Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011969
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117011969.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Michala
Antalu a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému E.. S. W., nar. XX.X.XXXX v E.,
pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 2
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 16. mája

2019 odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín podané v neprospech obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. novembra 2018, sp. zn. 3T/103/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. novembra 2018, sp. zn. 3T/103/2017 bol obžalovaný
E.. S. W. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Trenčíne pod

sp. zn. 1Pv 40/17 zo dňa 07.08.2017 pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1
písmeno b), písmeno e), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona na skutkovom
základe, že

minimálne od augusta 2015 až do 12.01.2017 prenasledoval svoju bývalú manželku, E.. I. W. a to takým

spôsobom,žeaspoňjedendeňvtýždnikráčalzaňoupoulici,fotilsiju,smialsajej,ohrozovaljunaceste,
vytláčal ju z chodníka, fyzicky ju napádal, sledoval ju a svojho syna Ľ.Z., narodeného XX.XX.XXXX,
keď išli na bicykli, autom úmyselne jazdil v takej blízkosti E.. I. W. a ich spoločného syna mal. Ľ. Z.
narodeného XX.XX.XXXX tak, že títo viackrát spadli na obrubník alebo cez otvorené okienko sa ich
snažil zhodiť, sledoval E.. I. W. pri nakupovaní a cestou domov z nákupov a pokrikoval na ňu, prípadne
na ňu trúbil autoklaksónom, postával pred vchodom bytového domu, kde E.. I. W. býva a túto sledoval

z krovia, prípade na ňu čakal priamo pred vchodom, alebo medzi domami, a to konkrétne dňa:

- 01.12.2015 okolo 15.40 hodine v potravinách NS Družba v Trenčíne E.. S. W. išiel pomedzi regále za
E.. I. W., kde ju schytil za rameno, vykríkol na ňu, načo sa E.. I. W. zľakla a z potravín ušla,
- 20.04.2016 okolo 07.50 hodine ráno čakal obvinený pred bytovkou E.. I. W.,
- 05.07.2016 okolo 21.00 hodine E.. I. W. išla z Kauflandu v Trenčíne po ulici O. domov, obvinený išiel

oproti nej autom a keď ju zbadal začal na ňu trúbiť a vykrikovať z auta a následne odišiel,
- 31.08.2016 vo večerných hodinách čakal obvinený E.. I. W. medzi domami a priblížil sa k nej, načo E..
W. rýchlo išla smerom k susedovi a obvinený odišiel,
- v mesiaci september 2016 v ranných hodinách pri ceste do práce obvinený čakal pri vchode do bytovky
schovaný za kríkmi na E.. I. W.,
- 02.10.2016 a 09.10.2016 sledoval E.. I. W. a maloletého syna Ľ.Z., narodeného XX.XX.XXXX cestou

na plaváreň,- 27.11.2016 o 08.30 hodine na T. ulici v Trenčíne počas toho, ako E.. I. W. išla na bicykli na plaváreň
s maloletým synom Ľ.Z., narodeným XX.XX.XXXX ich obvinený začal autom pri evanjelickom kostole
vytláčať až na obrubník, následkom čoho spadli,

- 01.12.2016 okolo 15.30 hodine na námestí sv. Anny v Trenčíne išiel priamo oproti E.. I. W. tak, že ak
by sa táto neuhla E.. S. W. do nej vrazí
- 11.12.2016 opätovne pri cukrárni Muk na Braneckého ulici v Trenčíne vytláčal autom z cesty E.. I. W.
a maloletého syna Ľ.Z., narodeného XX.XX.XXXX, ktorí išli na bicykli a títo spadli,

pričom týmto svojím konaním obvinený E.. S. W. ustavične vydával svoju bývalú manželku E.. I. W. do
neustáleho strachu a napätia, bála sa vychádzať z domu, keďže ju obvinený sledoval a psychicky aj
fyzicky napádal a to napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/52/2012 zo dňa
01.07.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín č.k. 23To/92/2014-777 zo dňa 17.09.2014
bol E.. S. W. právoplatne odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 odsek 1 písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3

roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu
spočívajúceho v príkaze nepriblížiť sa k E.. I. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia E.. I. W. mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych
orgánov o stykoch obvineného s maloletými deťmi A.Z. a Ľ. Z., kde tieto obavy u poškodenej pretrvávajú
aj v súčasnej dobe,

pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení,
teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného

prokurátorka pre nesprávnosť výroku o oslobodení obžalovaného E.. S. W., t. j. výrokov o vine a treste.

Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania uviedla nasledovné:

Je pravda, že viaceré dielčie skutky obžaloby sa stali len za prítomnosti svedkyne poškodenej,

bez prítomnosti iných osôb. V takom prípade je potrebné poukázať na nepriame dôkazy, ktoré boli
zabezpečené v prípravnom konaní a oboznámené v rámci oboznamovania listinných materiálov,
prípadne ako výpovede svedkov, ktorým sa svedkyňa poškodená zverila. Ide o najbližšiu rodinu, teda
jej otca, s ktorým má svedkyňa poškodená blízky vzťah. Nielen v rámci prípravného konania ale aj v
konaní na súde svedok O.. D. G. uviedol, že bol svedkom neprimeraného správania sa obžalovaného k

maloletémuQ.amal.I.,keďmudetihovorili,žesasnímstretnúťnechcú,taksaimvnucoval.Svedoktiež
uviedol, že dcéra - svedkyňa poškodená mu veľa krát rozprávala, že ju bývalý manžel -obžalovaný všade
sleduje, každú nedeľu na plaváreň. Povedala mu aj o skutku, kedy na Palackého ulici v Trenčíne išiel
obžalovaný zase za nimi (za svedkyňou poškodenou a mal. I.). Svedkyňa poškodená so synom išli na
bicykloch a obžalovaný im vbehol do cesty a museli zosadnúť a ísť pešo. Uviedol, že je ťažké sa vyjadriť

