Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211969
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716211969.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so
sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX,
XXX XX N., zastúpená splnomocneným zástupcom Združenie na ochranu práv občana - AVES, so
sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, v konaní o zaplatenie 2.115,31 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/92/2016-168
zo dňa

23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/92/2016-168 zo dňa 23. augusta 2017 vo výroku I.
a vo výroku IV. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (výrok II. a III.) zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 10Csp/92/2016-168 zo
dňa 23. augusta 2017 n e d o t k n u t ý.

Žalobca n e m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 025,46
€ spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.055,46 Eur od 01.10.2016 do 18.10.2016 a 8 %
úrokomzomeškaniaročnezosumy1.025,46Eurod19.10.2016dozaplatenia,všetkydotrochmesiacov
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalobu v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 803,09 Eur
spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 833,09 Eur od 21.09.2016 do 18.10.2016 a 8 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 803,09 Eur od 19.10.2016 do zaplatenia zamietol (výrok II.) a vo zvyšnej
časti konanie zastavil (výrok III.). Žiadnej zo sporových strán ani osobitnému subjektu v konaní právo

náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 14.10.2016 sa pôvodný
žalobca (obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) proti žalovanej domáhal zaplatenia
sumy 2.115,31 Eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.
3. Uznesením č.k. 10Csp/92/2016-46 zo dňa 08.02.2017 súd pripustil zmenu subjektu tak, že na strane
žalobcu vystúpil z konania pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) a na jeho

miesto do konania vstúpil terajší žalobca, t.j. spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2017. Uznesením č.k. 10Csp/92/2016-138 zo dňa 15.06.2017 súd
pribral do konania ako osobitný subjekt na strane žalovanej Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962.4.Prvoinštančnýsúdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalovanáakodlžníčkaspôvodným
žalobcom spísala dňa 08.08.2012 žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky. Z tejto Žiadosti vyplynulo,
že žalovaná žiadala o pôžičku typu Najľahšia pôžička vo výške 2.000,00 Eur pri termíne konečnej

splatnosti v august 2017, celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 1.742,80 Eur a celkovej sume
pôžičky 3.742,80 Eur, výška splátky s poistením vo výške 64,19 Eur a bez poistenia vo výške 62,38
Eur, v počte splátok 60, pri sadzbe poistenia 2,90 % a mesačnej výške poistenia 1,81 Eur, pri ročnej
úrokovej sadzbe 32 % RPMN, 32 % ročne a priemernej hodnote RPMN 21,68 %. Na formulári Žiadosť
o poskytnutie Najľahšej pôžičky mimo generálií zmluvných strán a údajoch o požadovanej pôžičke,

ktoré boli uverejnené v časti IV. žiadosti, bola časť V. venovaná dojednaniu poistenia schopnosti splácať
pôžičku, kde si žalovaná dohodla poistenie v základnom súbore. Súd mal preukázané, že žalovaná
mala možnosť využiť aj splácanie pôžičky, alebo poskytnutie pôžičky bez poistenia, nakoľko takáto
možnosť bola uvedená inej časti Žiadosti (časť V.). Žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky prevodom
na jej účet (časť VI.), pričom splácanie splátok žiadala formou poštových poukážok (časť VII). V časti
IX. Žiadosti bolo obsiahnuté vyhlásenie zmluvných strán, podľa ktorého v prípade akceptácie Žiadosti/

Návrhu klienta (žalovanej) na uzavretie zmluvy, sa spoločnosť zaväzuje, že poskytne klientovi za
podmienok dohodnutých v tejto žiadosti, všeobecných obchodných podmienkach, peňažné prostriedky,
teda spotrebiteľský úver a klient sa zaväzuje, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky.
Neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti a po jej akceptácii Zmluvy, sú všeobecné obchodné podmienky,
formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a formulár Informácie o finančnom

sprostredkovaní. Žalovanej boli poskytnuté aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere,
z ktorých naviac vyplýva termín splátok do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom termín
splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva
zo splátky istiny a úroku. Súčasťou zmluvy o pôžičke mali byť aj všeobecné poistné podmienky pre
poistenie schopnosti splácať úverové splátky a všeobecné obchodné podmienky veriteľa (pôvodného

žalobcu). Uvedené dokumenty boli žalovanej odovzdané pri spísaní Žiadosti o pôžičku a mali byť
súčasťou Žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky a po akceptácii Žiadosti súčasťou Zmluvy o pôžičke.
K akceptácii Žiadosti zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo listom, ktorým žalovanej oznámil,
že jej Žiadosť o poskytnutie Najľahšej pôžičky č. 7112248 bola dňa 15.8.2012 schválená, v dôsledku
čoho došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky medzi žalovanou a právnym predchodcom

