Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. apríl 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203820
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818203820.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobcu: STELLES s.r.o.,

IČO: 51 140 292 so sídlom Nedožery - Brezany, V. B. Nedožerského 118/165, právne zastúpený:
advokátska kancelária smith&smith legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Panenská 24 proti žalovanej: S..
M. G., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom J. - G., V. B. J. XXX/XXX, občan SR, zastúpená: Z.. H. V.,
narodená X.X.XXXX, trvale bytom G., N. XXXX/X, občan SR o určenie platnosti kúpnej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalobca so žalovanou
je platná. V odôvodnení uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom spoluvlastníckych podielov k pozemkom,

evidovaným na LV č.XXXX, XXXX, XXXXX, B., 10XXX a XXXXX, vedených Okresným úradom
Prievidza, katastrálnym odborom pre katastrálne územie K. a na LV č. XXXX a XXXX, vedených
Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor pre katastrálne územie I. X.. Žalobca predmetné
spoluvlastnícke podiely na pozemkoch nadobudol kúpnou zmluvou z 11.12.2017, ktorú uzavrel ako
kupujúci so žalovanou ako predávajúcou. Pozemky, ku ktorým žalobca nadobudol spoluvlastnícke
podiely sú považované za spoločné nehnuteľnosti v zmysle § 8 zák.č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách. Na predmetných pozemkoch hospodári a správu predmetných pozemkov vykonáva

Horský komposesorát, pozemkové spoločenstvo K., so sídlom E. 3, K., F.: XX XXX XXX, ktorý má
postavenie pozemkového spoločenstva podľa zák.č. 97/2013 Z.z.. Podľa § 9 ods. cit. zákona platí, že
ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti prevádza svoj spoluvlastnícky podiel, musí ho ponúknuť na
predaj ostatným spoluvlastníkom podielov spoločnej nehnuteľnosti prostredníctvom výboru, ak o podiel
neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe. Platia pritom všeobecné
ustanovenia o predkúpnom práve a podľa § 140 Občianskeho zákonníka ustanovenia § 9 ods. 7
zák.č. 97/2013 neplatia, pokiaľ sa jedná o prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti na osobu, ktorá

už je podielovým spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Stanovy Horského komposesorátu v znení
Doplnku č. 1 upravujú predkúpne právo ostatných podielových spoluvlastníkov v ustanovení ods. 6
článku 3 rovnako ako § 9 ods. 7 zák.č. 97/2013 a teda platí, že ak má člen Horského komposesorátu
záujem previesť svoj podiel k pozemkom, ktoré Horský komposesorát spravuje , uplatní sa § 140
Občianskeho zákonníka. Člen Horského komposesorátu je teda povinný ponúknuť ostatným členom na
predaj svoj podiel, ak ho má záujem predať, aby si títo ostatní členovia mohli uplatniť predkúpne právo.
Uvedené však neplatí, ak má člen Horského komposesorátu záujem predať svoj podiel na pozemkoch

spravovaných Horským komposesorátom na tretiu osobu, ktorá je vo vzťahu k predávajúcemu členovi
blízkou osobou. Blízkou osobou určite fyzickej osoby môže byť aj právnická osoba, pokiaľ by táto
fyzická osoba dôvodne považovala ujmu, ktorú utrpí určitá právnická osoba sa svoju vlastnú. Fyzická
osoba, ktorá je jediným spoločníkom s.r.o. bude každú ujmu predmetnej spoločnosti považovať za svojuvlastnú. S ohľadom na to, že prostredníctvom svojej 100% majetkovej účasti v predmetnej s.r.o. realizuje
dotyčná fyzická osoba ako spoločník dispozíciu so svojim majetkom, dotkne sa každá strata či iná ujma
takejto spoločnosti výrazným spôsobom tiež fyzickej osoby, ktorá je jej spoločníkom a to o to viac, že

táto osoba je jediným spoločníkom tejto s.r.o. a teda prípadný nepriaznivý ekonomický alebo iný stav
dopadá len na dotyčnú fyzickú osobu. Preto je zjavné, že s.r.o., ktorá má len jedného spoločníka je
nutné považovať za blízku osobu takéhoto jediného spoločníka, nakoľko každú ujmu jednoosobovej
s.r.o. bude jej jediný spoločník dôvodne považovať za svoju vlastnú. Podľa vyššie uvedeného teda
člen Horského komposesorátu nie je povinný ponúknuť ostatným členom na predaj svoj podiel, ak ho

má záujem predať s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je prevádzajúci člen Horského komposesorátu,
nakoľko takáto osoba je blízkou osobou dotyčnému členovi Horského komposesorátu a teda pri takomto
prevode podielu na spoločnej nehnuteľnosti nemajú ostatní členovia predkúpne právo k prevádzanému
spoluvlastníckemu podielu na spoločnej nehnuteľnosti. Žalovaná je jedinou spoločníčkou a konateľskou
žalobcu, ktorý nemá žiadnych tichých spoločníkov. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzali žalobca a
žalovaná s ohľadom na vyššie uvedené z východiska, že žalobca je blízkou osobou žalovanej a teda

táto nemá ako podielový spoluvlastník pozemkov voči ostatným podielovým spoluvlastníkom pozemkov
povinnosť ponúknuť týmto ostatným podielovým spoluvlastníkom svoj spoluvlastnícky podiel na predaj.
Žalobca a žalovaná sa prostredníctvom tretej osoby obrátili aj na Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR so žiadosťou o metodické usmernenie vo veci. Po potvrdení názoru o statuse
žalobcu a žalovanej ako blízkych osôb uzavreli žalobca a žalovaná kúpnu zmluvu, na základe ktorej

