Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/367/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206234
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214206234.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.

Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Mgr. N. D., nar. XX.XX.XXXX, R.
D. C. XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
zastúpený: AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, Pezinok, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 15C/107/2014-209 zo dňa
06.03.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňom 28.02.2014 a vykonateľnosť dňom 04.03.2014 v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému N. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. D. C. XX, o zaplatenie 2.366,51 eur s príslušenstvom, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku. II. výrokom žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 40 ods. 1 písm. g) a j), § 41 ods.
1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4, 5 Občianskeho
zákonníka, s poukazom aj na procesné ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vecne argumentoval tým, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského
konania, ktorý napáda návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK sporný rozhodcovský rozsudok, je aktívne

vecnelegitimovanývtomtokonaníažalovanýakožalobca(druhýúčastník)vdotknutomrozhodcovskom
konaní je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po
začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola uplatnená zo
strany žalovaného ako žalobcu proti žalobcovi ako žalovanému v dotknutom rozhodcovskom konaní,
keďže k zmene účastníkov podľa § 80 C.s.p. by mohlo dôjsť až v prípade, že by súd napadnutý
rozhodcovskýrozsudoknazákladenávrhužalobcuzrušil.Vprejednávanejvecitotižpredmetomkonania
nebola postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa cit. ust.

§ 40 ods. 1 písm. g) a j) ZRK (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016
zo dňa 21.03.2017). Súd preto mal v tejto veci osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. V
súdenej veci rozhodcovská doložka upravená v rámci zmluvy o úvere umožňuje riešenie všetkých
sporov zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Formulár zmluvy spolu sobchodnými podmienkami je vopred vyhotovený pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ
zmluvy. Podpisom zmluvy žalobca vyslovil súhlas s obchodnými podmienkami bez toho, aby ich mohol
reálne meniť alebo dopĺňať. Žalobca tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa na obchodných

podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným
podmienkam a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná rozhodcovská
doložka nebola dojednaná individuálne, pričom žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal opak (§
53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

4. Súd teda posudzoval z tohto hľadiska uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku
5 Zmluvy o úvere a v článku 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok, z ktorej doložky bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačné riešenie majetkového sporu prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu, a to Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., pokiaľ je žalobcom dodávateľ,
pričom táto doložka neumožňuje za daných okolností voľbu iného ako rozhodcovského súdu. Naviac
z tejto klauzuly vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný, pretože ide o

rozhodnutie končené a záväzné. Žalobca v prípade zakotvenia rozhodcovskej doložky do zmluvy a
úverových podmienok nemal žiadnu možnosť individuálne dojednať podmienky, ktoré sú obsiahnuté
vo formulárovej zmluve a v obchodných podmienkach. V danom prípade je nesporné, že išlo o tzv.
formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred na predtlačenom formulári pripravená, úverové podmienky
boli vopred žalovaným určené, pričom žalobca nemal vôbec žiadnu možnosť podmienky zmluvy a

ani podmienky uvedené v úverových podmienkach žalovaného a v ich rámci rozhodcovskú doložku
namietať a už vôbec nie meniť. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že práva žalobcu
sú v danom prípade v značnej nerovnováhe vo vzťahu k právam dodávateľa pri ich uplatňovaní,
resp. bránení, keďže dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu na základe
jeho podanej žaloby tak, že žalobcovi ako spotrebiteľovi je v takom prípade úplne zamedzené

brániť sa pred všeobecným súdom, čo má za následok neprijateľnosť tejto rozhodcovskej doložky. Z
týchto dôvodov súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových podmienkach a Zmluve
o úvere za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
spotrebiteľského vzťahu. Neprijateľnosť tejto podmienky má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za následok neplatnosť tejto podmienky, t. j. rozhodcovskej doložky. Takýmto spôsobom určený a

vybraný rozhodcovský súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci, a preto rozhodcovskú
doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú doložku, a teda neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Keďže dotknutá
dohodnutá podmienka je neplatná, nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci rozhodovať, a je tu
daný dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku pre porušenie uvedených všeobecne

záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní týmto rozhodcovským súdom (dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

5. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie jeho práv spotrebiteľa tým, že žalovaný žalobcovi
nedoručoval výzvu na predčasné splatenie dlžnej sumy (oznámenie o zosplatnení úveru), resp.

