Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 28, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/209/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226607
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116226607.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471
proti žalovanému: X. Č., K.. XX.XX.XXXX, O. B. X, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 287,72 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42,36 EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo
sumy 38 EUR od 19.7.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 27.12.2016 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 287,72 EUR, dlžné úroky z istiny vo výške 65,30 EUR, zmluvný úrok
vo výške 30,90 % ročne zo sumy 287,72 EUR od 1.12.2016 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 287,72 EUR od 1.12.2016 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške

4,65 EUR, súdny poplatok zaplatený žalobcom za podanie tohto návrhu a trovy právneho zastúpenia.
V rámci žaloby žalobca poukázal na to, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 1411488031 dňa
2.5.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 400 EUR, pričom žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov.
Keďže žalovaný neplnil úver riadne a včas, žalobca v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver
dňa 18.7.2016 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaný svoj dlh neuhradil,
a to ani čiastočne.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Na základe výzvy súdu, žalobca podaním súdu doručeným dňa 10.3.2017 oznámil, že žalovaný
od poskytnutia úveru do vykonania poslednej platby zaplatil celkovo sumu 360 EUR a podaním súdu
doručeným 10.05.2019 opravil, že sa jedná o sumu 362 EUR, z ktorej bola na poplatky zaúčtovaná
suma 45 EUR, na úroky (úrok z omeškania a zmluvný úrok) 204,72 EUR a na istinu suma 112,28 EUR.

Žalobca taktiež súdu predložil výpočet zmluvného úroku a úroku z omeškania.

4. Zo zmluvy o úvere, dobrá pôžička zo dňa 2.5.2014 vyplýva, že výška schváleného úveru predstavuje
400 EUR, počet mesačných splátok 36 mesiacov, dátum konečnej splatnosti úveru 20.05.2017, výškamesačnej úhrady 18 EUR, z toho - výška mesačnej anuitnej splátky (úroky + istina úveru) 18 EUR,
- náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 0 EUR, úroková sadzba 30,90 % p.a., RPMN
Poštovky 35,64 % p.a., priemerná RPMN na trhu 46,30 % p.a., celková čiastka úveru 616,34 EUR,

splácanie mesačne vždy k 20-tému dňu v mesiaci.

5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

6. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere (ďalej len cit. zákon) okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou

hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods. 2 cit. zákona, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1
sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnomstave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely
posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Podľa§7ods.1cit.zákona,veriteľjepreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverealebopredzmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

7. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

8. V predmetnej veci rozhodol súd rozsudkom zo dňa 07.02.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 44,36 EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 40 EUR od 19.07.2016
do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V rámci odôvodnenia žaloby súd poukázal na to,
že predmetná zmluva neobsahuje obligatórne zákonne náležitosti, a to uvedenie druhu spotrebiteľského
úveru a predpokladov použitých pre výpočet RPMN s tým, že navyše RPMN je uvedené nesprávne v

neprospech spotrebiteľa, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd
taktiež konštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal,
aby bol akýmkoľvek spôsobom skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov.

9. Na základe odvolania žalobcu, Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia okrem iného poukázal
na to, že:
Vychádzajúczobsahuspisuodvolaciemusúdusajaví,ževprípadepredmetnejzmluvyexistujúdôvodné
pochybnosti o správnosti údajov uvedených v zmluve, najmä o výške úrokovej sadzby a výške RPMN,

nakoľko je tu nezanedbateľné riziko, že žalobca pri určovaní úrokovej sadzby a výšky RPMN vychádzal
z celkovej čiastky úveru, ktorú v zmluve uviedol vo výške 616,34 Eur a nie zo sumy, ktorú žalovaný za
poskytnutý úver aj skutočne zaplatí, a to sumu 648 Eur (36 splátok vo výške 18,- Eur). Pri zohľadnení
výšky stanovenej splátky 18,- Eur a počtu splátok 36, celková čiastka úveru predstavuje 648,- Eur a nie
616,34 Eur ako je uvedené v zmluve o úvere zo dňa 2.5.2014. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstávajú

pochybnosti o správnosti výšky RPMN a výšky úrokovej sadzby uvedených v zmluve (porovnaj rozsudok
Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/72/2017-103 zo dňa 19. 04. 2018).
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vysporiadať sa s tou skutočnosťou, že v zmysle
zmluvy o úvere sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku úveru vo výške 616,34 Eur, avšak
túto povinnosť mal žalovaný podľa zmluvy o úvere splniť prostredníctvom 36 mesačných splátok po

18,- Eur, teda žalovaný by na základe takto rozvrhnutých splátok mal zaplatiť žalobcovi sumu 648,- Eur.
Až na základe posúdenia, či došlo k chybe v písaní, prípadne k uvedeniu nesprávnych údajov o výške
úrokovej sadzby a výške RPMN v neprospech spotrebiteľa s úmyslom jeho uvedenia do omylu alebo
z iného dôvodu, je možné posúdiť, či nesprávnosť týchto údajov v predmetnej zmluve má za následok
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.)

