Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 10, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116223637
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116223637.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: OTP Banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovaným: 1. G. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom O., t.č. P., 2. C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX, o zaplatenie
11.259,57 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 7.699,69 eura
spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do 03.10.2016 vo výške 214,78 eura a úrokom z omeškania
vo výške 1% ročne zo sumy 7.699,69 eura od 04.10.2016 do zaplatenia, a to všetko do 75 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36% trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.10.2016, doručenou súdu dňa 24.10.2016, domáhal, aby súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.259,57 eura, úroky za obdobie do
03.10.2016 vo výške 3.668,07 eura, úroky z omeškania za obdobie do 03.10.2016 vo výške 214,78 eura,

úroky vo výške 10,90% p.a. zo sumy 11.259,57 eura od 04.10.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 1% p.a. zo sumy 11.259,57 eura od 04.10.2016 do zaplatenia, pričom plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a žalovanými uzatvorená
Zmluvaopoistenomotpidealúvereč.XXXXXXXXXXD..Vzmyslečl.X.bod2.Zmluvyoúverežalovaný
ako klient (dlžník) vyhlásil, že sa pred podpisom Zmluvy o úvere oboznámil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami OTP Banky Slovensko, a.s. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo (v
znení účinnom odo dňa 15.8.2011), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere a súhlasí s
nimi. V zmysle čl. I. bod 1 zmluvy o úvere žalobca poskytol v prospech žalovaných účelový klasický
spotrebiteľský úver v sume 14.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s príslušenstvom a
poplatkami podľa zmluvy o úvere. V zmysle čl. I. bod 2 zmluvy o úvere bol úver poskytnutý za pohyblivú
úrokovú sadzbu, stanovenú ako súčet základnej sadzby pre spotrebiteľské úvery prirážky vo výške 5,40
% p.a.. Prirážka je počas trvania celého úverového vzťahu nemenná. Základná úroková sadzba bola ku

dňu podpísania zmluvy stanovená vo výške 5,50%, t.j. výsledná úroková sadzba bola ku dňu podpísania
zmluvy stanovená vo výške 10,90% p.a. (bežný úrok), a to po odpočítaní poskytnutej zľavy vo výške
0,8% p.a. a 0,2% p.a. v zmysle čl. I bodu 2 ods. 2 a 3 Zmluvy o úvere. V zmysle čl. IV. bod 1 zmluvy o
úvere sa žalovaní zaviazali splatiť istinu úveru spolu s úrokmi v mesačných anuitných splátkach (anuitnásplátka zahŕňa splátku istiny, úroku, poplatok za vedenie úverového účtu a poplatok za zabezpečenie
poistenia), pričom splátky mali byť vo výške 250,62 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 25.12.2011.
Ďalšie splátky boli splatné k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Posledná splátka úveru mala

byť splatná dňa 25.11.2018. V zmysle čl. IV. bod 5 zmluvy o úvere bol žalobca oprávnený v prípade
omeškania žalovaných so splatením úveru alebo ktorejkoľvek splátky úveru, od nasledujúceho dňa po
dni splatnosti až do dňa skutočného zaplatenia splatnej pohľadávky účtovať zo splatnej, ale nesplatenej
sumy úveru okrem bežných úrokov aj úrok z omeškania, a to vo výške maximálne 8% p.a.. Podľa čl.
VIII. bod 1. písm. a), i) Zmluvy o úvere sa porušenie povinnosti žalovaných (dlžníkov) uhradiť svoje

splatné záväzky v termíne ich splatnosti, ako aj porušovanie ďalších podmienok uvedených v Zmluve
o úvere alebo súvisiacich zmluvách, považujú za podstatné porušenie zmluvných povinností. Podľa
čl. VIII. bod 2. písm. e), f) Zmluvy o úvere je žalobca pri podstatnom porušení zmluvných povinností
oprávnený o.i. vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred
termínomsplatnosti,akoajodstúpiťodZmluvyoúvere.Podľačl.VIII.bod5.Zmluvyoúvereboližalovaní
povinní vrátiť nesplatený úver spolu s úrokmi a s príslušenstvom najneskôr do desiatich kalendárnych

