Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204198
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1418204198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanej: S. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v T., E. E. XXXX/X, o zaplatenie 14.379,20 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 23. januára 2019
č.k. 22Csp/214/2018-125 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej žalobu zamietajúcej časti p

o t v r d z u j e .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.379,20
eur,úrokyvovýške717,73eur,úrokyzomeškaniavovýške1.969,56eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 5,05% ročne zo sumy 14.379,20 eur od 01.06.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti (požadovaného úroku zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 17,90
% ročne zo sumy 14.379,20 eur od 01.06.2018 do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 6.501,85 eur)
žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 43,22%.

2/Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 05.12.2013 zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 15.000,- eur. Žalovaná
sa zmluvou zaviazala úver splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 285,24 eur (s
poistením) vždy k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s výškou úrokovej sadzby 17,90 % a
výškou priemernej RPMN 13,88%. V dôsledku neplnenia povinností žalovanej riadne a včas splácať
poskytnutý úver právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie
dlžnej časti úveru vo výške 849,13 eur a zároveň žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia úveru.

Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.09.2015 oznámil
žalovanej, že ku dňu 14.09.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ju vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy 15.101,58 eur do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Právny predchodca žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2018 postúpil pohľadávku voči žalovanej na súčasného žalobcu
(BENCONT COLLECTION, a.s.). Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.05.2018 súd zistil, že žalovaná
zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu na splátkach sumu 620,80 eur.
3/Zo špecifikácie úrokov na č.l. 11 vyplýva, že úroky z úveru ku dňu zosplatnenia predstavovali

sumu 717,73 eur, sankčný úrok ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval sumu 21,35 eur, úroky po
zosplatnení úveru predstavujú sumu 8.652,51 eur (po zohľadnení úhrad žalovanej). Žalobca si v konaní
uplatnil sumu vo výške 23.749,26 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 14.379,20 eur, úrokov vo
výške 898,65 eur a úrokov vo výške 8.471,41 eur. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky, žalobcav podanej žalobe žiadnym spôsobom nešpecifikoval, akým spôsobom a z akých súm uvedené úroky
vypočítal, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a súd preto vychádzal
len z predložených listinných dôkazov, z ktorých dokázal zistiť čiastočne výšku uplatnených úrokov. Na

viac žalobca v predloženom vyčíslení úrokov dospel k iným sumám, ako uvádzal v samotnej žalobe.
Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná dlžnú sumu žalobcovi napriek
opakovaným výzvam nezaplatila, súd žalobe žalobcu v časti sumy 17.006,49 eur vyhovel. Táto suma
pozostáva z nezaplatenej istiny ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 14.379,20 eur, úroku z úveru ku dňu
zosplatnenia úveru 14.09.2015 vo výške 717,73 eur (pri ustálení sumy vychádzal súd z výzvy na úhradu

dlžnej sumy, kde bol tento úrok ku dňu zosplatnenia vyčíslený), vyčíslených úrokov z omeškania odo
dňa zosplatnenia úveru vo výške 1.969,56 eur (ročný úrok 5,05% zo sumy 14.379,20 eur od 14.09.2015
do 31.05.2018).
4/Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 17,90 % ročne zo sumy 14.379,20 Eur od 01.06.2018
do zaplatenia a úroky z úveru vo výške 6.501,85 eur, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo

dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný

spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa
veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé
obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
5/Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok

na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal
stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani

na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže
pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať
svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav
nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v
slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných
úrokov.

