Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810200178
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5810200178.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcov: 1/ V.
S., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX, 2/ M. D., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, A.,
zastúpená opatrovníčkou - žalobkyňou 1/ V. S., obe právne zastúpené advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
advokátom so sídlom N., S. N.. XXX, proti žalovaným: 1/ P. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX,
2/ V. M., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 3/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., W. č. XXX,
žalovaní1/až3/právnezastúpeníMgr.IgoromPaliderom,advokátomsosídlomD.,K.II.č.XXX,4/JUDr.
V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 5/ Mgr. A. H., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 6/ Mgr.

D. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX (žalovaní 2/ až 6/ ako právni nástupcovia po nebohom
žalovanom 2/ - M. M., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., V. XXX, zomrelom XX.XX.XXXX), o
určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalovaných 1/
až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 5C/7/2010-622 zo dňa 21. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r

a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil neplatnosť nasledujúcich právnych úkonov : kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 19.06.2009 medzi žalovanou 1/ (P. K.) ako predávajúcou a nebohým pôvodne žalovaným
2/ (M. M.) ako kupujúcim (výrok I.), darovacej zmluvy uzavretej dňa 18.11.2009 medzi nebohým pôvodne
žalovaným 2/ (M. M.) ako darcom a žalovanými 3/ a 4/ (F. M., V. M.) ako obdarovanými (výrok II.) a kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 26.02.2010 medzi žalovanou 1/ (P. K.) ako predávajúcou a nebohým pôvodne
žalovaným 2/ (M. M.) a žalovaným 3/ (F. M.) ako kupujúcimi (výrok III.). Žalobcom 1/ a 2/ v pomere medzi
žalovanými 1/, 3/ až 4/ priznal plnú náhradu trov konania (výrok IV.) a v pomere medzi žalovanými 2/,

5/ a 6/ im nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok V.).

2. V prejednávanej veci išlo v poradí o druhý rozsudok okresného súdu, jeho predchádzajúci rozsudok
bol uznesením krajského súdu zrušený, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne prejednal a rozhodol. Primárne sa zaoberal
posúdením existencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uvedených právnych úkonov
podľa ust. § 137 písm. c/ CSP. Vychádzal z toho, že žalobcovia sa v konaní domáhali určenia relatívnej

neplatnosti týchto úkonov pre porušenie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho
zákonníka. Posudzoval, či nimi podaná žaloba je vhodným/účinným procesným nástrojom ochrany ich
práv, či ňou môžu dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po
ktorombudemusieťajtaknasledovaťinésúdnekonanie.Konštatoval,ževšeobecnénárokyvyplývajúcez porušenia predkupného práva sú uvedené v § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doplneného
špeciálnou úpravou nároku vyplývajúceho z ust. § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. V
zmysle týchto ustanovení sa môže ten, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať, aby mu vec

bola ponúknutá na kúpu tým, ktorý ju získal od spoluvlastníka, ktorý nerešpektoval zákonné predkupné
právo, prípadne sa môže domáhať určenia relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. V súdenej veci
sa žalobcovia rozhodli uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka
podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené ich predkupné
právo, preto podľa názoru súdu prvej inštancie majú naliehavý právny záujem na žiadanom určení.

3. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že žalovaná 1/ ako podielová spoluvlastníčka
nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu sporných právnych úkonov si povinnosť ponúknuť svoj
podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom, ktorými boli žalobkyňe 1/ a 2/ písomnou formou nesplnila,
čím nepostupovala v súlade s ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Obe sporové strany len rokovali len
ústne, a to telefonicky alebo osobnou návštevou dcéry žalobkyne 1/ a manžela žalobkyne 1/ u žalovanej

1/, výsledkom mala byť dohoda o cene prevádzaného spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/. Tým,
že nebol dodržaný zákonný postup, podľa ktorého žalovaná 1/ bola povinná ponúknuť písomne svoj
spoluvlastnícky podiel žalobkyniam 1/ a 2/ titulom predkupného práva okresný súd dospel k záveru, že
kúpna zmluva uzatvorená dňa 19.06.2009 medzi žalovanou 1/ a už nebohým pôvodne žalovaným 2/ M.
M., je relatívne neplatný právny úkon.

