Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/955/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215563
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712215563.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zast.spoločnosťouFridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,

Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy na odvolanie navrhovateľa zo dňa 01. 04. 2015 proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/76/2012-126 zo dňa 28. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu a odporkyni právo
na náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol:
„Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen.
V návrhu uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6115518) navrhol písomným

podaním spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len
„Exekučný poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných
dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 6115518 dlžníkom: W. E., nar.
XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci číslo: „EX 9955/2009“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky

efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom
ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie,

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,
aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými

titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že navrhovateľ disponuje exekučnými titulmi, ktorými
súrozsudkyStálehorozhodcovskéhosúduvzmysleZákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,v
znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieaždňa16.08.2010(konaniezačalodňa5.10.2009)
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 315 dní). Doplnil, že na

označenie exekučnej veci používa všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd
mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom
súde. Nesprávny úradný postup Exekučného súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala Exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil na to, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil

vecný posun v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia.
Dôvodil, že viackrát žiadal Exekučný súd o informáciu o stave exekučného konania a spísal sťažnosti
na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo veci také úkony, ktoré mali smerovať
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania on nachádzal, čo je základným

účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda činí sumu 125,- Eur (na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,- Eur, na
udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových urgencií

adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na Exekučnom súde 15,-Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v
sume 580,86 Eur (55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a to na základe
aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok: 12 mesiacov

v roku = 55,- Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods. 1 Zákona č.
514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh na súd.
Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 9C 75/2012-15 zo dňa 12.12.2012 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen sp. zn. 9C 75/12, 9C 76/12, 9C 77/12, 9C 78/12, 9C 79/12, 9C 80/12, 9C
81/12, 9C 82/12, 9C 83/12 s tým, že konanie sa bude viesť pod spoločnou spisovou značkou sp. zn. 9C
75/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2013.

Uznesením č.k. 9C 75/2012-141 zo dňa 28.01.2015 súd vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 9C 75/2012
vylúčil na samostatné konanie. Zároveň rozhodol, že veci vedené pred Okresným súdom Zvolen sp.zn.
9C 76/2012, 9C 77/2012, 9C 78/2012, 9C 79/2012, 9C 80/2012, 9C 81/2012, 9C 82/2012, 9C 83/2012,
ktoré boli Okresným súdom Zvolen spojené na spoločné konanie a vedené pod spoločnou sp.zn. 9C75/2012 sa ďalej budú viesť pod spoločnou sp.zn. 9C 76/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.3.2015.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 18.12.2014, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 k
spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený, žiadala
ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä

odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že
dôkazné bremeno znáša sám.
Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný
súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou Exekučného
súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS

366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho, kto iný ako oprávnený v
exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a
záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená
škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku.
Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto momente nie je jasný ani titul nároku

na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať,
že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie „ považuje „ žiadosť o informáciu o stave
konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa
23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému
súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr.
Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných ustanovení tohto
zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verenej moci

môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na
príslušnýorgán)opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Predbežnéprerokovanienárokuje
zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho konanie
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Odporkyňa ďalej informovala súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná
odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol
ochotný uviesť dátumy, kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú

škodu, neuviedol, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti),
ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou
kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok

navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné
podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci:l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutohoabymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,
ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo

vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto súvislosti
poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011. Pokiaľ
ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011
poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor

SR. Preto argumentácia navrhovateľa je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná a
nepravdivá a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej
dikcie § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia
v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí

exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §
41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je
možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem

toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov odporkyňa má zato, že nie

je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pri tom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

( napr. I ÚS 41/02). Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani
existenciu prieťahov v konaní. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových

okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie po l5-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3
rokoch od momentu uplynutia l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j.

3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné poukázať natú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1
Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku

poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný
behvecí. Nazákladeustálenýchdefiníciískutočnejškodyaušléhoziskunavrhovateľdoposiaľneuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a
zároveňodporkyňazastávanázor,ženavrhovateľomuvedenúpaušalizáciuvecnýchnákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie

je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporkyňa upriamila pozornosť na
skutočnosť, že navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácií, teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými

úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného systému vznikala navrhovateľovi

bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporkyňa za účelové. Na základe týchto
skutočností je odporkyňa toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,
tu odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických

osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
NS ČR sp.zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom

zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcimzadosťučinením.Uvedenéznávrhunevyplývaaztohtodôvodunepovažujezapreukázaný

tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch.
V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie
§ 17 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v
ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou

vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie

Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa

článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad
Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa
tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej

veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie
a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkovéhopredaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z
popísanéhojezrejmé,ženavrhovateľajehopraktikysúvnímanéverejnosťounegatívne,bolipredmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve

podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vzhľadomnauvedenémázato,že
navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods.