ku tomu, kedy obžalovaný svedkyňu poškodenú a vnukov sleduje. Toto je neustále, každodenne. Nedá
sa to pamätať. Aj v máji a júni 2016 ich po ceste do školy s chlapcami obžalovaný prenasledoval, každý
deň a poobede zo školy tiež. Maloletý Q. bol priamym svedkom niektorých skutkov, a to konkrétne keď
obžalovaný jeho a svedkyňu poškodenú vytláčal autom z cesty, keď oni išli na
bicykli. Samosudkyňa považuje toto vyjadrenie maloletého, ako aj svedkyne poškodenej za vymyslené,

a to len z dôvodu, že výpovede svedkov sa odlišujú v tom, či z bicykla spadli alebo len museli zoskočiť.
Je potrebné si uvedomiť, že tak ako sa uvádza aj v samotnej obžalobe, obžalovaný sa dopúšťal takého
konania opakovane, pričom len niektoré prípady sa podarilo si svedkyňou poškodenou zaznačiť. Je
viac ako pochopiteľné, že s výrazným časovým odstupom si svedkovia sčasti odporujú v následku
vytláčaniaobžalovaným.Naopak,tuzdôrazňujempravdivosťtvrdenísvedkamaloletéhoakoajsvedkyne

poškodenej a absolútne vylučujem akési naučenie fráz u maloletého. V prípade, ak by bol maloletý
ovplyvnený matkou a mal by naučené výrazy či tvrdenia, nedošlo by k čiastočným rozporom v ich
výpovediach. V prípravnom konaní bol zabezpečený znalecký posudok znalca PhDr. I. T. z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, a to za účelom zistenia
vierohodnosti výpovede svedka - osoby mladšej ako 18 rokov - mal. Q. W.. Znalec uviedol, že maloletý

vykazuje znaky emocionálnej stability, čo je možné chápať ako dobrú kontrolu afektu, nedovolí, aby
emotívne potreby prevládali nad realizmom v situáciách, dokáže sa prispôsobovať faktom. Jedná sa
však o mechanizmus vedomej kompenzácie, ktorou sa maloletý snaží prekryť nepríjemné zážitky.
Znalec pozoroval obranný mechanizmus u maloletého, popretie a vytesnenie, ktorým sa maloletýsnaží zbaviť pocitov a myšlienok, ktoré sú pre neho subjektívne nepríjemné. V súvislosti s rozumovou
chápavosťou maloletého túto charakterizuje znalec ako na úrovni populačného nadpriemeru. Znalec
výslovne zdôraznil, že nie je toho názoru, že by sa u maloletého jednalo o informačný prenos, resp.

manipuláciu maloletého zo strany matky maloletého či iného člena domácnosti maloletého. Záverom
znaleckého posudku v súvislosti s maloletým svedkom Q. W. uviedol, že jeho všeobecná psychologická
vierohodnosť je zachovaná. V rámci výsluchu oddeľuje situácie, ktoré sám prežil a ktoré mu boli
sprostredkované, ktoré nemôže potvrdiť, čo je tiež ukážkou jeho kritickosti v rámci predmetnej veci.
Vzhľadom na uvedené je tiež zachovaná aj špecifiká vierohodnosť maloletého. Záver samosudkyne, že

používané slová a frázy u maloletého sú odzrkadlením naučených fráz od svedkyne poškodenej je v
diametrálnom rozpore so závermi znaleckého posudku. Práve zvýšený intelekt u maloletého je dôvodom
jeho vyjadrovania. Rovnako sa v súvislosti s vierohodnosťou výpovede znalec vyjadril ak vo vzťahu ku
svedkyni poškodenej
E.. I. W.. U svedkyni poškodenej znalec konštatoval preceňovanie vlastných zvládacích mechanizmov
osobnosti, bagatelizovanie príznakov posttraumatickej stresovej poruchy. Počas vyšetrenia je voči

predmetnej veci apatická, neverí v spravodlivosť. Myslenie svedkyne poškodenej je zahltené tzv.
flashbackmi, je zaťažená neužitočnými myšlienkami, voči ktorým sa nedokáže efektívne brániť a ktoré
v nej vyvolávajú prechodnú psychickú nepohodu. V psychickom prežívaní poškodenej sú prítomné
známky posttraumatickej stresovej poruchy tzv. flashbacky, úľakové reakcie a podobne, ktoré súvisia
s obdobím spolužitia s obvineným, toho času sa jedná o znovuoživovanie spomienok. Znalec ku

vierohodnosti svedkyne poškodenej uviedol, že z hľadiska všeobecnej psychologickej vierohodnosti je
výpoveď poškodenej zachovaná a apsychotická (vo vyjadreniach poškodenej sa nenachádzajú poruchy
vnímania, bludy a halucinácie). Z hľadiska špecifickej vierohodnosti je rovnako výpoveď zachovaná.
Poškodená nemá tendenciu k fabulácii v pozitívnom či negatívnom smere hodnotením seba, resp.
situáciiaudalostívzťahujúcichsakjejosobe.Nemátendenciuksociálnežiaducimodpovediam.Máskôr

tendenciu zľahčovať psychické následky vo vlastnom prežívaní, pripúšťa ich, ale ich zároveň zľahčuje.
Nie je možné sa stotožniť s poukazovaním samosudkyne na akési späťvzatie nahlásených oznámení
svedkyňou poškodenou probačnému úradníkovi Okresného súdu Trenčín. Už nielen vyjadrenie znalca,
ale aj samotná výpoveď svedkyne poškodenej preukazuje, že u svedkyne poškodenej naďalej pretrváva
syndróm týranej osoby z konania obžalovaného v inej trestnej veci, pre ktorú bol právoplatne odsúdený