žalobcovi nie je známe, že by mu žalovaný takúto výzvu doručoval, pričom žalovaný práve o túto
skutočnosť opiera opodstatnenosť požadovania splatenia celého príslušenstva pohľadávky od žalobcu
a podania žaloby na rozhodcovský súd, súd v danej súvislosti z obsahu rozhodcovského spisu zistil,
že tento neobsahuje doklad o doručení výzvy zo dňa 10.09.2011 na predčasné splatenie dlžnej
sumy žalobcovi (tento doklad nedoplnil do spisu ani žalovaný v dodatočnej lehote na predloženie

dôkazov), a ani predchádzajúcu výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Splnenie podmienky
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ani doručenie/odoslanie oznámenia o zosplatnení
celého úveru žalovaný ako žalobca v predmetnom rozhodcovskom konaní nepreukázal, resp. ani
neoznačil a nepredložil iné dôkazy ako označené v ním podanej žalobe zo dňa 05.11.2012 ako
jej prílohy (z obsahu rozhodcovského spisu však nevyplýva ani predloženie doručenky z výzvy na

splatenie úveru z 10.09.2011 označenej ako príloha žaloby). Rozhodca rozhodcovského súdu preto
nemohol mať preukázanú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 9 OZ, teda práva požadovať splatenie
celej pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy pre omeškanie žalovaného v rozhodcovskom konaní
ako spotrebiteľa s plnením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, t.j. že Poštová banka
súčasne upozornila žalovaného v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na možnosť uplatnenie tohto práva. V samotnej žalobcom v rozhodcovskom konaní predloženej
výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 10.09.2011 produkovanej
ním ako dôkaz v rozhodcovskom konaní je pritom uvedené, že týmto dňom, t.j. dňom 10.09.2011
došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva a zároveň žalobca nepreukázal,že by Poštová banka pred týmto vyhlásením v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva žalovaného v rozhodcovskom konaní upozornil. Ak za daného skutkového stavu, objektívne
vyplývajúceho zo žalobcom v rozhodcovskom konaní produkovaných dôkazov, rozhodca Stáleho

rozhodcovského súdu konštatoval, že došlo k preukázaniu predčasnej splatnosti celej úverovej
pohľadávky vrátane jej príslušenstva a vo väzbe na to priznal v napadnutom rozhodcovskom rozsudku
žalobcovi v rozhodcovskom konaní právo na zaplatenie celej zosplatnenej istiny úveru vrátane riadnych
úrokov a úrokov z omeškania z nej až do zaplatenia, rozhodol bez zreteľa na uvedené ust. § 53 ods.
9 OZ, ktoré ustanovenie možno rovnako bez najmenších pochybností vnímať ako všeobecne záväzný

právny predpis na ochranu práv spotrebiteľa. Súd tak dospel k záveru, že v prejednávanom prípade
bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK aj
z tohto dôvodu. Uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pritom možno vztiahnuť na celý
rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok len
v časti dotknutej týmto dôvodom, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej
časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.

11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017).

6. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil
v celom jeho rozsahu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto
rozsudku. Pokiaľ ide o ostatné argumenty strán sporu, tieto podľa názoru súdu nie sú spôsobilé

ovplyvniť vyššie uvedené závery súdu odôvodňujúce zrušenie rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
j) ZRK, a to aj vrátane argumentov žalobcu ohľadom nedoručenia, resp. neúčinného doručenia žaloby
v rozhodcovskom konaní, ktorými žalobca odôvodňoval zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa §
40 ods. 1 písm. g) ZRK, a preto ich súd z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti už bližšie neskúmal a
nerozoberal. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p.

a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu, keďže bol v tejto veci úspešný na 100 %, avšak nakoľko žalobcovi preukázateľne žiadne
trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa
uvedených ustanovení nepriznal (výrok II).

7.Protitomutorozsudkupodalodvolaniežalovaný,pričomnavrholrozsudoksúduprvejinštanciezmeniť,
žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, resp. zrušiť ho a vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konania. Poukázal na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového
poriadku. Žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V
predmetnej veci bolo preukázané, že pohľadávka voči Žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 1657686510

uzatvorenej medzi veriteľom Poštová banka, a.s. ako veriteľom a Mgr. N. D. ako dlžníkom bola dňa
08.12.2014 postúpená na nového veriteľa spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, sídlo 8
Gregory Afxentiou, EL. PA Livadiotis, 3 rd Floor, Office 306, 6023 Larnaca, Cyprus (ďalej len „BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED“). Na základe existencie pohľadávky veriteľa Poštová banka, a.s. voči Mgr.
N. D. došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku IA-C/0713/0475, zo dňa 29.11.2013. Súd ani Žalobca

nespochybnili postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1657686510. Podľa článku III. predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávky postupca na postupníka postúpil pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy
o úvere spolu so všetkým príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami a zabezpečeniami, ktoré
sú s pohľadávkou spojené. Podľa § 528 ods. 2 OZ Postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky, preto

