Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716211969
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716211969.6

Rozhodnutie

OkresnýsúdMartinsudkyňouJUDr.MáriouGazdačkovouvprávnejvecižalobcuIntrumJustitiaSlovakia
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205 právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205 proti žalovanej K. E., Y.. X.XX.XXXX,
E. S. XXXX/XX, N., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Podhorský & Partners s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Zámocká 36, za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so

sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962 ako osobitného subjektu na ochranu práv
žalovanej v konaní o zaplatenie 2.115,31 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 1 025,46 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1 055,46 € od 01. 10. 2016 do 18. 10. 2016 a 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 025,46
€ od 19. 10. 2016 do zaplatenia, všetky do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Ohľadne uplatneného nároku na zaplatenie sumy 803,09 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 833,09 € od 21. 09. 2016 do 18. 10. 2016 a 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 803,09
€ od 19. 10. 2016 do zaplatenia sa žaloba zamieta.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

IV. Žiadna zo strán a ani osobitný subjekt nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.10.2016 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a. s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 2 115,31 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2013 do zaplatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tou skutočnosťou, že so žalovanou ako veriteľ dňa 15.08.2012 uzavrel
zmluvu o pôžičke evidenčné číslo XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v celkovej výške 3
742,80 €. Žalovaná sa pôžičku zaviazala splácať 60-timi mesačnými splátkami v sume 64,19 €, avšak
z tejto sumy ku dňu spísania žaloby zaplatila len 577,71 €. Keďže žalovaná porušila povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 16.10.2013, ktorý nazval predžalobnou upomienkou

vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, žalovaná však splátky nezaplatila. Pohľadávka
žalobcu predstavuje ku dňu spísania žaloby 2 693,02 €, avšak od tejto sumy žalobca odpočítal sumu
577,71 €, ktorú mala žalovaná zaplatiť a rozdiel vo výške 2 115,31 € uplatňoval spolu s úrokom z
omeškania uvedeným v žalobnom petite od 26.10.2013 do zaplatenia. Ku žalobe žalobca pripojil zmluvu
o pôžičke resp. návrh zmluvy nazvaný žiadosť o poskytnutie najľahšej pôžičky, všeobecné obchodné
podmienky veriteľa, akceptačný list nedatovaný, predžalobnú upomienku - list zo dňa 16.10.2013 a

prehľad splátok a úhrad.3. Listom z 05.01.2017, na súd došlým 23.01.2017 oznámil novozvolený právny zástupca pôvodného
žalobcu, ale aj obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, že prevzal ich zastupovanie a
že medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s. r.

o. so sídlom v Bratislave uvedenou v záhlaví tohto rozsudku ako postupníkom bola uzavretá zmluva o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej je aj pohľadávka voči žalovanej a z toho dôvodu obe obchodné
spoločnosti žiadali, aby súd pripustil podľa ustanovenia § 80 ods. 1 C. s. p. zámenu v osobách strán
na strane žalobcu. Na dôkaz o ich tvrdení právny zástupca žalobcu do spisu pripojil rámcovú zmluvu o
postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2016. Uznesením sp. zn. 10Ccp/92/2016 zo dňa 08.02.2017 súd

pripustil zmenu subjektu tak, že na strane žalobcu vystúpila z konania obchodná spoločnosť Consumer
Finance Holding a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. so
sídlom v Bratislave. Ešte pred doručením žaloby žalobkyni žalobca podaním z 11.04.2017 (čl. 65) na súd
došlým13.04.2017zobralžalobučiastočnespäť.Vtomtopodanížalobcauviedol,žeberiežalobnýnávrh
späť v časti o zaplatenie sumy 256,76 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od 26.10.2013 do zaplatenia
a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť, takže žalobca ďalej žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť

mu sumu 1 828,50 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 26.10.2013 do 18.10.2016 a ďalej úrok
z omeškania 8,5 % zo sumy 1 828,55 € od 19.10.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Túto
skutočnosť odôvodnil tým, že po podaní žaloby dňa 18.10.2016 došlo k úhrade sumy 30 € od žalovanej.