dní od dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy alebo oznámenia o vyhlásení úveru za splatný.
Žalovaní porušili Zmluvu o úvere tým, že nesplácali úver v zmysle podmienok dohodnutých v Zmluve
o úvere. Najstaršia neuhradená splátka úveru uplatnená žalobou je splátka splatná 25.10.2013. Za
účelom preukázania poskytnutia úveru žalovaným, ako aj za účelom preukázania splácania úveru
zo strany žalovaných, žalobca predkladá výpis z úverového účtu č. XXXXXXXX., na ktorom žalobca

vedie úver, za obdobie odo dňa poskytnutia úveru do 03.10.2016. Z výpisu z úverového účtu vyplýva,
že úver bol žalovaným poskytnutý dňa XX.XX.XXXX (k tomuto dňu je na výpise z úverového účtu
zobrazenéposkytnutie,t.j.čerpanieúveruasplátkapoplatkuzaposkytnutieúveru).Zvýpisuzúverového
účtu vyplýva, že žalovaný v prospech žalobcu od začiatku úverového vzťahu do podania žaloby za
účelom splatenia pohľadávky realizoval nasledovné úhrady, ktoré boli v prospech jednotlivých zložiek

pohľadávky (istina, úrok, úrok z omeškania, poplatky) započítané nasledovne: spolu žalovaní uhradili
6.300,31 eura, z toho suma 2.740,43 eura použitá na úhradu istiny, suma 2.672,48 eura použitá na
úhradu úrokov, suma 89,74 eura použitá na úhradu poplatkov, suma 797,66 eura použitá na úhradu
poplatkov. Vzhľadom na to, že žalovaní porušovali podmienky splácania úveru dohodnuté v Zmluve
o úvere, žalobca vyzval žalovaných na uhradenie dlžnej sumy. Keďže žalovaní aj naďalej porušovali

podmienky Zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný a žalovaní boli povinní uhradiť
záväzokvyplývajúcizoZmluvyoúveredo10dníododňadoručeniatohtovyhlásenia.Úverbolvyhlásený
za predčasne splatný s účinnosťou k 14.04.2014. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným je ku dňu
03.10.2016vcelkovejvýške15.142,42eura,ztoho:nesplatenáistinaúveru11.259,57eura,nezaplatený
úrok 3.668,07 eura, nezaplatený úrok z omeškania 214,78 eura, poplatky 0,- eur. Žalobca ďalej uviedol,

že celá pohľadávka zo Zmluvy o úvere voči žalovanému sa stala splatnou 15.04.2014 (deň nasledujúci
po dni nadobudnutia účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a k uvedenému dátumu bola
nesplatená istina úveru vo výške 11.958,10 eura. Najstaršia neuhradená splátka žalovaného uplatnená
žalobou je splátka splatná 25.10.2013. Úroky pohľadávky v zmysle čl. I bodu 2. Zmluvy o úvere sú vo
výške 10,90% p.a.. Úroky z omeškania žalobca žalovanému účtoval v období od 25.10.2013 (vrátane)

v zníženej výške 1% p.a.. Uplatnená istina vo výške 11.259,57 eura predstavuje rozdiel poskytnutej
istiny úveru vo výške 14.000,- eur a sumy 2.740,43 eura, ktorá predstavuje súčet úhrad žalovaného
započítaných na uhradenie istiny pohľadávky. Žalobca ďalej uviedol, že má voči žalovaným v zmysle
Zmluvy o úvere okrem bežného úroku v aktuálnej výške 10,90% p.a. (úrok v zmysle čl. I. bodu 2 Zmluvy
o úvere) aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy istiny v súlade s čl. IV. bod 5 Zmluvy o

úvere,atovovýškemax.8,00%p.a.,pričomrozhodnutímbankybolazníženásadzbaúrokuzomeškania
na výšku 1% p.a. až do zaplatenia. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o poistenom otp ideal úvere
č. 0002 2002 11 SUR zo dňa 25.11.2011, Všeobecné obchodné podmienky OTP Banky Slovensko,
a.s. , pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, Okamžitý (priebežný) výpis z účtu, Štatút
splatenia účtu.

3. Žalovaným v 1. a 2. rade bola žaloba s prílohami riadne doručená, k tejto sa nevyjadrili, dôkazy
neoznačili.

