tieto skutočnosti v rozpore
s predmetným ustanovením C.s.p. uvádzala žalobkyňa až na súdnom pojednávaní; ani v žalobe, tiež
ani v jednotlivých následných písomných podaniach nikdy takýto skutkový stav netvrdila. S odkazom
na §153 ods. 1 C.s.p. sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak

ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Žalobkyňa začala tvrdiť úplne iné skutkové okolnosti až na súdnom pojednávaní, neuplatnila
tento prostriedok procesného útoku ani v žalobe, ani v následnej písomnej reakcii na odpor žalovanej
sa o kamarátke a platbe na jej účet vôbec nezmieňovala. Na dôkaz, ktorý žalobkyňa až predložila v
rámci odvolacieho konania, pričom ho mohla predložiť či poukázať naň už v samotnej žalobe, resp. v
ďalšom svojom písomnom podaní, čo však neurobila, nie je možné prihliadať, pretože by to znamenalo

popretie vyjadrenej koncentračnej zásady.
Podľa §151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné. Podľa §151 ods. 2 C.s.p., ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Žalobkyňa v súdnom konaní dôkazmi nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti, ktoré žalovaná poprela,

a teda v konaní neuniesla dôkazné bremeno. Naopak práve žalovaná preukázala, z akého dôvodu na
jej účet bola zaslaná suma 4.800,-Eur, ktorej sa žalobkyňa domáhala titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. V konaní bol ako svedok vypočutý otec žalovanej, ktorý jednoznačne potvrdil, že so
žalobkyňou uzatvoril ústnu zmluvu o pôžičke, pričom iný dôkaz, ktorý by vyvrátil takéto jeho tvrdenie, v
konaní vykonaný nebol. Súd preto nemal inú možnosť ako žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pretože

žalovaná ani nebola pasívne vecne legitimovaná ako strana sporu.

4. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich vyjadreniach, zopakovala tvrdenia z odvolania a navrhla
odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej
náhradu trov konania.

5. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

6. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p. preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

7. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho skutkovými a právnymi závermi, na základe ktorých
správne žalobu v celom rozsahu zamietol, a ktoré logicky a zrozumiteľne zdôvodnil, vychádzajúc zo
správnej právnej úpravy a dostatočne zisteného skutkového stavu; jeho rozhodnutie je plne v súlade
s ustanovením §220 C.s.p.; nevykazuje znaky svojvôle ani arbitrárnosti, ako to namietala žalobkyňa v

odvolaní.

9. Podľa §451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,

ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Všeobecným zákonným predpokladom
vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je teda skutočnosť, že niekto sa obohatil na úkor iného a
obohatenie je bezdôvodné.V predmetnej veci žalobkyňa žiadala, aby súd žalovanej uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 4.800,-Eur, pretože žalovaná bez právneho dôvodu od žalobkyne na svoj účet prijala peňažné
plnenie, na ktoré nemala právny nárok. Je zrejmé, že žalobkyňa sa v súdnom konaní domáha

vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na osobitnú skutkovú podstatu vzniku bezdôvodného
obohatenia, vyjadrenú v ust.§ 451 ods. 2 OZ, t.j. žiada vydať majetkový prospech, ktorý žalovaná
nadobudla bez právneho dôvodu.
Majetkový prospech je získaný plnením bez právneho dôvodu vtedy, keď od začiatku plnenia medzi
spornými stranami absentuje právna skutočnosť (právny dôvod), na základe ktorej sa plní.

Zákonný predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia, t.j. plnenie bez právneho dôvodu v prospech
žalovanej, nebol preukázaný. Žalobkyňa síce tvrdila, že finančné prostriedky, o ktoré sa žalovaná na jej
úkor obohatila, mala v úmysle zasielať na účet svojej kamarátky, od ktorej mala kúpiť auto, resp. len
„omylom“ pre nesprávne číslo účtu peňažné prostriedky zasielala na účet žalovanej. Výpovede strán
sporu a svedka však svedčia pre opačný záver o tom, že na strane žalobkyne existoval právny dôvod
na plnenie v prospech žalovanej. Bolo preukázané, že žalobkyňa poskytla otcovi žalovanejX.XXX,-