4. Keďže sa žalobcovia zároveň domáhali vyslovenia absolútnej neplatnosti napadnutých zmlúv z
dôvodu, že žalovaná 1/ nebola spôsobilá pre duševnú poruchu na takýto právny úkon, okresný súd
vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a
zároveň aj výsluch znalca MUDr. Juraja Kosorínskeho. Na základe týchto dôkazov dospel k záveru o

nespôsobilosti žalovanej pre duševnú poruchu uzavrieť uvedené kúpne zmluvy. Žalovaná 1/ či už z
dôvodu relatívnej neplatnosti alebo absolútnej neplatnosti nemohla uzavrieť napadnuté kúpne zmluvy,
na ich základe sa nemohol stať pôvodne žalovaný 2/ vlastníkom prevádzaných nehnuteľností a tieto ako
nevlastníknemoholplatnedarovacouzmluvouuzavretoudňa18.11.2009previesťnažalovaného3/a4/.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcom 1/
a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov. Vo vzťahu k žalovaným 2/, 5/ a 6/ im však túto náhradu nepriznal,
prihliadali pritom na dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Konštatoval, že žiaden z
týchto žalovaných nebol účastníkom právneho vzťahu, ktorých neplatnosti sa žalobcovia domáhali, teda
svojim konaním ani opomenutím nespôsobili neplatnosť právnych úkonov. Stali sa stranami sporu len z

dôvodu univerzálnej sukcesie po nebohom pôvodne označenom žalovanom 2/. Považoval za rozpor s
dobrými mravmi, pokiaľ by žalobkyniam mala byť priznaná náhrada trov konania voči týmto žalovaným.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 4/ a žiadali,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol, prípadne ho zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietali, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy na
zistenie rozhodujúcich skutočností a vec nesprávne právne posúdil. Okresný súd nedocenil závery
znalca MUDr. Kosorínskeho, ktorý zdôraznil, že nie je možné zistiť ani kvantifikovať mieru dosahu
duševnej poruchy žalovanej 1/ na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase realizácie sporných

právnych úkonov. Uvedené by bolo možné zistiť pri odbornom psychiatrickom vyšetrení v čase
podpisu predmetných zmlúv, eventuálne blízko tohto času. V konaní žalobcovia nepreukázali, že by
sa bezprostredne pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2009 a zo dňa 26.02.2010 žalovaná 1/
podrobila takým odborným psychiatrickým vyšetreniam, ktoré by s určitosťou určili jej nepríčetnosť v
rozhodnom období. V tejto súvislosti nevykonal navrhované dôkazy. Súd preto nesprávne prijal záver,

že sporné úkony sú absolútne neplatné. Aby mohol takto rozhodnúť, mal vykonať ďalšie dokazovanie
na skúmanie duševného stavu žalovanej 1/ v rozhodnom období. Okrem toho, žalovaná 1/ mala snahu
odpredať sporné pozemky už niekoľko rokov pred uzavretím zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobkyne
domáhajú. Okresný súd tiež nevyhodnotil tvrdenia žalovanej 1/, vo vyjadrení k znaleckému posudku, že
sa považuje za spôsobilú na právne úkony a predala majetok, keď ho žalobkyne nechceli.

7. Žalovaní ďalej namietali záver súdu prvej inštancie o naplnení podmienok relatívnej neplatnosti
kúpnych zmlúv zo dňa 19.06.2009 a 26.02.2010 z dôvodu, že nárok žalobkýň domáhať sa relatívnej
neplatnostibolpremlčaný.Poukázalinato,žeprvotnážalobabolasúdudoručenádňa18.01.2010,trpelavšak nedostatkom určitosti a zrozumiteľnosti, preto ju nebolo možné považovať za riadne dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Pripustením zmeny žaloby uznesením zo dňa 07.04.2014 došlo
k riadnemu dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uznesenie bolo žalovaným doručené

až dňa 26.05.2014, ktorý deň možno považovať za účinné a riadne dovolanie sa relatívnej neplatnosti
uvedených úkonov zo strany žalobkýň.

8. Žalovaní 1/ až 4/ namietali aj zjavné pochybenie pri rozhodovaní v časti výroku III. o neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2010 týkajúcej sa spoločných urbárskych pozemkoch zapísaných na LV č.

XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie R.. Žalobkyne sa domáhali vyslovenia neplatnosti uvedenej
kúpnej zmluvy aj voči JUDr. V. M.. Z obsahu tejto zmluvy je však zrejmé, že JUDr. V. M. vôbec nebol
jej účastníkom a ani nenadobudol urbárske podiely z tohto právneho úkonu. JUDr. V. M. nadobudol
celý urbársky podiel na základe iného právneho úkonu, a to darovacej zmluvy V 1589/2012. Súd však
vyhovel v tejto časti žalobnému návrhu napriek tomu, že kúpna zmluva V 1589/2012 nebola predmetom
konania a svoj postup neodôvodnil. Podobne pochybil aj pri urbárskych podieloch evidovaných na osobu

zomrelého pôvodného žalovaného 2/ M. M. a žalovaného 3/ F. M.. Zomrelý M. M. podľa čl. 2 kúpnej
zmluvy zo dňa 26.02.2010 kupoval od žalovanej 1/ urbársky podiel 666/615881, žalobkyne si však v
žalobe uplatnili neplatnosť prevodu podielu 3488/615881, teda viac ako žalovaná v rade 1/ vlastnila a
previedla na zomrelého M. M.. Rovnako u žalovaného F. M. je zrejmé, že tento v rámci kúpnej zmluvy zo
dňa26.02.2010neuzatváraltútosožalovanou1/,alepodľačlánku2tejtozmluvyzískalurbárskymajetok

od predávajúcej Y. T. vo veľkosti 115/615881 a V. C. vo veľkosti 210/615881. Je zjavné, že okresný súd
mal žalobu v časti, ktorou sa žalobkyne domáhali nárokov z neplatnosti úkonov nad rámec sporných
kúpnych zmlúv zaregistrovaných pod V 946/09 a V 419/10 zamietnuť, lebo ostatné nadobúdacie tituly
žalovaných neboli sporné a neboli predmetom skúmania v tomto súdnom konaní.

9.Zanesprávnyoznačiližalovaníajvýrokonáhradetrovkonania,pretožesúdmalzohľadniťskutočnosť,
že konanie začalo 18.01.2010 a až v roku 2014 upravili žalobkyne nezrozumiteľný a nevykonateľný
žalobný návrh. Ďalej mal prihliadať na dlhoročné trvanie sporu spôsobeného žalobkyňami.

10. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré žiadali

vykonať ony a týkali sa zlého psychického stavu žalovanej 1/ v čase podpísania troch žalovaných
zmlúv. Táto skutočnosť však nemôže byť odvolacím dôvodom žalovaných, ktorí žiadne dôkazy na
preukázanie tejto skutočnosti nenavrhli. Žalovaní v konaní pred súdom prvej inštancie nevzniesli
relevantné medicínske výhrady proti znaleckému posudku MUDr. Juraja Kosorínskeho. Pokiaľ ide o
právne posúdenie veci, žalobkyne zdôraznili, že uvedené zmluvy sú nielen absolútne, ale aj relatívne

neplatné, ktorej neplatnosti sa riadne dovolali v Občianskom súdnom konaní.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“), po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP, t.j. pred 01.07.2016,
podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu. Krajský

súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 CSP z dôvodov uvedených v
odvolaní podľa § 380 CSP a vo výrokoch I. a II. ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Vo výrokoch III., IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a
podľa § 391 ods. 3 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Krajský súd najskôr posudzoval dôvodnosť námietky o riadnom a včasnom uplatnení relatívnej
neplatnosti sporných zmlúv. Súdna prax zastáva názor, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolať
rôznymi kvalifikovanými prejavmi adresovanými účastníkom právneho vzťahu, medzi ktoré patrí aj
návrh v občianskom súdnom konaní. Prípady, kedy dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby
(hovoríme o spočívaní premlčacej doby) sú upravené v ust. § 112 až 114 Občianskeho zákonníka. Medzi

takéto prípady patrí aj uplatnenie práva na súde v civilnom konaní. Civilné súdne konanie sa podľa
§ 82 Občianskeho súdneho poriadku ( procesný predpis upravujúci civilné súdne konanie platný do
30.06.2016) začína dňom, keď súdu dôjde návrh na jeho začatie. Účinky prerušenia plynutia premlčacej
doby má aj taká žaloba, ktorá neobsahuje všetky predpísané náležitosti alebo ktorá je nezrozumiteľná
aleboneurčitá,idenapriektomuonávrh,ktorývyvolávapredpokladanénásledky(spočívaniepremlčacej

doby). Vady návrhu je však nutné odstrániť, pretože § 112 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že k
zastaveniu lehoty dochádza iba vtedy, ak veriteľ (žalobca) v konaní riadne pokračuje. Táto podmienka
by nebola splnená a žalobca by v konaní riadne nepokračoval až vtedy, ak by svoje podanie neopravil,
či nedoplnil.13. Právo oprávneného účastníka dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Táto začína plynúť dňom,

kedy došlo k urobeniu právneho úkonu.