6/Uvedenou úvahou sa súd dostal aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v
skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným
zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ

je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať
odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná
úprava,ktorásprotiprávnymstavomstotožňujeajodplatnénárokypatriacelenvprávnesúladnomstave,je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku
podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí
absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je

kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia
vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa
povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

7/V tejto súvislosti súd poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.11.2018, č.k.
9Co 168/2017-108, podľa ktorého riadny zmluvný úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol
dlžníkovi na základe zmluvy o úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi
za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícii.
Na strane dlžníka ide o cenu za to, že do jeho dispozície mu boli dané finančné prostriedky, ktoré
mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na

splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú
splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú
(alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym
následnom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti
úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to,

aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v
podobeúrokovzomeškaniazcelejdlžnejsumy,nielenzčiastky,sktorouboldlžníkaktuálnevomeškaní;
prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.06.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru
dochádza k zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky

nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod,
pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícii. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik
nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ
by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z

omeškania, prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré
mu zmluva o úvere garantovala. Takýto výsledok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen
neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale i v rozpore

s dobrými mravmi. Odvolací súd napokon poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru.
8/Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania vyčíslené do zosplatnenia úveru, súd tento nárok žalobcu
nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval, z akých súm a akým
spôsobom vyčíslil tieto úroky z úveru do dňa jeho zosplatnenia. Súdu preto nebolo zrejmé, či úroky

z omeškania vypočítal žalobca len z istiny alebo pri výpočte zahrnul celé splátky úveru, vrátane
úrokov. V tomto smere súd konštatoval, že požadovať úroky z omeškania (ktoré v zmysle § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka predstavujú príslušenstvo pohľadávky) z úrokov nemá oporu v zákone
(Občianskom ani Obchodnom zákonníku). Obchodný ani Občiansky zákonník totiž neustanovujú
majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté

právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny a následne tak právo
veriteľa požadovať, aby dlžník pre prípad omeškania s platením takto zvýšenej istiny platil aj úroky
z omeškania. Žalobca však neuzatvoril so žalovanou takúto dohodu. Aj keby žalobca so žalovanou
takúto dohodu uzatvoril, súd by ju vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi
ním a žalovanou považoval za neprípustné odchýlenie sa od ustanovení Občianskeho zákonníka v

neprospech žalovanej ako spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonník).
9/Nakoľko sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal aj k zaplateniu
zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 14.379,20 eur od 01.06.2018 až do
zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z. z.
- k uplatnenému dňu omeškania (dňom mimoriadneho zosplatnenia úveru 14.09.2015) bola základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych bodov.
10/O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí,prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovprávo.Žalobcažiadaluložiťpovinnosťžalovanej zaplatiť mu sumu 23.749,26 eur (istina vo výške 14.379,20 eur, úroky vo výške 898,68 eur
a úroky vo výške 8.471,41 eur) spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 17.006,49 eur s
príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 71,61 % (17.006,49 eur z

23.749,26 eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 28,39 % (6.742,77 eur z
23.749,26 eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v pomere
43,22 %, v ktorom rozsahu preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
11/Proti tomuto rozsudku v žalobu zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a navrhol

ho v napadnutom rozsahu buď zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alebo
zmeniť a jeho žalobe celkom vyhovieť. Uviedol, že jeho nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až do ich vrátenia, teda aj po predčasnom zosplatnení (§ 502 ods. 1, § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka) s tým, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru už veriteľovi neprislúcha
nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch, keď Obchodný
zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia finančných prostriedkov, pričom

stanovuje len moment vzniku tohto nároku, avšak moment jeho zániku nestanovuje s tým, že ak by bolo
úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil. V
tejto súvislosti poukázal na § 16 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, výkladom a
contrario ktorého platí, že ak dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru veriteľom pre porušenie
platobnej disciplíny dlžníka, veriteľ má zachované právo na vrátenie peňažných prostriedkov spolu s

dohodnutým úrokom až do okamihu splatenia úveru. Odvolateľovi je známe, že rozhodovacia prax
súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení úverov je rôznorodá, čo však považoval
za nesúladné s princípom právneho štátu a právnej istoty. Z jazykového výkladu ustanovenia §503
ods. 3 ObZ je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru, zosplatnenie úveru je len
zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. Ak je teda dlžník povinný platiť zmluvné úroky