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a), b), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky za súčasného uloženia probačného dohľadu
spočívajúceho v príkaze nepriblížiť sa k E.. I. W. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v
blízkosti obydlia E.. I. W. mimo priblíženia sa v súvislosti s realizáciou rozhodnutia príslušných štátnych

orgánov o stykoch obvineného s maloletými deťmi A.Z. a Ľ. Z., kde tieto obavy u poškodenej pretrvávajú
aj v súčasnej dobe. Práve takéto správanie poškodenej, ako je prezentované v prípravnom konaní ako
aj v konaní pred súdom, je znakom pretrvávajúcej psychickej nepohody a strachu z obžalovaného, pod
tlakom ktorého svedkyňa poškodená konala a zo strachu požiadala probačného úradníka o neriešenie
nahlásených stretnutí. Tiež sa nestotožňujem so záverom samosudkyne, kde konštatuje, že svedkyňa

poškodená mala požiadať okoloidúce osoby o pomoc, vyhotoviť obrazovo- zvukové záznamy, osloviť
predavačku v potravinách a podobne. Svedkyňa poškodená v rámci výsluchov aj v konaní pred podaním
obžaloby aj v súdnom konaní opakovane uviedla, že sa pokúšala vyhotoviť videozáznam alebo aspoň
fotky z toho, ako ju obžalovaný kontaktuje, ale toto nebolo reálne možné, pretože nechodí po meste
s fotoaparátom a disponuje starým mobilným telefónom, ktorý kým vyberie obžalovaný ušiel alebo

sa skryl. Nejaké zábery urobila, nie je však na nich zreteľne vidieť konanie obžalovaného. Pokiaľ ide
o oznamovanie stretov obžalovaného s jej osobou svedkyňa poškodená uviedla, že ak aj nešlo o
stretnutie v neprítomnosti iných ľudí, keď videla, že obžalovaný niekde stojí alebo ide oproti nej, sa vždy
snažila odísť a v takom rozpoložení nehľadá ľudí, ktorým by povedala, že ju obžalovaný prenasleduje.
Uvedené korešponduje aj so záverom znaleckého posudku PhDr. I. T.. Samosudkyňa v odôvodnení

rozhodnutia poukazuje tiež na kamerový záznam predložený obžalovaným E.. S.
W., kde je vidieť ako dňa 05.07.2016 ide autom smerom ku Kauflandu, kde má garáž a počas cesty
prejde okolo svedkyne poškodenej a maloletého Q., pričom zastavuje až pred garážou. Ide o kamerový
záznam predložený obžalovaným, kde pravosť záznamu vyplýva len z dátumu uvedeného na tomto
zázname. Samosudkyňa sa nezaoberala možným prenastavením času v zázname, ani tým, či vozidlo

obžalovaný skutočne v garáži zaparkoval. Taktiež nie je vylúčená účelovosť predloženého záznamu
práve z toho dňa. Ako skôr pravdepodobné sa javí to, že obžalovaný, rovnako ako to tvrdí svedkyňa
poškodená a maloletý Q., počas prechádzania autom okolo nich na nich vykrikoval a následne opätovne
vozidlom prešiel s tým, že si zapol nahrávanie na kameru vo vozidle. To, že záznam je ukončený predgarážou znamená len to, že tam prišiel, nič ale nehovorí o tom, ako odtiaľ odišiel. Celkovo je možné
konštatovať, že zo strany prokuratúry boli produkované dôkazy, z ktorých nie že len nie je možné vylúčiť
jednotlivé útoky, ale tieto sú aj preukázané výpoveďami priamych svedkov, a to svedkyňou poškodenou

a maloletým Q., prípadne otcom svedkyne poškodenej svedkom O.. D. G.. Na druhej strane sú dôkazy
predložené obžalovaným a to výpovede kolegov, priateľov a známych obžalovaného, ktorí sa vedia
vyjadriť maximálne k profesionálnej stránke obžalovaného, ktorú ale nikto nespochybňuje. Ide tak o
nepriamych svedkov, ktorí neboli v čase a mieste spáchania skutkov v prítomnosti obžalovaného. Ide
o svedkov, ktorí rovnako aj v prípade odsúdenia obžalovaného v predchádzajúcej trestnej veci zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby voči svedkyni poškodenej E.. W. neverili vine obžalovaného,
pričom tento bol právoplatne odsúdený. Ide tak len o skupinu dôkazov, ktorá poukazuje na schopnosť
obžalovaného vypracovať si účinnú taktiku a stratégiu, aby mohol svoje osobnostné prejavy kontrolovať
a vyhýbať sa konaniu spoločensky nežiaducemu, čo sa v konaní obžalovaného prejavuje v jeho správaní
navonok. Jediný argument uvádzaný obžalovaným a to bločky z nákupov v obchode nie je možné
považovať za relevantný dôkaz neviny obžalovaného. Obžalovaný síce uvádza, že si odkladá bločky z

nákupov pre prípad, že by na neho svedkyňa
poškodená podala trestné oznámenie. Zaujímavé je , že obžalovaný ani jeden krát nepriniesol všetky
tieto bločky na hlavné pojednávanie, aby bolo zreteľné, že sa naozaj cíti byť zo strany svedkyne
poškodenej ohrozený jej tvrdeniami, či jej predpokladanými tvrdeniami. Je tak otázne, či reálne existuje
zoznambločkovzkaždéhodňa,kedyobžalovanýnakupoval,alebočiexistujúlenbločkyznákupov,ktoré

bolivykonanétesnepotom,akoatakovalsvedkyňupoškodenú.Vzmysleplatnejjudikatúryprenaplnenie
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 360a Treného zákona sa vyžaduje aspoň 10 vynútených
útokov zo strany agresora, kedy poškodený začne mať obavu o svoj život a zdravie. V tomto prípade je
naplnená formálna stránka trestného činu bez pochybností. Pokiaľ ide o závažnosť konania - poukazuje
na už spomínaný rozsudok uvedený v skutkovej vete obžaloby, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo

spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, a to práve na tej istej svedkyni poškodenej. Syndróm
týranej osoby, ktorý u svedkyne poškodenej bol diagnostikovaný nie je chorobou, ktorá požitím liekov
ustúpi.Jetostavpretrvávajúcidlhodoboaniektoréosobysatohtostavunezbaviaceloživotne.Svedkyňa
poškodená E.á sa vo výsluchu vyjadrila k incidentom, kedy ju mal bývalý manžel prenasledovať, počas
cesty z práce, cestou

do obchodu, na plaváreň, či na tréning so synom. Vypovedala, že obžalovaný ju a ich syna Q.
prenasleduje spôsobom, aby nemal žiadnych svedkov, vykrikuje po nich a smeje sa z nich, pričom asi
dvakrát si ju aj fotil pri jeho dome, keď išla náhodne okolo jeho domu, no vtedy nevedela, že tam býva.
Uviedla, že tieto porušenia probačného dohľadu nahlásila probačnému úradníkovi len mailom asi 3- krát.
Myslí si, že to nepomôže, nakoľko bývalý manžel sa im stále vyhráža a už napadol aj jej otca. Bojí sa

aj o svojich rodičov. Deti vnímajú ich otca negatívne, nemajú ku nemu žiadny vzťah, boja sa ho, pričom
tento vzťah pramení z jeho správania sa ku nim, určite ona sama deti žiadnym spôsobom neovplyvňuje.
V závere uviedla, že je vystrašená, správanie bývalého manžela jej ani deťom nerobí dobre, stále
prežívajú strach a obavu, keď niekam idú. Výsluch svedka maloletého ĽK. bol oboznámený na hlavnom
pojednávaní prehratím. Už z prvého počutia ide o výpoveď chlapca, ktorý hovorí o tom čo prežil. Ide o

chlapca, ktorého intelekt sa aktuálne nachádza vo zvýšenom pásme nadpriemernej inteligencie, jeho
skúmaním bolo zistené, že všeobecná aj špecifická vierohodnosť je zachovaná. V rámci výsluchu
maloletý svedok oddeľuje situácie, ktoré sám prežil a ktoré mu boli sprostredkované, ktoré nemôže
potvrdiť, čo je ukážkou jeho kritickosti v rámci predmetnej veci. Konanie obžalovaného je v neposlednom
rade preukazované okrem iného aj už spomínanou svedeckou výpoveďou svedka O., ktorý bol vo

viacerých situáciách svedkom toho, ako obžalovaný vyhľadával prítomnosť svedkyne poškodenej a
utekal za ňou. Počas hlavného pojednávania obžalovaný mal snahu poukazovať na zavádzanie orgánov
činných v trestnom konaní a súdu svedkyňou poškodenou E.. W.. Jedným z týchto akože dôkazov
klamstiev malo byť zabezpečenie lekárskej správy ošetrujúceho lekára maloletého Q. od E.. E. G. zo
dňa 07.02.2018. Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný vyjadril dokonca, že túto listinu svedkyňa

poškodená sfalšovala a ako dôkaz uvádzal, že nejde o vyšetrenie zapísané do bežného nemocničného
informačného systému. Z toho obžalovaný dôvodil svoj predpoklad o údajnom neustálom klamstve
svedkyne poškodenej. Za účelom zistenia reálnej objektívnej pravdy bol E.. G. požiadaný o vyjadrenie
sa, či došlo k ošetreniu maloletého Q. a či podpis je jeho, nakoľko obžalovaný spochybnil aj tento podpis.
Z vyjadrenia E.. G. zo dňa 07.02.2018 vyplýva, že maloletý Q. W. bol skutočne dňa 09.09.2015 vyšetrený

u E.. E. G.. Počas jeho služby na LsPP pre deti vo FN v Trenčíne. Do nemocničného informačného
systému nebolo vyšetrenie zapísané, ale bolo zapísané do informačného systému, v ktorom pracuje v
ambulancii, nakoľko je aj ošetrujúcim pediatrom maloletého z dôvodu, že matka maloletého už v tom
čase vyjadrila obavy z možnej reakcie otca. O tom, že existuje aj takýto zákonný spôsob zapisovaniaošetrení obžalovaný vedieť mohol, musel a ako lekár aj vedel. Účelovo však uvádzal, že opätovne sa
preukázalo, že svedkyňa poškodená klame. Obžalovaný je zamestnaný ako zástupca primára ORL
vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, väčšina svedkov navrhnutých stranou obžalovaného je práve z

jeho pracovného prostredia, jeho kolegov, ktorí s nim pracujú, pracovali alebo mu ako nadriadenému
pracovníkovi pracovne zodpovedali. Ich výpovede je tak možné označiť ako účelové. Ak by aj došlo
k situácii, že by podľa názoru Okresného súdu Trenčín uvedené skutky nenapĺňali znaky žalovaného
prečinu, nezakladá to dôvod na postup podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku, ale na postup
podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené rozsudok Okresného súdu

v Trenčíne 3T/103/2017 zo dňa 15.11.2018, ktorým bol obžalovaný E.. S. W. oslobodený podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín je nezákonný a preto
navrhla, aby Krajský súd v Trenčíne z dôvodu podľa § 321 odsek 1 písmeno b), c), d) Trestného poriadku
zrušil rozsudok Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 3T/103/2017 zo dňa 15.11.2018 podľa § 322 odsek
1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v súlade s
písomným odôvodneným odvolaním rovnako navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c),
d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a aby podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obžalovaný E.. S. W. k odvolaniu prokurátorky v písomnom vyjadrení zo dňa 21.1.2019 (doručeného
odvolaciemu súdu dňa 24.1.2019) prostredníctvom svojho obhajcu poukázal na to, že považuje
odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa za vecne správny a odvolacie námietky prokurátora za
úplne nedôvodné, pretože skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, sa nestal a celé obvinenie zo strany