4. Následne bola žaloba doručená žalovanej a žalovaná sa k nej vyjadrila písomným podaním z

22.04.2017, na súd došlým 24.04.2017. V tomto podaní predovšetkým namietala, že zo zmluvy o
pôžičke vyplýva, že žalobca jej poskytol sumu 2 000 € a nie sumu 3 742,80 €. Vo svojom vyjadrení
žalovaná potvrdila, že uhradila sumu vo výške 577,71 €, pričom poslednú splátku urobila 16.05.2013.
Tvrdila, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mohol požadovať splatnosť pôžičky od 17.08.2013 a
tým uplatniť svoje právo po prvýkrát, v súlade so zákonom mu od tohto dňa začala plynúť trojročná

premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho Zákonníka. Tým, že sa žalobca nedomáhal svojho nároku
pred súdom v čase od 17.05.2013 do 17.08.2016 stal sa jeho dlh premlčaný dňom 18.08.2016 a jeho
žaloba je nedôvodná. Následne poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a na ustanovenie zákona 100 ods. 1, 103,101 Občianskeho zákonníka. Poukázala na
spotrebiteľský charakter sporu a skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné

podmienky obsahovali neprijateľné zmluvné podmienky. Tvrdila, že všeobecné obchodné podmienky si
nikdy neprečítala, pretože bolo reálne nemožné, aby ako priemerný spotrebiteľa dokázala sa čo i len
oboznámiť s takýmto písomným textom, nemala právnické vzdelanie a spoliehala sa na dobromyseľnosť
dodávateľa, jeho odbornosť a profesionálny prístup. Dodávateľ však nepostupoval pri uzatváraní zmluvy
s odbornou starostlivosťou, dobromyseľne a v súlade so zákonom. Poukázala na skutočnosti, že zmluva

bola uzatvorená v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a tieto skutočnosti spôsobili, že úver sa stal bezúročne a bez poplatku.
Predovšetkým poukázala na skutočnosť, že splátka nebola rozdelená na istinu a úrok. Termín konečnej
splatnosti uvedeným v žiadosti o zmluve o poskytnutí pôžičky bol označený len mesiacom a rokom,
absentoval konkrétny deň, písmo v zmluve a obchodných podmienkach bolo menšie ako 1,9 mm.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, ak by nárok žalobcu nebol premlčaný, bol by nárok žalobcu len vo výške
1 537,60 €, teda vo výške rozdielu medzi požičanou a splatenou istinou a nie vo výške 2 115,31 €. Na
viac poukázala na skutočnosť, že zmluva je nečitateľná, pri podpise si ju neprečítala a dodávateľ jej
nevysvetlil jednotlivé ustanovenia zmluvy a jej právne účinky a dôsledky, preto nepostupoval s odbornou
starostlivosťou. Odplata za úver, podľa jej názoru, je neprimeraná, keďže prevyšuje odplatu stanovenú v

ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Poukázala na neadekvátnu výšku úrokov dohodnutých
vo výške 32 %, najmä ak v tom období úroky slovenských bánk zmluvných úrokov v auguste 2012 pre
spotrebiteľské úvery z dobou splatnosti od 1 do 5 rokov boli úročené úrokmi vo výške 15,08 % ročne.
Pri argumentácii poukázala na niekoľko rozhodnutí súdov Slovenskej a Českej republiky a niekoľko
rozhodnutí súdu Európskej únie.

5. Na dôkaz svojich tvrdení predložila žiadosť a zmluvu o poskytnutie najľahšej pôžičky, štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere, doklad o poskytnutí úveru vo výške 2 000 €, odpoveď Ministerstva
spravodlivosti na jej žiadosť o posúdenie zmluvy. Ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej sa
žalovaná vyjadrila aj k vyššie uvádzanému čiastočnému späťvzatiu žaloby, kde uviedla, že oznámenie

