Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214206234
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214206234.9

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: G.. N. D., U..
XX.XX.XXXX, R. D. C. XX, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, Dvořákovo nábrežie
4,Bratislava,právnezast.:AKAntol,s.r.o.,Hviezdoslavova546/14,Pezinok,ozrušenierozhodcovského
rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,

ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn.
IA-C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 28.02.2014 a vykonateľnosť
dňom 04.03.2014 v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému Dušan Pleško, nar. 19.12.1986, bytom Bzince pod
Javorinou 15, o zaplatenie 2.366,51 € s príslušenstvom, a to dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 15.03.2014 domáhal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská arbitrážna a mediačná, a.s., so
sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 7, sp. zn. IA-C/0713/0475, zo dňa 29.11.2013.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) /podľa poučenia
rozhodcovského rozsudku i)/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, bola v rozhodcovskom
konaní porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ako aj všeobecné záväzné
právne predpisy na ochranu spotrebiteľa (podľa poznámky § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Konkrétne mali byť porušené jeho práva spotrebiteľa v tom,

že žalovaný žalobcovi nedoručoval výzvu zo dňa 10.09.2011 na predčasné splatenie dlžnej sumy
(oznámenie o zosplatnení úveru), resp. žalobcovi nie je známe, že by mu žalovaný takúto výzvu
doručoval, pričom žalovaný práve o túto skutočnosť opiera opodstatnenosť požadovania splatenia
celého príslušenstva pohľadávky od žalobcu a podania žaloby na rozhodcovský súd. Tým bola žalobcovi
odopretá možnosť celú vec vyriešiť mimosúdne bez zbytočného navýšenia pohľadávky o požadované
príslušenstvo a trovy priznané žalobcovi v rozhodcovskom konaní. Žalobca tak napádal rozhodcovský

rozsudok z dôvodu neoprávneného rozsahu rozhodcovským rozsudkom priznaného príslušenstva
pohľadávky. Žalobca zároveň namietal, že rozhodcovský súd mu v rozhodcovskom konaní doručoval
výzvu na vyjadrenie sa k žalobe na nesprávnu adresu v obci R. D. C., a nie na jeho aktuálnu adresu
v R. U. O., pričom žalobca bol v čase doručovania zásielky preukázateľne dlhodobo mimo územia
SR, a teda nemal by ani možnosť predmetnú zásielku prevziať. Žalobca tak nemal možnosť vyjadriť
sa k žalobnému návrhu, pričom sa taktiež nemohlo uplatniť ani ustanovenie § 9 ods 8 Rokovacieho

poriadku, čo napokon žalobcu poškodilo vo vynesenom rozhodcovskom rozsudku. Žalobca ďalej vytýkal
rozhodcovskému súdu, že svoj rozsudok odôvodnil ustanoveniami OP (bližšie uvedenými na str. 4,5 žaloby), o ktoré sa žalobca vo svojej žalobe neopiera a podanie svojej žaloby nimi neodôvodňuje.
Opísanýmpostupomrozhodcovskéhosúdubolažalobcoviodopretámožnosťkonaťpredsúdomabrániť
sa proti žalobnému návrhu, čím bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.

Žalobca v závere svojej žaloby ešte poukázal na to, že u neho sa nejednalo o úmyslené neplatenie
úveru, do platobnej neschopnosti sa dostal kvôli svojmu zamestnávateľovi, ktorý meškal 5 mesiacov s
vyplatením mzdy pre žalobcu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 22.07.2015, v ktorom uviedol, že žalobca

síce tvrdí, že od podpisu zmluvy o úvere zmenil adresu trvalého pobytu, avšak to žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalovaný mal za to, že v žalobe neboli uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku a takisto žalobca svoje tvrdenia
nepodložil žiadnym dôkazom.