žalobcu. V akceptačnej listine právneho predchodcu žalobcu, ktorá tvorí súčasť uzatvorenej Zmluvy,
je uvedená výška pôžičky v sume 2.000 Eur, celková suma pôžičky 3.742,80 Eur, celkové náklady
spotrebiteľa 1.742,80 Eur, splátka bez poistenia 62,38 Eur, splátka s poistením 64,19 Eur, počet
splátok 60, ročná úroková sadzba 32 %, RPMN 32 %, údaj o priemernej hodnote RPMN absentoval,
ako termín konečnej splatnosti bol uvedený august 2017. V akceptačnom liste je ďalej uvedené, že

splatnosť prvej mesačnej splátky je ku 20.09.2012 a splatnosť každej nasledujúcej splátky je v zmysle
dohodnutých zmluvných ustanovení k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Súd mal preukázané,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikla platná úverová zmluva, nakoľko jej
návrhombolazostranyžalovanejžiadosťoposkytnutieNajľahšejpôžičkyazostranypôvodnéhoveriteľa
tzv. akceptačný list. Písomné prejavy zmluvných strán však neobsahovali konsenzus v tak dôležitej

obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, akou je zhoda v priemernej hodnote RPMN.
V návrhu Zmluvy (Žiadosť žalovanej o poskytnutie pôžičky) bola uvedená priemerná hodnota RPMN
21,68 %, pri akceptácii (akceptačný list právneho predchodcu žalobcu) tento údaj absentoval. Súd sa
však nestotožnil s tvrdeniami žalovanej sporovej strany o nedostatku iných obligatórnych náležitostí
Zmluvy. Žalovaná mala k dispozícii Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli

súčasťou jej Žiadosti, a teda spolu s nimi vzhľadom na obsah akceptačného listu veriteľa došlo podľa
presvedčenia súdu k dojednaniu všetkých obsahových náležitostí Zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimo
dojednania, alebo zhodného uvedenia priemernej hodnoty RPMN, ktorá je náležitosťou vyžadovanou
v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Z
uvedeného dôvodu, pre absenciu obligatórnej náležitosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm.

y/ zákona č. 129/2010 Z.z. považoval súd úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu za
bezúročný a bezpoplatkový v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia Zmluvy. Žalovanej tak vznikla povinnosť vrátiť žalujúcej sporovej strane len sumu, ktorú
nevrátila z poskytnutej istiny vo výške 2.000,00 Eur. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd zistenú
aj tú skutočnosť, že žalovaná uhradila veriteľovi do času pred podaním žaloby vo veci celkovo sumu

577,71 Eur. Ak potom mala žalovaná zaplatiť z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej
pôžičky len sumu 2.000,00 Eur v 60 mesačných splátkach, výška jednej splátky predstavuje sumu 33,33
Eur. V čase od augusta 2012 do 30.09.2013, keď po tomto dni už žalovaná nezaplatila žiadnu splátku,
by mala žalovaná celkovo zaplatiť žalobcovi pri výške splátky 33,33 Eur mesačne sumu 433,29 Eur, čopredstavuje 13 splátok. V čase od 30.10.2013 do 30.9.2016 mala žalovaná celkovo zaplatiť 36 splátok
po 33,33 Eur, t.j. sumu 1.199,88 Eur. Titulom nepremlčaných splátok dlhu by žalobca mohol žiadať len
splátky, ktoré sa stali zročné tri roky pred podaním žaloby na súd, teda splátky, ktoré boli zročné v období

od 20.10.2013 do 20.9.2016. Zo sumy, ktorú žalovaná celkovo zaplatila žalobcovi vo výške 577,71 Eur
možno len sumu 433,29 Eur započítať na to, čo by žalobcovi patrilo titulom jednotlivých splátok vo výške
33,33 Eur ku dňu 30.9.2013 a zvyšok sumy, ktorý predstavuje sumu 144,42 Eur, je nutné započítať na
nárokyžalobcu,ktorésastávalizročnéod20.10.2013do20.09.2016,kedymalpripredpokladanejvýške
33,33 Eur a ich počte 36 v tomto období, nárok na sumu 1.199,88 Eur. Ako totiž vyplývalo z jednotlivých

podaní žalujúcej sporovej strany, žalobou boli uplatnené nároky, ktoré sú zročné do 20.09.2016. Ak
teda v období od 20.10.2013 do 20.09.2016 mala žalujúca sporová strana zročné splátky v celkovej
výške 1.199.88 Eur, od ktorých je ale nutné odpočítať preplatok v sume 144,42 Eur ako sumu, ktorú
žalovaná nad povinný rámec plnila veriteľovi do 20.10.2013, potom nárok žalujúcej sporovej strany
na zročné splátky do 20.9.2016 predstavuje sumu 1.055,46 Eur. Súd zároveň reagoval aj na tvrdenie
žalobcu, ktorý zohľadňoval aj platbu vo výške 30 Eur uskutočnenú v prospech záväzku inou osobou než

je osoba žalovanej, ktorý mala žalovaná voči žalobcovi k 19.10.2016. S prihliadnutím na uvedené súd
žalobcovi titulom dlžnej istiny úveru, na ktorý má žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa nárok
za obdobie od 20.10.2013 do 20.09.2016, priznal sumu 1.025,46 Eur spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročne tak, ako žalobca žiadal od 21.09.2016 do 18.10.2016 zo sumy 1.055,46 Eur a s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.025,46 Eur (zohľadňujúc platbu vo výške 30,00 Eur zo dňa 19.10.2016) od

19.10.2016 do zaplatenia. Vo vzťahu k zamietavému výroku (výrok II.) v časti uplatneného nároku súd
prvejinštancieuviedol,žeprávnypredchodcažalobcunemoholzosplatniťdlhpredžalobnouupomienkou
zo dňa 16.10.2013 pre neplnenie jednotlivých splátok zo strany žalovanej, nakoľko takéto oprávnenie
veriteľa vyžaduje v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka dohodu zmluvných strán, ktorú Zmluva
o spotrebiteľskom úvere, či už v Žiadosti žalovanej alebo v akceptačnom liste právneho predchodcu