poškodenej je voči nemu účelovo vykonštruované. V konaní pred súdom I. stupňa bolo sériou absolútne
objektívnych dôkazov bez pochybností preukázané, a to napriek účelovým tvrdeniam poškodenej, že
obžalovaný E.. S. W. skutok uvedený v obžalobe nespáchal a tento ani objektívne spáchať nemohol.
Odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry je založené v podstate na tom, že súdu I. st. vytýka
hodnotenie dôkazov a je toho názoru, že dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného súd nemal vziať

do úvahy, napr. preto, že sa jedná o kolegov a priateľov obžalovaného alebo preto, že prokurátor sa
domnieva, že tieto nepreukazujú nespáchanie skutku obžalovaným. Obžalovaný sa s takýmto názorom
prokurátora okresnej prokuratúry nestotožňuje a s týmto nemôže súhlasiť. V prvom rade z hľadiska
základných zásad trestného konania a dokazovania viny nie je potrebné, aby dôkazy v prospech
obžalovaného preukazovali jeho nevinu. Práve naopak, dôkazy proti obžalovanému musia jednoznačne

a bez pochybností preukazovať jeho vinu. Takéto dôkazy však v konaní pred súdom I. st. produkované
neboli,atonapriektomu,žesaajvpriebehukonaniaprokuratúrasnažilatakétodôkazyzabezpečiť,napr.
dodatočným výsluchom svedkyne vyšetrovateľom (hoci vo veci už prebiehalo hlavné pojednávanie).
Pritom sám obžalovaný už na samom začiatku prípravného konania žiadal prokurátora o zabezpečenie
niektorých dôkazov (napr. kamerového záznamu z Kauflandu), ktoré by už na začiatku konania priamo

vylúčilimožnosť,žebysaobžalovanýdopustilžalovanýchskutkov.Tietodôkazyprokurátornezabezpečil
a namiesto toho, aby zistil skutočný stav veci (v zmysle § 2 ods. 10 a ods. 12 Tr. poriadku), zameral
na spochybňovanie dôkazov obhajoby. Avšak bez ohľadu na uvedené, súd I. st. vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy, vypočul množstvo svedkov, oboznámil objektívne listinné dôkazy,
potvrdenia, ako aj videozáznamy a na základe svojho bezprostredného vnímania všetky tieto dôkazy

v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku vyhodnotil, pričom správne ustálil, že priebeh skutkového
deja tak, ako ho popisuje obžaloba, sa nestal a ani dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní
nepreukázalo opak. Súd I. st. jasne, zrozumiteľne a logicky vysvetlil a zdôvodnil, prečo má pochybnosti
o tom, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, sa mal stať a obžalovaný sa s týmto zdôvodnením
plne stotožňuje. Obžalobný skutok je založený na výpovedi poškodenej E.. I. W. o tom, že sa jej

malo diať to, čo uvádza obžaloba. Všeobecné tvrdenia poškodenej v skutkovej vete obžaloby (typu
aspoň jeden deň v týždni kráčal po nej, fotil si ju, smial sa jej, ohrozoval ju na ceste, vytláčal ju z
chodníka, fyzicky ju napádal a ďalej sledoval z krovia, trúbil klaksónom a pod.) nebolo možné žiadnym
spôsobom objektívne verifikovať. Poškodená neuviedla žiadne konkrétne okolnosti (miesto a čas, okruh
prítomnýchosôb...)takéhototvrdenéhokonania,ktorébytotokonanievierohodnepreukazovali.Logicky,

nie je možné racionálne očakávať od obžalovaného, že voči nekonkrétnemu obvineniu sa bude brániť
určitým konkrétnym dôkazom. Napriek tomu výpoveďami svedkov bolo preukázané, že obžalovaný
E.. S. W. objektívne nebol schopný vyčakávať každé ráno na poškodenú pred jej domom, keďže bol
preukázateľne a nesporne v práci. Na druhej strane práve skutočnosť neexistencie objektívneho (iného)dôkazu takéhoto poškodenou tvrdeného (a v podstate iracionálneho) správania sa obžalovaného voči
poškodenej, jasne preukazuje, že obžalovaný sa ničoho takého nedopustil a ani dopustiť nemohol.
Vzhľadom na tvrdenú frekvenciu útokov a ich verejný prejav, je prakticky vylúčené, že by si takéto

opakované konanie obžalovaného nikto z verejnosti nevšimol. Na základe tvrdení poškodenej o tom,
že si ju obžalovaný mal neustále fotiť, bol zabezpečený hneď pri nečakanom zadržaní obžalovaného
(obžalovaný bol zadržaný príslušníkmi PZ priamo v práci, prakticky na operačnej sále) jeho mobilný
telefón. Tento telefón bol následne podrobený znaleckému skúmaniu. Zo zabezpečeného telefónu
obžalovaného však neboli zistené žiadne také skutočnosti, že by si obžalovaný mal poškodenú napr.