Žalovaný ani nemohol disponovať dokladmi, ktoré od neho žiadal súd prvej inštancie. Žalovaný všetky
doklady týkajúce sa predmetnej pohľadávky odovzdal Postupníkovi a preto nemohol predložiť súdu prvej
inštanciedoklady,ktorésúdprvejinštancienelogickyžiadalpredložiťodŽalovanéhonapriekskutočnosti,
že Žalovaný preukázal súdu prvej inštancie postúpenie predmetnej pohľadávky na nového veriteľa.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Namiesto

pôvodného veriteľa (postupcu) sa dlžníkovým veriteľom stáva postupník a s postúpenou pohľadávkou
prechádzajú všetky práva s pohľadávkou spojené. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Žalovaný už nie
je pasívne vecne legitimovaný v predmetnej veci.

8. Na veci nemení nič ani skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o žalobu určovaciu. V tejto súvislosti

žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 21 Cdo 2964/2006 zo dňa 6.11.2007,
podľa ktorého v zmysle ustálenej judikatúry súdov je možné vyhovieť žalobe o určenie platnosti alebo
neplatnosti právneho úkonu (zmluvy) len vtedy, ak sa konania zúčastňujú (na strane žalobcu alebo
žalovaného) všetci účastníci napadnutého právneho úkonu (zmluvy), prípadne ich právni nástupcovia.Predmetné rozhodnutie nehovorí o účastníkoch zmluvy, ktorí bezprostredne podpísali zmluvu, ale pôjde
aj o právnych nástupcov týchto účastníkov právneho vzťahu. V danom prípade v dôsledku singulárnej
sukcesie, ostal aktívne vecne legitimovaným odlišný subjekt od Žalovaného. Žalovaný preto žiadal

súd aby žalobu žalobcu proti Žalovanému zamietnuť vzhľadom na skutočnosť, že medzi Žalovaným a
Žalobcom v súčasnosti nie je po podstúpení pohľadávky zo Zmluvy úvere akýkoľvek vzťah. Obdobná
právna otázka už bola predmetom posudzovania Krajským súdom v Prešove v Rozsudku v konaní sp.
zn. 9Co/53/2016 zo dňa 19.01.2017. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
V sp. zn. 42C/8/2015 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/304/2016,

ktorý v skutkovo a právne úplne rovnakom prípade v vzťahu k vznesenej námietke nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie na strane Žalovaného zaujal úplne iný právny názor ako súd prvej inštancie v
konaní sp. zn. 15C/107/2014. Podľa § 228 ods. 1 CSP: „Výrok právoplatného rozsudku je záväzný
pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie
je ustanovené inak.“ Vzhľadom na znenie § 228 ods. 1 CSP Rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda spis. zn. 15C/107/2014-209 zo dňa 06.03.2018 nezaväzuje právneho nástupcu Poštovej banky,

a.s. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED alebo iného aktuálneho veriteľa pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 1657686510, ktorý nový veriteľ môže uplatňovať práva z napádaného IA-C/0713/0475 zo dňa
29.11.2013, nakoľko ho rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda nezväzuje nakoľko nebol stranou
konania sp. zn. 15C/107/2014 ale právnym nástupcom Poštovej banky, a.s. sa stal pred právoplatnosťou
rozsudku vo veci sp. zn. 15C/107/2014. Ďalšie pochybnosti o správnosti právneho názoru súdu prvej

inštancie vyplývajú zo znenia § 47 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov podľa ktorého: „Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov

spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.“ Ak by sme pripustili, že názor súdu prvej inštancie je správny,
tak by o ďalšie pokračovanie mala požiadať Poštová banka, a.s. Poštová banka, a.s. ako účastník
spotrebiteľského rozhodcovského konania napriek skutočnosti, že už nie je veriteľom pohľadávky. Je
zrejme že názory súdu prvej inštancie nezodpovedajú potrebám praktického života a nevytvárajú základ

pre riešenie vzťahov strán konania.

9. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

10. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,

ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na

verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného

boloposúdiť,čisúdprvejinštancierozhodolvovecisprávne,akzrušil rozsudokStálehorozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská
cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn. IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 28.02.2014 a vykonateľnosť dňom 04.03.2014 v právnej veci žalobcu Poštovábanka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému N. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. D. C. XX, o zaplatenie 2.366,51 eur s príslušenstvom, z dôvodu, že stranami
nebola individuálne dohodnutá rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský

rozsudok, pričom túto považoval za neplatnú z toho dôvodu, že išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolateľsvojeodvolanieodôvodnilvýlučnenámietkounedostatkupasívnejvecnejlegitimáciezdôvodu
postúpenia pohľadávky na tretí subjekt.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza

dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
žalovanému.