žalobcu, prípadne vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa neobsahovala. Žalobca ako
veriteľ, resp. jeho predchodca v konaní nepreukázali, že by si počínali v súlade s ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, na základe čoho tzv. predžalobná upomienka, ktorou pôvodný veriteľ vyzval
žalovanú na zaplatenie zvyšku dlhu jednorázovo, nemohla spôsobiť zmenu Zmluvy, pokiaľ ide o spôsob
splácania úveru. Žalovaná je preto stále v omeškaní s úhradou splátok, ktoré boli zročné po 20.09.2016

a na ktoré žalobca neuplatnil nárok, na základe čoho súd zamietol žalobu v časti, kde žalujúca sporová
strana požadovala istinu vyššiu za jednotlivé obdobia uvedené v žalobe pre jej nedôvodnosť. Žalujúca
sporová strana v priebehu konania postupne obmedzila svoj nárok, keďže upustila od uplatňovania
nároku na premlčané splátky, resp. požadovala úroky z omeškania v nižšej sadzbe a za kratšie obdobie,
než žiadala v pôvodnej žalobe. Z tohto dôvodu okresný súd vo zvyšku uplatneného nároku konanie v

zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keďže žiadna zo strán v konaní
nebola celkom úspešná a pomer úspechu a neúspechu sporových strán sú približne rovnaké.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia vo výroku I. o uloženej povinnosti a žiadala v tejto časti vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bola toho názoru, že pohľadávka, ktorá tvorí žalobou uplatnený
nárok, bola na aktuálneho žalobcu postúpená jeho právnym predchodcom na základe Rámcovej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016, t.j. ku dňu 31.08.2016. Žalobu však podal na súd pôvodný
veriteľ (spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 14.10.2016, teda v čase, keď už nebol

veriteľom predmetnej pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby tak mal
byť nový majiteľ pohľadávky, t.j. aktuálny žalobca - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.. S poukazom na
konštatovanie súdu o tom, že nedošlo k zosplatneniu celého dlhu a žalovaná je preto stále v omeškaní s
úhradou splátok, ktoré boli zročné po 20.09.2016 a na ktoré žalobca neuplatnil nárok, bola odvolateľka
toho názoru, že v spore nie je vyriešená otázka, ktorá spoločnosť bola vlastne vecne legitimovaná

na podanie žaloby. Ak podľa záveru súdu prvej inštancie nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru
predžalobnou upomienkou dňa 16.10.2013, vecnú legitimáciu na podanie žaloby v tom prípade mal
pôvodný žalobca, avšak len na zročné splátky v období od 20.10.2013 do 14.10.2016 (kedy bola žaloba
doručená na súd), a to vo výške 1.199,88 Eur (36 splátok x 33,33 Eur) a nie na žalovanú sumu 2.115,31
Eur s príslušenstvom. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016 medzi pôvodným

žalobcom a žalobcom aktuálnym zároveň nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu celej pohľadávky,
vrátane Úverovej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí, ale len k postúpeniu už zročných splátok bez
Úverovej zmluvy a jej neoddeliteľných súčastí. Predmetná Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
31.08.2016jezuvedenéhodôvoduneplatná.Zanesprávnepovažovalaodvolateľkaajrozhodnutiesúdu,ktorý priznal žalobcovi spolu s istinou aj úrok z omeškania vo výške 8,00 % od 01.10.2016, keď úrok mal
byť priznaný vo výške 5,00 % ročne. Namietala aj súdom konštatovanú platnosť vzniku Zmluvy. Žiadosť
žalovanej zo dňa 08.08.2012 predstavuje jednostranný úkon spotrebiteľa (Návrh na uzavretie zmluvy)

a Potvrdzujúci list veriteľa o schválení žiadosti dňa 15.08.2012 (ktorý žalovaná považuje za dodatočne
vyhotovený, keďže nebol žalovanej ani doručený), predstavuje jednostranný úkon dodávateľa, t.j.
protinávrh na uzavretie zmluvy, pretože žiadané a schválené údaje sú rozdielne. Nakoľko nemohlo
dôjsť medzi účastníkmi k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťah medzi žalobcom a
žalovanou je potrebné posudzovať podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom

obohatení. Veriteľ (predchodca žalobcu) poskytol žalovanej sumu 2.000,00 Eur a žalovaná mu zaplatila
sumu 577,71 Eur. Potencionálne tak na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške
1 422,29 Eur, ktoré by mala žalovaná vydať (vrátiť) žalobcovi. V danom prípade mal súd prvej inštancie
žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania nároku žalobcu podľa § 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, na ktorú skutočnosť (premlčanie) mal súd
prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi, vzhľadom na

neplatne uzavretú Úverovú zmluvu, plynúť dňom poskytnutia finančných prostriedkov dňa 16.08.2012,
a teda uplynula dňa 16.08.2014. Žalobca žalobu na súd podal dňa 14.10.2016, teda po uplynutí 2
ročnej premlčacej doby a aj trojročnej objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, na základe čoho mal súd žalobu zamietnuť. Zdôraznila, že aj v kontexte Všeobecných
zmluvných dojednaní právneho predchodcu žalobcu niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o

spotrebiteľskom úvere z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma, a ďalej, pre
vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, ktoré podmienky splnené neboli. Žalovaná
ďalej konštatovala, že hoci sa údaje v Žiadosti o pôžičku zhodujú s údajmi o jej schválení (akceptačný
list) okrem hodnoty priemernej hodnoty RPMN, sadzby poistenia a mesačnej výšky poistenia vo výške
1,81 Eur, ktoré v akceptačnom liste rovnako ako priemerná hodnota RPMN uvedené nie sú, údaje o