fotiť, a to ešte minimálne jeden deň v týždni od augusta 2015 do 12.01.2017. Obžalovaný E.. S.
W. je tak toho názoru, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne vedený snahou o odsúdenie
obžalovaného za každú cenu, v tomto prípade úmyselne ignoruje vo veci vykonané objektívne znalecké
dokazovanie znalcom z odboru elektrotechnika, odvetvie počítačové programy (software), riadiaca
technika, výpočtová technika (hardware) a bezpečnosť a ochrana informačných systémov - Ing. E.
J., ktorý pri svojom znaleckom skúmaní mobilného telefónu obžalovaného vôbec nezistil skutočnosti

uvádzané obžalobou (poškodenou) a teda vyvrátil tvrdenie poškodenej, že by si mal obžalovaný
poškodenú fotiť alebo po nej kráčať a pod. konanie v zmysle obžaloby. Rovnako bolo vykonanými
dôkazmi na hlavnom pojednávaní vyvrátené aj úplne nezmyselné tvrdenie poškodenej o tom, že
obžalovaný prakticky každé ráno stál pred vchodom do domu, kde poškodená býva, túto čakal, aby
ju mohol nastrašiť alebo do nej drcnúť a potom ju sledovať až do práce. Nielenže takéto správanie

je úplne mimo rámca zdravého uvažovania, ale je opäť nemožné, že by si nikto nevšimol osobu
postávajúcu každý deň pred vchodom bytového domu a to ešte v takom dlhom období od augusta 2015
do 12.01.2017. Okrem toho objektívnymi dôkazmi a to výpoveďami svedkov bolo preukázané, že je
vylúčené, aby obžalovaný opustil svoje pracovisko v čase od 7.00 hod do 8.00 hod., kedy mal podľa
poškodenej vyčakávať na poškodenú pred jej domom, čo je cca 10-15 minút chôdze od nemocnice.

Pritomjeúplneevidentné,žeobžalovanýnemoholanivedieťčivôbecakedykonkrétnepôjdepoškodená
do práce. To, že poškodená z takéhoto neustáleho konania obžalovaného neurobila žiadny hmatateľný
dôkaz (foto, video) len preukazuje. že nič také sa
nikdy neudialo. Popieranie možnosti výpovede svedkov obhajoby z dôvodu, že sa jedná o kolegov alebo
priateľov obžalovaného, považuje obhajoba zo strany obžaloby za prinajmenšom zvláštne, keďže sama

obžaloba sa opiera pri preukazovaní skutku len o výpoveď otca poškodenej a syna poškodenej. Všetci
svedkovia, ktorí spochybňovali vinu alebo priamo preukazovali nevinu (svedok E.. R., svedkyňa D.)
obžalovaného sú vo veci vierohodné osoby, ktorých vierohodnosť nebola žiadnym spôsobom relevantne
spochybnená. Pritom časť z týchto svedkov bola navrhnutá priamo obžalobou, napriek tomu
ich výpovede vinu obžalovaného nepreukazujú, dokonca vo viacerých aspektoch spochybňujú, či

vyvracajú (napr. svedkyňa T. aj svedkyňa W.). Čo sa týka jednotlivých dielčich skutkov uvedených v
obžalobe, tak tieto boli jasne vyvrátené vykonaným dokazovaním a bolo preukázané, že väčšina z nich
ani nebola reálne možná. To, že prokuratúra účelovo spochybňuje obžalovaným predložené doklady o
platenítovarupriamoobžalovanýmvčasepoškodenoutvrdenéhodianiasajednotlivéhodielčiehoskutku
len s poukazom, že obžalovaný nepredložil bločky aj z iných dní (z iných nákupov), je až absurdné.

V prvom rade sa obžalovaný bráni voči konkrétnym obvineniam a teda nie je logické, aby obžalovaný
predkladaldokladyoúhradezinýchdní,akosúčasytvrdenýchskutkov.AvšakobžalovanýE..S.Zigomá
bločky aj z ďalších dní, tieto však od neho nikto nežiadal a okolnosti preukazované ostatnými bločkami
ani neboli predmetom dokazovania. Za podstatné však obhajoba považuje uviesť tú skutočnosť, že
prokuratúra vôbec nespomína, že poškodená E.. W. bola usvedčená z tvrdenia nepravdy napr. aj

potvrdením Fakultnej nemocnice Trenčín z čl. 398, ktoré nevyvrátiteľne preukazuje, že v čase tvrdeného
skutku na sídlisku Sihoť v Trenčíne bol obžalovaný v práci vo Fakultnej nemocnici Trenčíne a osobne
fyzicky ošetroval (operoval) pacientov. Je teda priamo vylúčené, aby sa v rovnako čase nachádzal na
Sihoti v Trenčíne, kde mal čakať na poškodenú E.. I. W., keď (možno) pôjde okolo, aby do nej drcol.
Aj v tejto časti tak poškodená tvrdila niečo, čo objektívne nebola pravda, a preto jej vierohodnosť je

sama osobe týmto spochybnená. K jednotlivým skutkom popísaným v obžalobe sa obhajoba podrobne
vyjadrila už vo svojej záverečnej reči, a preto nepovažuje za potrebné na tomto mieste svoje závery
opakovať a na tieto plne odkazuje. Nad rámec tejto argumentácie len dodáva, že dielčie skutky zo dňa
01.12.2015, zo dňa 20.04.2016, zo dňa 31.08.2016, v mesiaci september 2016 a zo dňa 01.12.2016 sú
založené len na tvrdení poškodenej E.. I. W., pričom objektívny

dôkaz o ich spáchaní neexistuje. Naproti tomu boli na hlavnom pojednávaní pred súdom I. st. boli
vykonané dôkazy, ktoré objektívne možnosť spáchania týchto skutkov obžalovaným E.. S. W. priamo
vylučujú. Zvyšné tvrdené dielčie skutky zo dňa 05.07.2016, zo dňa 2.10.2016, zo dňa 09.10.2016,
ale najmä zo dňa 27.11.2016 a zo dňa 11.12.2016 považuje obhajoba za ťažko uveriteľné a ichpriebeh je v časti nepreukázaný a v časti priamo vyvrátený inými vo veci vykonanými dôkazmi. Keďže
však prokuratúra v podanom odvolaní poukazuje na výpovede mal. Q. a výpoveď svedka O.. G.
považuje obžalovaný aj potrebné aspoň sa stručne vyjadriť k vykonaným dôkazom vo vzťahu k týmto

