Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Kúpna zmluva
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/234/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217203874
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6217203874.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu STYLAUTO s.r.o., so sídlom Štefana Tučeka 167/2657, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 48 027 928,
zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 33, 990
01 Veľký Krtíš, proti žalovanému N. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.O. R. XXX/XX, XXX XX D. Y.,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 1/A, 990 01
Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 1 000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 11Csp/160/2017 - 122 zo dňa 15. mája 2018 ako súdu prvej inštancie,
takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi sumu 1 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od
06. 05. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 05. 04. 2016 do 05. 05. 2016 a vo
výške 0,05 % ročne zo sumy 1 000,-- Eur od 06. 05. 2016 do zaplatenia žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu
100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 000,- Eur titulom doplatku kúpnej
ceny za kúpu použitého motorového vozidla zn. Y. G., D.: Y (ďalej aj „MV“) žalovaným a zaplatenia
príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 05. 04. 2016 do zaplatenia.
Žalovaný zaplatil z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 5 000,- Eur len sumu 4 000,- Eur. Žalovaný
v konaní dňa 03. 07. 2017 písomne namietal, že MV nemalo ním vymienené vlastnosti - nebola mu
dodaná servisný knižka k MV, nepochádzalo od jediného predchádzajúceho majiteľa, nebol v ňom
včas vymenený motorový olej. Tieto vady riadne reklamoval a už pri preberaní MV nepriamo došlo
k dojednaniu zľavy z kúpnej ceny spôsobom, že bez dodania servisnej knižky žalovaný nezaplatí
celú časť kúpnej ceny. Neskôr dňa 13. 04. 2018 si uplatnil na započítanie voči pohľadávke žalobcu
svoju pohľadávku spočívajúcu v primeranej zľave z kúpnej ceny rovnajúcu sa pohľadávke žalobcu
z dôvodu vád motorového vozidla a absenciu požadovaných vlastností veci, o ktorých ho žalobca
ubezpečil odkazom na ponuku na web stránke (prvý majiteľ, servisná knižka, vyrobené v EU, dovezené,
garážovanie, nebúrané, úplná servisná história, perfektný stav, pravidelné servisované, nový olej +
všetky filtre). Žalobca považoval obranu žalovaného za nedôvodnú, poukazoval na to, že kúpna zmluva
bola uzavretá a MV odovzdané žalovanému dňa 05. 04. 2016, žalovaný bol až do výzvy na zaplatenie
zvyšku kúpnej ceny doručenej mu 11. 05. 2017 nečinný, zdpovednosť za vady si neuplatňoval, preto
je jeho obrana účelová.
2. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 000,- Eur od 05. 04.
2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vyslovil, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% (druhý výrok).
3. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie mal na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Žalovaný vo februári 2016 telefonicky oslovil D. D. (I. Y.Z.) a oznámil mu záujem, aby mu žalovaný
zabezpečil motorové vozidlo značky Y. G. za účelom jeho odkúpenia. Žalobca je obchodná spoločnosť
so sídlom vo D. Y., ul. D. U. č. XXXX/XXX, ktorá v predmete činnosti má zapísanú okrem iného aj
sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a s motorovými vozidlami. Podľa výpisu z Obchodného
registra oprávnenou osobou konať za žalobcu je konateľka G. D.. Žalovaný požiadal I. Y.Z. D. D.
o dovoz motorového vozidla zo zahraničia s tým, aby vozidlo bolo v dobrom technickom stave a s
automatickou prevodovkou v cenovej relácii do 5 000,-- EUR. Vozidlo podľa požiadaviek žalovaného
žalobca zabezpečil a vozidlo do jedného mesiaca doviezol a o danej skutočnosti informoval žalovaného.