výške pôžičky môžu byť odlišné a zotrvávala na závere o neplatnosti zmluvy. Údaje o schválenej pôžičke
v čase, kedy žiadosť o pôžičku podpisoval dlžník (žalovaná), vôbec neboli obsahom Žiadosti, a preto
ich dlžník (žalovaná) písomne akceptovať nemohol. Žalovaná dňa 08.08.2012 podpísala iba Žiadosť o
poskytnutie pôžičky, teda návrh na uzavretie zmluvy. Spotrebiteľský úver, pri podpise žiadosti žalovanou,
nebol predchodcom žalobcu individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona

o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Nové údaje, alebo
absencia existujúcich údajov takéto vyjadrenie predchodcu žalobcu smerom k žalovanej predstavuje de
facto nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo v konaní preukázané, či žalovaná takýto nový návrh
akceptovala. Poukázala aj na číselná označenie Žiadosti o pôžičku (3580535238), ktoré sa nezhoduje
s označením akceptačného listu označeného číslom 7112248, a keďže tento potvrdzujúci list nebol

žalovanej doručený, nie je ani preukázané, či týmto potvrdzujúcim listom bolo skutočne mienené potvrdiť
Žiadosť o pôžičku, ktorú žalovaná podpísala. Žalovaná v konaní uviedla, že dôvodom jej platobnej
neschopnosti bola strata zamestnania. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
04.09.2017 vyplýva, že žalovaná bola skutočne vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období
od 21.06.2013 do 01.11.2013 vrátane a od 12.02.2014 jej evidencia trvá. Vzhľadom na nemajetnosť a

platobnú neschopnosť žalovaná žiadala, aby súd povolil zaplatiť priznaný nárok v mesačných splátkach,
ktorej žiadosti súd nevyhovel. V rámci podaného opravného prostriedku preto žiada, aby odvolací
súd povolil priznaný nárok splácať v mesačných splátkach po 20,00 Eur. Za nepreskúmateľné a pre
nedostatok dôvodov aj nezrozumiteľné považuje odvolateľka odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré
podľa jej názoru nespĺňa požiadavky v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa zároveň v rámci

odôvodnenia nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami týkajúcimi sa nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu, neplatnosti zmluvy a premlčaného nároku bezdôvodného obohatenia žalobcu.

7. Žalobca na odvolanie žalovanej, ktoré mu bolo doručené dňa 14.12.2017, nereagoval.

8. Dňa 27.12.2017 bolo súdu doručené podanie žalovanej, ktorá odvolala plnú moc v konaní udelenú
svojmu predchádzajúcemu právnemu zástupcovi v konaní, splnomocnila na zastupovanie v konaní
svojho aktuálneho právneho zástupcu a odvolala súhlas s vystupovaním osobitného subjektu -
Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, na žalovanej sporovej strane.

9. Krajský súd v Žiline, akceptujúc odvolanie súhlasu žalovanej na vystupovanie Občianskeho združenia
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov na žalovanej sporovej strane, uznesením sp. zn. 6Co/15/2018
zo dňa 20.03.2019 rozhodol tak, že Doručením písomného oznámenia žalovanej zo dňa 30.10.2017
Krajskému súdu v Žiline o odvolaní súhlasu žalovanej na vstup subjektu Občianske združenieVšeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO:
42 362 962 do konania ako osobitný subjekt, zanikli účinky uznesenia Okresného súdu Martin č.k.
10Csp/92/2016-138 zo dňa 15.06.2017, ktorým bolo Občianske združenie Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 pribraté do konania
ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej. Predmetná uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.04.2019.

10. Výzvou zo dňa 24.04.2019 odvolací súd vyzval sporové strany na vyjadrenie k možnej aplikácii ust.

§ 17 a § 20 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov
v znení účinnom do 31.12.2016 odvolacím súdom, ktoré v konaní pred prvoinštančným súdom neboli
použité.

11. Žalovaná v reakcii na výzvu súdu uviedla, že žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa uplatňuje
z titulu postúpenia pohľadávky. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný
nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia
tvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej(existenciatvrdenejpovinnostinastranežalovaného)
je imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
vprípade,žejužiadnazostránkonanianenamieta.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvedie

vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy
uzavretej v písomnej forme medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu,
alebo bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku (s príslušenstvom a

právami s ňou spojenými). Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými
právami s ňou spojenými. Nie je ďalej oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie.
Ustanovenie § 525 Občianskeho zákonníka určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem
toho môže byť postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie
môže byť zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok. Takýmto prípadom je ustanovenie

§ 92 ods. 8 Zákona o bankách účinnom v čase postúpenia pohľadávky. Podľa tohto ustanovenia
môže byť banková pohľadávka alebo jej časť postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej
písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Následkom

postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej postúpenie pohľadávky podľa § 525 Občianskeho zákonníka
alebo podľa špeciálnych predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení
pre jej rozpor so zákonom. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje
(alebo ohľadne ktorej postúpenie podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli),
ide o postúpenie pohľadávky neplatné od počiatku a jeho neplatnosť nemožno zhojiť. Z uvedeného

dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnom postúpení pohľadávky, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy. Žalobca nie
je nositeľom uplatneného nároku voči žalovanej z dôvodu, že v tomto prípade nedošlo k platnému
postúpeniupohľadávkynakoľkožalobcanepreukázal,žepohľadávkažalobcubolazosplatnená.Žalobca
súdu nepredložil dôkaz, ktorým by hodnoverne preukázal, že došlo k zosplatneniu úveru, naviac,