žalobcu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru nebolo uskutočnené listom zo dňa 16.10.2013, ale listom
zo dňa 27.11.2013, ktorý bol odoslaný 29.11.2013. Uviedla, že poslednú splátku zaplatila 15.05.2013 a
poprela, že by bola v prospech žalobcu plnila sumu 30 €, ktorá podľa tvrdení žalobu, mala byť zaplatená
v priebehu konania.6. Podaním zo dňa 10.05.2017 reagoval žalobca aj na vyjadrenie žalovanej a týmto podaním žalobu
opätovne čiastočne zobral späť. V tomto podaní žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka

predstavuje nezaplatenú časť úveru s tým, že žalovaná zaplatila na úver sumu 577,71 €, čiže
zaplatila celkovo prvých deväť splatných úverových splátok po 64,19 €. Žalobca konštatoval, že
žalovaná mala poskytnutý úver splácať splátkami s ročnými vždycky k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá
splátka bola splatná 20.09.2012. K predčasnému zosplatneniu úveru v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka nedošlo, nakoľko zmluvné strany úverovej zmluvy si nedojednali možnosť

predčasného zosplatnenia úveru pre prípad nesplnenia úverových splátok. Konečná splatnosť úveru
v celosti tak nastane až 20.08.2017, teda splatnosť o poslednej 60-tej dohodnutej úverovej splátky a
jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti. Spor bol začatý 14.10.2016.
Nepremlčané úverové splátky sú v poradí 14.-tej nezaplatenej úverovej splátky splatnej 20.10.2013
do 49.-tej splátky splatnej dňa 20.09.2016, čiže 36 úverových splátok po 64,19 € spolu vo výške 2
310,84 € zo zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po termíne splatnosti 49.-tej splátky,

ktorej splatnosť nastala 20.09.2016. V predmetnom spore voči žalovanej si však žalobca uplatňuje
nárok na zaplatenie nižšej sumy než mu vznikol nárok. Podaním z 11.04.2017 žalobca totiž súdu
oznámil čiastočné plnenie zo strany žalovanej v sume 30 € a v časti sumy 286,76 € zobral žalobu späť.
Predmetom sporu je tak zaplatenie sumy 1 828,55 €. Keďže predmetom prejednávaného sporu je aj
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne v časti o zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 8,5 % zo sumy 1 858,55 € od 26.10.2013 do 20.09.2016 a v časti úroku vo výške 0,50 % ročne
zo sumy 1 858,55 € od 21.09.2016 do 18.10.2016 a v časti úroku z omeškania vo výške 0,50 % zo sumy
1 828,55 € od 19.10.2016 do zaplatenia žalobca berie žalobu späť a navrhuje konanie zastaviť. Žalobca
teda žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu sumu 1 828,55 € spolu s 8 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 858,55 € od 21.09.2016 do 18.10.2016 a 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy

1828,55 € od 19.10.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Súčasne konštatoval, že predložená
úverová zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a odkázal na aktuálny názor
vyjadrený v rozsudku súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15
Home Credit Slovakia a. s. c/a R. E..

7. Na prvom pojednávaní vo veci samej žalovaná namietala tvrdenie žalobcu, že by žalobcovi ešte
v priebehu konania v roku 2016 v októbri zaplatila sumu 30 €. Tvrdila, že takúto sumu žalobcovi
nezaslala. Vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2012 mala isté finančné problémy, o ktorých sa
zmienila známej a tá jej poskytla kontakt na reprezentanta predchodcu žalobcu, s ktorým sa opakovane
stretla a spísala s ním žiadosť o poskytnutie pôžičky. On od nej požadoval len občiansky preukaz.

Žalobkyňa v tom období potrebovala požičať okolo 2.000 € a spomínaný reprezentant veriteľa ju po
niekoľkých dňoch nakontaktoval s tým, že jej bola schválená pôžička 2.000 €. Na tomto stretnutí spolu
podpísali úverovú zmluvu, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, avšak na vyhotovení pre žalobkyňu
nachádza sa len jeden podpis, kdežto na vyhotovení zmluvy, ktoré pripojil žalobca do súdneho spisu,
sa nachádzajú až tri podpisy. Žalobkyňa do spisu pripojila originál žiadosti o poskytnutie Najľahšej

