Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/288/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224001
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117224001.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/
X, D. E. A., o zaplatenie 1.069,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Žilina, č. k. 17Csp/154/2017-88 zo dňa 18. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, v ktorom žalobu o zaplatenie úroku 154,90 eur zamietol a vo
výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponecháva rozsudok nedotknutý.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.069,60 eur zastavil, žalobu žalobcu
o zaplatenie úroku 154,90 eur zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania.
2) Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny
vzťah na základe zmluvy o bežnom účte. Súd nezistil, že by právne predpisy priznávali banke alebo

inej osobe nároky titulom nepovoleného prečerpania, resp. debetného zostatku na účte. V konaní
nebolo zároveň preukázané, že by medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní
účtu. Záväzky nemôžu vniknúť len tým, že banka vytvorí debetný stav na účte, ktorý dokonca ani
neumožňujeprečerpanie,alelentým,ženapríkladmajiteľúčtuneuhradípoplatkynavedenieúčtu.Podľa
výpisu z účtu súd zistil, že žalovanému boli účtované úroky, hoci nebol preukázaný žiadny vzťah zo
zmluvy o úvere alebo o pôžičke, neboli preukázané dohody, podľa ktorých by sa prípadné neuhradené
platby považovali za požičané prostriedky a pod. Žalobca tak v konaní neuniesol bremeno tvrdenia,

nakoľko v žalobe uvedený opis rozhodujúcich skutočností spočívajúci na tvrdení, že žalovaný sa dostal
do nepovoleného prečerpania, je nepostačujúci. I keď predmetom konania po čiastočnom späťvzatí
žaloby zostal úrok vo výške 154,90 eur, z uvedeného vymedzenia nie je zrejmé, z akých jednotlivých
(v zmysle presnej špecifikácie) nárokov pozostáva suma, z ktorej nárok na zaplatenie úroku žalobca
uplatňuje. Súd pritom nie je povinný preskúmavať výpisy z informačného systému žalobcu a iniciatívne
im prisudzovať konkrétnu skutkovú i právnu kvalifikáciu. Inými slovami, je procesne neprípustné, aby
žalobca svoju povinnosť opísania rozhodných skutočností a povinnosť tvrdenia nahradil v žalobe

odkazom na pripojené listinné dôkazy. Listinné dôkazy, na ktoré žalobca v žalobe odkazuje, slúžia len
a výlučne na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.069,60 eur
späť z dôvodu úhrad žalovaným, z ktorého dôvodu súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s ust. §
145 ods. 2 CSP. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobcamal v konaní úspech čiastočný v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre správanie sa žalovaného
a žalovaný mal úspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Preto ani jednej strane nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

3) Proti tomuto rozsudku v zamietavej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby
súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe. Mal za to, že má nárok na úrok 28
% ročne, nakoľko zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať
údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Naopak podľa § 18

ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej
sadzbe, čo aj urobil zverejnením výšky úrokovej sadzby v úrokovej výveske na web stránke.

4) Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že odvolanie považuje za neopodstatnené, nakoľko súd konanie
zastavil a on svoje záväzky zaplatil.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku, v ktorom žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd konanie zastavil),
odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

6) Pokiaľ išlo o meritum veci a skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne
posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany
odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal

súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ tento nepriznal žalobcovi nárok na
úroky 28 % ročne, nakoľko nebolo preukázané, že by si žalobca a žalovaný individuálne takýto úrok
dojednali. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie takéhoto úroku priamo v spotrebiteľskej

zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami a z ktorej by
bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade nepovoleného prečerpania účtu.
8) Odvolací súd poukazuje na to, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorou bol pre žalovaného zriadený osobný účet, je zmluvou spotrebiteľskou. V
zmysle zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

mohol žalobca účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými
stranami individuálne dojednané.

9) Pokiaľ ide o argument žalobcu, že podľa § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch postačuje,
aby informoval spotrebiteľa o úrokovej sadzbe na trvanlivom médiu. Predmetné ustanovenie nerozlišuje

medzi povoleným a nepovoleným prečerpaním bežného účtu, vzťahuje sa na oba tieto inštitúty, pričom
neustanovuje, že banka má voči klientovi pri nepovolenom prečerpaní nárok na všetky plnenia, o ktorých
jej toto ustanovenie ukladá klienta informovať, čo treba považovať za konzekventnú povinnosť banky.
Navyše toto ustanovenie jednoznačne uvádza, že veriteľ je povinný spotrebiteľa informovať pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu. Pokiaľ teda poukázal na to, že na svojej webstránke

má tieto informácie uvedené, musel odvolací súd konštatovať, že takéto informovanie nie je možné
považovať v zmysle zákona za dostačujúce na účely ust. § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže sú to iba všeobecné, neadresné informácie pre každého, kto stránku navštívi. Nie je zrejmé, či
žalovaný navštívil alebo navštevuje niekedy stránku žalobcu.

10) Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
CSP, nakoľko odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, úspech mal žalovaný, má tento aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).