žalobca súdu nepredložil dôkaz, ktorým by hodnoverne preukázal, že predžalobná upomienka bola
doručená (resp. doručovaná) žalovanej. Vzhľadom k tvrdeniam žalobcu o zosplatnení úveru bolo jeho
povinnosťoupredložiťdôkazotom,žezosplatneniesadostalododispozičnejsféryžalovanej,resp.žejej
oznámenie o zosplatnení bolo doručované. V tomto prípade sa tak nestalo, preto súd nemal preukázané
zosplatnenie úveru a nemohol naň prihliadať. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetný spotrebiteľský

úver za zosplatnený pre neunesenie dôkazného bremena. Zároveň v danom prípade žalobca netvrdil a
už vôbec nepreukázal, že jeho právny predchodca zaslal žalovanej výzvu pred postúpením pohľadávky
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Z ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že právo banky
na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok,
t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej

výzve na plnenie. Zákonné predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje
postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanoveniepredstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku. Predmetné ustanovenie nemá charakter len ochrany bankového tajomstva, podľa obsahu
nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o

klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne
presahuje inštitút bankového tajomstva. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nevyplýva
doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok, táto
zmluva je tak v časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na žalobcu neplatná pre rozpor
so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej pred uzavretím

uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie
zákonnýchpodmienoknapostúpeniepohľadávkyvočižalovanejzuzavretejzmluvynažalobcuakotretiu
osobu; žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa zmluvou o postúpení pohľadávok platne
nenadobudol. Na podporu svojich tvrdení poukázala žalovaná na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 24Co/722/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 26/2017. Nad rámec výzvy
poukázala aj na spornú Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky. Žalovaná predložila súdu prvej inštancie

originál ,,Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky" z ktorej jasne vyplýva, že túto žalovaná podpísala
spolu so sprostredkovateľom dňa 08.08.2012, t.j. na žiadosti figurujú len dva podpisy (žalovanej a
sprostredkovateľa). Pôvodný žalobca však predložil súdu inú Žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky,
na ktorej je pečiatka pôvodného veriteľa a ďalší podpis sprostredkovateľa. Takto upravená Žiadosť o
poskytnutienajľahšejpôžičkysadodispozičnejsféryžalovanejnedostala,čožalovanásamanamietalav

konaní pred súdom prvej inštancie, pričom svoje tvrdenie preukázala súdu predložením originál Žiadosti
o poskytnutie najľahšej pôžičky. Zo Žiadosti o poskytnutie najľahšej pôžičky vyplýva, že žalovaná žiadala
o poskytnutie pôžičky spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie č. 12, Kežmarok.
Podľa čl. X. (Sprostredkovateľ) sprostredkovateľ potvrdzuje prevzatie dokladov od Klienta uvedených
v čl. III.. Ako sprostredkovateľ je označený R. K. číslo I. XXXXX. . Podľa čl. XI. (Podpis žiadosti) na

žiadosti sa nachádza podpis žalovanej (Klienta) dňa 08.08.2012 a podpis Sprostredkovateľa tiež dňa
08.08.2012. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok
v mene spoločnosti konali spoločne dvaja členovia predstavenstva. Sprostredkovateľ znamená fyzickú
osobu alebo právnickú osobu, ktorá na základe zmluvy so spoločnosťou vyvíja činnosť smerujúcu k
uzatvoreniu zmluvy alebo uzatvára zmluvy za a v mene spoločnosti. Sprostredkovateľskou zmluvou sa

sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje
sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
Žalovaná na predtlačenom formulári právneho predchodcu žalobcu, označenom ako ,,Žiadosť o
poskytnutie najľahšej pôžičky" adresovala písomný návrh na uzavretie zmluvy, predmetom ktorej bolo
poskytnutie pôžičky. Zmluva znamená zmluvu uzavretú medzi klientom a spoločnosťou. Spoločnosť

koná vo vzťahu ku klientovi spôsobom vyplývajúcim z obchodného registra alebo z interných predpisov
alebo prostredníctvom sprostredkovateľa. Z predmetnej Žiadosti však nevyplýva, že by sprostredkovateľ
bol splnomocnený (poverený) na uzatvorenie tejto Žiadosti, ako aj na prevzatie dokladov klienta
uvedených v čl. III. tejto žiadosti spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Žalobca nepredložil
žiaden dôkaz na preukázanie, že menovaný sprostredkovateľ bol oprávnený konať za spoločnosť

Consumer Finance Holding, a.s. (napr. Sprostredkovateľskú zmluvu, splnomocnenie, atď...), keďže
na predmetnej žiadosti - návrhu zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. nie je vôbec
podpísaný. Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky tak so žalovanou uzavrel sprostredkovateľ R. K.
pričom z tohto právneho úkonu vznikli práva a povinnosti priamo sprostredkovateľovi, zatiaľ čo medzi
spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou žiadny právny vzťah nevznikol, pretože

na zmluve sa nenachádza žiaden podpis zástupcu spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s..
Okrem toho, žalovaná má pochybnosti o tom, či menovaný sprostredkovateľ mal vôbec uzavretú
sprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a či bol vôbec oprávnený
konať v mene spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., z čoho vyplývajú aj pochybnosti, či finančné
prostriedky z pôžičky vôbec poskytla žalovanej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Súd prvej

