Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/50/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115210938
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115210938.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov
JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne : MUDr. Danuša Tichá-Melek,
bytom Southborought, Dr. West Vancouver B.C. V7S IM4, Kanada, zastúpená JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou, so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanej : M.. Ľ. Z., K. Z. C., M. XX, zastúpená
Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 56, o zákaze nakladať s

vecami, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2018 sp.zn. 37C
246/2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2.7.2018 č.k. 37C 246/2015-277.

Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 2.7.2018 č.k. 37C
246/2015-277 zamietol návrh žalobkyne na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice
I zo dňa 1.12.2016 č.k. 37C 246/2015-224.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 1.12.2016 rozhodol v spore rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobu
zamietol a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z dôvodu,

že boli splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 278 CSP pre tento spôsob rozhodnutia. Žalobkyňa
sa nedostavila na pojednávanie dňa 1.12.2016 o 10.00 hod., hoci naň bola riadne a včas predvolaná
(predvolanie bolo doručené dňa 4.10.2016) a v predvolaní na pojednávanie bola poučená o následkoch
nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, svoju neúčasť neospravedlnila
včas a vážnymi okolnosťami a žalovaná navrhla rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie.

3. Po doručení rozsudku pre zmeškanie (č.k. 37C 246/2015-224 zo dňa 1.12.2016) právnej zástupkyni
žalobkyne dňa 6.2.2017, podala žalobkyňa dňa 12.2.2017 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
pre nesplnenie podmienok pre jeho vydanie. Právna zástupkyňa žalobkyne návrh odôvodňovala tým,
že pojednávanie dňa 1.12.2016 zmeškala pre vážne zdravotné problémy členov svojej rodiny, teda z
ospravedlniteľných dôvodov a išlo u nej o výnimočnú situáciu. Argumentovala tým, že od júna 2016
je práceneschopná jej dcéra B.. B. O., ktorá pracuje v jej advokátskej kancelárii. V rovnakom čase

vážne ochorel jej manžel, ktorého liečba skončila v januári 2017. Ochorenie manžela po opakovaných
hospitalizáciách si vyžiadalo jej pravidelnú, niekoľkodňovú starostlivosť počas týždňa, aby liečba bola
úspešná. Tento stav zapríčinil, že sa bez ospravedlnenia a bez žiadosti o odročenie pojednávania
nedostavila na súdne pojednávanie a o týchto skutočnostiach predložila aj potvrdenia o dočasnej
práceneschopnosti dcéry a manžela.

4. S poukazom na ust. § 281 CSP skúmal, či sú splnené podmienky pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, teda, či právna zástupkyňa žalobkyne z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanievo veci dňa 1.12.2016 a či podala návrh v lehote 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedela. Dospel pritom k záveru, že právna zástupkyňa žalobkyne podala včas návrh na zrušenie
rozsudku pre zmeškanie, ale ňou uvádzané okolnosti nie je možné považovať za ospravedlniteľný

dôvod jej neprítomnosti na pojednávaní. Nešlo totiž o neočakávané okolnosti na jej strane, ktoré jej
neboli vopred známe a pre ktoré sa nemohla na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred
riadne ospravedlniť. Za ospravedlniteľný dôvod podľa § 281 CSP totiž nie je možné považovať okolnosť,
ktorá bola žalobcovi vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne
objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (odkaz na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp.zn. 4 Cdo 184/2009).

5. Súd konštatoval, že aj keby dočasná pracovná neschopnosť rodinných príslušníkov právnej
zástupkyne žalobkyne zabraňovala žalobkyni a jej právnej zástupkyni v účasti na pojednávaní, nejde
o okolnosť, ktorá by na strane žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne nastala pred pojednávaním
náhle a neočakávane. Z obsahu spisu totiž zistil, že dcéra aj manžel právnej zástupkyne žalobkyne

boli práceneschopní od júna 2016. Táto skutočnosť bola známa právnej zástupkyni žalobkyne v čase
pred doručením predvolania na pojednávanie. Žalobkyňa, resp. jej právna zástupkyňa navyše ani
len netvrdili žiadne objektívne okolnosti, ktoré bránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas
ospravedlnili. Keďže právnou zástupkyňou uvádzané okolnosti nemožno považovať za ospravedlniteľný
dôvod neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní dňa 1.12.2016, zamietol návrh žalobkyne na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom právnej
zástupkyne a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. Toto považuje za nespravodlivé. Argumentovala tým,
ževjejrodinesavyskytloživotohrozujúceochoreniejejčlenov,prektorésanemohlabezospravedlnenia