Motorové vozidlo bolo na územie SR dovezené s nájazdom cca 235 000 km, rok
výroby 2003. Žalovaný v sídle spoločnosti žalobcu si prezrel stav vozidla a vykonal vizuálnu obhliadku
interiéru aj exteriéru vozidla a zrealizoval skúšobnú jazdu v trvaní 30 až 45 minút. Počas skúšobnej
jazdy žalovaný na vozidle nesignalizoval žalobcovi žiadnu vadu. Žalovaný po obhliadke a skúšobnej
jazde oznámil žalobcovi, že kúpu si ešte premyslí. Žalobca následne zabezpečil vykonanie technickej a
emisnej kontroly, kontroly originality a administratívne úkony na prihlásenie vozidla. Konateľka žalobcu
G. D. pripravila písomnú kúpno-predajnú zmluvu (ďalej len „kúpna zmluva“) na zmluvnom formulári.
Podľa dojednania uvedeného v čl. 1 kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom zmluvy bol predaj a kúpa
osobného motorového vozidla značky: Y., typ: G., rok výroby: XXXX, prvé prihlásenie: XX. XX. XXXX,
D.: Y Predmet zmluvy bližšie nekonkretizuje údaj o počte kilometrov, číslo technického preukazu a EČV.
V zmysle čl. 2 kúpnej zmluvy bola však dohodnutá kúpna cena za predmet kúpy vo výške 5 000,- EUR
a podľa čl. 3 kúpnej zmluvy si strany dojednali splatnosť kúpnej ceny v hotovosti do rúk predávajúceho
ihneď po podpise zmluvy. Dokladom o zaplatení kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy malo byť potvrdenie
(označenie predávajúceho, kupujúceho, kúpnej ceny a dátumu zaplatenia) ako neoddeliteľná súčasť
zmluvy. Podľa čl. 4 kúpnej zmluvy bol dohodnutý prechod vlastníckeho práva k predmetu kúpy na
kupujúceho po prepise predmetu zmluvy a po zaplatení kúpnej ceny, pričom predávajúci mal povinnosť
predmet kúpy prepísať najneskôr do 7 pracovných dní od podpísania kúpnej zmluvy. Neoddeliteľnou
súčasťou kúpnej zmluvy podľa čl. 6 bol súpis závad, s ktorými predávajúci oboznámil kupujúceho.
Zmluvné strany do rubriky „Súpis závad“ neuviedli žiadnu závadu a predmetnú časť zmluvy ponechali
nevyplnenú. Písomná kúpna zmluva bola podpísaná žalovaným a konateľkou žalobcu vo Veľkom Krtíši
dňa 05. 04. 2016. Žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá finančné prostriedky vo výške 5 000,- EUR na
zaplatenie kúpnej ceny. Žalobca súhlasil, aby bola uskutočnená čiastočná úhrada na zaplatenie kúpnej
ceny vo výške 4 000,- EUR a následne aby bola doplatená (podľa žalobcu do jedného mesiaca, podľa
žalovaného do dvoch mesiacov) kúpna cena 1 000,- EUR. Podľa výpisu z účtu spoločnosti žalobcu
vyplýva, že v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bola dňa 11. 04. 2016 vložená v hotovosti čiastka
4 000,-- EUR. Žalobca poskytol žalovanému súčinnosť pri predaji staršieho motorového vozidla (X. X
za účelom financovania doplatku kúpnej ceny. D. Y. G. bolo žalovanému odovzdané spolu s kompletnou
dokumentáciou, ktorá patrila k vozidlu. Po podpísaní kúpnej zmluvy si žalovaný osobné motorové vozidlo
prevzal spolu so všetkými dokladmi. Dňa 20. 04. 2016 ODI OR PZ Veľký Krtíš vykonal registráciu
vozidla Y. G., J.: D. A. na základe žiadosti žalovaného a po zaplatení správneho poplatku v prospech
držiteľa vozidla N. I.. Žalovaný žiadal o zapísanie označeného motorového vozidla dňa 20. 04. 2016
podľa rozhodnutia OÚ Veľký Krtíš, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. k.: OU-VK-
OCDPK-2016/003109-2 zo dňa 15. 04. 2016, ktorým správny orgán v zmysle § 16a ods. 4 zák. č.
