Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/209/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200948
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819200948.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov : 1. Q. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v B. U., G. XXX, 2. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. U., G. XXX, proti žalovaným: 1. Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 6, IČO: 36 764 281, o nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. apríla 2019 sp. zn. 5C/9/2019

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. apríla 2019 č.k. 5C/9/2019-9 tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovanív1.a2.rademajúprotižalobcomv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 9. apríla 2019
č.k. 5C/9/2019-9 výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade uložil zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. B. U.,
zapísaným na LV č. XXX ako parcela reg. C č. 612/45 s výmerou 492 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcela č. 612/94 s výmerou 79 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 612/95 s výmerou 69 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 612/96 s výmerou 87 m2 - zastavané plochy a nádvoria, stavby

súp. č. 311 na parcele č. 612/94 - rodinný dom, stavby súp. 311 na parcele č. 612/95 - rodinný dom, až
do právoplatného skončenia konania vo veci určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere
č. 0512835060. Výrokom II. uložil žalobcom podať žalobu o určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o
splátkovom úvere do 30-tich dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Vyhovel tak návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej o

určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere.

3. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že v dôsledku ich
omeškania so splácaním úveru žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom
žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade si pritom mohol svoje právo uplatniť na súde, kedy by sa mohli
voči tomuto riadne a zákonným spôsobom brániť. Namietali existenciu nekalých praktík žalovaného v 1.

rade pri uzatváraní zmluvy o splátkovom úvere, keď včlenil neprijateľné podmienky do uvedenej zmluvy.
Konkrétne namietali, že zmluva je formulovaná takým spôsobom, aby žalobcovia nemali možnosť
pochopiť všetky jej podmienky bez akýchkoľvek pochybností. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj
o priemernej výške RPMN v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je úver bezúročný a
bez poplatkov. Za neprijateľnú podmienku považujú aj dojednanie spracovateľského poplatku vo výške
265,52 € a poplatku za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne. Namietali tiež, že v zmluve sú dohodnuté

mesačné splátky, ktoré neboli rozdelené na splátku istiny a splátku úrokov. Je pritom v rozpore so
zákonom a dobrými mravmi, ak banka účtuje poplatok za poskytnutie úveru, žiada neprimerane vysokýúrok a neuvádza RPMN. Argumentovali ďalej tým, že pri výkone záložného práva musí byť dražba
nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio, preto
žalobcovia majú za to, že výkon dražby môže zásadným spôsobom porušiť ich ústavou garantované

právo bez akejkoľvek súdnej kontroly.

4. S poukazom na ust. § 325 ods. 1 až 3 CSP súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným
zdržať sa výkonu záložného práva. Dospel k záveru, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery medzi
stranami sporu, pretože výkonom záložného práva by prípadne boli porušené práva žalobcov. Uložil

preto žalobcom podať žalobu o neplatnosť zmluvy o splátkovom úvere, v ktorom konaní bude vyriešená
ajotázka,čižalovanýv1.radebudemaťprávovykonaťzáložnéprávopredajomnehnuteľnostížalobcov.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie obaja žalovaní a navrhli napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietne a
zaviaže žalobcov na náhradu trov celého konania.

6. Žalovaný v 1. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/,f/ a h/ CSP a
vytýkal napadnutému rozhodnutiu predovšetkým absenciu relevantného odôvodnenia, v dôsledku čoho
považuje rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné. Konštatoval, že predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je osvedčenie naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá

musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami. Súd musí skúmať, či žalobca dostatočne osvedčil
existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, či osvedčil reálnu a bezprostrednú hrozbu ťažkej
ujmy, či navrhované znenie neodkladného opatrenia je prostriedkom na zabezpečenie ochrany, či
navrhované obmedzenie žalovaného je primerané uplatnenému právu žalobcu a prípadnú nemožnosť
exekúcie. Súd prvej inštancie však žiaden z týchto predpokladov nijako neaplikoval na posudzovaný