zúčastniť pojednávania. Najprv závažne ochorel jej manžel a 3.6.2016 aj jej dcéra, pričom bola od
augusta 2016 práceneschopná a jej choroba vyústila do invalidity. Keďže bola jej koncipientkou,
spôsobilo to jej advokátskej kancelárii veľké ťažkosti. Nakoniec závažné ochorenie postihlo aj ju samu
a od roku 2017 bola opakovane hospitalizovaná, následne aj v roku 2018 od 8.1.2018 do 6.9.2018.
Za týchto okolností ju fakticky nemal kto ospravedlniť z neúčasti na pojednávaní a účasť žalobkyne na

pojednávaní by bola mimoriadne nákladná z dôvodu potreby príchodu z Kanady do Košíc. Poukázala aj
na viacero ďalších súdnych konaní, v ktorých sa (žalobkyňa) domáha ochrany svojich práv.

7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať
jej náhradu trov konania. Uviedla, že aj keby dočasná pracovná neschopnosť rodinných príslušníkov

právnej zástupkyne žalobkyne zabraňovala žalobkyni a jej právnej zástupkyni v účasti na pojednávaní,
nejde o okolnosť, ktorá by na strane žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne nastala pred pojednávaním
náhle a neočakávane, čo správne konštatoval súd prvej inštancie. Nejde teda o okolnosť, ktorú možno
považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobkyne na pojednávaní. Nie sú preto dané
dôvody pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

8. Žalobkyňa v replike zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.

9. Žalovaná v duplike zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu a jeho dôvodoch.

10.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

11. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Žalobkyňa v odvolaní neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie
riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim
súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia.14. Podľa § 281 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmešká pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi
nové pojednávanie (ods. 1). Návrh podľa ods. 1 môže žalobca podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku

pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (ods. 2).

15. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalobcu proti rozsudku pre
zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalobcu môže dôjsť
pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru alebo k okolnosti spôsobenej

samotným žalobcom, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp.
ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je
tedazabezpečiťžalobcovisúdnuochranuajvprípade,aksazospravedlniteľnéhodôvoduneustanovína
pojednávanie,naktoromsúdrozhodolrozsudkomprezmeškanie.Vtomtokonanísasúdnezaoberátým,
či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z
prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané

žalobcom možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalobcu na pojednávaní.

16. Ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 281 CSP sú len také okolnosti, ktoré na strane
žalobcu nastali neočakávane a boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne
svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod

ospravedlňujúci zmeškanie konania. Takýmto dôvodom by mohli byť akútne zdravotné problémy alebo
iná neprekonateľná prekážka, neodvrátiteľná, nepredvídateľná alebo neovplyvniteľná udalosť.

17. Za ospravedlniteľný dôvod však nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola vopred
známa,hocimuobjektívneznemožňovalaúčasťnapojednávaní,akžiadneobjektívneokolnostinebránili

tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.6.2010 sp.zn. 4Cdo/184/2009). V zmysle uvedeného určitá skutková okolnosť môže byť
tak ospravedlniteľným dôvodom len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním úkonu je príčinná súvislosť.
Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto okolnosti a že nebyť tejto
prekážky, k zmeškaniu lehoty by nedošlo.

18. Pokiaľ ide o žalobkyňou (jej právnou zástupkyňou) tvrdený dôvod návrhu na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie, súd prvej inštancie ho posúdil správne, keď ho nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v
zmysle ust. § 281 ods. 1 CSP z dôvodov, ako ich veľmi podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
uznesenia.

19. V prípadoch, že kontumačný rozsudok bol vydaný na pojednávaní, na ktorom sa nezúčastnil
žalobca (§ 278 CSP), môže žalobca za zákonom stanovených podmienok požiadať súd o zrušenie
rozsudku pre zmeškanie. Prvotným predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, že žalobca
zmeškal pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, z ospravedlniteľného dôvodu. Tento

ospravedlniteľný dôvod je žalobca povinný preukázať, pretože je predmetom posudzovania súdu.