3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa(akospoločnostisnegatívnoupovesťouvyužívajúcouneprijateľnépodmienky),minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa
ustálenejsúdnejpraxepríčinnásúvislosť,akoďalšípredpokladvznikuzodpovednostizaškodujepriama

väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
V postupnom slede javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.
Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti,
ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by navrhovateľovi

vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných
konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp. zn. 9C 76/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 580,86 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere
č. 6115518 dlžníkom: W. E., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor

pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 9955/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o
žiadosti súdneho exekútora až dňa 16. 08. 2010 (konanie sa začalo dňa 5.10 2009), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 315 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 77/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody

v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1023,42 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6780018 dlžníkom: H. J., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 5120/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 25.11.2011 (konanie sa začalo dňa 19.5.2010), teda

bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 555 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 78/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody
v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1137,75 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6115690 dlžníkom: D. P., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 3119/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 29.11.2011 (konanie sa začalo dňa 22.3.2010), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 617 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 79/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody
v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 1067,68 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115789 dlžníkom: I. T., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10522/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20.2.2012 (konanie sa začalo 21.7.2010), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 579 dní.V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 80/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 676,75 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 6780093 dlžníkom: O. M., nar. XX. XX. XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 8488/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010 (konanie sa začalo dňa 14.8.2009), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 367 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 9C 81/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 413,06,-Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6115994 dlžníkom: D. G., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10581/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 02.03.2011 (konanie sa začalo dňa 21.07.2010),

teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 224 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 9C 82/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v
sume125,-Euranemajetkovejujmyvsume486,82Eur,ktorámumalavzniknúťvsúvislostisexekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere

č. 6116129 dlžníkom: D. T., nar XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX10634/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnejvecirozhodolo
žiadosti súdneho exekútora až dňa 11.04.2011 (konanie sa začalo dňa 21.07.2010), teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 264 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 9C 83/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody
v sume 125,-Eur a nemajetkovej ujmy v sume 335,61,- Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6116347 dlžníkom: H. H., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdnyexekútorpridelilregistráciouexekučnejvecičíslo:EX13653/2010.Exekučnýsúdvtejtoexekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 17.02.2011 (konanie sa začalo dňa 19.08.2010),
teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 182 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci ešte pod sp.zn. 9C 75/2012 súd nariadil pojednávanie na deň 28.01.2015. Na
toto pojednávanie sa nedostavil žiadny z volaných účastníkov ani ich zástupcov, pričom tak právny
zástupca navrhovateľa ako i odporkyňa mali doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne
a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila odporkyňa podaním zo dňa 23.l.2015, doručeným
tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu v ten istý deň o l4:33 hod. z dôvodu svojich kapacitných

a personálnych možností vzhľadom na značný počet pojednávaní po celom území SR v obdobných
konaniach s odporcom a s ohľadom na hospodárnosť konania a predpokladaný postup navrhovateľa,
ktorý sa tiež pojednávaní v obdobných veciach nezúčastňuje, pričom odporkyňa sa pridržala svojich už
zaslaných vyjadrení vo veci.
Dňa 23.1.2015 o 16:08 hod. prostredníctvom e-mailu bolo doručené podanie na navrhovateľa, ktorý

týmto zaslal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach,
ktoré navrhla predložiť SR-Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010. O tomto návrhu rozhodol súd uznesením
zo dňa 28.l.2015 sp.zn.9C 76/2012-122 tak, že tento návrh zamietol. Bližšie zdôvodnenie procesného
postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p, vec

na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu,
ktorým mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu
Exekučného súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom
(neoznačeným), spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol,
len žiadal vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú
založené pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, sosídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu

neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. V
návrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy

Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp.zn. 20Er/1083/2009, 20Er/1207/2010, 20Er/852/2010 20Er/766/2010, 26Er/388/2009,
13Er/880/2010, 21Er/1476/2010, 24Er/977/2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1083/2009 (EX 9955/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej:Q.E., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa

02.11.2009. Dňa 4.11.2009 bol vyšším súdnym úradníkom vyzvaný súdny exekútor, aby do 7 dní vyzval
oprávneného na predloženie zmluvy o úvere č.6115518 zo dňa 20.8.2008 a doručil ju Okresnému súdu
Zvolen spolu so všetkými relevantnými prílohami tejto zmluvy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
rozhodcu v rozhodcovskom konaní. Dňa 14.1.2010 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie súdneho
exekútora JUDr. Krutého k výzve, v ktorom uviedol, že oprávnený sa na základe rozhodnutí niektorých

krajských súdov rozhodol, že on ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere
k návrhu na vykonanie exekúcie a ani v priebehu exekučného konania. Vzhľadom k tomu on právneho
zástupcu oprávneného nevyzval na predloženie daného dokumentu. Uznesením č.k. 20Er/1183/2009-
l5 zo dňa 11.3.2010 Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu oprávnený, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava podala

odvolanie, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa l2.5.2010.Následne exekučný spis bol predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní. Uznesením č.k. 12CoE/282/2010-23 zo dňa
8.9.2010 odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli
právoplatnosť dňa 7.2.2011. V exekučnom spise sa nachádza žiadosť o informáciu o stave konania/
podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu-prieťahy v konaní, ktoré bolo doručené dňa 4.3.2010.

Uznesením sp.zn. 20Er/1083/2009-30 zo dňa l.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.10.2011.

Z exekučného spisu sp.zn. 20Er/1207/2010 (EX 5120/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: H. J., XX.X.XXXX. XXX/XX, XXX XX C.,

IČO: 41 874 854. Tento došiel dňa 24.6.2010. Dňa 19.5. 2011 vyšší súdny úradník požiadal súdneho
exekútora aby tento vyzval právneho zástupcu oprávneného na doplnenie návrhu o zmluvu o úvere/
o zmenku, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom č.k. 12168/09 zo dňa 29.3.2010.
Dňa 20.6.2011 bola na tunajší súd doručená odpoveď oprávneného na výzvu súdu, keď v prílohe
tohto listu zaslali zmluvu o úvere č.6780018, ktorej súčasťou boli aj všeobecné podmienky poskytnutia

úveru a pokiaľ ide o zmenku uviedli, že v čase uzavretia zmluvy t.j. 6.6.2008 zabezpečovací inštitút v
podobe zmenky nebol súčasťou zmluvy o úvere. Uznesením č.k. 20Er/1207/2010-13 zo dňa 18.7.2011
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči
tomuto uzneseniu oprávnený, spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava podala odvolanie dňa 2l.11.2011.
Následne Exekučný spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní. Uznesením

č.k. 16CoE/28/2013-37 zo dňa 18.4.2013 odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.
Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24.4.2014. Uznesením č.k. 20Er/1207/2010-51 bolo
exekučné konanie zastavené. V exekučnom spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 20.8.2012, z
ktorého vyplýva, že dňa 6.8.2012 bola podaná sťažnosť vo veci sp.zn. 20Er/1207/2010 sťažovateľom
Pohotovosť s.r.o. Bratislava na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola vedená pod Spr 2099-15/12 a bola

vybavená dňa 20.8.2012 ako dôvodná predsedníčkou súdu (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
pôvodne pod sp. zn. 9C/77/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/852/2010 (EX 3119/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: D. P., nar. XX.XX.XXXX. Tento

došiel dňa 26.04.2010. Uznesením č.k. 20Er/852/2010-8 zo dňa 16.5.2011 exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu
nebolo podané odvolanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.8.2014. Uznesením
č.k. 20Er/852/2010-26 zo dňa 05.11.2014 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudloprávoplatnosť dňa 30.12.2014. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o
informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní. ( exekučná vec sa týka
nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 9C/78/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 28Er/766/2010 (EX 10522/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej :Q. T., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 30.09.2010. Dňa 30.09.2010 vyšší súdny úradník vyžiadal od Stáleho rozhodcovského súdu
k nahliadnutiu k rozhodcovskému rozsudku č.k. SR 22262/09 zmenku vystavenú dňa 5.11.2008.