stav a nevysvetlil, v čom identifikoval ich naplnenie. Poukázal na to, že uvedenie údaju o ročnej
percentuálnej miere nákladov nie je vadou zmluvy, keďže zmluva uzavretá so žalobcami, na základe
ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie vo výške 21.000 €, je vylúčená z pôsobnosti zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 1 ods. 2 písm. a/ a e/. Pokiaľ ide o bankové
poplatky, uviedol, že tieto sa nemohli premietnuť do výkonu záložného práva, keďže tieto už boli

dlžníkmi zaplatené. Za absurdné považuje aj tvrdenie o neprimerane vysokom úroku, keďže ide o
zmluvu s úrokovou sadzbou 5,79 % ročne. Zdôraznil, že predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia musia byť aspoň osvedčené, najmä podľa obsahu listín, pripojených k návrhu alebo dodatočne
priložených. Žalobcovia boli povinní osvedčiť existenciu a obsah právneho vzťahu, z ktorého právo
sa začalo realizovať, a teda boli povinní predložiť záložnú zmluvu, z ktorej je zrejmá úprava práv a

povinností. Túto svoju povinnosť nesplnili, a súd preto nemohol v potrebnom rozsahu posúdiť splnenie
zákonných predpokladov neodkladnej ochrany. Pokiaľ žalobcovia nedisponovali záložnou zmluvou,
mohli si ju obstarať z príslušného operátu katastra nehnuteľností, keďže ako vlastníci nehnuteľnosti majú
neobmedzený prístup do tzv. zbierky listín. Bez osvedčenia existencie právneho vzťahu nebolo možné
nariadiťneodkladnéopatrenie.Namietalajnedostatokaktívnejlegitimácienastranežalobkynev1.rade,

ktorá nie je vlastníčkou zálohu, keďže na LV je ako vlastník zálohu zapísaný výlučne žalobca v 2. rade.
Upriamil pozornosť na tú skutočnosť, že výkon záložného práva mu bol zakázaný, ako keby naň vôbec
nemal byť oprávnený. Ak sa žalobcovia domáhali zákazu výkonu záložného práva, boli povinní osvedčiť,
že v plnom rozsahu uspokojili úverovú pohľadávku, resp. že došlo k zániku záložného práva z iného
dôvodu a zároveň predložiť aj listinné dôkazy, osvedčujúce takéto tvrdenie. Zo všetkých týchto dôvodov

navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

7. Žalovaný v 2. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, g/ a
h/ CSP. Argumentoval tým, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie
nároku (hmotnoprávneho nároku) a osvedčenie potreby neodkladnej úpravy. Povinnosť tvrdenia,

dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je výlučne na navrhovateľovi. Neodkladné opatrenie nemôže byť nariadené len na základe
tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie možno vydať iba vtedy, ak

navrhovateľ uvedie skutočnosti, z ktorých sa dá usudzovať, že v konaní vo veci samej môže byť úspešný
a dovtedy mu treba poskytnúť dočasnú právnu ochranu. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia
splnenie vyššie uvedených predpokladov nie je možné zistiť vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie.
Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a absentujú základné náležitosti odôvodneniasúdneho rozhodnutia. Nie je z neho zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a spravoval pri hodnotení
dôkazov a ktoré skutočnosti ho viedli k nariadeniu neodkladného opatrenia. Žalobcovia pritom návrh
odôvodňujú výlučne porušením ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď za

porušenie tohto zákona považujú účtovanie poplatku za poskytnutie úveru, neprimerane vysoký úrok
a neuvedenie RPMN. Zmluva o splátkovom úvere pritom nespĺňa atribúty spotrebiteľského úveru s
poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a/ a e/ citovaného zákona, keďže ide o poskytnutie úveru na bývanie a
úveru nad sumu 20.000 €. Domnelé porušenie ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch preto nie
je spôsobilou skutočnosťou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosti uvádzané žalobcom