pôžičky s jej podpisom a podpisom sprostredkovateľa z 8.8.2012, štandardné európske informácie
v spotrebiteľskom úvere, doklad o výbere poskytnutého úveru v hotovosti a všeobecné obchodné
podmienkyprepoistenieschopnostisplácaťúverovésplátkyavšeobecnéobchodnépodmienkyveriteľa.
Tie boli pripojené v origináloch do súdneho spisu. Žalobkyňa uviedla, že poistné podmienky a všeobecné
obchodné podmienky jej boli dané pri podpise úverovej zmluvy, avšak si ich prečítať nemohla, lebo

nemala okuliare. Preto žiadala reprezentanta, aby jej to vysvetlil, on to však neurobil. Pokiaľ žiadosti o
poskytnutie Najľahšej pôžičky bol uvedený jej priemerný čistý mesačný príjem 381 €, ona v tomto smere
neposkytovala žiadne písomné potvrdenie zamestnávateľa o príjme, len informovala jeho zástupcu,
že pracuje v obchodnej spoločnosti CBA, kde zarobí 300 € až 320 €. O dni, kedy sa majú splácať
splátky úveru, sa s reprezentantom žalobcu nerozprávala. Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že z celkovo

požičanej sumy 2.000 € zaplatila len sumu 577,71 € a sumu 30 €, ktorú podľa vyjadrenia žalobcu mala
zaplatiť v priebehu konania, nezaplatila. Tieto tvrdenia popierala. Žalobkyňa namietala výpočet RPMN,
kde konštatovala, že nie je možné, aby úver mal RPMN 32 % a keď je dohodnutá ročná úroková sadzba
32 %, najmä ak bolo dohodnuté poistenie vo výške 2,9 %, čím bola navýšená výška mesačnej splátky na
64,19 €. Teda ja zjavné, že veriteľ nezapočítal poistné do RPMN ako celkových nákladov spotrebiteľa.

8. V priebehu konania podaním zo dňa 15.3.2017, na súd došlým 7.6.2017, občianske združenie
uvedené v záhlaví tohto rozsudku navrhlo, aby ho súd pribral do konania ako osobitný subjekt na
stranužalovanej.Žalovanánapojednávanídňa8.6.2017sovstupomobčianskehozdruženiaVšeobecnáochrana práv spotrebiteľov ako osobitného subjektu v konaní na jej strane, súhlasila. Súd preto
uznesením sp. zn. 10Csp/92/2016 zo dňa 15.6.2017 pribral občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, do konania ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej.

Následne si žalobkyňa zvolila aj právneho zástupcu z radov advokátov, ktorý sa vo veci písomne vyjadril
listom z 20.6.2017 (č.l. 143- 145).

9.Vtomtopodanížalovanáprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcupoukázalanaobčiansko-právny
režim záväzku a na ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o

ochrane spotrebiteľa a namietala obsahové nedostatky zmluvy a totiž nedostatky vyžadované ust. § 9
ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/ a § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedla totiž, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná RPMN v neprospech spotrebiteľky a zmluva
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa
budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobcovi
tak podľa názoru žalovanej strany vzniká právo len na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov

poskytnutých žalovanému. Žalovaná strana poukázala aj na vady kontraktácie. Samotný proces vzniku
úverovej zmluvy začal podaním žiadosti o poskytne Najľahšej pôžičky, ktorú podpísala žalovaná dňa
8.8.2012. Táto žiadosť bola návrhom na uzavretie úverovej zmluvy. Žalobca schválil žiadosť 15.8.2012,
čiže akceptoval návrh. V tomto smere však žalovaná strana namietala, že akceptáciou nemohla vzniknúť
úverová zmluva, pretože podpisy spolu s návrhom a akceptáciou musia byť na jednej listine. Schválením