došlo k prevodu podielov na pozemkoch do vlastníctva žalobcu, na čo reagoval Horský komposesorát
listom z 12.04.2018 označeným ako ,,Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu“, ktorým sa
Horský komposesorát dovolával relatívnej neplatnosti Kúpnej zmluvy, keď podľa názoru komposesorátu
malo dôjsť k protiprávnemu postupu žalovanej tým, že previedla podiely na pozemkoch na žalobcu,
čím mala porušiť predkúpne právo iného člena Horského komposesorátu. Žalobca s týmto názorom

nesúhlasí, pretože žalovaná svojim postupom neporušila žiadne práva ostatných spoluvlastníkov,
nakoľko ostatní podieloví spoluvlastníci pozemkov k prevádzaným podielom nemali predkúpne právo.
Horský komposesorát pritom nie je subjektom, ktorý by bol oprávnený bez ďalšieho sa domáhať určenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, nakoľko nie je spoluvlastníkom pozemkov a teda nemá predkúpne
právo. Horský komposesorát však žalobcu neuznáva ako vlastníka podielov na pozemkoch a tvrdí

neplatnosť kúpnej zmluvy, preto žalobca pociťuje odôvodnenú potrebu určenia, že kúpna zmluva nie je
relatívne neplatným právnym úkonom ale naopak platným právnym úkonom.

2.Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 15.01.2019, doručeným súdu dňa 17.01.2018.
Uviedla, že tvrdenia žalobcu nenamieta, tieto sú pravdivé. Súhlasí s tvrdením žalobcu, že je blízkou

osobou žalobcu z dôvodu, ktorý žalobca uvádza v žalobe a aj podľa nej ostatní podieloví spoluvlastníci
predmetných nehnuteľností nemali predkúpne práva k prevádzaným podielom. Žalobca podľa nej má
naliehavý právny záujme na určení kúpnej zmluvy ako platnej a rovnaký naliehavý záujem na takomto
určení má aj žalovaná, pretože aktuálny stav považuje za stav právnej neistoty. Tretí subjekt totiž
svojim konaní bráni žalobcovi vo výkone jeho práv, čím poškodzuje žalobcu aj žalovanú a takémuto

protiprávnemu konaniu by malo byť zabránené práve rozhodnutím súdu, ktorý určí predmetnú kúpnu
zmluvu za platnú. Žalovaná s podanou žalobou súhlasila.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu opakovane uviedol, že zotrváva na žalobe, tak ako bola

súdu písomne podaná. Žalovaná sa prostredníctvom svojej zástupkyne pridržala svojho písomného
vyjadrenia k žalobe a s podanou žalobou súhlasila.

4.Následne súd po otvorení pojednávania vykonal dokazovanie prednesmi strán sporu, oboznámením
obsahu podanej žaloby a ostatných listinných dôkazov v súdnom spise. Na základe takto vykonaného

dokazovania zistil podstatný skutkový stav, ktorý následne aj právne posúdil podľa nižšie citovaných
ustanovení zákonov. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené z dôvodu, že dospel k záveru, že žalobný
návrh trpí nedostatkom naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

5.Podľa čl. 8 zák.č. 160/2015 Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), strany sporu sú povinné

označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.6. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

7. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

8. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

9.Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

12. Súd podľa čl.17 základných princípov CSP postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

13. Žalobný petit vymedzuje rámec konania pred súdom a súčasne podmieňuje aj spôsob, ako o
právach a povinnostiach sporových strán má súd rozhodnúť. Takto vymedzeným návrhom je súd
viazaný. Zásada ,,každý nech si stráži svoje práva“ v civilnom sporovom konaní vyžaduje od strán sporu

starostlivé zváženie v akom rozsahu a akým spôsobom a najmä ochrany akých práv sa mieni podanou
žalobou domáhať.

14.Súd v prvom rade zisťoval, či má žalobca naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe v
zmysle ustanovenia § 137 CSP.

15. Vo všeobecnosti platí, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že na požadovanom určení
je naliehavý právny záujem. S poukazom na § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvy a iné právne
úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Procesná povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).

16.Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu a žalovanej, že je daný naliehavý právny záujem na
určení, že kúpna zmluva zo dňa 11.12.2017 nie je relatívne neplatným právnym úkonom a je platným
právnym úkonom. V kontexte procesnej prípustnosti predmetnej žaloby súd poukazuje na dôvodovú

správu k § 137 CSP, podľa ktorej toto ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb. V
písmene c) a d) § 137 CSP je zakotvená nová koncepcia, ktorá rozlišuje medzi klasickou určovacou
žalobou o určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d), z čoho súd vyvodil, že CSP zásadne nepripúšťa
určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žaloby o určenie právnej skutočnosti za
podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu; za takýto predpis však nemožno považovať Občiansky

zákonník. Súd na základe vyššie uvedeného preto žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení zamietol. Z ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva,
že ak sa zamieta žaloba pre nedostatok vecnej legitimácie, je vylúčené sa súčasne zaoberať žalobou
vo veci samej. Na záver súd dodáva, že v prípade, ak by aj súd žalobe vyhovel a určil by, že kúpna
zmluva zo dňa 11.12.2017 je platným právnym úkonom, takýto rozsudok by nemal žiadne účinky voči

tretím osobám, ktoré neboli účastníkmi konania.

17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Plný úspechžalovanej znamená, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, preto súd priznal žalovanej
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.