725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách vozidlo
označené v rozhodnutí (Y. G.) uznal ako jednotlivo dovezené typovo schválené vozidlo z členského
štátu EÚ. Žalovaný po podpísaní kúpnej zmluvy predmetné motorové vozidlo doposiaľ užíva a doplatok
dohodnutej kúpnej ceny žalobcovi nezaplatil a vozidlo žalobcovi nevrátil napriek telefonickej a písomnej
výzve žalobcu na doplatenie kúpnej ceny. Dňa 09. 05. 2017 žalobca písomne vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy (doplatku kúpnej ceny) vo výške 1 000,- EUR najneskôr do 19.
05. 2017. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 17. 05. 2017 a kúpnu cenu odmietol doplatiť, čo
zdôvodnil nevydaním servisnej knižky k vozidlu a technickými vadami na vozidle, ktoré zistil po prevzatí
veci. Čiastku vo výške 1 000,- Eur do výšky doplatku kúpnej ceny si žalovaný zadržal argumentujúc
existenciou vád vozidla a nároku z vád používanej veci, ktorému zodpovedá zľava z dojednanej kúpnej
ceny. Pohľadávku právnym titulom vád voči žalobcovi žalovaný uplatnil listom zo dňa 10. 04. 2018, ktorý
pripojil ku kompenzačnej námietke zo dňa 12. 04. 2018, doručenými žalobcovi súdom dňa 13. 04. 2018.
5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posudzujúc nárok žalobcu na
zaplatenie doplatku kúpnej ceny podľa § 588 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“)
a nárok žalovaného zo zodpovednosti za vady veci podľa §§ 499, 500, 504, 507 ods. 1, 2, 597 ods. 1,
2, 599 ods. 1, 612 a 619 ods. 1 OZ majúc za to, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah v zmysle
§ 52 OZ, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a
žalovaný nie, dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Dojednanie o výške kúpnej ceny nebolo
medzi stranami sporné. Sporné bolo dojednanie o jej splatnosti, ako aj či má žalovaný voči žalobcovi
nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny vo výške 1 000,- Eur rovnajúcu sa tak zvyšku nezaplatenej
kúpnej ceny požadovaného žalobcom. Žalovaný na pojednávaní dňa 23. 03. 2018 potvrdil, že mal
možnosť vozidlo si prezrieť a na vozidle vykonať skúšobnú jazdu ešte pred kúpou a vozidlo následne
prevzal po podpísaní kúpnej zmluvy dňa 05. 04. 2016. Od daného okamihu podľa súdu prvej inštancie
žalovanému začala plynúť 24 mesačná prekluzívna doba pre uplatnenie práva na reklamáciu vád
(zjavných aj skrytých). Žalovaný zjavné vady nereklamoval, čo je zrejmé z obsahu písomnej kúpnej
zmluvy zo dňa 05. 04. 2016, kde v čl. 5 deklaroval vedomosť o technickom stave kupovanej veci a
do voľnej rubriky v čl. 6 kúpnej zmluvy neuviedol žiadnu zjavnú závadu. Žalovaný až po prevzatí veci
tvrdil, že na veci sa objavili skryté vady spočívajúce v nedodaní servisnej knižky k vozidlu a vady na
technickom stave vozidla. Ústnu reklamáciu týchto vád žalobca poprel (č. l. 43 spisu) a žalovaný ústnu
reklamáciu vád inými dôkazmi podľa súdu prvej inštancie nepreukázal. Písomný prejav žalovaného
„Odpoveď na výzvu o zaplatenie dlžnej sumy“ (č. l. 19 spisu), adresovaný žalobcovi dňa 17. 05. 2017
podľa súdu prvej inštancie nie je riadnym vytknutým vád v súlade s ustanovením § 599 ods. 1 OZ.
Z listiny nevyplýva označenie konkrétnej vady, spôsobu, ktorým sa navonok vada prejavovala, nebol
označený ani konkrétny zodpovednostný nárok a obsah dokumentu nepreukazuje, že vada vyšla najavo
dodatočne po uzatvorení kúpnej zmluvy. Jedná sa o reakciu žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 09. 05.