EurX.XXX,-Eur finančné prostriedky ako pôžičku, ale vzhľadom na to, že tento nemal sám zriadený
účet v peňažnom ústave (vzhľadom na existenciu exekúcií prebiehajúcich na jeho majetok a vzhľadom
na potrebu zabezpečenia dokladu o poskytnutí finančných prostriedkov), sa s ním dohodla, že zašle
finančné prostriedky na účet žalovanej - jeho dcéry. Prijatie finančných prostriedkov vo výške 300,-Eur
od L. X.XXX,-Eur, označené ako platba za účelom pôžičky, síce žalobkyňa vysvetľovala, že išlo o platbu

za oblečenie, ktoré jej nedal, ktoré mienila od neho zakúpiť do butiku pre svoju dcéru, tieto skutočnosti
však už nijakým spôsobom nepreukazovala. Je opodstatnený záver, že bez dohody medzi žalovanou a
jej otcom, resp. akceptácie tejto dohody medzi žalobkyňou a otcom žalovanej by nedošlo k vyplateniu
finančných prostriedkov na účet žalovanej, ktorá mala vedomosť o existencii pôžičky. Preukázané
skutkové okolnosti svedčia o existencii dohody medzi žalobkyňou a otcom žalovanej a vylučujú právny

záver, že v danej veci boli naplnené znaky bezdôvodného obohatenia podľa §451 ods. 2 OZ. Možno
uzavrieť, že právny dôvod na strane žalobkyne existoval od začiatku, o čom okrem výpovedí svedka a
žalovanej svedčia aj listinné dôkazy, a síce platobný príkaz na úhradu v Slovenskej sporiteľni vo výške
1.000,-Eur, vo výške 1.800,-Eur a vo výške 2.000,-Eur (viď č.l. 8 až 10 spisu), pričom suma 2.000,-
Eur bola vložená na účet žalovanej vkladom v hotovosti; listinné doklady o splátke pôžičky od XXX,-

EuX.vo výške 150,-Eur dňa 08.12.2017 a vo výške 150,-Eur dňa 22.12.2017 (viď č.l. 26 p.v. a 27 spisu)
dosvedčujú pravdivosť tvrdenia svedka, hoci jeho nezaujatosť by mohla byť spochybnená vzhľadom
na blízky vzťah so žalovanou. Medzi sporovými stranami teda nešlo o plnenie, ktoré bolo uskutočnené
omylom, ale jednalo sa o plnenie, ktoré bolo založené na právnom vzťahu medzi žalobkyňou a otcom
žalovanej, čo nasvedčuje jedinému záveru, k akému napokon dospel aj okresný súd, že žalovaná v

spore nie je pasívne legitimovaná.

10. Okrem toho, ako správne poukázala vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná, žalobkyňa v podanej
žalobe tvrdila len, že finančné prostriedky zaslala žalovanej omylom, a preto ju vyzvala na vydanie
bezdôvodného obohatenia, avšak bezvýsledne; žalovaná hneď v odpore na vydaný platobný rozkaz

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.02.2018 sp.zn. 29Up/94/2018 uviedla, že finančné
prostriedky boli zaslané pre otca žalovanej žalobkyňou ako pôžička (ktorú tento v rámci svojich možností
spláca, hoci splatnosť bola dohodnutá do konca roka 2018) len z dôvodu, že tento nemal zriadený
bankový účet, na ktorý by mu ich mohla žalobkyňa zaslať a účet žalovanej bol len miestom plnenia na
základe vzájomnej dohody, preto namietla svoju pasívnu legitimáciu v spore. Žalobkyňa na uvedený

odpor reagovala popretím žalovanou tvrdených skutočností, pričom uviedla, že E. F. uhradil uvedené
platby na účet žalobkyne až potom, čo žalobkyňa niekoľkokrát osobne vyzvala žalovanú na vrátenie
bezdôvodného obohatenia; tieto skutočnosti tiež žalovaná vyvrátila a preukázala dokladmi o platbách
hotovostnými vkladmi po 150,-Eur jej otcom na účet žalobkyne (08.12.2017 a 22.12.2017) skôr, ako bola
zaslaná jej výzva (04.01.2018) na vrátenie bezdôvodného obohatenia .