Dňa 22.11.2011 bola prostredníctvom e-mailu na tunajší súd doručená žiadosť asistentky predsedu
predsedníctva Stáleho rozhodcovského súdu o predĺženie súdom stanovenej lehoty na predloženie
spisového materiálu z dôvodu administratívnej a technickej náročnosti pri vyhľadávaní archivovaných
spisov. Dňa l0.3.2011 bola na tunajší súd doručená odpoveď Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle
ktorého v prílohe zaslal predmetné písomnosti na CD nosiči. Uznesením č.k. 28Er/766/2010-29
zo dňa 5.4.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie a predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.9.2012. Uznesením č.k. 28Er/766/2010-32 zo dňa 04.12.2012 bolo exekučné
konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2012. V exekučnom spise sa
nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 9C/79/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 26Er/388/2009 (EX 8488/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: O. M., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa
25.9.2009. Dňa 26.10.2009 bol súdny exekútor JUDr. Krutý vyšším súdnym úradníkom požiadaný, aby
vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby predložil súdu zmluvu o úvere č.6780093 uzatvorenú s

povinným na nahliadnutie. Dňa 30.11.2009 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie súdneho exekútora
JUDr. Krutého k výzve súdu, v ktorom uviedol, že oslovil oprávneného aby priamo súdu predložil
zmluvu o úvere, pričom táto výzva bola zo strany oprávneného pri ich osobnom stretnutí vrátená s
odôvodnením, že oprávnený sa vzhľadom na stanovisko prezentované v rozhodnutiach niektorých
krajských súdov rozhodol, že on, ani jeho právny zástupca nebudú predkladať súdom zmluvu o úvere k

návrhu na vykonanie exekúcie, ani v priebehu exekučného konania. Dňa l3.l.2010 bol súdny exekútor
JUDr. Krutý požiadaný vyššou súdnou úradníčkou, aby vyzval oprávneného, aby súdu predložil na
nahliadnutie rozhodcovský spis vo veci žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava proti žalovanému O. M. ( SR
07395/09) . Dňa 29.1.2010 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie súdneho exekútora JUDr. Krutého
k výzve súdu, v ktorom oznámil, že súdny exekútor ani oprávnený nedisponujú rozhodcovským spisom

sp.zn. SR 07395/09, nakoľko tento nepredstavuje obligatórnu súčasť návrhu na vykonanie exekúcie,
resp. exekučného titulu podľa exekučného poriadku a z tohto dôvodu ho súdny exekútor ani nemôže
vyžadovať od oprávneného. Dňa 22.3.2010 bol vyšším súdnym úradníkom vyzvaný Stály rozhodcovský
súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. aby súdu zaslal na nahliadnutie rozhodcovský spis SR
07395/09. Dňa 6.4.2010 bola na tunajší súd doručená odpoveď na žiadosť Stáleho rozhodcovského

súdu, z ktorej vyplýva, že tento zasiela v prílohe vo fotokópii zmluvu o úvere. Uznesením č.k.
26Er/388/2009-16 zo dňa 20.5.2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu oprávnený spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
Bratislava podala odvolanie dňa 15.7.2010. Následne exekučný spis bol predložený odvolaciemu
súdu na rozhodnutie o tomto odvolaní. Uznesením č.k. 1CoE/88/2010-26 zo dňa 21.12.2010 odvolací

súd napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
7.2.2011. Uznesením č.k. 26Er/388/2009-39 zo dňa 23.9.2011 bolo exekučné konanie zastavené,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.3.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť
oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná
vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 9C /80/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 13Er/880/2010 Okresného súdu Žiar nad Hronom (EX 10581/10 súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: D.
G., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 09.09.2010. Uznesením
č.k. 13Er/880/2010-8 zo dňa 7.2.2011 Okresný súd v Žiari nad Hronom ako exekučný súd žiadosť

súdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Vočitomutouzneseniunebolo
podané odvolanie a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2011. Uznesením č.k.
13Er/880/2010 zo dňa l.4.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 26.4.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o staveexekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní ( exekučná vec sa týkala nároku navrhovateľa
pôvodne pod sp.zn. 9C/81/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1476/2010 (EX 10634/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: D. T., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 30.09.2010. Dňa 2.11.2010 bol vyšším súdnym úradníkom požiadaný Stály rozhodcovský súd
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. o zaslanie zmenky v čitateľnej forme na nahliadnutie k
rozhodcovskému rozsudku č.k. SR 22276/09. Dňa 10.11.2010 bola na tunajší súd doručená žiadosť

o predĺženie lehoty Stálym rozhodcovským súdom o 30 dní z dôvodu administratívnej a technickej
náročnosti pri vyhľadávaní a zabezpečení archivovaných spisov. Uznesením č.k. 21Er/1476/2010-28
zo dňa 1.3.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie a predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.4.2011. Uznesením č.k. 21Er/1476/2010-47 zo dňa l8.7.2012 bolo exekučné
konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2012. V exekučnom spise sa

nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na
prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 9C/82/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/977/2010 (EX 13653/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: H. H., nar. XX.XX.XXXX. Tento

došiel dňa 26.11.2010. Uznesením č.k 24Er/977/2010-10 zo dňa 16.12.2010 exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Voči tomuto uzneseniu
nebolo podané odvolanie a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2011. Uznesením
č.k. 24Er/977/2010-21 zo dňa 23.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.9.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o

informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní ( exekučná vec sa týka
nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 9C 83/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.

nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to

na navrhovateľovi.
Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej

moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v

súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto

predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).
Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je

protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §

18 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná

súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému
rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna

zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
Zanesprávnyúradnýpostupmožnovovšeobecnostipovažovaťporušeniepravidiel,ktorésúpredpísané
právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.

s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej
moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi
alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna
úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú zanesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah
do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť,

že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov
alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov
škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 9C
76/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť

dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo

postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy
nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských

komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských

komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už

nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.

II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Vo všetkých prípadoch exekučných vecí súd

preskúmaval materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.
Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady
exekučných konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy a v ktorých došlo k zamietnutiu žiadostí súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu Exekučného súdu.
K tomuto treba doplniť, že 15 dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite

preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky
len voči osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu

exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny
exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44
ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania
exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona

povinnosť pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený
domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými
mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto
bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie

listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné
a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých
exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku,
resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovských
rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej správnosti predložených exekučných

titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské
rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď
potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana
(spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo
dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.
10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013,
sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn.

IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010
Pohotovosť, s.r.o. proti O. P., zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani
v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by
zakladal nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o

sťažnostiach na prieťahy v konaní nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva,
a ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia. Síce v jednom prípade sa v spise nachádza
úradný záznam o tom, že bola riešená zo strany správy súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola
vybavená ako dôvodná a súdna tajomníčka bola upozornená na potrebu konať vo veci plynulo, avšak
súd konštatuje, že táto sťažnosť v predmetnej veci sp.zn.20Er/1207/2010 bola podaná až dňa 6.8.2012 s

tým, že uznesenie exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa l8.7.2011 s tým, že spis nebol
predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní oprávneného, keďže v tom čase sa opakovane
vykonávala lustrácia pobytu povinného, ktorý bol na dvoch rôznych adresách neznámy a odvolanie sa
mu podarilo doručiť až dňa 20.8.2012.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je
správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po lehote,
keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Vo všetkých exekučných
veciach k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu bolo potrebné dokladať ďalšie listiny, preto nebolomožné v 15 dňovej lehote od podaní žiadostí objektívne o žiadosti rozhodnúť. V mnohých exekučných
veciach tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania žiadané osoby o predloženie dokladov boli
nečinné, resp. výslovne odmietli tieto doklady doložiť, prípadne až po urgenciách boli potrebné doklady

na rozhodnutie doložené. Navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby
bol v neistote, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla.
Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu
SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom

autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať materiálne.
Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod

odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola

úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol

sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,

môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že

úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadnetrovykonanianevznikli,aanizosúdnehospisupreodporkyňu nevyplývajúžiadnetrovykonania.“

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Vytýkal súdu procesné chyby a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu zrušil a vec tomuto vrátil na opätovné prejednanie.

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento cielene nenapáda skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa, namieta však procesné pochybenia, ktoré majú spočívať v prvom rade v tom, že súd
vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, že súd neuskutočnil ústne

pojednávanie a ďalej vytýka skutočnosti, ktoré sa predmetného rozsudku okresného súdu vôbec
netýkajú. Z uvedeného je zrejmé, že ide o formulárovo podané odvolanie bez ozajstnej snahy
splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore prispieť k urýchlenému a zákonnému a
spravodlivému rozhodnutiu vo veci.

Vyjadrenie podané nebolo.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Z odvolania navrhovateľa vyplýva, že tento nenapáda správnosť konkrétnych záverov okresného súdu

a nepredkladá konkrétne argumenty, ktoré by okrem zrozumiteľného odôvodnenia rozsudku okresného
súdu vyžadovali ďalší rozbor.

Okresný súd tak isto jasne a zrozumiteľne odôvodnil aj svoj procesný postup. Odvolací súd nepovažuje
ani v tomto smere za zmysluplné opakovať jasné, zrozumiteľné a argumentačne správne dôvody
okresného súdu.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.