4. Dňa 28.06.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 22.06.2018, ktorým podľa obsahu

žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby. Uznesením č.k. 11Csp/141/2016-69 zo dňa 09.10.2018 súd
nepripustil zmenu žaloby, nakoľko žalovanými v konaní sú spotrebitelia (§ 294 CSP). Súd potom v
ďalšom konaní vychádzal zo skutkových tvrdení a petitu, ktoré sú obsiahnuté v žalobe.5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, ako aj výsledkami elektronickej lustrácie
žalovaných v 1. a 2. rade v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni a výsluchom žalovaného (§ 295
CSP), keď na pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu rozsudku pojednával v neprítomnosti žalobcu a
žalovanej v 2. rade, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, pričom
zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako spoludlžník uzavreli
dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poistenom M. ideal úvere č. XXXX XXXX XX D., na základe ktorej žalobca
poskytol žalovaným účelový úver vo výške 14.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 %,
RPMN vo výške 13,95 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 11,66 %. Úver bol v zmysle čl. II. ods.

1. zmluvy určený na financovanie nákladov spojených s obnovou/rekonštrukciou nasledovných objektov
- zariaďovacie predmety nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v rodinnom dome súp.č. XXX v obci O..
X. sa zaviazali splácať úver v 84 mesačných splátkach vo výške 250,62 eura, pričom prvá splátka bola
splatná dňa 25.12.2011 a posledná splátka dňa 25.11.2018. Celková čiastka, ktorú musia dlžníci zaplatiť,
bola uvedená vo výške 21.332,06 eura. Keďže žalovaní skutkové tvrdenie žalobcu nepopreli, v konaní

nebolo sporným, že z dôvodu, že žalovaní porušovali svoju povinnosť riadne splácať úver, žalobca úver
predčasne zosplatnil ku dňu 14.04.2014. Žalovaní na predmetný úver podľa nepopretého skutkového
tvrdenia žalobcu zaplatili celkom sumu 6.300,31 eura.

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej

výške.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom
nie sú:

d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo
výstavba nehnuteľnosti.15. Podľa § 2 písm. d), g), h), i) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona
sa rozumie
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov

patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

16. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 19 ods. 1 až 4 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ročná percentuálna
miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. (1) Na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie

a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom. (2) Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť

svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere. (3) Ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu
poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej
výpočtu,vychádzasaprivýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzba
spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. (4)

18. Podľa Prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.:

I. Základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok

a poplatkov na strane druhej

Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom
základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu
splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'
suma Ck (1 + X) - tk = suma Dl (1 + X) na -Sl
k=1 l=1Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,
- k je číslo čerpania, preto 1 ? k ? m,
- Ck je výška čerpania k,
- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého

nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,
- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,
- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej
splátky alebo platby poplatkov.

Poznámky:

a) Čiastky zaplatené obidvoma zmluvnými stranami v rôznom čase nemusia byť rovnaké a nemusia byť
zaplatené v rovnakých intervaloch.

b) Začiatočný dátum je dátum prvého čerpania.
c) Intervaly medzi dátumami použitými pri výpočtoch sú vyjadrené v rokoch alebo v zlomkoch roka.
Rokom sa rozumie 365 dní (alebo 366 dní pri priestupných rokoch), 52 týždňov alebo 12 rovnakých
mesiacov. Rovnakým mesiacom sa rozumie mesiac, ktorý má 30,41666 dní (t. j. 365/12), bez ohľadu
na to, či je rok priestupný, alebo nie je.

d) Výsledok výpočtu sa vyjadruje s presnosťou aspoň na jedno desatinné miesto. Ak sa hodnota číslice
na nasledujúcom desatinnom mieste rovná alebo je väčšia ako 5, číslica na danom desatinnom mieste
sa zvýši o jeden.
e) Táto rovnica sa dá prepísať pomocou jedného súčtu a pojmu tokov (Ak), ktorý bude kladný alebo
záporný podľa toho, či vyjadruje výbery alebo vklady v obdobiach 1 až k, a vyjadrený v rokoch, t. j.:

n
S = suma Ak (1 + X) na tk
k=1

S je súčasný stav tokov; ak je cieľom zachovať rovnováhu tokov, táto hodnota bude nulová.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (2)

21. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

26. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalobca ako veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 25.11.2011 zmluvu o úvere, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 14.000,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90%,