4. Súd v súlade s § 297 C.s.p. vykonal vo veci pojednávanie dňa 20.10.2017 a dňa 06.03.2018, v

obidvoch prípadoch bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť v prvom termíne pojednávania nijakým
spôsobom neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania a v druhom termíne súd neakceptoval
jeho žiadosť o odročenie pojednávania odôvodnenú (len) tým, že sa zdržiaval mimo EÚ, keďže /(aj) v
nadväznosti na predošlé upozornenia súdu v tomto smere/ predmetný dôvod odročenia pojednávania
nebol akcetovateľný s poukazom na ust. § 183 a § 184 C.s.p. a súd ho neuznal (uvedené

bolo žalobcovi dňa 05.03.2018 riadne oznámené); a v druhom termíne i bez prítomnosti PZ žalovaného,
ktorý svoju neúčasť na tomto pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil a zároveň ani nepožiadal
o odročenie pojednávania. Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu
žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi - podstatným obsahom spisu (žaloba a jej doplnenia,
vyjadrenie žalovaného a kópia rozhodcovského spisu). Právny zástupca žalovaného na pojednávaní

žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 08.12.2014 bola pohľadávka, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok IA-C/0713/0475 z 29.11.2013, postúpená na nového veriteľa - spoločnosť
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, a teda novým veriteľom žalobcu je práve táto spoločnosť. Poštová
banka už nie je veriteľom žalobcu, a teda v súčasnosti neexistuje žiaden hmotnoprávny vzťah medzi
Poštovou bankou a žalobcom súvisiaci so zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX. Vzniesol

preto námietku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že pre rozsudok je
platný stav v čase jeho vyhlásenia. V prípade, ak by bolo aj za tejto situácie vyhovené žalobe žalobcu,
tento rozsudok by nezaväzoval aktuálneho veriteľa podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovom
konaní, podľa ktorého v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku môže účastník konania dať súdu
návrh na pokračovanie v konaní o zaplatenie, pričom však Poštová banka už nie je veriteľom. Najmä

z tohto dôvodu bez ohľadu na ostatný skutkový stav žalovaný tvrdil, že žalobca nemôže byť so svojou
žalobou úspešný, nakoľko nesprávnym spôsobom určil okruh strán sporu. Právny zástupca žalovaného
taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca rozhodcovský rozsudok prevzal práve na adrese R. D. C.
16 dňa 14.02.2014, v rozhodcovskom spise je o tom dôkaz - doručenka. Žalobca od doby trvania
zmluvného vzťahu so žalovaným neinformoval o zmene doručovacej adresy, preto považoval tvrdenia

žalobcu za účelové, keď na adrese R. D. C. XX evidentne preberal poštu. Poukázal na skutočnosť,
že ani samotný žalobca neuvádzal, aké konkrétne jeho práva podľa právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa mali byť porušené, a teda je ťažké vyjadriť sa ku konkrétnym právam, ktoré by boli na
strane žalobcuv rozhodcovskom konaní porušené. Právny zástupca žalovaného tvrdil, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Nevidí žiadne porušenie

nejakého práva žalobcu. Žalobca by mal možnosť vyjadriť sa k žalobe, ak by preberal poštu alebo
ustanovil zástupcu na preberanie písomností. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, právny zástupca
žalovaného mal za to, že táto bola naformulovaná v súlade s vtedy platným znením Občianskeho
zákonníka - § 53 ods. 4 písm. r), nakoľko spotrebiteľ vzhľadom na znenie spotrebiteľskej zmluvy
mal možnosť sa obrátiť so svojou žalobou ohľadom predmetnej úverovej zmluvy aj na všeobecný súd,

a teda rozhodcovská doložka bola uzavretá v súlade s vtedy platným a účinným zákonom.

5. Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav: Zo
zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2010 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi veriteľom Poštová banka,
a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská č. 2/B a žalobcom. Na základe úverovej zmluvy bol poskytnutý

žalobcovi úver vo výške 2.500,- eur, výška mesačnej splátky predstavovala sumu 77,29 eur a počet
pravidelnýchmesačnýchsplátokboldohodnutývrozsahu50splátok.Včlánku5tejtozmluvyjeuvedené,
že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o ich
vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II.časť Všeobecných obchodných podmienok. Podľa ďalšieho textu tohto článku: Klient zároveň vyhlasuje,
že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej dlolžky a s dôsledkom jej uzavretia. Klient berie na vedomie,
že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa

môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z.z. V nadväznosti na uvedené
článok 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok obsahuje dohodu účatníkov o tom, že pokiaľ
bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu (v zmysle I. časti VOP je to Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a.s.), a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v

čase začatia rozhodcovského konania. Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie uvedenému rozhodcovskému súdu alebo
všeobecnému súdu. Ak Klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí
Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Banka
a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského
súdu, najmä Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského

konania.

6. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta č. 7, sp. zn. IA-
C/0713/0475 zo dňa 29.11.2013, v právnej veci žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo

nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti žalovanému N. D., U.. XX.XX.XXXX, R. R. D. C. XX, o
zaplatenie 2.366,51 € s príslušenstvom, súd zistil, že G.. N. D. ako žalovaného v konaní rozhodcovský
súd zaviazal zaplatiť v prospech spoločnosti Poštová banka, a.s. sumu 2.366,51 eur spolu s úrokom vo
výške 19,50 % ročne zo sumy 2.366,51 € od 02.11.2012 do zaplatenia istiny, úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.366,51 € od 02.11.2012 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a

úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu predčansej splatnosti celého úveru vo výške 115,07
eur, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených odo dňa nasledujúceho po dni predčasnej
splatnosti celého úveru do dňa 01.11.2012 vo výške 769,65 eur, sumu dlžných poplatkov vo
výške 48,05 eur a náhhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 164,96 eur, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozdhocovského roszudku. Rozhodcovský súd si založil svoju právomoc podľa

vyššie citovaných ustanovení úverovej zmluvy a VOP, pričom žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní
v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní mal za preukázané, že žalovaný v
rozhodcovskom konaní svojim konaním porušil zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere tým,
že nesplácal žalobcom poskytnutý úver v zmluve dohodnutých dňoch splatnosti jednotlivých splátok
úveru, preto si žalobca v rozhodcovskom konaní uplatnil svoje právo na zosplatnenie úveru, čím sa

stal celý úver splatným, o čom žalobca žalovaného v rozhodcovskom konaní písomne informoval listom
zo dňa 10.09.2011 a súčasne ho vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru spolu s vyššie
vymedzeným príslušenstvom. V odôvodnení rozsudku ďalej rozhodcovský súd odcitoval aj príslušné
ust. § 52 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, (ďalej len ZRK), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak bola porušená
zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ); pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy

na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

7. Žaloba bola žalobcom podaná v zákonom stanovenej lehote, čo skonštatoval aj odvolací súd
vo svojom uznesení č.k. 25Co/399/2015-85. Žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručený dňa

14.02.2014 a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal na súd 17.03.2014 (30. deň
lehoty pripadol na nedeľu ako deň pracovného pokoja, preto lehota končí v najbližší pracovný deň).
Súd zároveň konštatuje, že žalobca ako účastník dotknutého rozhodcovského konania, ktorý napáda
návrhom podľa ust. § 40 ods. 1 ZRK sporný rozhodcovský rozsudok, je aktívne vecne legitimovaný vtomto konaní a žalovaný ako žalobca (druhý účastník) v dotknutom rozhodcovskom konaní je pasívne
vecne legitimovaný v tomto konaní. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, ak došlo po začatí konania o
zrušenierozhodcovskéhorozsudkukpostúpeniupohľadávky,ktorábolauplatnenázostranyžalovaného

ako žalobcu proti žalobcovi ako žalovanému v dotknutom rozhodcovskom konaní, keďže k
zmene účastníkov podľa § 80 C.s.p. by mohlo dôjsť až v prípade, že by súd napadnutý rozhodcovský
rozsudok na základe návrhu žalobcu zrušil. V prejednávanej veci totiž predmetom konania nebola
postupovaná pohľadávka, ale preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa cit. ust. § 40
ods. 1 písm. g) a j) ZRK (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/330/2016 zo dňa

21.03.2017). Súd preto mal v tejto veci osvedčenú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.