žiadosti žalovanej zo dňa 15.8.2012 predložil žalobca návrh na uzavretie zmluvy žalovanej, pretože
pôvodný návrh nebol akceptovaný. Návrh a akceptácia trpia totiž obsahovým rozporom a to údajoch
týkajúcich sa priemernej hodnoty RPMN. V dôsledku tejto skutočnosti nemá zmluva uvedenú priemernú
hodnotu RPMN a táto skutočnosť spôsobuje opäť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverovej zmluvy.
Súčasne však žalovaná strana vzniesla námietku premlčania a totiž vychádzajúcu zo skutočnosti, že

nedošlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy a preto môže žalobca požadovať plnenie proti žalovanej
len titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca podal žalobu vo veci samej až 14.10.2016, no vrátenie
bezdôvodného obohatenia mohol žiadať ihneď po poskytnutí finančných prostriedkov v období augusta
2012. Žalobcovi uplynula jednak subjektívna dvojročná ako aj trojročná objektívna premlčacia doba.

10. Na takejto argumentácii žalovaná strana zotrvala v priebehu celého konania.

11. Súd na pojednávaniach, ktoré nariadil postupne, nielenže vypočul žalobkyňu, ale oboznámil sa aj
s listinami pripojenými stranami sporu do súdneho spisu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento
skutkový stav veci.

12. Žalovaná ako dlžníčka s obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v
Kežmarku prostredníctvom jeho sprostredkovateľa K. R. dňa 8.8.2012 písala žiadosť o poskytnutie
Najľahšej pôžičky (ktorej originál žalovaná pripojila do súdneho spisu na č.l. 109). Z tejto žiadosti
vyplynulo, že žiada o pôžičku typu Najľahšia pôžička vo výške 2.000 € pri termíne konečnej splatnosti

v auguste 2017 pri celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 1.742,80 € v celkovej sume pôžičky
3.742,80 €, pri výške splátky s poistením vo výške 64,19 € a bez poistenia vo výške 62,38 €, pri
počte splátok 60, pri sadzbe poistenia 2,90 % a mesačnej výške poistenia 1,81 €, pri ročnej úrokovej
sadzbe 32 % RPMN, 32 % ročne a priemernej hodnote RPMN 21,68 %. Na formulári Žiadosť o
poskytnutie Najľahšej pôžičky mimo generálií zmluvných strán a údajoch o požadovanej pôžičke, ktoré

boli uverejnené v časti IV. žiadosti, je venovaná časť V. dojednaniu poistenia schopnosti splácať pôžičku,
kde si žalobkyňa dohodla poistenie v základnom súbore, je zrejmé, že mala možnosť využiť aj splácanie
pôžičky, alebo poskytnutie pôžičky bez poistenia, nakoľko takáto možnosť bola poskytnutá v texte v časti
V.. V časti VI. požiadala o poskytnutie pôžičky prevodom na jej účet v L. E., v časti VII. požiadala o
spôsob splácania splátok poštovou poukážkou. V časti IX. bolo obsiahnuté vyhlásenie zmluvných strán,

podľa ktorého v prípade akceptácie žiadosti inak návrhu klienta na uzavretie zmluvy, sa spoločnosť
zaväzuje, že poskytne klientovi za podmienok dohodnutých v tejto žiadosti, všeobecných obchodných
podmienkach,peňažnéprostriedky,tedaspotrebiteľskýúveraklientsazaväzuje,žeposkytnutépeňažné
prostriedky vráti a zaplatí úroky. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti a po jej akceptácii zmluvy, sú
všeobecné obchodné podmienky, formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a

formulár Informácie o finančnom sprostredkovaní. Je zrejmé, že žalobkyni boli poskytnuté aj Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, z ktorých naviac vyplýva termín splátok do 20-teho
dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom
splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Súčasťou zmluvy opôžičke mali byť aj všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky a
všeobecné obchodné podmienky veriteľa. Tie boli podľa vyjadrenia žalovanej jej odovzdané pri spísaní
žiadosti o pôžičku a mali byť súčasťou žiadosti žalobkyne o poskytnutie pôžičky a po akceptácii žiadosti

súčasťou zmluvy o pôžičke.