v prípade hradenia úveru v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od tohto oslobodený v
prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti. Dlžník je teda povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia do okamihu ich reálneho vrátenia, na povinnosť platiť úrok z úveru nemá vplyv zosplatnenie
úveru, táto povinnosť trvá do reálneho vrátenia poskytnutého úveru. Odvolateľ tiež poukázal na bod
6. 4 Obchodných podmienok, s ktorými žalovaná vyslovila súhlas. Žalobca nesúhlasil ani so záverom

súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k hrubej nadvláde
veriteľa, oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ. Poukázal tiež
na aktuálnu rozhodovaciu prax - rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Co/13/2018,
43 Co/1/2018, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co/22/2018, ako aj na odlišné stanovisko
sudcu D.. E. Ľ. k nálezu Ústavného súdu SR.

12/Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
13/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov ním vymedzených (379, 380 ods.
1 CSP), pričom dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny.
14/V súdenej veci nebolo sporné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu má charakter
spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom je poskytnutie úveru, ide v zmysle § 2 písm. d/ zákona

o spotrebiteľských úveroch o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
15/Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o
úvere. Z ekonomického pohľadu ide v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy
nemohol s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to,
že do jeho dispozície mu boli vydané finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich

vrátiť bola odložená do budúcnosti a prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do
splatnosti úveru.
16/V prípade, že dlžník poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané
podmienky, má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda
požadovať okamžité vrátenie úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru je, že dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ
získava možnosť využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky.
Veriteľ tiež získava právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z
celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie
vyplývajúce zo zmluvy. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 6Co 148/2016 zo dňa 30.6.2017 v tom, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dochádza k
zmene obsahu záväzku. Hoci vyhlásením predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do
svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže
mať dlžné peňažné prostriedky vo svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľana riadny úrok z poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že
by veriteľovi aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ
mal naďalej až do zaplatenia dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania

a prípadne iné sankcie, vznikla by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a
spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť
domôcť sa relatívne okamžite splnenia celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody,
ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol
nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v

rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS
476/2012-14, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť tohto záveru. Hoci judikatúra najmä nižších súdov v
tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru prezentovanému vyššie.
17/Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na riadny úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve,

úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe
tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z
dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník splatil
poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy
dlžník do dnešného dňa dlžný úver nesplatil. Argumentácia žalobcu poukazujúca na § 506 Obchodného

zákonníka upravujúceho oprávnenie veriteľa odstúpiť od zmluvy pre omeškanie dlžníka nemá súvis s
posudzovanou vecou, nakoľko žalobca od zmluvy neodstúpil, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo je
odlišný inštitút s inými právnym následkami (napr. zmluva v takomto prípade nezaniká). Najvyšší súd ČR
vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 síce konštatoval, že úroky z omeškania
nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý

vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd nepopiera samozrejmú skutočnosť, že
úroky z omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty, ktoré majú svoje vlastné, vzájomne
nezastupiteľné funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik nároku veriteľa na zmluvné úroky
po zosplatnení úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne
aj inými poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Možno teda zhrnúť, že odvolacia
argumentácia žalobcu nebola spôsobilá spochybniť správnosť napadnutej časti rozsudku súdu prvej
inštancie.
18/Nakoniec odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v
Bratislave na svojom rokovaní dňa 20.2.2019 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.z. o

súdochaozmeneadoplneníniektorýchzákonovprijalovzhľadomnavýkladovérozdielyvprávoplatných
rozhodnutiach senátov 3Co, 4Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných
úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Stanovisko č. X/XXXX, v zmysle ktorého v prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že

následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.
19/Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
20/Odvolací súd žalovanej, ktorá v odvolacom konaní dosiahla plný úspech, nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď z obsahu spisu vyplýva,
že žalovanej nevznikli žiadne trovy odvolacieho konania a bolo by celkom nehospodárne, aby súd
priznal tejto nárok na náhradu trov a následne súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP určil

samostatným uznesením výšku nároku v rozsahu 0,-€.
21/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).