8. V danom prípade sa nepochybne jedná o úverovú zmluvu spotrebiteľskú, pretože dodávateľom bola
Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Prievozská č. 2/B, ktorá konala v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti a žalobca bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, nepodnikateľom,
ktorý pri uzavretí zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. Z tohto dôvodu súd v zmysle príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ a Smernice rady č.
93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka na ochranu spotrebiteľa musí prihliadnuť na obsah ustanovení v zmluve a tiež v obchodných
podmienkach, ktoré by mohli spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (a to aj keď ich žalobca v žalobe výslovne nenamietol).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej aj ako „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza z

myšlienky,žespotrebiteľsanachádzavnerovnompostavenívočidodávateľovi.Demonštratívnyvýpočet
prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Tento výpočet zahŕňa i prípad,
kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo
spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovský súdom. Výnimkou je

prípad, keď rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá zo spotrebiteľom.

10. V súdenej veci rozhodcovská doložka upravená v rámci zmluvy o úvere umožňuje riešenie všetkých
sporov zo zmluvy v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Formulár zmluvy spolu s
obchodnými podmienkami je vopred vyhotovený pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich rovnaký typ

zmluvy. Podpisom zmluvy žalobca vyslovil súhlas s obchodnými podmienkami bez toho, aby
ich mohol reálne meniť alebo dopĺňať. Žalobca tak pri podpise zmluvy nemal možnosť dohodnúť sa
na obchodných podmienkach s dodávateľom, mohol len celú zmluvu odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé,že predmetná rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, pričom žalovaný ako dodávateľ v
konaní nepreukázal opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

11. Súd teda posudzoval z tohto hľadiska uvedenú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku
5 Zmluvy o úvere a v článku 10, II. časť Všeobecných obchodných podmienok, z ktorej doložky bez
akýchkoľvek pochybností vyplýva jednoznačné riešenie majetkového sporu prostredníctvom Stáleho
rozhodcovského súdu, a to Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., pokiaľ je žalobcom dodávateľ,
pričom táto doložka neumožňuje za daných okolností voľbu iného ako rozhodcovského súdu. Naviac

z tejto klauzuly vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný, pretože ide
o rozhodnutie končené a záväzné. Žalobca v prípade zakotvenia rozhodcovskej doložky do zmluvy a
úverových podmienok nemal žiadnu možnosť individuálne dojednať podmienky, ktoré sú obsiahnuté
vo formulárovej zmluve a v obchodných podmienkach. V danom prípade je nesporné, že išlo o tzv.
formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred na predtlačenom formulári pripravená, úverové podmienky boli
vopred žalovaným určené, pričom žalobca nemal vôbec žiadnu možnosť podmienky zmluvy a ani

podmienkyuvedenévúverovýchpodmienkachžalovanéhoavichrámcirozhodcovskúdoložkunamietať
a už vôbec nie meniť. V nadväznosti na uvedené je nutné konštatovať, že práva žalobcu sú
v danom prípade v značnej nerovnováhe vo vzťahu k právam dodávateľa pri ich uplatňovaní, resp.
bránení, keďže dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu na základe
jeho podanej žaloby tak, že žalobcovi ako spotrebiteľovi je v takom prípade úplne zamedzené brániť

sa pred všeobecným súdom, čo má za následok neprijateľnosť tejto rozhodcovskej doložky. Z týchto
dôvodov súd považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v úverových podmienkach a
Zmluveoúverezaneprijateľnú,spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachúčastníkov
spotrebiteľského vzťahu. Neprijateľnosť tejto podmienky má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
za následok neplatnosť tejto podmienky, t. j. rozhodcovskej doložky. Takýmto spôsobom určený a

vybraný rozhodcovský súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci, a preto rozhodcovskú
doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú doložku, a teda neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Keďže dotknutá
dohodnutá podmienka je neplatná, nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci rozhodovať, a je tu
daný dôvod na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku pre porušenie uvedených všeobecne

záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní týmto rozhodcovským súdom (dôvod
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní).

12. Pokiaľ ide o žalobcom namietané porušenie jeho práv spotrebiteľa tým, že žalovaný žalobcovi
nedoručoval výzvu na predčasné splatenie dlžnej sumy (oznámenie o zosplatnení úveru), resp.