13. Súd konštatuje, že text všeobecných poistných podmienok, ale aj všeobecných obchodných
podmienok pôvodného veriteľa, je skutočne na rozdiel od zmluvy o pôžičke napísaný tak drobným
písmom, že bez efektívnej optickej pomôcky je nemysliteľné ho prečítať, čo len zdravým voľným

okom. Z pohľadu súdu je preto nemysliteľné, že by vôľa žalovanej napriek jej vyhláseniu v čl. IX.
žiadosti o poskytnutie Najľahšej pôžičky, mohla smerovať k dohodnutiu a k akceptácii toho, čo bolo
vo formulári, najmä všeobecných obchodných podmienok, ale aj všeobecných poistných podmienok
uvedené, nakoľko je pravdou, že žalovaná bez, ako súd konštatoval, efektívnej optickej pomôcky, sa s
textom oboznámiť v žiadnom prípade nemohla. Súd sa stotožnil s konštatovaním žalovanej strany v tom
smere, že žiadosť o poskytnutie pôžičky bola skutočne spolu s formulárom o Štandardných európskych

informáciách o spotrebiteľskom úvere zo strany žalovanej, návrhom na uzavretie zmluvy. K akceptácii
došlo listom, ktorý žalobca pripojil do súdneho spisu (č.l. 6) a ktorým žalovanej oznámil, že jej žiadosť
o poskytnutie Najľahšej pôžičky č. XXXXXXX, bola dňa 15.8.2012 schválená, v dôsledku čoho došlo k
uzavretiu zmluvy o poskytnutí Najľahšej pôžičky medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy, ktorá má nasledovné

parametre: pôžička: 2.000 €, celková suma pôžičky 3.742,80 €, celkové náklady spotrebiteľa 1.742,82
€, splátka bez poistenia 62,38 €, splátka s poistením 64,19 €, počet splátok 60, ročná úroková sadzba
32 % RPMN, 32 % priemerná hodnota RPMN uvedená nebola, termín konečnej splatnosti bol uvedený
ako august 2017. V akceptačnom liste bolo ďalej uvedené, že splatnosť prvej mesačnej splátky je ku
20.9.2012 a splatnosť každej nasledujúcej splátky je v zmysle dohodnutých zmluvných ustanovení k 20-

temu dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

14. Súd mal potom preukázané, že žalovaná skutočne poslednú splátku pred podaním žaloby na súd,
zaplatila 20.9.2013 a do tohto momentu mala zaplatených 577,71 € Žalobca tvrdil, že žalovaná zaplatila
aj ďalšiu splátku a to dňa 18.10.2016, ktorá podľa zostavy jeho predchodcu obchodnej spoločnosti

Consumer Finance Holding, bola priradená ako splátka z predmetnej úverovej zmluvy, avšak zo zostavy,
ktorú pôvodný veriteľ na výzvu súdu pripojil na č.l. 152, táto skutočnosť nevyplynula a odosielateľom
malabyťK.S..Žalobcavšaktútosplátkuevidovalakosplátkuodžalovanejareagovalnatútoskutočnosť
aj zmenou petitu, resp. požiadavkou na úroky z omeškania z klesajúcej istiny.

15. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že medzi stranami sporu podľa
presvedčenia súdu, vznikla platná úverová zmluva, nakoľko jej návrhom bola zo strany žalovanej žiadosť
o poskytnutie Najľahšej pôžičky a zo strany pôvodného veriteľa tzv. akceptačný list uvedený vyššie.
Avšak písomné prejavy zmluvných strán sa nezhodli v tak dôležitej obsahovej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, akou je zhoda v priemernej hodnote RPMN. Na návrhu teda v žiadosti žalovanej

o poskytnutie pôžičky bola uvedená priemerná hodnota RPMN 21,68 %, pri akceptácii v akceptačnom
liste už tento údaj absentoval. Teda je zrejmé, že písomne si strany túto náležitosť nedohodli. Podľa
presvedčenia súdu však úverová zmluva platne vznikla, nakoľko mala náležitosti úverovej zmluvy,
ktoré sú inak vyžadované v ust. § 497 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník totiž predstavuje
základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy. Ďalší právny rámec potom pre spotrebiteľské úvery