11. Krajský súd podľa vykonaných dôkazov v spise mal preukázané vyššie uvedené skutočnosti;
strany sporu prítomné na pojednávaní dňa 04.10.2018, na ktorom okresný súd aj rozhodol odvolaním
napadnutým rozsudkom potom, čo vypočul svedka, nenavrhli už vykonať žiadne dôkazy a ani žiadne
ďalšiedôkazynepredložili;poukončenídokazovaniavzáverečnýchrečiachvzmysle§182C.s.p.zotrvali

na svojich vyjadreniach.
Žalobkyňa sa poznala s otcom žalovanej z dôvodu, že jej sprostredkoval dodávku tovaru - oblečenia,
ktoré mienila kúpiť pre svoju dcéru do butiku, opakovane sa stretli na jej výzvu. Tvrdeniu žalobkyne, že
v tomto čase mienila kupovať motorové vozidlo od kamarátky, ktorej meno neuviedla a neuviedla aniiné bližšie skutočnosti ohľadom tejto transakcie, a až v odvolacom konaní predložila doklad o reklamácii
mylnejplatbyvbanke, aniodvolacísúdneuveril;nadôkazpredloženýkodvolaniuvzhľadomnazákonnú
úpravu ustanovenia §366 C.s.p. neprihliadol.

Naopak, za vierohodné považoval tvrdenie žalovanej, podložené listinnými dokladmi - výpisom o
prijatých platbách. Okolnosti dohody o finančnej pôžičke medzi otcom žalovanej a žalobkyňou boli teda
v spore preukázané nielen výpoveďami žalovanej a svedka E. F., ale aj listinnými dokladmi - výpismi
z účtov o prevode finančných prostriedkov vo výške celkom 4.800,-Eur a následne vo výške celkom
300,-Eur.

Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa pri výsluchu svedka na pojednávaní prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne zisťovala od svedka len, prečo nebola uzavretá písomná zmluva o pôžičke,
na ktorú dostala odpoveď, že všetko bolo riešené telefonicky a tiež že svedok svojej dcére uviedol, že si
požičiava od žalobkyne finančné prostriedky, ktoré prídu na jej účet (viď č.l. 64). Žalobkyňa teda nijako
nepoprela tvrdenia o tom, že poskytla pôžičku otcovi žalovanej, na základe ktorej žalovaná poskytla
otcovi svoj účet v banke, na ktorý prijala od žalobkyne finančné prostriedky, ktoré vyplatila svojmu otcovi.

Medzi žalobkyňou a otcom žalovanej bola uzavretá konkludentná zmluva o pôžičke; pre tento zmluvný
typ zákon nepredpisuje písomnú formu a ani sa na nej zmluvné strany nedohodli, predmetom zmluvy
o pôžičke je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu
zmluvy musí vyplynúť aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí); keďže táto zmluva je
reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje skutočné odovzdanie predmetu pôžičky

veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne. Podstatné je to, že žalovaná nemohla od žalobkyne prijať finančné prostriedky na
svoj účet bez právneho dôvodu; v prejednávanej veci však žalovaná nie je pasívne legitimovaná, pretože
v skutočnosti išlo o zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a otcom žalovanej a účet žalovanej predstavoval
len platobné miesto plnenia.

12. Na uvedenom skutkovom základe okresný súd správne zamietol žalobu, pretože neboli naplnené
predpoklady vzniku bezdôvodného obohatenia podľa §451 Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a

to aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim, podľa
§387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255
ods.1C.s.p.podľapomeruúspechustránsporuvodvolacomkonaní.Žalovanábolavodvolacomkonaní

úspešná, a hoci o priznanie náhrady trov konania nežiadala, odvolací súd jej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ktoré jej vyplývajú zo spisu vzhľadom na skutočnosť, že je zastúpená právnym
zástupcom. O výške trov rozhodne okresný súd po vrátení veci.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá

veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods.2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C.s.p).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).