žalobcovi nie je známe, že by mu žalovaný takúto výzvu doručoval, pričom žalovaný práve o túto
skutočnosť opiera opodstatnenosť požadovania splatenia celého príslušenstva pohľadávky od žalobcu
a podania žaloby na rozhodcovský súd, súd v danej súvislosti z obsahu rozhodcovského spisu zistil,
že tento neobsahuje doklad o doručení výzvy zo dňa 10.09.2011 na predčasné splatenie dlžnej
sumy žalobcovi (tento doklad nedoplnil do spisu ani žalovaný v dodatočnej lehote na predloženie

dôkazov), a ani predchádzajúcu výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Splnenie
podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ani doručenie/odoslanie oznámenia o
zosplatnení celého úveru žalovaný ako žalobca v predmetnom rozhodcovskom konaní nepreukázal,
resp. ani neoznačil a nepredložil iné dôkazy ako označené v ním podanej žalobe zo dňa 05.11.2012
ako jej prílohy (z obsahu rozhodcovského spisu však nevyplýva ani predloženie doručenky z výzvy

na splatenie úveru z 10.09.2011 označenej ako príloha žaloby). Rozhodca rozhodcovského súdu
preto nemohol mať preukázanú podmienku podľa cit. ust. § 53 ods. 9 OZ pre platné (§ 39 OZ ) uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 OZ , teda práva požadovať splatenie celej pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy pre

omeškanie žalovaného v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa s plnením jednej splátky po dobu
dlhšiu ako tri mesiace, t.j. že Poštová banka súčasne upozornila žalovaného v rozhodcovskom konaní
ako spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenie tohto práva. V samotnej žalobcom
v rozhodcovskom konaní predloženej výzve na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom
zo dňa 10.09.2011 produkovanej ním ako dôkaz v rozhodcovskom konaní je pritom uvedené, že

týmto dňom, t.j. dňom 10.09.2011 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru vrátane príslušenstva
a zároveň žalobca nepreukázal, že by Poštová banka pred týmto vyhlásením v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva žalovaného v rozhodcovskom konaní upozornil. Ak za daného
skutkového stavu, objektívne vyplývajúceho zo žalobcom v rozhodcovskom konaní produkovanýchdôkazov, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu konštatoval, že došlo k preukázaniu
predčasnej splatnosti celej úverovej pohľadávky vrátane jej príslušenstva a vo väzbe na to priznal v
napadnutom rozhodcovskom rozsudku žalobcovi v rozhodcovskom konaní právo na zaplatenie celej

zosplatnenej istiny úveru vrátane riadnych úrokov a úrokov z omeškania z nej až do zaplatenia,
rozhodol bez zreteľa na uvedené ust. § 53 ods. 9 OZ , ktoré ustanovenie možno rovnako bez najmenších pochybností vnímať ako všeobecne
záväzný právny predpis na ochranu práv spotrebiteľa. Súd tak dospel k záveru, že v prejednávanom
prípade bol naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa cit. ust. § 40 ods. 1 písm. j)

ZRK aj z tohto dôvodu. Uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku pritom možno vztiahnuť na
celý rozhodcovský rozsudok, keďže by v danom prípade nebolo možné zrušiť rozhodcovský rozsudok
len v časti dotknutej týmto dôvodom, a to vzhľadom k tomu, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatnej
časti výroku napadnutého rozhodcovského rozsudku (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/330/2016 zo dňa 21.03.2017).

13. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil
v celom jeho rozsahu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) ZRK tak, ako je to uvedené vo výroku I tohto
rozsudku. Pokiaľ ide o ostatné argumenty strán sporu, tieto podľa názoru súdu nie sú spôsobilé
ovplyvniť vyššie uvedené závery súdu odôvodňujúce zrušenie rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm.
j) ZRK, a to aj vrátane argumentov žalobcu ohľadom nedoručenia, resp. neúčinného doručenia žaloby

v rozhodcovskom konaní, ktorými žalobca odôvodňoval zrušenie rozhodcovského rozsudku aj podľa §
40 ods. 1 písm. g) ZRK, a preto ich súd z dôvodu hospodárnosti a neúčelnosti už bližšie neskúmal a
nerozoberal.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalobca by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
keďže bol v tejto veci úspešný na 100 %, avšak nakoľko žalobcovi preukázateľne žiadne trovy v konaní
nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania podľa uvedených

ustanovení nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).