15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil,
pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre

rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v preskúmavanej zamietajúcej časti v plnej miere
stotožňuje, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné
uviesť nasledovné:

16. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal otázkou aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie a vecne

správne uzavrel, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského konania, ktorý napáda návrhom
podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK sporný rozhodcovský rozsudok, je aktívne vecne legitimovaný v tomto
konaní a žalovaný ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po začatí konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku k postúpeniu pohľadávky, ktorá bola uplatnená zo strany žalovaného ako

žalobcuprotižalobcoviakožalovanémuvdotknutomrozhodcovskomkonaní,keďžekzmeneúčastníkov
podľa § 80 C.s.p. by mohlo dôjsť až v prípade, že by súd napadnutý rozhodcovský rozsudok na
základe návrhu žalobcu zrušil. Aj podľa odvolacieho súdu je rozhodujúce, že v prejednávanej veci totiž
predmetom konania nebola postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku z
dôvodov podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j) ZRK. Súd preto mal správne v tejto veci osvedčenú

pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.

17. Pokiaľ však ide o tvrdený nedostatok vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd sa v tomto
smere stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, že vecnú legitimáciu strán sporu v súdenej veci,
keď predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, určuje okruh účastníkov konania v

rozhodcovskom konaní. Predmetom konania v súčasnom štádiu totiž nie je rozhodnutie o pohľadávke
žalovaného (v rozhodcovskom konaní vystupujúcom v pozícii žalobcu), ale ako správne uviedol okresný
súd, preskúmanie oprávnenosti vydania rozhodcovského rozsudku. Až po právoplatnom rozhodnutí
v súdenej veci sa obnoví konanie nachádzacie, začaté na rozhodcovskom súde na základe podanej
žaloby a až v tomto štádiu bude relevantným postúpenie pohľadávky, za predpokladu, že došlo k

platnému postúpeniu. Potom uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky nemalo za dôsledok zmenu v
pasívnej legitimácii žalovaného v súdenej veci a nebolo dôvodné z tohto dôvodu žalobu zamietnuť.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017).

18. Pasívne legitimovaným účastníkom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v zásade

osoba, ktorá je oprávnená z napadnutého rozhodcovského rozsudku. V tomto prípade sa jedná o
žalovaného, ktorý vystupoval v pozícii žalobcu v konaní o vydanie rozhodcovského rozsudku. Aj keď
došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt, tým nezanikol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným. Bola postúpená len pohľadávka vyplývajúca z tohto hmotnoprávneho vzťahu. V prípadezrušeniarozhodcovskéhorozsudkubyvšeobecnýsúdkonajúciožalobežalovanéhokonalsožalovaným
ako so žalobcom a až potom, akoby došlo k zámene účastníkov, mohol by konať s postupníkom.
Súčasná legislatíva pripúšťa, že aj v prípade postúpenia pohľadávky by pohľadávku naďalej mohol vo

svojommenevymáhaťpôvodnýveriteľ.Ajpretojezatiaľdôvodnékonaťvkoníozrušenírozhodcovského
rozsudku proti pôvodnému veriteľovi. (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 23 Co/7/2017).

19. Pokiaľ odvolateľ podporne poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
10Co/304/2016 zo dňa 24.05.2017, ktoré vychádzalo z názoru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

pôvodného veriteľa, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom tohto rozhodnutia konštatuje, že Krajský
súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia len stručne poukázal na to, že v čase vyhlásenia
rozsudku už žalovaný nebol nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd však
nijako nevyhodnotil špecifickosť predmetného konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého
predmetom nie je pohľadávka z úverovej zmluvy ale zrušenie rozhodcovského rozsudku.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o neplatnosti rozhodcovskej doložky potom nebola a
ani nie je v predmetnej veci daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., na prejednanie návrhu žalovaného, ktorým sa
proti žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 2.366,51 Eur s príslušenstvom. Preto okresný súd napadnutý
rozhodcovský rozsudok správne zrušil.

21. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej, ako i v závislom výroku o náhrade trov konania osobitne nenapadnutého osobitnými odvolacími
dôvodmi, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

22. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na
ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
neúspešný. Z dôvodu, že žalobca ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislosti s
týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolaciehosúdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).