inštancie vyvodil ,,platnosť zmluvy" z predloženého dôkazu žalobcom, označeného ako ,,Vážená/ý pani/
pán", ktorý sa má javiť ako ,,Potvrdzujúci list", a ktorý má byť súčasťou Zmluvy. Predložený dôkaz však
nie je vôbec datovaný, teda nie je zrejmé, kedy mal právny predchodca žalobcu tento list vyhotoviť
a kedy mal byť údajne doručený žalovanej. Žalobca totiž nepredložil ani len podací hárok, ktorým by
bolo preukázané, že tento údajný ,,Potvrdzujúci list" bol žalovanej doručovaný, a preto tento dôkaz

považujeme za taký istý podvrh, akým je aj žalobcom predložená Žiadosť. Okrem toho, prvú splátku
neuhradila žalovaná spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ale sprostredkovateľovi. Javí sa, že
Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 3580535238 nevznikla na základe zhodného prejavu vôlemedzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou, ako zmluvných strán, žalovaná má
za to, že žaloba nie je podaná dôvodne.

12. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovanej doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.05.2019.

13. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené neboli.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanej
povinnosť plniť žalobcovi a v závislom výroku IV. o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil. V nenapadnutej časti (výroky II. a III.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

15. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
16. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovanej formulovanú v podanom opravnom prostriedku
sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami
okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalovanej za obsahové vymedzenie svojho
odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími

dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníazostalisporné,alebosúnevyhnutnénadoplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

17. Odvolateľka v rámci podaného odvolania produkovala viacero nových skutkových tvrdení a
hmotnoprávnych námietok, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli vznesené. Rovnako

pristúpila k popretiu niektorých skutkových tvrdení protistrany až v rámci podaného odvolania, t.j. vo
faze odvolacieho konania. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné upriamiť pozornosť na
nemožnosť takéhoto použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré Civilný sporový
poriadok, pri ich predkladaní súdu až v odvolacom konaní, súhrnne označuje ako „novoty v odvolacom
konaní". Pozitívny výpočet výnimiek z nemožnosti použitia novôt v odvolacom konaní je uvedený v

ustanovení § 366 CSP, v prejednávanom spore však nebola splnená ani jedna z tam uvedených.

18. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani zistený stav, keď s prihliadnutím na
predložené dôkazné prostriedky a v konaní zistený charakter právneho vzťahu uzatvoreného medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je nepochybné, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Na

sporové konanie, v ktorom vystupuje ako subjekt na niektorej zo sporových strán spotrebiteľ, sa viažu
procesné osobitosti upravené v odsekoch § 290 až § 300 Civilného sporového poriadku. Jednou z
osobitostí procesného postupu súdu pri spotrebiteľskom spore je nemožnosť aplikovať ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania vo vzťahu k sporovej strane, na
ktorej vystupuje spotrebiteľ. Uvedené ustanovenie sa však v spotrebiteľskom spore nepoužije, pokiaľ

je spotrebiteľ zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3 CSP). V prejednávanej veci zákonná koncentrácia
konania v zmysle § 154 CSP nastala na pojednávaní konanom dňa 23.08.2017 vyhlásením uznesenia
o skončení dokazovania, kedy bola žalovaná (spotrebiteľ) zastúpená advokátom (spoločnosťou
Podhorský & Partners, s. r. o., ktorá v zmysle predmetu svojej činnosti poskytuje právne služby
podľa zákona o advokácii). Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie § 296 CSP o koncentrácii konania,

predstavujúce potencionálny dopad na predkladanie prostriedkov procesnej obrany a útoku spotrebiteľa
aj po „skoncentrovaní" spotrebiteľského sporu, v zmysle § 291 ods. 3 CSP z vyššie uvedeného dôvodu
nepoužije.19. Odvolateľka v podanom opravnom prostriedku namietala aktívnu vecnú legitimáciu pôvodného
žalobcu, spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., z dôvodu, že k postúpeniu pohľadávky, od
ktorej sa žalobou uplatňovaný nárok odvíja, došlo v zmysle Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 31.08.2016 predloženej do konania právnym predchodcom žalobcu, pričom žaloba bola na
súde podaná uvedenou spoločnosťou až dňa 14.10.2016, teda v čase, keď už nebola veriteľom
predmetnejpohľadávky.Uvedenáargumentáciaodvolateľkyneobstojí,nakoľkopreskúmanímRámcovej
zmluvy zo dňa 31.08.2016 tvoriacej súčasť predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že
každá pohľadávka, ktorej sa Rámcová zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a

aktuálnymžalobcomtýka,sapostupujeindividuálne,kdátumupostúpenia(článok2odsek2.4Rámcovej
zmluvy) s tým, že dátumom postúpenia pre potreby Rámcovej zmluvy sa rozumie dátum, ku ktorému
dôjde k doručeniu Žiadosti o postúpenie a prevod od postupcov postupníkovi (článok 1 odsek 1.1
Rámcovej Zmluvy). K postúpeniu pohľadávky v danom prípade nedošlo priamo podpisom Rámcovej
zmluvy tak, ako to dátumovo tvrdí odvolateľka. Zároveň má odvolací súd z obsahu predloženého
spisu preukázané, že právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 20.12.2016 oznámil žalovanej, že

ku dňu 14.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky, a zároveň jej oznámením uvedenej skutočnosti
vznikla povinnosť plniť všetky povinnosti vyplývajúce z Úverovej zmluvy aktuálnemu žalobcovi.
Uvedené podanie, označené ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky", bolo žalovanej doručené dňa
22.12.2016, ktorú skutočnosť má súd preukázanú z nesporného tvrdenia žalovanej o tejto skutočnosti,
ktoré produkovala pred prvoinštančným súdom v podaní označenom ako „Stanovisko k vyjadreniu

žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu, úprava petitu" zo dňa 28.04.2017. Žalovaná
zároveň postúpenie pohľadávky od právneho predchodcu žalobcu na aktuálneho žalobcu po začatí
sporového konania počas celého konania pred prvoinštančným súdom nenamietala. K uplatneniu tejto
hmotnoprávnej námietky (námietka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v čase podania žaloby) došlo
až v rámci podaného odvolania, v súvislosti s čím krajský súd odkazuje na odseky 17. a 18. svojho

rozhodnutia. Len na doplnenie odvolací súd odkazuje na § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení (Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016 adresoval
žalovanej právny predchodca žalobcu, t.j. postupca) a nadväzne na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 409/2013 z 11.09.2014 v spojení s rozhodnutím R 119/2003, podľa ktorého oznámenie postúpenia

cedentom (doterajším veriteľom) zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení.
Dlžník v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva
o postúpení bola uzatvorená. Za nerozhodné Ústavný súd označil aj to, či je oznámenie postupcu o
postúpení pohľadávky kryté kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, t.j. zmluvou
o postúpení pohľadávky.

20. Odvolaciu argumentáciu žalovanej o absencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu
nemožnostiplatnéhopostúpeniacelejpohľadávkyposúdilodvolacísúdakonedôvodnú.Vprejednávanej
veci,pripostúpenípohľadávkymedziprávnympredchodcomžalobcuaaktuálnymžalobcombolisplnené
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň,

nakoľko bol vzťah uzatvorený medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou okresným súdom
správneposúdenýakovzťahspotrebiteľský,odvolacísúdprihliadolajnasplneniezákonnýchpodmienok
v zmysle § 17 v spojení s § 20 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2016. Postupca, t.j. spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., mal až do svojho zániku a výmazu spoločnosti z Obchodného registra SR dňom

01.01.2018 v predmete svojej činnosti (okrem iného) „poskytovanie úverov z vlastných peňažných
zdrojov nebankovým spôsobom" a „poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov", postupník, spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., má v predmete
svojej činnosti rovnako uvedené (okrem iného) „poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia
rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov". Postúpeniu pohľadávky sa v danom prípade netýkalo

zákonné obmedzenie upravené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, nakoľko subjekty v
konaní vystupujúce na žalujúcej sporovej strane, medzi ktorými k postúpeniu pohľadávky došlo, neboli
v rozhodnom čase bankami v zmysle § 2 ods. 2 predmetného zákona.

21. Odvolateľka v podanom opravnom prostriedku namietala vznik zmluvného vzťahu medzi ňou a

právnym predchodcom žalobcu, primárne poukazujúc na absenciu písomnej formy Zmluvy. So všetkými
námietkami týkajúcimi sa pochybností žalovanej o platnom kontraktačnom procese, vznesenými
žalovanou pred prvoinštančným súdom, sa riadnym spôsobom vysporiadal už prvoinštančný súd.
Krajský súd, ako súd odvolací, sa s právnymi závermi okresného súdu o tom, že medzi právnympredchodcom žalobcu a žalovanou bola Zmluva, na podklade ktorej si žalobca v konaní uplatňuje voči
žalovanej svoje nároky, uzatvorená platne, aj keď s obsahovými nedostatkami, majúcimi za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010

Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, v plnom rozsahu stotožňuje. S prihliadnutím na stav,
keď v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, je preto
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia v riešenej problematike, s poukazom na odsek 15. odôvodnenia

napadnutého rozsudku. K novým skutkovým tvrdeniam týkajúcim sa žalovanou tvrdenej neplatnosti
uzatvorenej Zmluvy, ktoré žalovaná produkovala v podanom odvolaní ako aj vo vyjadrení doručenom
súdu ako reakcia na výzvu krajského súdu zo dňa 24.04.2019, odvolací súd opätovne odkazuje na
odseky 17. a 18. svojho rozhodnutia, t.j. na procesný následok žalovanej pri predkladaní novôt v
odvolacom konaní podľa § 366 CSP a contrario.

22. Pokiaľ žalovaná namietala výrokom I. nesprávne priznanú výšku úroku z omeškania vo výške sadzby
8,00 % ročne z dôvodu, že v občianskoprávnych vzťahoch uzatvorených po 01.02.2013 je určená výška
úroku z omeškania v sadzbe 5,00 %, krajský súd uvádza, že zmluvný vzťah, na poklade ktorého si
žalobca uplatňuje svoje nároky voči žalovanej v tomto sporovom konaní, vznikol dňa 15.08.2012, t.j. v
čase, keď predstavuje sadzba úroku z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch pri vzniku omeškania

od 16.03.2016, a teda aj v období od 01.10.2016 resp. 19.10.2016, za ktoré priznal úroky z omeškania
súd prvej inštancie žalobcovi, hodnotu 8,00 %. Súd prvej inštancie tak určil popri istine aj príslušenstvo
tvorené úrokom z omeškania, ktoré je žalovaná povinná žalobcovi nahradiť, správne.

