Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 12, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/81/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714214130
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714214130.8

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: X/ I.
J., R.. XX.XX.XXXX, bytom A.H. XXXX/XX, K., 2/ S. J., R.. XX.XX.XXXX, bytom A.H. XXXX/XX, K.,
zastúpeným: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, IČO: 42 262

224, o zaplatenie peňažnej pohľadávky 6.773,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2014 domáhal, aby mu žalobcovia zaplatili spoločne

a nerozdielne sumu 6.773,20 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do
11.08.2013 vo výške 377,32 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.773,20
eur od 12.08.2013 do zaplatenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu
ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným na základe zmluvy o úvere č. 352469937 zo dňa
25.08.2006 peňažné prostriedky vo výške 6.638,78 eur, ktoré sa zaviazali žalovaní splatiť v mesačných
splátkach vo výške 96,76 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Termín splatnosti poslednej dohodnutej mesačnej

splátky úveru bol dohodnutý na 20.08.2016. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej
dňa 27.06.2013 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, bola pohľadávka voči
žalovaným postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalobcu vo výške 7.944,15 eur a
pozostávala z istiny vo výške 6.229,15 eur, riadneho úroku 1.125,16 eur, úroku z omeškania 533,04 eur
a ostatného príslušenstva 56,81 eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.11.2010
do 20.08.2016 v počte 70 v celkovej výške 6.773,20 eur spolu s úrokom z omeškania. Neuplatnil si

ostatné príslušenstvo v sume 56,81 eur ani úrok z omeškania v sume 533,05 eur. Dňa 11.08.2013
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od
riadnej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluvu o úvere považoval prihliadnuc na § 261 ods.
3 písm. d) Obchodného zákonníka za absolútny obchod, a preto právny vzťah z nej sa podľa neho
spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to vrátane
posudzovania otázky premlčania.

2. Žalobca ako dôkazy označil a predložil zmluvu o postúpení pohľadávok, zmluvu o splátkovom úvere
č. 0352469937, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, adresované obom žalovaným,
oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 25.11.2011, výzvu k úhrade a oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 22.07.2013 spolu s podacím hárkom č. EPH000912977,
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013 spolu s doručenkami.3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/ podaním zo dňa 29.04.2015 a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Poukázal na to, že zmluva o splátkovom úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto
sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ vzniesol námietku premlčania celého práva a

spochybnil aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko podľa jeho názoru nepreukázal splnenie podmienok
podľa § 92 ods. 8. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v čase postúpenia pohľadávky. Rovnako tak
žalobca podľa neho nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na postúpenie. Záverom žalovaný
1/ uviedol, že žalobca (resp. právny predchodca žalobcu) zosplatnil úver v rozpore s § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 25.08.2015 žalovaný 1/ uviedol, že mu nebola doručená

výzva Slovenskej sporiteľne ani žiadna iná výzva, iba oznámenie o postúpení pohľadávky.

4. Podaním zo dňa 14.09.2015 žalobca doplnil svoju právnu argumentáciu ohľadom skutočnosti, že
banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, a to poukazom na gramatický výklad ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách a názor publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého
doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 98 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre

platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce
zo zákona o bankách. Ďalej uviedol, že úverová zmluva bola uzavretá dňa 25.08.2006, kedy sa
ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka nevzťahovali na zmluvy upravené v Obchodnom
zákonníku, a teda ani na predmetnú zmluvu o úvere. Podľa žalobcu práva a povinnosti vzniknuté pred
01.01.2008 z tejto zmluvy nemožno posudzovať podľa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka,

ale len podľa Obchodného zákonníka. Na podporu týchto tvrdení citoval z viacerých súdnych rozhodnutí.
Spolu s týmto podaním predložil súdu oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 25.11.2011,
adresované obom žalovaným a výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 22.07.2013, spolu s podacím hárkom.

5. V podaní zo dňa 22.10.2015 žalovaní uviedli, že napriek výzve, ktorá bola žalobcom doložená, nie
je preukázané, že by právny predchodca žalobcu túto výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách aj
skutočne žalovaným zaslal.

6. Spolu s podaním zo dňa 23.10.2015 predložil žalobca súdu oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti, datované dňa 20.05.2013, adresované obom žalovaným samostatne,
v ktorom sa konštatuje, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
17.05.2013. Žalovanému 1/ a 2/ boli tieto oznámenia uložené na pošte dňa 28.05.2013.

7. Na pojednávaní dňa 15.12.2015 sa žalovaní vyjadrili, že oznámenie zo dňa 20.05.2013 nemožno

považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže v tomto prípade absentuje časový úsek,
počas ktorého bolo potrebné vyčkať 90 dní po zosplatnení úveru.

8. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie

na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol
rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení
pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

9. Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

10. Súd na pojednávaní konanom dňa 14.11.2016 odročil pojednávanie na 12.12.2016 na vyhlásenie
rozsudku. Podaním zo dňa 25.11.2016 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v konaní bolo preukázané,

že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ukladá, a teda nedošlo k porušeniu bankového tajomstva a
zhrnul svoju právnu argumentáciu, zameranú predovšetkým na to, že súdu bolo predložené relevantné
oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie
týchto písomností žalovaným, čo bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na

vymáhanie postúpenej pohľadávky. Vo veci bolo riadne vykonané dokazovanie, dokazovanie bolo
uznesením vyhlásené za skončené, a preto súd na toto podanie neprihliadal a na pojednávaní dňa
12.12.2016 pristúpil k vyhláseniu rozsudku tak, ako bolo rozhodnuté uznesením o odročení pojenávania
zo dňa 14.11.2016.11. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0352469937 zo dňa 25.08.2006 vyplýva, že banka Slovenská
sporiteľňa, a.s. sa zaviazala, že žalovaným poskytne bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78

eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 120 mesačných splátkach splatných k 20. dňu kalendárneho
mesiaca, pričom konečná splatnosť úveru bola uvedená dňa 20.08.2016.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013 vyplýva, že banka týmto oznámením
oznamovala žalovaným, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa

27.06.2013 postúpila ich pohľadávku vo výške 7.944,15 eur s príslušenstvom na žalobcu.

13. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013, uzatvorenej medzi bankou
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, vyplýva, že postupca sa
zaviazal, že v lehote do 14 pracovných dní od účinnosti zmluvy odovzdá postupníkovi oznámenia o
postúpeníapostupníksazaviazal,žetietooznámeniaprostredníctvompoštyformoudoporučenejlisovej

zásielky v lehote 30 dní odo dňa prevzatia oznámení o postúpení doručí dlžníkom.

14. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 vyplýva, že
predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovaným vyplývajúca zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
0352469937 zo dňa 25.08.2006. Pritom zostatok tejto pohľadávky bol 7.944,15 eur, istina do splatnosti

6.229,15euraistinaposplatnosti1.658,19eur.Dátumposlednejúhradyboluvedený10.01.2011,pričom
posledná úhrada bola realizovaná v sume 40 eur.

15. Z pokusu o zmier zo dňa 29.09.2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy
9.151,55 eur.

16. Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti zo dňa 25.11.2011 vyplýva, že Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že správu a vymáhanie pohľadávky voči nim zverila mandatárovi
JUDr. Romanovi Kvasnicovi, advokátovi.

17. Z výzvy k úhrade a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 22.07.2013 vyplýva, že
žalobca vyzval žalovaných na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 8.130,42 eur, najneskôr do 06.08.2013,
pričom im oznámil, že ku dňu 22.07.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Podacím hárkom
č. EPH000912977 mal súd preukázané, že predmetné oznámenie bolo zasielané žalovaným, deň
odoslania z predmetného hárku nevyplýva.

18. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.05.2013, realizovaného bankou
Slovenská sporiteľňa, a.s., vyplýva, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s. ku dňu 17.05.2013 vyhlásila
mimoriadnu splatnosť predmetného úveru poskytnutého žalovaným. Úverová pohľadávka ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala 7.812,29 eur. Predloženými doručenkami (č.l. 94, 96)

bolo preukázané, že predmetné zásielky boli uložené na pošte dňa 28.05.2013.

19. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.23. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

24. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

25. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o splátkovom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné

zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

28. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

29. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru bankou, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001
Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

31. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.32.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

34. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej

len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere podľa § 497

Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovali fyzické osoby - spotrebitelia, ktoré pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonali v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaní). Na strane
druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd
ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými

ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi
absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou.
Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred
aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa

jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú
zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových

problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a
vzťahy s nimi súvisiace.

38. Po posúdení hlavného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere sa súd
primárne zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súduSlovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009), a to aj po zmene procesných predpisov po
01.07.2016.

39. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej
medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom
sa stane postupník, ktorý nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri
postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa.

Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne
postavenie.

40. Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 23.06.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok s bankou.
V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť banková pohľadávka (alebo jej
časť) postúpená, ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve, ak je dlžník v omeškaní

nepretržitedlhšieako90kalendárnychdnísosplnenímpostupovanejpohľadávky.Uvedenépredpoklady
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie bankovej pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Toto ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

41. V konaní bolo oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.05.2013 preukázané,

že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných na splatenie pohľadávky v lehote 10 dní odo dňa
prevzatia tohto oznámenia. Priloženými doručenkami bolo preukázané, že obom žalovaným bolo
predmetné oznámenie uložené na pošte dňa 28.05.2013, ktorý deň je potrebné považovať za deň, kedy
sa im oznámenie dostalo do dispozície. Desiaty deň od tohto dňa, t.j. 08.06.2016 bol posledný deň
na splnenie dlhu v zmysle tejto výzvy. Predmetná pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou zo

dňa 27.06.2013. To znamená, že k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, ako uplynulo 90 dní odo dňa,
kedy boli žalovaní bankou vyzvaní predmetnú pohľadávku uhradiť, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by boli žalovaní na úhradu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania a ktorá bola v celosti
predmetom postúpenia, vyzvaní skôr. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že účinky jednorazového
zosplatnenia úveru mohli nastať až po splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,