samozrejme poskytuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z pohľadu Obchodného
zákonníka ale je nutné dojednať výšku poskytnutého úveru a záväzok dlžníka tento úver splatiť. Pokiaľ
šlooabsenciužalovanoustranouvytýkanéhonedostatkunáležitostí(mimoabsenciepriemernejhodnoty
RPMN), súd sa s tvrdeniami žalovanej strany nestotožnil. Žalovaná mala totiž k dispozícii Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli súčasťou jej žiadosti a teda spolu s nimi

vzhľadom na obsah akceptačného listu veriteľa došlo podľa presvedčenia súdu k dojednaniu všetkých
obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimo dojednania, alebo zhodného uvedenia
priemernej hodnoty RPMN, ktorá je inak náležitosťou vyžadovanou v ust. 9 ods. 2 písm. y/ zák. č.
129/2010 Z.z.. V prípade, že zmluva o spotrebiteľskom úvere túto náležitosť neobsahovala, bola
považovaná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov.

Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnosť výpočtu RPMN, teda výpočet RPMN v jej neprospech, tak do
spisu pripojila výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver (na základe elektronickej kalkulačky č.l. 130), z
ktorého vyplynulo, že priemerná hodnota RPMN je 32 % v prípade splácania úveru vo výške 2.000 €
splátkou 62,38 €, čo bola splátka úveru bez poistenia. Ak žalovaná vytýkala, že poistenie úveru nebolozahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, tak v tomto smere súdu oponuje ust. § 2 písm. g/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom, sú všetky náklady vrátane

úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V tomto prípade je zrejmé, že

veriteľ nezahrňoval poistné do celkových nákladov spotrebiteľa, avšak súd v tomto smere odkazuje na
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorých na získanie spotrebiteľského
úveru nebolo nutné uzavrieť poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a rovnako vo formulári
žiadosti o poskytnutie Najľahšej pôžičky v časti V. mala žalovaná ako klientka, možnosť uzavrieť túto
zmluvu aj bez poistenia schopnosti splácať splátky. Žalovaná si však podľa vyznačenia na formulári
zmluvy vybrala poistenie typu Základný súbor poistenia. Teda žalovanej vo formulári bola daná možnosť

poistenie odmietnuť. Žalovaná neprodukovala dôkaz nesporne preukazujúci, že by jej poistenie bolo
nanútené a že by bez neho spotrebiteľský úver nezískala napriek informáciám, ktoré boli uvedené vo
formulári o Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Preto v tomto smere súd
nevidel ako vadu údaj o RPMN uvedený v zmluve.

16. Súd pre absenciu dohody o priemernej hodnote RPMN, ktorá je podľa presvedčenia súdu
podstatným údajom a veľmi dôležitým údajom pre spotrebiteľa, nakoľko dáva spotrebiteľovi možnosť
porovnať, za akú cenu si kupuje úver u toho - ktorého veriteľa, považoval úver poskytnutý žalovanej za
bezúročný a bez poplatkov. Preto žalovaná má povinnosť žalobcovi vrátiť len sumu, ktorú mu dlhuje na
istine, ktorá aj bola poskytnutá vo výške 2.000 €.

17. Ak potom žalovaná mala zaplatiť sumu 2.000 € 60-timi splátkami zročnými k 20-temu dňu toho
ktorého kalendárneho mesiaca, je zrejmé, že výška jednej splátky by pri počte 60 a pri požičanej
istine 2.000 € mala predstavovať sumu 33,33 €. V čase od augusta 2012 do 30.9.2013, keď po tomto
dni už žalobkyňa nezaplatila žiadnu splátku, by mala žalobkyňa celkovo zaplatiť žalobcovi pri výške

splátky 33,33 € mesačne sumu 433,29 €, čo je celkovo 13 splátok po 33,33 €. V čase od 30.10.2013
do 30.9.2016 mala žalovaná celkovo zaplatiť 36 splátok po 33,33 €, teda sumu 1.199,88 €. Titulom
nepremlčaných splátok dlhu by žalobca mohol žiadať len splátky, ktoré sa stali zročné tri roky pred
podaním žaloby na súd, teda splátky, ktoré boli zročné v období od 20.10.2013 do 20.9.2016. Zo sumy,
ktorú žalovaná celkovo zaplatila žalobcovi vo výške 577,71 €, možno len sumu 433,29 € započítať na to,