2017 v štádiu predsúdneho konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie znaky kvalifikovanej a zákonnej
reklamácie nesie až listina „Uplatnenie práv zodpovednosti za vadu veci“ zo dňa 10. 04. 2018 (č. l. 101
spisu), ktorá bola doručená žalobcovi prostredníctvom súdu dňa 13. 04. 2018. Hmotnoprávna lehota
podľa § 599 ods. 1 OZ žalovanému začala plynúť okamihom prevzatia veci (MV) a márne uplynula dňa
05. 04. 2018. Zodpovednosť žalobcu (predávajúceho) za vady predanej veci nemôže byť daná, pretože
nárok zo zodpovednosti za vady žalovaný neuplatnil včas, vady nevytkol v zákonnej lehote a zákonom
predpísaným spôsobom, čím zodpovednosť žalobcu zanikla. Žalovaný preto nemá z právneho titulu
zodpovednosti za vady voči žalobcovi žiadnu pohľadávku.
6. Podporne mal súd prvej inštancie za to, že aj keby došlo k uplatneniu zodpovednosti za vady veci
žalovaným včas, nemal by nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny z nasledovných dôvodov:
7. Vadou veci je nedostatok vlastnosti veci, ktoré sú uvedené v § 499 OZ, t. j. absencia vymienených
alebo obvyklých vlastností, ktoré sa pri veci určitého druhu, veku a ceny všeobecne predpokladajú a v
dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená. Žalovaný podľa písomného stanoviska zo
dňa 10. 04. 2018 označoval za vadu absenciu vlastností vozidla, ktoré spočívali „v dobrom technickom
stave, vozidlo malo byť po prvom majiteľovi s plnou servisnou históriou, so servisnou knižkou a
malo byť dovezené z T.“. Strany v kúpnej zmluve zo dňa 05. 04. 2016 (čl. 1 kúpnej zmluvy) však
špecifikovali vlastnosti veci a uviedli ktoré sú konkrétne parametre osobného motorového vozidla
továrenskej značky: Y., typ: G., rok výroby: XXXX, prvé prihlásenie: XX. XX. XXXX, D.: Y kilometre na
tachometri: neuvedené, č. technického preukazu: neuvedené, EČV: neuvedené. S danými vlastnosťami
bol žalovaný uzrozumený, čo sám potvrdil podpísaním kúpnej zmluvy a aj tým, že si vozidlo od žalobcu
prevzal. Nebolo pritom dôkazmi (výpoveďami svedkov navrhnutých žalovaným) preukázané tvrdenie,
že žalovaný si ústnym dohovorom s M. D. reálne vyhradil iné vlastnosti veci (vozidla) na rozdiel od
dohodnutého obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2016. Skutočnosť, že žalovaný plnil žalobcovi z
kúpnej zmluvy len čiastočne nijako neovplyvňuje rozsah ani obsah dohodnutých zmluvných povinností
žalovaného v zmluve zo dňa 05. 04. 2016. Súd prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho
práva bol ústredným účelom kúpnej zmluvy, ktorý pri hnuteľnej veci vždy je spojený s odovzdaním
veci kupujúcemu. Nemožno preto vyčítať stanovisko žalobcu v danej veci, ktorý mal záujem naplniť
svoj obsah zmluvy aj pred splnením zmluvných povinností na strane žalovaného (zaplatenie kúpnej
ceny), najmä keď okamih odovzdania veci zmluva bližšie neupravovala. Vykonané dôkazy nepreukázali
ústny dohovor strán o ďalších vymienených vlastnostiach vozidla, okrem vlastností označených v kúpnej
zmluve, t. j. aby vozidlo bolo v dobrom stave s automatickou prevodovkou a cenovej kategórii do 5
000,- EUR. Svedok M. D. pred súdom dňa 05. 12. 2017 nepotvrdil ústny konsenzus so žalovaným
a dojednanie o dovoze vozidla so servisnou knižkou z T. po prvom majiteľovi. Uvedená skutočnosť
po vykonanom dokazovaní zostala medzi stranami sporná, pričom nositeľom dôkazného bremena bol
žalovaný, ktorý existenciu takejto ústnej dohody tvrdil. Objektívne sa pri tejto spornej skutočnosti nedá
vyjsť ani z výpovedí ďalších vypočutých svedkov, pretože priamo neboli účastní konkrétnej komunikácie
medzi žalovaným a svedkom D. a nemohli potvrdiť ani vyvrátiť mieru záväznosti takejto komunikácie.