10. V pôvodnom rozhodnutí prvostupňový súd konštatoval, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov z
viacerých dôvodov, aj z dôvodu, že neobsahuje uvedenie druhu spotrebiteľského úveru, keďže v textovej
časti zmluvy sa nenachádza označenie druhu úveru a iba v pravo hore, nad textom zmluvy, je označenie
„zmluva o úvere, dobrá pôžička“. Súd má za to, že takýmto spôsobom nie je splnená uvedená zákonná

podmienka, pričom v zmluve malo byť, podľa názoru súdu, napr. uvedené, že sa jedná o spotrebiteľský
bezúčelový úver.11. Súd zároveň opätovne poukazuje na to, že zmluva neobsahuje predpoklady použité pre výpočet
RPMN, nakoľko sa jedná o samostatnú náležitosť, ktorá musí byť vyjadrená v zmluve osobitne a
nemožno to nahradiť napr. vysvetlením, že v zmluve sú uvedené údaje, z ktorých sa RPMN vypočítava,

nakoľko sa jedná o samostatnú zákonnú podmienku.

12. Súd taktiež, s ohľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, poukazuje na to, že v zmluve mala byť,
v zmysle citovaných zákonných ustanovení, uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
pričom v zmluve je uvedená celková čiastka úveru vo výške 616,34 EUR, čo ale pri výške splátok

18 EUR mesačne a počte splátok 36 nie je správny údaj, keďže správny údaj v takomto prípade
predstavujesumu648EUR.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenato,žežalobca,vrámcisvojhopísomného
vyjadrenia, súdu doručeného elektronicky 10.05.2019, poukázal na to, že žalobcovi interný výpočtový
systém neumožňoval dohodnúť so žalovaným mesačné splátky v sume na desatinné čísla, z čoho
vyplýva, že mesačné splátky boli zaokrúhlené smerom nahor a predmetné zaokrúhlenie spôsobilo, že
výška posledných splátok nebola v sume totožnej s ostatnými splátkami úveru, ale v sume nižšej.

Súd v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ by mala byť celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť vo
výške 616,34 EUR, ako je to uvedené v zmluve, tak vydelením počtom splátok 36 vychádza suma
17,1205 a pri zaokrúhlení na celé číslo potom predstavuje 17 EUR, nie 18 EUR. V tomto ohľade súd
poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda že v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a v danom prípade,

pokiaľ žalobca v zmluve uviedol, že výška mesačnej splátky je 18 EUR a počet splátok 36 EUR, je podľa
názoru súdu pochopiteľné, že spotrebiteľ si túto skutočnosť bude vykladať tak, že má celkovo zaplatiť
sumu 648 EUR a pri takejto celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je nepochybné, že nie je
správne určená ani výška úrokovej sadzby, ani výška RPMN.

13. Súd ale poukazuje na absenciu ďalšej zákonnej náležitosti, a to, že v zmluve je uvedená priemerná
RPMN v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa v danom prípade jedná o úver so zabezpečením, o čom
svedčí minimálne dohoda o zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovací inštitút, ktorá vyplýva z bodu 3.9.
zmluvy a v takomto prípade je priemerná RPMN vo výške 31,9 %, nie 46, 3 % ako je to uvedené v
zmluve, nakoľko v danom prípade mal žalobca vychádzať z údajov za 1. štvrťrok roku 2014, pričom v

danom prípade vychádzal z údajov za 4. štvrtok roku 2013, ale aj v takomto prípade je priemerná RPMN
(29,22 %) uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť, teda nesprávne uvedená
priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

14. Súd taktiež opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
bol skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov. V zmluve je v bode 2.3. uvedené, že
klient mal pravdepodobne predložiť doklad o príjme. Takýto doklad však žalobca doposiaľ nepredložil, a
tiež nepredložil žiadne doklady preukazujúce výdavky žalovaného. V rámci odvolania citoval obchodné
podmienky, z ktorých má vyplývať skúmanie bonity, ale toto nepochybne nemôže nahrádzať reálne

preukázanie skúmania bonity klienta. Žalobca v rámci odôvodnenia odvolania, pravdepodobne omylom,
uvádza skutočnosti týkajúce sa skúmania bonity nejakej inej osoby ženského pohlavia, ktorá mala
splácať 33 EUR mesačne, ale je nepochybné, že tieto informácie sa netýkajú žalovaného. Teda pokiaľ
žalobca v zmluve iba uviedol, že požadoval od klienta doklad o totožnosti a doklad o príjme, ale tento
doklad súdu ani nepredložil, tak toto nemožno považovať za skúmanie príjmov žalovaného a ako už

bolo konštatované, taktiež nepredložil žiadne doklady preukazujúce skúmanie výdavkov žalovaného, čo
je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti žalobcu, čo má taktiež za následok, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Súd teda aj po doplnení dokazovania dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a keďže

žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 400 EUR a doposiaľ zaplatil celkovo sumu 362 EUR, čo žalobca
ozrejmil svojím podaním súdu doručeným 10.05.2019, tak rozdiel predstavuje sumu 38 EUR, pričom
túto sumu priznal žalobcovi spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 19.07.2016 do zaplatenia a žalobcovi taktiež priznal
kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 4,36 EUR. V prevyšujúcej časti súd žalobu, ako nedôvodnú

zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom

pomerne neúspešnejší žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a pomerne úspešnejšiemu
žalovanému, podľa obsahu spisu, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).