skutkom. V prvom rade O.. G. nebol svedkom žiadneho skutku a jeho výpoveď dokonca potvrdzuje
skutočnosti tvrdené obžalovaným. Dielčí skutok zo dňa 05.07.2016 je vyvrátený priamo videozáznamom
obžalovaného z jeho motorového vozidla, z ktorého je priebeh deja úplne zrejmý. Okrem toho uvedený
skutok poškodená do probačného spisu ani nehlásila, hoci jej v tom nič nebránilo, pokiaľ sa by tak
udial, ako bol ňou popisovaný, pričom sa mohol hneď zadokumentovať. Dokonca tento skutok nehlásila

ani s odstupom času, keď neskôr hlásila prvýkrát až skutok zo dňa 02.10.2016. Okrem toho maloletý
Q. takýto skutok vo svojej výpovedi ani nespomínal (on sám uvádzal len 4 konkrétne skutky: jeden
z roku 2014 ako incident na tržnici (teda mimo obžaloby), jeden len vo vzťahu k nemu - šrám na
tvári (nie je predmetom obžaloby), jeden krvavý malíček - kde však skutok nevidel, len mama mu o
ňom rozprávala a potom už len ten skutok, keď mal obžalovaný mamu nabrať na kapotu. Iné skutky
nespomína. Priebeh tohto dielčieho skutku je však podávaný rôzne aj samotnou poškodenou, ktorá napr.

uvádzala, že sa tak mal diať cestou do Kauflandu, neskôr zmenila čas a miesto na z Kauflandu, pričom
samotný opisovaný priebeh je opäť len ťažko uveriteľný. Dielčie skutky zo dňa 02.10.2016 a 09.10.2016
sú vyvrátené výpoveďou samotného svedka O.. G., otca poškodenej, ktorý potvrdil, že obžalovaný E..
S. W. nedeľu čo nedeľu (podľa vlastných slov O.. G.) na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2018 bol
na ôsmu hodinu v kostole u Piaristov na Mierovom námestí v Trenčíne. Podľa výpovede svedka O..

G. už v čase, keď tam O.. G. s mal. I. W. prichádzali, ich obžalovaný E.. S. W. čakal, zúčastnil sa
na omši a zároveň s nimi po omši vychádzal von. Je preto vylúčené, ako uvádza vo svojej výpovedi
mal. Q. W., že by mal obžalovaný už autom čakať na poškodenú, kedy pôjde s Q. na plaváreň a
následne opakovane okolo nich chodiť autom hore dolu po celej Soblahovskej ulici, Legionárskej ulici,
Braneckého ulici, opakovane sa otáčať a následne ich vytláčať na obrubník a sledovať. Vo vzťahu k

poslednému skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, a síce že dňa 11.12.2016 opätovne pri
cukrárni Muk na Braneckého ulici v Trenčíne vytláčal autom z cesty E.. I. W. a maloletého syna Ľ.Z.,
narodeného XX.XX.XXXX, ktorí išli na bicykli a títo spadli, tak tento skutok je opäť založený na absolútne
nevierohodnej a technicky ťažko uveriteľnej výpovedi poškodenej, pričom objektívnymi dôkazmi bol
preukázaný opak. Bolo nespochybniteľne preukázané, že dňa 11.12.2016 sa E.. S. W. zúčastnil omše

v kostole u Piaristov, ktorá začína od 08.00 hod. a trvá približne do 08.30 až 08.45 hod.,
z kostola išiel spolu so svedkyňou G. D. a jej manželom, pričom išli spolu na parkovisko na Rozmarínovej
ulici, kde mali zaparkované autá a následne išli spolu smerom do Kauflandu, kde svedkyňa s manželom
išla do obchodného domu Kaufland a obžalovaný E.. S. W. išiel tankovať na čerpaciu stanicu Slovnaft,
ktorá sa nachádza pri obchodnom dome Kaufland. Je preto vylúčené tvrdenie poškodenej, že by ju

mal E.. S. W. v daný deň a čas autom čakať pri bytovke a následne opakovane okolo nej krúžiť a
vytláčať ju na obrubník, pričom na ulici Braneckého malo dôjsť k žalovanému skutku. Okrem toho
opäť je takmer vylúčené, že by sa tento skutok mohol udiať na ulici Soblahovskej, Legionárskej a
Braneckého, ktorá ulica je naviac v nedeľu ráno vzhľadom na prítomnosť minimálne 3 kostolov v jej okolí
plná ľudí, že by žiadny občan mesta nebol svedkom takéhoto úplne nezvyčajného správania sa vodiča

červeného Forda vo vzťahu k matke s dieťaťom. Záverom svojho vyjadrenia k odvolaniu prokurátora
obžalovaný E.. S. W. považuje za potrebné uviesť, že prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne
v hodnotení dôkazov úmyselne opomína aj ďalšie dôkazy svedčiace v prospech obžalovaného E.. S.
W. ako napr. znalecký posudok znalca PhDr. E. B., ktorý sa rovnako ako znalec PhDr. T. vyjadruje
k vierohodnosti účastníkov konania alebo napr. opomína aj výpovede svedkýň W. a T., ktoré ako

kolegyne poškodenej a vlastne svedkovia na podporu obžaloby, sa jasne vyjadrili, že nikdy neboli
svedkom takého konania, aké sa kladie obžalovanému za vinu. Okresný súd Trenčín však k takto
zjednodušujúcemu náhľadu na vykonané dokazovanie nepristúpil a vec posúdil z pohľadu všetkých
vykonaných dôkazov a komplexne, ako mu to ukladá aj ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku a
následnevovecisprávneaspravodlivorozhodol.Zovšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostítakvyplýva,

že odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. st. je vecne správny, zákonný a nepochybne spravodlivý.
Na základe toho obžalovaný prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu navrhol, aby odvolací súd
odvolanie prokurátora proti napadnutému rozsudku súdu I. st. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku
zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podkladepodanéhoodvolania,ktorémuspolusospisombolo predloženédňa15.januára2019,vykonal
dňa 16. mája 2019 verejné zasadnutie, na ktorom preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval súd prvého stupňa pri vykonávaní
dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi
konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne

pochybenie.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne a v súlade so zásadou „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ uvedenou v § 2 ods.
4 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a

dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Tr.por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s
vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení
obžalovaného E.. S. W. spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v
obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie o

oslobodení obžalovaného E.. S. W. spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 2
písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok,
pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to

spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené
na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje. Súd
prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel o výpovede obžalovaného E.. S. W., poškodenej
E.. I. W., svedkov O.. D. G., E.. D. R., Bc. G. D., P. W., R. T., mal. Q. W. (na hlavnom pojednávaní prehratý
obrazovo - zvukový záznam), závery znaleckých posudkov znalcov z odboru klinickej psychológie a

listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal. Na ich podklade dôvodne neakceptoval
tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a

právnym záverom uvedeným v napadnutom rozsudku. Tieto svoje skutkové zistenia a právne

závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a presvedčivo odôvodnil v
napadnutomrozsudkuapritompresvedčivovysvetlil,oktoréskutočnostioprelsvojezáveryooslobodení
obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného E.. S. W. spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa
§ 360a odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom

na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona z
dôvodu,ženebolodokázané,žesastaltentoskutokažebyhospáchalobžalovanýE..S.W.,jezaložené
na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12
Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú
vecne správne a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu a v podrobnostiach jednoznačne stotožňuje.

Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, správne zistil, že vykonané dôkazy pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa
vylučujúce verzie (možnosti) skutkového riešenia. Podľa jednej, prezentovanej obžalobou, sa mohol
žalovaný skutok stať a mohol ho obžalovaný E.. S. W. spáchať spôsobom uvedeným v obžalobe.

Avšak podľa druhej, prezentovanej obhajobnými tvrdeniami a výpoveďami obžalovaného E.. S. W. a
dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a z nich vyvodenými závermi okresného súdu, na ktoré
podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu
nestal a obžalovaný ho teda nespáchal.

Vykonané dôkazy teda nielenže pripúšťajú dve protichodné a navzájom sa vylučujúce verzie (možnosti)
skutkového riešenia, ale zároveň nepostačujú na to, aby bolo možné spoľahlivo vyvodiť jednoznačný
a nepochybný záver o tejto podstatnej skutkovej otázke, teda o tom, ktorá z uvedených dvoch verzií
(možností) zodpovedá skutočnosti. Záver o vine musí byť totiž založený na jednoznačne zistenýcha bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach založených na pravdepodobnosti, v danej
veci konkrétne prezentovaných v písomnom odôvodnení odvolania prokurátorkou iným, pritom výlučne
v neprospech obžalovaného, hodnotením dôkazov než aké urobil súd prvého stupňa. Takýto záver

nemožno však vyvodiť len na podklade dôkazov, na ktoré poukazovala v odvolaní prokurátorka, keď
tieto dôkazy i ďalšie vo veci súdom prvého stupňa vykonané dôkazy a z nich predovšetkým obhajobné
tvrdeniaobžalovanéhoidôkazy,naktorépoukázalsúdprvéhostupňa, pripúšťajúajdruhú,protichodnúa
vylučujúcu verziu (možnosť), podľa ktorej sa skutok uvedený v obžalobnom návrhu nestal a obžalovaný
ho teda nespáchal. Dôkazy z prípravného konania i z hlavného pojednávania, na ktoré poukazovala v

odvolaní prokurátorka, umožňovali vyvodzovať len podozrenie, že žalovaný skutok (čiastkové skutky)
sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol spáchať, ale
zároveň, najmä keď vykonané dôkazy pripúšťajú záver aj o druhej možnosti skutkového riešenia, ktorá
je pre obžalovaného priaznivejšia a keď nevylučujú jeho obhajobu, že nekonal spôsobom uvedeným v
obžalobnom návrhu a žalovaný skutok sa nestal, nepostačujú na jednoznačný a nepochybný záver o
jeho vine.

Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Vzhľadom na to, že nebolo možné jednoznačne a bez pochybností určiť, ktorá z dvoch možností
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, okresný súd správne zvolil tú, ktorá je pre obžalovaného

priaznivejšia a podľa § 285 písm. a) Tr.por. ho spod obžaloby oslobodil. Použitie zásady „in dubio pro
reo“(vpochybnostiachvprospechobžalovaného)vyplývajúcejzustanovenia§2ods.4Tr.porprichádza
do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o niektorej skutočnosti, trvajú a
tak je tomu aj v posudzovanom prípade, aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných
dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Súd prvého stupňa takto postupoval, preto jeho záver o

oslobodení obžalovaného E.. S. W. zodpovedá stavu veci a zákonu.

Odvolací súd po preskúmaní veci, vzhľadom na už uvedené dôvody, dospel k rovnakým skutkovým a
právnymzáveromakosúdprvéhostupňaaosvojilsitieždôvodyaúvahy,ktorýmiokresnýsúdrozviedola
vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné.

Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka
navrhla vyhodnotiť inak, než ako to urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán
trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať
do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa, k akým záverom má dospieť. Na základe

týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je
výsledkomlogickéhokonaniaauvažovania,nemožnomupotomvytknúťžiadnepochybenie.Takjetomu
aj v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku sa starostlivo
a dôsledne zaoberal všetkými vo veci vykonanými dôkazmi a tieto správne a podrobne vyhodnotil podľa
zásad uvedených v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Jeho rozhodnutie je takto správne a v súlade so

zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátorky za
dôvodné, preto odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr.por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.