Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218981
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117218981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: U. P., S.. X.X.XXXX,

M. W. XX, XXX XX Q., štátny občan SR, v konaní zastúpená advokátkou kanceláriou JUDr. Igor
Šafranko, advokát so sídlom ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník 089 01, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 356 EUR, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný je povinný zaplatiťžalobkyni356EURvlehotedo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,

o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Čoho sa žalobkyňa domáhala: Žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2017 sa žalobkyňa domáhala proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 356 EUR.

2. Aké skutočnosti žalobkyňa tvrdila: Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 20C/97/2016 bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky. Žalobou sa voči
žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 356,- EUR a určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky. V konaní bola v prevažnej miere úspešná. Súd prvej inštancie žalobe v časti

bezdôvodnéhoobohateniaavčastiurčenianeprijateľnostizmluvnejpodmienkyvyhovel,žalobuzamietol
len v časti úrokov z omeškania nad výšku 8 % ročne, rozsudkom, z 27.6.2016, ktorý nadobudol
právoplatnosť 17.8.2016 a vykonateľnosť 21.8.2016.

3. Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela
brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu,
aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka,

ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej
právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 356 EUR, čo zodpovedá sume, o ktorú sa
chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

4. Žalobkyňa predložila rozsudok OS Prešov, sp. zn. 20C/97/20I6, z 27. 6.2016.

5. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a uviedol, že neuznáva nárok na finančné zadosťučinenie ani

čo do dôvodu, ani čo do výšky. Mal za to, že žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila
vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného
zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Podľa názoru žalovaného pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia musí zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majúvplyv na konkrétny prípad. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza do
úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Z toho logicky vyplýva, že
už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. zrušenia rozhodnutia. Z predmetnej

zmluvy už bolo priznané žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 356 EUR, a preto nie je dôvod na
to,abybolapriznanáinásuma.Žalovanýmalzato,žecieľomprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaje
dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Pôvodná žaloba bola
podaná dňa 21.03.2016, v konaní vedenom pod sp. zn. 20C/97/2016, kde sa žalobkyňa domáhala

určenia úveru za bezúročného a bez poplatkov. Konanie bolo skončené dňa 27.06.2016 rozsudkom
Okresného súdu v Prešove vedeným pod sp. zn. 20C/97/2016. Poukázal na to, že žalobkyni nebránilo
nič,abysisatisfakčnýnárokuplatnilaodpočiatkuvkonanívedenompodsp.zn.20C/97/2016. Vzhľadom
na uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako neopodstatnenú
v plnom rozsahu zamietol.

6. Žalovaný nepredložil okrem popretia skutkových tvrdení žalobkyne žiadne iné prostriedky procesnej
obrany.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 20C/97/2016 - 44 zo dňa
27.06.2016 v zmysle, ktorého uložil súd žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 356 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 356 EUR od 09.04.2016 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni
trovy konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 356 EUR titulom bezdôvodného obohatenia.
Výrokom II. určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.6.2011, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru - bod 11) v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú
dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorene Zmluvy o úvere, spolu so všetkou

administratívou s tou spojenou, je neprijateľná.

8. Právne posúdenie veci:

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/ 2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

10. Z hypotézy citovanej právnej normy v časti, v ktorej priznáva spotrebiteľovi právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
(zákonom č. 250/2007 Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka
úspešnéhouplatneniaporušeniaprávaalebopovinnostiustanovenéhozákonomč.250/2007Z.z.,alebo
osobitnými predpismi spotrebiteľom.

11. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa sa podaným návrhom vo veci vedenej pod sp.zn. 20C/97/2016
domáhal voči žalovanému práva na zaplatenie sumy 356 EUR s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosti údajov o úroku a preto
nemožno od spotrebiteľa požadovať. V konaní bola žalobkyňa úspešná.

12. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa
za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a
povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný.

13. Súd po vykonanom dokazovaní, konštatuje, že žalobkyňa v konaní preukázala porušenie svojho
práva - spotrebiteľa v dôsledku jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako satisfakcie
za jej porušené právo, ktorého sa v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 20C/97/2016 domohla.14. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia sa označuje za prostriedok satisfakcie, má tiež
funkciu sankčnú - lebo pre porušiteľa t.j. žalovaného má finančnú ujmu a je považovaný za nástroj k
odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy. Preventívnu funkciu plní aj v tom, že má žalovaného odradiť

od ďalšieho nezákonného postupu (nositeľa zákonných povinností pri poskytovaní úverov).

15. Žalobkyňa sa domáhal primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 356 EUR, pričom túto
výšku odvádzala len zo skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie jej bolo priznané až vo výške 356
EUR, súd týmto rozhodnutím žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie v rovnakej, pretože

sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovanej do práva žalobkyne ako
spotrebiteľky.

16. Ako jediné kritérium pre priznanie nemajetkovej ujmy mal súd preukázané, že žalobkyni bolo
priznané bezdôvodné obohatenie, ktoré podľa tvrdenia žalobkyne jej zaplatené ešte neboli. Účelom
finančného zadosťučinenia je potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorým sa dopustil vo

vzťahu k žalobkyni a odradiť ho od opakovania takéhoto konania budúcnosti.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami, tak, že
žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o, ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.