RPMN vo výške 13,95% a priemernou hodnotou RPMN vo výške 11,66%, pričom celková suma, ktorú
musia dlžníci zaplatiť, bola uvedená vo výške 21.332,06 eura. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v
84 mesačných splátkach vo výške 250,62 eura, pričom prvá splátka bola splatná dňa 25.12.2011 a
posledná splátka dňa 25.11.2018. Z dôvodu porušovania povinnosti žalovaných splácať úver riadne,
žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 14.04.2014, ktoré skutkové tvrdenie žalobcu v konaní nebolo

sporným. Žalovaní na predmetný úver zaplatili celkom sumu 6.300,31 eura, ktoré skutkové tvrdenie
žalobcu žalovaní nepopreli, keď zároveň nepreukázali, že by na zmluvu uhradili viac.

28. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.),
keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a
žalovaní vystupovali ako spotrebitelia, pretože im bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali

má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný
zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a
zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy

(v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje len na vzťahy založené
po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny predpis,
ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretia

veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

29. Súd mal za to, že v prípade úveru poskytnutého žalovaným nešlo o úver, ktorého účelom by bolo

nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti (§ 1
ods. 3 písm. d) ZoSÚ). Súd pritom poukazuje na čl. II. ods. 1. zmluvy, podľa ktorého bol úver určený na
financovanie nákladov spojených s obnovou/rekonštrukciou zariaďovacích predmetov nachádzajúcich
sa v rodinnom dome, z čoho dôvod na aplikáciu ustanovenia § 1 ods. 3 písm. d) ZoSÚ nevyplýva.Predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy bolo preto potrebné posudzovať podľa príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

30. Žalobca a žalovaní uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovaným
spotrebiteľský úver a žalovaní sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené

zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).
Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky
250,62 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky
istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie

jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na
ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky
a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa
a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno

nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a
poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy)jetedainformovaniespotrebiteľa,abyvedelrozlíšiť,akáčasťsplátkybudepoužitánaistinu,úrok
a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná

zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. V zmluve tiež chýba náležitosť
v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný
údaj uvádzal vo všeobecných obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu,
že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne

v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je. Ďalej je v zmluve nesprávne uvedená náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený vo výške 21.332,06 eura. Tento údaj však ani
nezodpovedá násobku výšky splátky a počtu splátok (250,62 eura x 84) vrátane poplatku za spracovanie
úveru (280,- eur), a zároveň nezohľadňuje poplatky za zabezpečenie poistenia (9,44 eura mesačne),

hoci bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť (viď označenie zmluvy, ako aj čl. VI. zmluvy), a preto
mali byť poplatky zahrnuté do celkovej čiastky (§ 2 ods. 1 písm. h) a g) ZoSÚ)), z ktorých dôvodov nie je
možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje
v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne
uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento údaj je uvedený vo výške 13,95%, avšak táto

hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ uvedený v
odseku 18. odôvodnenia rozsudku, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 14,60%.
Súd mal za to, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie
(viď. § 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), nakoľko poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaní
nemali možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia (viď označenie zmluvy, ako aj čl. VI. zmluvy). Keďže v

zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa (správny údaj je vyšší), nastáva dôsledok v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

31. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným považuje v

zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za
bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru
(a to ako vyčísleného, tak ani uplatneného po zosplatnení), poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných
poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaných. K
poplatkom za zabezpečenie poistenia súd ešte uvádza, že v zmluve o úvere v časti, ktorá ani nebola

individuálne dojednaná, sa ani neuvádza, že žalovaní prejavujú vôľu uzavrieť poistnú zmluvu, pričom
túto majú uzavrieť len samotným podpisom zmluvy o úvere, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
a preto ani nemožno mať za preukázané platné uzavretie poistnej zmluvy.32. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,

že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko

z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti

a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“ V prípade totožného žalobcu a obdobnej úverovej zmluvy súd
poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/402/2017 zo dňa 23.07.2018.

33. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit

Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
správneho údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a tiež neuvedenie správnej RPMN,
ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle,

že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak
zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a neuvedenie správnej RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva
považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že
zákon o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

34. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V takom prípade totiž

musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú

o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9

ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnaveč.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom

contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona

len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

35. V prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovaným považuje
v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za

bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru,
poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po
odrátaní plnenia zo strany žalovaných. Keďže žalovaní z poskytnutého úveru vo výške 14.000,- eur
zaplatili celkom sumu 6.300,31 eura, ktorú bolo potrebné započítať iba na istinu, súd im vo výroku I.
rozsudkuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovispoločneanerozdielnezostávajúcusumuvovýške7.699,69

eura a vo zvyšku žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

36. Súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie spoločne a nerozdielne, pretože išlo o ich spoločný
záväzok zo zmluvy o úvere, a teda vystupujú voči žalobcovi ako solidárni dlžníci. K uvedenému súd
poukazuje na úvodnú časť zmluvy, v zmysle ktorej sú žalovaní v 1. a 2. rade solidárnymi dlžníkmi („V

prípade viacerých osôb na strane dlžníka sú tieto osoby zaviazané spoločne a nerozdielne.“). Súd pritom
pri určení spôsobu zaviazania žalovaných nebol viazaný petitom žaloby, keď pri zmene spôsobu plnenia
oproti navrhovanému nejde o prekročenie žalobného petitu, nakoľko žalobcovi nebolo priznané viac ako
žiadal. Súd pritom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Co 2/1998 uverejnené v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 51 ročník 1998, podľa ktorého súd nie je viazaný návrhom žalobcu,

aby žalovaným bola uložená povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne, pričom uvedený záver
dovolacieho súdu platí podľa názoru tunajšieho súdu aj opačne.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd

SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na

ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

38. Keďže žalovaní v 1. a 2. rade peňažný záväzok včas a riadne nesplnili, vznikol žalobcovi nárok
požadovať od žalovaných popri plnení istiny vo výške 7.699,69 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok
vyčíslený v žalobe, a to od 25.10.2013 do 03.10.2016 spolu v celkovej sume 214,78 eura. Uvedenú
sumu úrokov z omeškania súd žalobcovi priznal, keď žalovaní omeškanie s jednotlivými splátkami ani

sumu vyčísleného úroku z omeškania ku dňu 03.10.2016 nespochybnili, a zároveň žalobca pri výpočte
vychádzal z nižšieho úroku z omeškania ako mal nárok (namiesto 8,50% ročne - 1% ročne), keď s
poukazom na prechodné ustanovenie § 10c v spojení s § 3 ods. 1 (v znení účinnom do 31.01.2013)
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. by mal žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Okrem vyčísleného úroku z omeškania vo výške
214,78 eura súd žalobcovi priznal následne aj úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy dlžnej
istiny 7.699,69 eura od 04.10.2016 (deň po vyčíslení úroku z omeškania) do zaplatenia. Žalobca si i tuuplatnil úrok z omeškania v nižšej výške ako mal nárok, nakoľko však súd nemôže prekročiť žalobu a
priznať viac, súd žalobcovi priznal iba uplatnený úrok z omeškania.

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v časti o zaplatenie
sumy 7.699,69 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do 03.10.2016 vo výške 214,78 eura a
úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.699,69 eura od 04.10.2016 do zaplatenia, preto jej
vo výroku I. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

41. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaných, a sociálnej
situácii žalovaných vyplývajúcej z výsledkov elektronickej lustrácie žalovaných v Registri obyvateľov a

Sociálnej poisťovni (žalovaný v 1. rade má dve vyživovacie povinnosti a je bez príjmu; žalovaná v 2.
rade má štyri vyživovacie povinnosti a príjem má vo forme materských dávok vo výške 506,90 eura),
určil súd žalovaným na splnenie dlhu dlhšiu lehotu splatnosti, a to 75 dní od právoplatnosti rozsudku.

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 7.699,69 eura s príslušenstvom,
z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 68% a hrubý úspech žalovaných 32%, a teda konečný čistý
úspech žalobcu je 36% (68-32). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovaným
spoločne a nerozdielne na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 36% trov
konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil

dôvod na postup podľa § 257 CSP, pričom samotná zlá sociálna situácia žalovaných takýmto dôvodom
sama o sebe nie je. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pri zamietnutí
žaloby v časti príslušenstva súd na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu,
nakoľko príslušenstvo nebolo samostatným predmetom konania. Súd pritom podporne poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací
súd uviedol, že „súd prvej inštancie ... pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu
vyčísloval výšku priznaných úrokov z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup
by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len
príslušenstvom istiny, pri posudzovaní miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania

prihliadať.“ O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).