čo by žalobcovi patrilo titulom splátok po 33,33 € k 30.9.2013 a zvyšok sumy, ktorý predstavuje sumu
144,42€,jenutnézapočítaťnanárokyžalobcu,ktorésastávalizročnéod20.10.2013do20.9.2016,kedy
mal pri predpokladanej výške splátok 33,33 € a ich počte 36 v tomto období, nárok na sumu 1.199,88 €.
Ako totiž vyplývalo z jednotlivých podaní žalobcu, žalobca totiž uplatňoval nároky, ktoré má podľa jeho
názoru zročné do 20.9.2016. Ak teda v tomto období od 20.10.2013 do 20.9.2016 mal žalobca zročné

splátky v celkovej výške 1.199.88 €, od ktorých je ale nutné odpočítať preplatok v sume 144,42 € ako
sumu, ktorú žalovaná nad povinný rámec plnila veriteľovi do 20.10.2013, potom nárok žalobcu na zročné
splátky do 20.9.2016 klesá na sumu 1.055,46 €. A keďže žalobca zohľadňoval platbu 30 € uskutočnenú
podľa jeho názoru v prospech záväzku, ktorý mala žalovaná voči nemu vo výške 30 € k 19.10.2016, súd
musel reagovať na upravený návrh aj vo výroku rozsudku.

18. Súd preto žalobcovi titulom dlžnej istiny úveru, na ktorý má žalobca ako právny nástupca pôvodného
veriteľa nárok za obdobie od 20.10.2013 do 20.9.2016, priznal sumu 1.025,46 € spolu s 8 % úrokom
z omeškania ročne tak, ako žalobca žiadal od 21.9.2016 do 18.10.2016 zo sumy 1.055,46 € a s 8 %
úrokomzomeškaniaročnezosumy1.025,46€(ktorázohľadňujeplatbu30€19.10.2016)od19.10.2016

do zaplatenia.

19. Súd totiž konštatuje, že žalobca nemohol zosplatniť dlh predžalobnou upomienkou zo dňa
16.10.2013 pre neplnenie jednotlivých splátok zo strany žalovanej, nakoľko takéto oprávnenie veriteľa
vyžaduje v zmysle ust. § 565 Obč. zák. dohodu zmluvných strán, ktorú zmluva o spotrebiteľskom

úvere, či už v žiadosti, alebo v akceptácii, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach veriteľa
neobsahovala, naviac žalobca ako veriteľ, resp. jeho predchodca nepreukázali, že by si počínali v súlade
s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.. Preto tzv. predžalobná upomienka, ktorou pôvodný veriteľ vyzval žalovanú
na zaplatenie zvyšku dlhu jednorázovo, nemohla spôsobiť zmenu zmluvy, pokiaľ ide o spôsob splácaniaúveru. Súd je preto toho názoru, že žalovaná je stále v omeškaní s úhradou splátok, ktoré boli zročné
po 20.9.2016 a na ktoré žalobca neuplatnil nárok.

20. Súd potom zamietol žalobu v časti, kde žalobca požadoval istinu vyššiu za jednotlivé obdobia
uvedené v žalobe ako nedôvodnú.

21. Žalobca v podstate postupne obmedzil svoj nárok, keďže upustil od uplatňovania nároku na
premlčané splátky, resp. požadoval úroky z omeškania v nižšej sadzbe a za kratšie obdobie, než

žiadal v pôvodnej žalobe. Preto vzhľadom na postupné čiastočné obmedzenie nároku súd vo zvyšku
uplatneného nároku konanie zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p..

22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., keďže žiadna zo strán
v konaní nebola celkom úspešná a neúspech žalobcu oproti pôvodne požadovanej istine a úspech
žalovanej, sú približne v rovnakom rozsahu. Súd rozhodol tak, že žiadna zo strán, ani osobitný subjekt,

nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.