14. Významná, pre posúdenie uplynutia trojročnej premlčacej doby bola skutočnosť kedy si žalobkyne
nárok na súde uplatnili, nie kedy bolo súdom rozhodnuté o zmene žaloby, na základe takéhoto
uplatnenia. Žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhali určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z

19.06.2009, ktorej vklad bol povolený pod V -946/2009, bola doručená okresnému súdu dňa 18.01.
2010. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 08. 04.2010 žalobkyne rozšírili žalobu a domáhali sa
aj určenia relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 22.02.2010, ktorej vklad bol povolený pod
V-2064/09. Zároveň ním rozšírili okruh žalovaných o žalovaných v rade 3/ a 4/, ako o obdarovaných.
Ďalším podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.08.2010 rozšírili žalobu o určenie relatívnej
neplatnosti ďalšieho právneho úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2010, ktorej vklad bol povolený

pod V- 419/10. Na pojednávaní pred okresným súdom konanom dňa 10.12.2013 právny zástupca
žalobkýň „iba“ upresnil petit žaloby o presné dátumy uzavretia jednotlivých zmlúv, ktorých neplatnosti
sa domáhali žalobkyne predchádzajúcimi podaniami, žiadny ďalší nárok neuplatnil. Právo domáhať
sa relatívnej neplatnosti sporných právnych úkonov tak žalobkyne uplatnili včas, pred uplynutím
premlčacej doby. Na včasnosť uplatnenia nemalo vplyv, že okresný súd až uznesením vydaným dňa

07.04.2014, č.k. 5C/7/2010-260 pripustil zmenu žaloby a rozšírenie pôvodne uplatneného nároku v
žalobe doručenej okresnému súdu dňa 18.01.2010 o nároky uplatnené ďalšími podaniami. Ako už
odvolací súd konštatoval vyššie, podaním žaloby na súde ( a to aj neúplnej) dochádza k prerušeniu
plynutia premlčacej doby. Zároveň krajský súd považuje za nutné uviesť, že ak žalobkyne neskôr v
konaníuvádzalidôvodyabsolútnejneplatnostispornýchprávnychúkonov,muselsasnimisúdzaoberať,

lebo na právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčanie nevzťahuje. Naopak,
na dôvody absolútnej neplatnosti súd prihliada z úradnej povinnosti, aj bez námietky strany sporu, ak
z vykonaného dokazovania takéto dôvody vyplývajú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, krajský súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak nepovažoval nárok žalobkýň uplatnený
v konaní za premlčaný.

15. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaných, že okresný súd dospel na základe
vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým záverom, že žalovaná 1/ mala v čase uzatvorenia
sporných právnych úkonov, ktorých bola účastníčka znížené vôľové a rozpoznávacie schopnosti, pre
ktoré nebola schopná posúdiť obsah a dôsledky týchto právnych úkonov. Skutkové zistenie nemá oporu

vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanoveniu § 191
CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplývajú a ani inak nevyšli v konaní najavo, alebo súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne v hodnotení dôkazov je logický
rozpor. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené odvolacie dôvody v tejto veci sú dané.

16. Okresný súd v súdenej veci ustanovil MUDr. Juraja Kosorínskeho, znalca z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, aby vypracoval kontrolný znalecký posudok a určil, či žalovaná 1/ v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 19.06.2009 trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na tento
úkon neschopnou (mala vplyv na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti). Znalecká úloha sa týkala aj

posúdenia duševného stavu žalovanej 1/ v čase uzatvorenia druhej kúpnej zmluvy zo dňa 26.02.2010.

17. Okresný súd pri svojom rozhodovaní opomenul zobrať do úvahy skutočnosť , že MUDr. Kosorínsky
v posudku síce na jednej strane uviedol, že žalovaná v rade 1/ trpí duševnou poruchou, pre ktorú
by nebola schopná primerane zhodnotiť realitu, správne a v plnej miere pochopiť obsah a dôsledky

uvedenej kúpnej zmluvy. Zároveň však zdôraznil, že nie je možné bližšie definovať ani exaktne zistiť, ani
kvantifikovať stupeň dosahu pôsobenia uvedenej duševnej poruchy na jej rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti. Uvedené by bolo možné presnejšie a objektívnejšie posúdiť pri psychiatrickom vyšetrení
žalovanej 1/ v čase podpisu zmlúv. Rovnako nezobral do úvahy vyjadrenie znalca MUDr. Kosorínskeho
na pojednávaní dňa 21.09.2016, ktorý jednoznačne uviedol, že choroba žalovanej 1/ v bezpríznakovom