t.j. v prípade omeškania s úhradou príslušných splátok úveru po uplynutí 15 dní od upozornenia na
zosplatnenie úveru. Preto banka Slovenská sporiteľňa, a.s. nemohla vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 17.05.2013, tak, ako uvádza v predmetnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Súd prihliadnuc na čl. 2 ods. 1 a 2 CSP dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní riadne
doručenie výzvy na zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovaným v súlade s § 92 ods. 8 zákona o

bankách.Oznámenieozačatívýkonumandátnejčinnostizroku2011nemožnopodľaobsahupovažovať
za výzvu na úhradu pohľadávky, keďže v tomto oznámení absentuje presná výška splatnej pohľadávky
(sumauvedenánaoznámenímáleninformatívnycharakter)abankatoutovýzvounevyzývalanaúhradu
dlhu, pričom ani nebolo preukázané, že toto oznámenie by sa dostalo do sféry žalovaných. Po výzve
zo dňa 20.05.2013 nebola dodržaná 90 dňová lehota a pohľadávka bola postúpená pred uplynutím

tejto lehoty. Žalobca síce v podaní zo dňa 14.09.2015 a zo dňa 16.12.2015 tvrdil, že výzva na úhradu
dlhu bola žalovaným zasielaná 03/2008, no uvedené v konaní nepreukázal. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre platné postúpenie bankovej
pohľadávky, nakoľko nebola dodržaná 90 dňová lehota medzi doručením výzvy banky na zaplatenie
pohľadávky a postúpením pohľadávky, a preto podľa názoru súdu postúpenie pohľadávky na žalobcu

bolo v rozpore so zákonom o bankách, a preto je tento právny úkon v zmysle § 39 OZ absolútne
neplatný. S poukazom na tento záver súdu nebolo možné považovať žalobcu za osobu aktívne vecne
legitimovanú.Vecnálegitimáciapredstavujehmotnoprávnyvzťahstranysporukprejednávanejveciamá
ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá
je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia

sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne
právo na plnenie od žalovanej strany, uplatnené v konaní. Inak súd žalobu zamietne bez ohľadu na
prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý v konaní nevystupuje
ako žalobca.

42. Vzhľadom na vedené súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol
v celom rozsahu, a to aj prihliadnuc na rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa, poukazujúc na
nasledovné rozhodnutia:- na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, v ktorom súd druhej
inštancie v obdobnej veci skonštatoval, že „banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného
záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí

peňažný záväzok, môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. ... V
prejednávanej veci nebolo preukázané, že by takáto výzva bola zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa Slovenskej sporiteľne, a.s. riadne odporcovi doručená. Prvostupňový súd teda dospel k
správnemu záveru, že pre nenaplnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona o bankách
nebolo možné platne postúpiť predmetnú pohľadávku na navrhovateľa.“

- na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/716/2015 zo dňa 08.06.2016, ktorý v odôvodnení
uviedol, že „ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako
napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto
postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca,
ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že

pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient
napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.“

43. Vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie sa súd ďalšími

prostriedkami procesnej obrany žalovaných podrobnejšie nezaoberal, pričom súd má za to, že právna
argumentácia žalobcu, podľa obsahu ktorej banka je oprávnená postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku,
je z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok platného postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy predpokladanej týmto ustanovením
zákona o bankách žalovaným bez významu, pričom s jeho právnou argumentáciou podloženou

publikovaným názorom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 ani s názorom, že z ustanovenia §
92 ods. 8 zákona o bankách možno vyvodiť sankcie len v dôsledku porušenia bankového tajomstva
sa súd nestotožnil. Rovnako tak sa súd nestotožnil ani s právnym argumentom, vzneseným až po
skončení dokazovania, v zmysle ktorého nie je súd v konaní oprávnený posudzovať existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení, nakoľko postúpenie oznámil žalovaným postupca, s poukazom na to, že

rozhodnutiami, na ktoré žalobca poukázal, súd nie je v tejto veci viazaný. Podľa názoru súdu postupca,
ktorý v súdnom konaní uplatňuje postúpenú pohľadávku, je povinný tvrdiť a preukázať podmienky svojej
aktívnej legitimácie, a teda aj podmienky platného postúpenia pohľadávok. Vo vzťahu k predloženému
vyjadreniu Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014, ktoré bolo vyhotovené pre potreby konania
vo veci vedenej pred Okresným súdom Vranov nad Topľou sp. zn. 13C/79/2014, súd uvádza, že týmto

vyjadrením nebola potreba splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné
postúpenie bankových pohľadávok tretím osobám popretá.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovaným priznal
plnú náhradu trov konania, ktoré im v tomto konaní vznikli, keďže súd žalobu zamietol. V súlade s

ustanovením § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania žalovaných proti žalobcovi rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisovs prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).