ohľadom neplatnosti zmluvy o úvere sú umelo vykonštruované s úmyslom zmariť výkon záložného
práva. Vytýkal súdu, že nijakým spôsobom neodôvodnil, prečo poskytol ochranu vlastníckeho práva
žalobcu na úkor žalovaného v 1. rade, a to s prihliadnutím na to, že žalobcovia dlhšie časové obdobie
pred zosplatnením úveru neuhrádzali splátky. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považuje
za nedôvodný, keďže neboli osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Podľa nimi predložených dôkazov súd správne zistil najvýznamnejšie skutočnosti pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Či sa jedná o spotrebiteľský vzťah,
bude predmetom dokazovania vo veci samej. Strata obydlia môže vážne ohroziť ich práva a uviesť

rodinu do osobitne citlivej situácie, preto nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné. Preukázali
teda danosť nároku, ako aj hrozbu bezprostrednej ujmy. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže byť strana v konaní vo veci
samej úspešná, pretože nariadenie neodkladného opatrenia má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci
samej sa žalovaní zdržali výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, inak by došlo k stavu, ktorý by bol

zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Inštitút dobrovoľnej dražby vážnym spôsobom zasahuje do práva
vlastniť majetok bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Na záver uviedli, že pohľadávka žalovaného v 1.
rade nebola právoplatne judikovaná, preto nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a primerané
až do vyriešenia otázky platnosti zmluvy o splátkovom úvere.

9. Žalovaný v 2. rade v replike zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní.

10. Žalobcovia v duplike uviedli, že žalovaný v 2. rade nebol prítomný pri jednaniach žalobcov so
žalovaným v 1. rade a nevie posúdiť dodržanie povinnosti žalovaného v 1. rade konať s odbornou
starostlivosťou. Podľa ich názoru nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné.

11. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky ani na jeho potvrdenie ani na zrušenie, preto ho v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

13. V prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia,
z ktorého dôvodu odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. V prejednávanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo
veci samej.

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne

skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa

neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť,
či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch
medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému
porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

22. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia

súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ
je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán
a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana.

23. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať
pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ

preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

24. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že

dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov

a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, nežpravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

25. V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn.6 M Cdo 5/2012), čo v okolnostiach
prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej
nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho
právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobcami tvrdenými dôvodmi

neplatnosti úverovej zmluvy.

26. Z listinných dôkazov predložených žalobcami je osvedčené, že žalobcovia uzavreli so žalovaným v
1. rade dňa 12.2.2010 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý úver na bývanie
vo výške 21.000 € s fixnou úrokovou sadzbou 5,79% ročne na tri roky, s dohodnutou dobou splatnosti
do 18.1.2040. Splácanie bolo dojednané počnúc dňom 18.4.2010 v mesačných splátkach po 127,20 €.

Podľatvrdenížalobcovvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaúverbolzabezpečenýzriadením
záložného práva na nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. B. U., ktorých vlastníkom je v celosti
(iba) žalobca v 2. rade. Podľa tvrdení žalobcov žalovaný v 1. rade začal s výkonom záložného práva.

27. Aj keď žalobcovia nepredložili zmluvu o zriadení záložného práva a nepredložili ani oznámenie

žalovaného v 1. rade o začatí výkonu záložného práva, existencia záložného práva k nehnuteľnostiam
uvedeným na LV č. XXX, kat. úz. B. U. vyplýva z časti C : Ťarchy vyššie uvedeného listu vlastníctva a
začatie výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade vyplýva z poznámky v časti B vyššie uvedeného
listu vlastníctva, v ktorej je poznamenané začatie výkonu záložného práva Slovenskou sporiteľňou a.s.
ako záložným veriteľom; výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe.

28. Tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom
žalovaného v 2. rade, však nebolo v konaní osvedčené žiadnymi listinnými dôkazmi.

29. Z opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva,

aby práva a povinnosti z úverovej zmluvy boli medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade sporné pred
mimoriadnym zosplatnením úveru a ani neskôr, až do času, kedy žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam.

30. Žalobcovia v návrhu ani počas konania nenamietajú a ani nespochybňujú výšku pohľadávky z

úverovej zmluvy.