štádiu neovplyvňuje jej všeobecné rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Či u žalovanej boli v čase
uzatvárania zmlúv symptómy choroby prítomné považoval za ťažko zistiteľné retrospektívne. Uviedol,
že by to bolo možné len na základe odborného nálezu krátko pred, alebo počas podpisovania zmlúv,
prípadne na základe informácii o jej psychickom stave v čase podpisovania zmlúv. Vzhľadom na to,následné vyjadrenie znalca, že môže so 100 % istotou potvrdiť, že žalovaná 1/ mohla dňa 19.06.2009
trpieť duševnou poruchou, ktorá má vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, neznamená, že
v tom čase bola táto porucha v štádiu, kedy by ovplyvnila spôsobilosť žalovanej 1/ uzatvoriť predmetnú

zmluvu. Lekárskesprávy,ktoréznalecoznačilvosvojomposudkuazktorýchvychádzalnebolidatované
v období uzatvárania kúpnych zmlúv. Znalec preto uviedol, že sa nemohol vyjadriť v akom štádiu sa
choroba žalovanej 1/ žalovanej v čase ich uzavretia nachádzala.

18. Okresný súd tak na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniam, ktoré z nich nevyplývali. Možno

prisvedčiť tvrdeniu žalobkýň vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných, že to boli ony, ktoré navrhli vykonať
dôkazy na preukázanie duševného stavu žalovanej 1/ v čase podpisu zmlúv, nie žalovaní. To však nič
nemení na tom, že z výsledkov doterajšieho dokazovania nemožno bez ďalšieho ustáliť záver, že v
čase podpisu kúpnych zmlúv duševná choroba, ktorou žalovaná 1/ trpí bola v štádiu, kedy má vplyv
na jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti a nie v bezpríznakovom štádiu. Okresný súd pochybil, ak
bez vykonania dôkazov na preukázanie duševného stavu žalovanej 1/ v čase podpisu sporných zmlúv

dospel k vyššie uvedeným skutkovým zisteniam.

19. Uvedené nesprávne skutkové zistenia, však nemajú vplyv na správnosť jeho právneho posúdenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2009. Žalovaní 1/ až 4/ správnosť týchto záverov
nenamietali. Odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, preto ak odvolatelia žiadne námietky k týmto

záverom nevzniesli, odvolací súd sa posúdením ich správnosti nezaoberal. Vychádzal z toho, že
žalovaná 1/ porušila predkupné právo žalobkýň 1/ a 2/ a nesplnila si povinnosť prednostne im písomne
nehnuteľnosti, ktoré boli premetom tejto zmluvy, ponúknuť ako podielovým spoluvlastníčkam, ale
ich previedla na nebohého pôvodného žalovaného 2/ . Žalobkyne sa oprávnene dovolali relatívnej
neplatnosti tejto zmluvy. Tým sa táto zmluva stala neplatnou od počiatku (ex tunc). Na jej základe

pôvodný žalovaný 2/ nenadobudol nehnuteľnosti, ktoré boli jej predmetom a nestal sa ich vlastníkom -
chýbal mu platný právny titul. Ako nevlastník potom nemohol následne tieto nehnuteľnosti darovacou
zmluvou zo dňa 18.11.2009 previesť na žalovaných 3/ a 4/. Uvedená zmluva je absolútne neplatným
právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu. Podľa § 123
Občianskeho zákonníka je iba vlastník oprávnený nakladať s predmetom vlastníctva, ktorým je aj

nehnuteľnosťaibaonmáprávohopreviesťzákonomstanovenýmspôsobomnainúosobu.Odvolacísúd
preto rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. , ktorými určil neplatnosť kúpnej zmluvy z 19.06.2009
a darovacej zmluvy z 18.11.2009 ako vecne správny potvrdil.

20. Pokiaľ žalovaní napadli správnosť výroku III., ktorým okresný súd rozhodol o neplatnosti kúpnej

zmluvy z 26.02.2010, ich odvolanie považoval krajský súd za dôvodné. V tomto prípade sa okresný súd
zaoberal len posúdením absolútnej neplatnosti tejto zmluvy a to z rovnakých dôvodov, pre ktoré dospel
k záveru o absolútnej neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 19.06.2009. Tu odvolací súd poukazuje na svoje
vyššie prezentované závery o nesprávnych skutkových zisteniach okresného súdu, ktoré mali následne
vplyv aj na nesprávnosť jeho právnych posúdenia absolútnej neplatnosti tejto zmluvy.

21. Odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovaných o nesprávnom posúdení rozsahu
neplatnosti kúpnej zmluvy z 26.02.2010 okresným súdom. Ten dôsledne nevychádzal z toho, že
žalobkyne sa domáhali neplatnosti prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/. Mohli tak žiadať
určenie neplatnosti tejto zmluvy iba v rozsahu týchto podielov. Okresný súd opäť na základe

vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nekriticky prevzal do výroku
svojho rozhodnutia žalobný petit tak, ako ho žiadali žalobkyne. Tie však pri určení veľkosti podielov, ktoré
boli touto zmluvou prevedené na žalovaných 3/ a 4/ vychádzali len z veľkosti podielov uvedených na
liste vlastníctva. Z obsahu predmetnej zmluvy však vyplýva, že žalovaná 1/ tam nevystupuje ako jediná
predávajúca, sú tam uvedené ešte ďalšie osoby, ktoré predávajú spoluvlastnícke podiely. Podľa bodu

II. tejto zmluvy žalovaná 1/ previedla svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 666/615881 na nebohého
pôvodne označeného žalovaného 2/ - M. M.. Ako kupujúci v zmluve vystupoval aj žalovaný 3/, na toho
však svoje podiely previedli Y. T. a V. C., ktoré sú tiež účastníčkami tejto zmluvy na strane predávajúcich.
Neplatnosti tohto prevodu sa však žalobkyne v konaní nedomáhali. Okresný súd si mal ustáliť aký veľký
spoluvlastnícky podiel žalovaná 1/ prevádzala a na koho. Z tejto zmluvy nevyplýva, že by žalovaná 1/

previedlanejakýspoluvlastníckypodielnažalovaného3/.Niejepotomzrejmé,nazákladečoho,okresný
súd dospel k záveru, že žalovaný 3/ nadobudol podiel vo výške 2214/615881 touto kúpnou zmluvou
od žalovanej 1/ neplatne.22. Žalobkyne sa domáhali neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy z 26.02.2010 aj v časti, ktorou
mala žalovaná 1/ previesť na pôvodného žalovaného 2/ - M. M. svoj spoluvlastnícky podiel na tam
uvádzaných nehnuteľnostiach. Keďže M. M. počas súdneho konania zomrel, okresný súd správne v

konaní pokračoval s jeho právnymi nástupcami (v záhlaví tohto rozsudku označených žalovaných v
rade 2/ až 6/). Jeho smrťou však k zmene veľkosti prevádzaného podielu nedošlo. Okresný súd tak
mohol skúmať (ne)platnosť prevodu len tohto podielu vo výške 666/615881. Rozsudok okresného súdu
je potom nepreskúmateľný, nie je z neho vôbec zrejmé na základe čoho ustálil, že neplatnosť sa týka
podielu žalovaného 3/ o veľkosti 2214/615881, podielu žalovaného 4/ o veľkosti 536/615881 a podielu

nebohého M. M. o veľkosti 3488/615881. Krajský súd preto vo výroku III. rozsudok okresného súdu
zrušil a v tejto časti mu ho vrátil na nové konanie. Okresný súd sa bude zaoberať tým, na koho a
v akom rozsahu žalovaná 1/ touto zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel. Následne posúdi
dôvodnosť námietky absolútnej a relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, s oboma námietkami sa vysporiada
v odôvodnení svojho rozhodnutia, bude pritom vychádzať z vyššie prezentovaných právnych záverov
krajského súdu. Keďže od smrti M. M. prešla značná doba, zistí v akom štádiu je dedičské konanie po

jeho osobe a či iba na niektorého z dedičov neprešiel spoluvlastnícky podiel, ktorý získal od žalovanej
1/ uvedenou kúpnou zmluvou. Podľa toho potom zvolí ďalší procesný postup podľa § 63 CSP a
rozhodne, že bude konať s dedičom (dedičmi) po M. M., na ktorého (ktorých) sporný podiel prešiel .
Okrem toho, odvolací súd dáva okresnému súdu do pozornosti, že v prípade rozhodovania o neplatnosti
prevodu spoluvlastníckeho podielu urbárskych pozemkov musí prihliadať aj na osobitnú právnu úpravu o

pozemkových spoločenstvách. Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj trovách prvostupňového
a odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)