23. Ku námietke premlčania, žalovanou opakovane znášanou aj v rámci konania na prvoinštančnom

súde, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že s uvedenou hmotnoprávnou námietkou sa okresný súd
riadnym spôsobom vysporiadal na pojednávaní konanom dňa 11.05.2017, pričom s otázkou premlčania
niektorých zo splátok dlhu sa vysporiadal aj v napadnutom rozsudku (bližšie bod 17. jeho odôvodnenia).

24. Z obsahu opravného prostriedku žalovanej vyplýva, že sa vo vzťahu k výrokom I. napadnutého

rozsudku uloženej povinnosti nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu
prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozsudku a produkovala vlastné právne závery, v značnej
miere podporené novými skutkovými tvrdeniami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nepoužila, ku
ktorým mal podľa jej názoru odvolací súd dospieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý
procesnepatríprávostranysporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjejprávnyminázormi,navrhovaníma

hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Odvolacie

námietky žalovanej k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov
krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
prečo žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a ku svojim záverom dospel v kontexte vykonaných dôkazov.

25. Za nedôvodné považoval krajský súd odvolacie námietky žalovanej týkajúce sa nepreskúmateľnosti

a pre nedostatok dôvodov aj nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

26. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu)
zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného
prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil

zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom"
strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom" na vydanie rozhodnutia v súlade s
jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd
nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia.

27. Ako už uviedol krajský súd vyššie, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden
celok. Z daného faktu vychádza tak Európsky súd pre ľudské práva, ako aj Ústavný súd SR pri zaujímaní
stanoviska, či postupom súdu v konkrétnej veci došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom/
bolo mu odopreté právo na súdnu ochranu. Inými slovami, odvolací súd je oprávnený korigovať určiténedôslednosti v postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie bez toho, aby prvoinštančné rozhodnutie
muselo byť zrušené. Uvedené zodpovedá i právnej konštrukcii civilného sporového odvolacieho
konania, ktoré nie je budované na kasačnom princípe (na rozdiel napríklad od konania

v správnom súdnictve).

28. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne
protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne

jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

29. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

30. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa pri vyhotovovaní napadnutého

rozsudku dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého
rozsudku zrejmé, čoho sa žalobca (predtým jeho právny predchodca) domáhal a aké skutočnosti tvrdil,
akédôkazyoznačil,čotvrdilažalovanásporovástrana,uviedolktorédôkazybolivykonanéazktorýchpri
svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej pri kreovaní právneho záveru
obsiahnutéhovovýrokovejčastinapadnutéhorozsudkuvychádzal,pričomrozhodolocelomuplatnenom

nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku. V
záverečných odsekoch odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri rozhodovaní o trovách konania,
ktorý korešponduje s výrokovou časťou napadnutého rozsudku.

31. Krajský súd sa oboznámil aj s dôvodmi uvádzanými žalovanou a nadväzujúcou žiadosťou o možnosť

uloženú povinnosť žalobcovi splácať v mesačných splátkach po 20,00 Eur, pričom dospel k záveru, že
v danom prípade nie je potreba takejto modifikácie výroku I. napadnutého rozsudku.

32. Ustanovenie § 232 ods. 3 veta druhá CSP umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie, a to
bez výslovného obmedzenia. Výkladom a maiori ad minus je možné dospieť k záveru, že pokiaľ

je možné stanoviť lehotu splatnosti fakticky v neobmedzenom rozsahu, potom nemôže byť v rozpore
s právnou úpravou, ak tento rozsah súd prispôsobí potrebám žalobcu i žalovaného tak, že umožní dlh
splácať v splátkach.

33. Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri

určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať z
konkrétnych okolností prípadu. Súd musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán,
výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovanej sporovej strany, prejavenú snahu o plnenie
záväzku žalovanou sporovou stranou, dobu, po uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v
splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie

dlžníkanaúkorveriteľa(čozohľadníprivýškesplátokapodmienkachichzročnosti)akoajto,čipovolenie
plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom
súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

34. Odvolací súd v danom prípade považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý žalovanej uložil

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.055,46 Eur s príslušenstvom v lehote 3 mesiacov, čím prihliadol na
okolnosti prípadu a neuložil všeobecnú lehotu na plnenie troch dní v zmysle § 232 ods. 3 prvá veta za
primerané a správne. Len na doplnenie krajský súd uvádza, že žalovaná svoje tvrdenie o nemajetnosti
ďalejžiadnymspôsobombližšienezdôvodnilaasúdunepredložilažiadnedôkazynapreukázaniesvojich
tvrdení a súd nemohol v žiadnom prípade považovať len ničím nepodložené tvrdenie o nemajetnosti

za dostatočným spôsobom preukázané také majetkové pomery žalovanej, na základe ktorých by bolo
potrebné rozhodnutie prvoinštančného súdu v otázke splatnosti uloženej povinnosti modifikovať.35. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovanej v danom prípade
nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti, tento potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny

v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a rovnako aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok IV.). Okresný súd správnym postupom podľa § 262 ods. 1 CSP ustálil
rozsah (ne)úspechu sporových strán v konaní, ktorý vyhodnotil pri porovnaní so žalobou uplatneným
nárokom ako pomerne rovnaký.

36. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výroky II. a III.) zostal rozsudok okresného súdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

37.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdpodľa§262ods.1CSPvspojení
s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok
na ich náhradu. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalobcovi v aktuálnom odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný
k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na
náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej
právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,
predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a

druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP)
má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda,
ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo
strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a
u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,

odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn.
6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

38. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).