31. Zdržania výkonu záložného práva sa domáhajú na základe tvrdenia o neplatnosti úverovej zmluvy,
do ktorej podľa ich názoru žalovaný v 1. rade včlenil neprijateľné podmienky. Konkrétne namietajú, že
zmluva neobsahuje údaj o RPMN a priemernú výšku RPMN a za neprijateľnú podmienku považujú aj

spracovateľský poplatok vo výške 265,52 € a poplatok za správu úveru 2,99 € mesačne. Namietajú tiež,
že dohodnutá splátka úveru nie je rozdelená na splátku istinu a splátku úroku.

32. Ako bolo uvedené vyššie, povinnosťou súdu je na základe tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a listín predložených žalobcami ako navrhovateľmi neodkladného opatrenia

predbežne právne posúdiť, či nárok vo veci samej sa javí ako dôvodný.

33. Žalobcovia sa mienia vo veci samej domáhať neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere z dôvodu
rozporu tejto zmluvy so zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc zo znenia §
1 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere (dňa

12.2.2010) zákon sa nevzťahuje na zmluvy podľa písmena a/ o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia
existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených
stavieb a ich údržbu a podľa písmena e/ o poskytnutí úveru do 200 € a nad hodnotu 20.000 €.

34. Údaj o RPMN a priemernej výške RPMN je pritom povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom

úvere v zmysle zákona 258/2001 Z.z..

35.Vzhľadomnaskutočnosť,žeúverovázmluva,uzavretámedzižalobcamiažalovanýmv1.radejesíce
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, avšak nie je zmluvou ospotrebiteľskom úvere v zmysle zákona 258/2001 Z.z., údaj o RPMN a priemernej hodnote RPMN nie je
povinnou náležitosťou tejto zmluvy a nedostatok týchto údajov preto nemá za následok ani neplatnosť
tejto zmluvy a ani jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť.

36. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že neprijateľnými zmluvnými podmienkami sú aj spracovateľský poplatok
vo výške 265,52 € a poplatok za správu úveru vo výške 2,99 € mesačne, toto svoje tvrdenie
bližšie nezdôvodnili, teda neuviedli, prečo ich považujú za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53
Obč.zákonníka.

37. Aj v prípade, že by išlo o neprijateľné podmienky, nemalo by to za následok neplatnosť celej zmluvy
o úvere a taktiež, aj keby išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čo v uvedenej veci splnené nie je,
nevyžaduje sa členenie splátky úveru na splátku istiny a splátku úroku, ako táto otázka už bola súdnou
praxou vyriešená.

38. V nadväznosti na vyššie uvedené, namietané nedostatky úverovej zmluvy žalobcami nespôsobujú
neplatnosť zmluvy o úvere ako celku a v nadväznosti na to neplatnosť záložnej zmluvy.

39. Určením neplatnosti úverovej zmluvy sa teda nevyrieši celý obsah a dosah právneho vzťahu
žalobcov a žalovaného v 1.rade.

40. Žalobcovia tak hodnoverne opisom rozhodujúcich skutočností a listinnými dôkazmi neosvedčili
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a už
samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Na základe predbežného právneho posúdenia nároku vo veci samej (neplatnosť úverovej zmluvy)
sa javí nárok ako nedôvodný a odvolací súd konštatuje, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe
o určenie neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodov uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je v danom štádiu konania nižšia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

42. Podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje dovolanie sa neplatnosti úverovej zmluvy žalobcami
len prostriedok ochrany pred realizáciou záložného práva speňažením nehnuteľnosti na dobrovoľnej
dražbe, ktorý postup žalovaného v 1.rade ako záložného veriteľa však sami vyvolali vlastnou platobnou
nedisciplinovanosťou. Žalobcami uvádzané skutočnosti a nimi predložené písomné doklady zároveň
nenasvedčujú tomu, aby žalovaný v 1.rade pristúpil k výkonu záložného práva v rozpore so záložnou

zmluvou alebo so zákonom, keďže takýto postup žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ani netvrdili.