20. Právna zástupkyňa ako dôvod zmeškania pojednávania tvrdila vážne zdravotné problémy členov
svojej rodiny, ktoré pretrvávali od júna 2016 a v súvislosti s ktorými právna zástupkyňa žalobkyne
poskytovala manželovi zvýšenú opateru a jej dcéra ako koncipientka jej právnickej kancelárie v dôsledku

svojej práceneschopnosti od 3.6.2016 nemohla zabezpečovať úlohy pri výkone advokácie.

21. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, tieto okolnosti nenastali na strane právnej zástupkyne
neočakávane, boli jej známe už dlhšiu dobu pred nariadeným termínom pojednávania (pojednávanie
nariadené na deň 1.12.2016, predvolanie na pojednávanie doručené dňa 4.októbra 2016 - poznámka

odvolacieho súdu) a právna zástupkyňa žalobkyne nepreukázala žiadne iné okolnosti, ktoré by jej
bránili v neúčasti na pojednávaní a ktoré by jej zabránili aj včas svoju neúčasť na tomto pojednávaní
ospravedlniť. Nešlo teda o okolnosti, ktoré nastali neočakávane, náhle, nepredvídateľne a objektívne
by bránili právnej zástupkyni žalobkyne v účasti na nariadenom pojednávaní a ak by aj tieto dôvody
boli dôvodmi objektívne znemožňujúcimi účasť na pojednávaní, v konaní neboli preukázané žiadne

objektívne okolnosti brániace tomu, aby právna zástupkyňa žalobkyne svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnila (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.6.2010 sp.zn. 4Cdo/184/2009).22. Zodpovednosť za včasné dostavenie sa na pojednávania je súčasťou povinnosti advokáta, ktorý je
pri výkone advokácie aj pred súdmi povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a postupovať
s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov.

23. Odvolací súd zastáva názor, že právna zástupkyňa žalobkyne mala dostatok času ospravedlniť
svoju neúčasť na pojednávaní, ak jej zdravotný stav jej rodinných príslušníkov neumožňoval účasť na
tomto pojednávaní, keďže už od 4.októbra 2016 jej bol známy termín pojednávania dňa 1.12.2016.
Už v tom čase totiž mala vedomosti o zdravotnom stave svojich rodinných príslušníkov, ktorý uvádza

ako objektívny dôvod nemožnosti účasti na pojednávaní dňa 1.12.2016, ani jej zastúpenia advokátskou
koncipientkou, jej dcérou.

24. K odvolacej námietke žalovanej, že rozhodnutie súdu považuje za formalistické, odvolací súd
uvádza, že okrem formálneho plnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne podľa
ust. § 278 CSP nebolo vydaním tohto rozsudku porušené ani právo žalobkyne na spravodlivý súdny

proces v zmysle čl. 2 ods.1 Základných princípov CSP.

25. Ako totiž vyplýva z obsahu spisu, v prejednávanej veci doposiaľ nebolo vykonané žiadne
dokazovanie a pojednávaniu dňa 1.12.2016, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie,
nepredchádzalo žiadne pojednávanie, keďže prvé pojednávanie vytýčené na deň 12.5.2016 žalobkyňa

žiadala odročiť, ktorej žiadosti bolo vyhovené, ďalšie nariadené pojednávanie dňa 14.7.2016 bolo
zrušené z dôvodu čerpania dovolenky sudcu, a teda prvé pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu
veci, bolo 1.decembra 2016, a tohto sa právna zástupkyňa žalobkyne bez ospravedlnenia nezúčastnila.

26. Nejde teda ani o prípad, že by rozsudok pre zmeškanie bol vyhlásený v takom štádiu konania,

keď výsledky vykonaného dokazovania umožňujú vo veci meritórne rozhodnúť a keby by aj prípadná
neospravedlniteľná neúčasť právnej zástupkyni žalobkyne nebránila súdu vo veci meritórne rozhodnúť
a neuplatňovať ust. § 278 CSP.

27.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

29. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, keďže súd jej odvolaniu nevyhovel, preto jej vznikla
povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanej, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).