Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 24P/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201437
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Sitárová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119201437.3

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX a V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Českárepublika,K.,M.XXXX,onávrhumatkynaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletémudieťaťu,
takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Súd ruší termín pojednávania nariadený na deň 02.04.2019 o 09.30 hod.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2019 domáhala úpravy práv a
povinností rodičov k maloletému R. H., nar. XX.XX.XXXX.

2. V konaní súd zistil, že tak ako maloleté dieťa, aj matka a otec dieťaťa majú svoj obvyklý pobyt na území
Českej republiky, kde rodina spoločne žila až dovtedy, kým matka dňa 07.12.2018 spoločnú domácnosť,
ktorú viedla s otcom dieťaťa definitívne neopustila a vrátila sa na územie Slovenskej republiky.

3. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 1, ods. 1, toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu
súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na:
a. rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva,
b. nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.

4. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 1, ods. 2, písm. b), záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b)
sa môžu týkať najmä opatrovníctva, poručníctva alebo podobných inštitútov.

5. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 2, ods. 9, na účely toho nariadenia pojem "opatrovnícke
právo" zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto
pobytu dieťaťa.

6. Podľa Nariadenia 2201/2003 ES, článku 8, ods. 1, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia
konania.

7. Podľa článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone

rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu
povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.8. Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v súlade s Korigendom k nariadeniu Rady

(ES) č. 4/2009 (Úradný vestník Európskej únie L 7 z 10. Januára 2009), v členských štátoch je právomoc
vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca

sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

12. Podľa § 9 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci
súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Článok 8 nariadenia 2201/2003 ES zakotvuje zásadu, že právomoc súdov členského štátu v oblasti
rodičovských práv a povinností sa určuje podľa miesta obvyklého pobytu dieťaťa v čase začatia konania.

Podľa článku 3 nariadenia Rady (ES) 4/2009 sa právomoc súdov členského štátu vo veciach vyživovacej
povinnosti určuje podľa miesta obvyklého pobytu odporcu alebo oprávneného v čase začatia konania,
alebo je daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave,
ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov a je tiež daná súdu, ktorý má podľa

svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca
sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na
štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
15. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že obvyklým pobytom účastníkov
konania, od ktorých sa v danom prípade odvodzujú kritériá právomoci je Česká republika, a to s

prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti a faktory, z ktorých možno miesto obvyklého pobytu u
týchto účastníkov vyvodiť. Takýmito okolnosťami a faktormi sú napríklad trvanie a dôvody pobytu a
primerane s prihliadnutím na vek maloletých detí aj ťažisko a centrum ich života a to aj v závislosti
od obvyklého pobytu osôb, ktoré sa o deti fakticky starajú. Súd dospel k záveru, že v danom prípade
všetci účastníci konania žili donedávna na území Českej republiky s úmyslom vytvoriť v tomto štáte

ustálené a obvyklé centrum svojich záujmov a to s ohľadom na ich rodinný, pracovný, či sociálny život.
Vzhľadom na skutočnosť, keď v danom prípade nie je daná právomoc slovenského súdu na konanie
vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, ale právomoc českého súdu, pričom
nedostatok právomoci je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, postupoval súd podľa § 9
Zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a konanie vo veci zastavil.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365
ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.