43. Vyššie uvedené skutočnosti je tiež potrebné zohľadniť v úvahách o možnej (ne) úspešnosti žaloby
vo veci samej.

44. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia majú za to, že záložná zmluva je neplatná,
neopodstatňuje to dočasnú úpravu pomerov strán zamedzením predaja nehnuteľnosti na dražbe tiež
preto, že podľa § 21 ods. 2 zákona 572/2002 Z.z. žalobcovia majú právne prostriedky ochrany pred
neplatnou dražbou, keďže neplatnosť záložnej zmluvy zakladá právnu možnosť domáhať sa na súde

určenia neplatnosti dražby v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

45. Žalobcovia však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neplatnosť záložnej zmluvy vôbec
netvrdia a podľa obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa možno dôvodne domnievať,
že túto odvodzujú iba z neplatnosti úverovej zmluvy, ku ktorej otázke sa odvolací súd vyjadril už vyššie.

46. Predbežné posúdenie platnosti záložnej zmluvy nebolo možné aj z dôvodu, že žalobcovia túto
zmluvu nepredložili, hoci táto povinnosť im vyplýva z ust. § 326 CSP, v zmysle ktorého k návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

47. To nasvedčuje záveru, že žalobcovia z iných dôvodov, ako z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy,
záložnú zmluvu ani nespochybňujú.48. Zároveň odvolací súd konštatuje, že v konaní nebol osvedčený ani preukázaný žiaden právny vzťah
medzi žalobcami a žalovaným v 2.rade, keďže žalovaný v 2.rade nie je účastníkom úverovej zmluvy a v
tomto štádiu konania nebolo osvedčené, že by bol v právnom vzťahu so žalovaným v 1.rade na základe

zmluvy o vykonaní dražby ako vykonávateľ dobrovoľnej dražby (dražobník).

49. Žalovaný v 2.rade doposiaľ ani nevykonal žiadne úkony, smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby
v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách a aj v prípade konania vo veci samej by nebol stranou sporu
o neplatnosť úverovej zmluvy alebo neplatnosť záložnej zmluvy, či o určenie (ne) existencie pohľadávky

z úverovej zmluvy a pod.

50. Žalovaný v 2.rade má postavenie dražobníka v zmysle § 6 ods. 1 zákona 527/2002 Z.z., teda
osoby, ktorá organizuje a vykonáva dobrovoľnú dražbu podľa citovaného zákona, a to na základe zmluvy
uzavretej so žalovaným v 1.rade a na jeho návrh, ktorá existencia zmluvy však nebola preukázaná.

51. V zmysle ustanovení §§ 151j ods. 1, 151l a 151m Obč. zák. o výkone záložného práva rozhoduje
záložný veriteľ a nie dražobník. Dražobník je len osobou, ktorá organizuje a vykonáva dražbu na návrh
záložného veriteľa ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, a je teda v právnom vzťahu len
so záložným veriteľom, a nie so záložcom a dlžníkom. V prípade výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou treba úkony dražobníka pričítať práve záložnému veriteľovi, ktorý je osobou, voči ktorej treba

adresovať neodkladné opatrenie, čo sa v danom prípade aj stalo zo strany žalobcov.

52. Nakoniec je spornou aj otázka aktívnej legitimácie žalobkyne v 1.rade na podanie tohto
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zdržania výkonu záložného práva vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ku ktorým vlastnícke právo neosvedčila, keďže podľa predloženého listu vlastníctva

výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností je iba žalobca v 2.rade.

53. Zároveň pre chýbajúcu záložnú zmluvu nebolo možné zistiť, či bola účastníčkou samotnej záložnej
zmluvy.

54. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

55. O nároku na náhradu trov celého konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol odvolací
súd podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

56. Po rozhodnutí odvolacieho súdu boli žalobcovia v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v
plnom rozsahu neúspešní, preto nemajú právo na náhradu trov tohto konania a vznikla im povinnosť
nahradiť trovy konania úspešným žalovaným, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto
rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

57. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).