Vyjadrenia svedkov neponúkli o veci vierohodný obraz, pretože svedok I. nedokázal potvrdiť, či skutočne
prebehla ústna komunikácia žalovaného o vlastnostiach veci so svedkom D.. Svedok Y. s istotou
nedokázal uviesť, či na vozidle bol dodržaný servisný interval pre výmenu oleja, ani zhodnotiť stav
vozila. Svedkovia I. a G. nemali žiadne bližšie relevantné poznatky k servisnej knižke. Zo svojej
pozície všetci súdom vypočutí svedkovia sa dokázali vyjadriť iba okrajovo k relevantným okolnostiam a
reálne neprispeli k objasneniu podstaty sporu. Svedkovia naviac nimi vnímaný stav reprodukovali cez
obsah tvrdení žalovaného, keďže boli v blízkom osobnom vzťahu k žalovanému (manželka, priatelia,
kamaráti, kolegovia) a pred pojednávaním s ním komunikovali. Obsah rozhovoru svedka D. D. (I. Y.Z.) a
žalovaného, ktorý sa uskutočnil pred vznikom písomnej kúpnej zmluvy nebol pre zmluvné strany určujúci,
pretože strany nezaväzoval k ďalším právnym postupom a úkonom. Ústny rozhovor a inzertná ponuka
zverejnená na webovej stránke žalobcu nepredstavuje záväzné ubezpečenie žalobcu o konkrétnych
vlastnostiach individuálnej veci. Presný rámec konkrétne vyjednaných práv a povinností zmluvných strán
bol prenesený až do individuálne záväznej kúpnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2016. Na tomto základe súd
prvej inštancie uzavrel, že nedodanie servisnej knižky a vozidla s úplnou servisnou históriou a pôvodom
v Nemecku nebolo preukázané ako žalovaným výslovne vyhradená vlastnosť veci (motorového vozidla)
a preto jej absencia nezakladá zodpovednosť žalobcu podľa § 499 OZ a § 597 a nasl. OZ.
8. Podľa súdu prvej inštancie keď žalovaný, keď namietal absenciu servisnej knižky ako vymienenej
vlastnosti veci, potom daný nedostatok bez ťažkosti mohol a mal postrehnúť už pri prehliadke a
odovzdaní vozidla. Zákon od nadobúdateľa veci očakáva, že predmetu plnenia bude venovať pri
uzatváraní zmluvy náležitú pozornosť. Z pohľadu § 500 OZ bol žalovaný povinný závadu signalizovať už
v súpise závad (čl. 6 kúpnej zmluvy), pretože sa jednalo o zjavnú vadu, za ktorú žalobca podľa zákona
nezodpovedal. Ústnu reklamáciu vady žalovaný nepreukázal. Obsah kúpnej zmluvy zo dňa 05. 04. 2016
dokazuje, že žalovaný závadu v súpise neuviedol. Logicky z tohto zistenia rezultuje len ten záver, že
žalovaný buď absenciu tejto vlastnosti veci sám nepovažoval za vadu, alebo medzi stranami nevznikla
dohoda o tejto vlastnosti ako o výslovne vyhradenej. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že dodanie servisnej
knižky a doloženie úplnej servisnej histórie vozidla pri starších a používaných motorových vozidlách s
pôvodom mimo územia SR nie je obvyklou vlastnosťou takejto veci. Obvyklou vlastnosťou by boli iba také
atribúty veci, ktoré sa pri používanom osobnom motorovom vozidle rok výroby XXXX s pôvodom mimo
územia SR všeobecne očakávajú, teda že vozidlo je možné použiť podľa povahy a účelu kúpnej zmluvy.
Naplneniu bežného účelu kúpnej zmluvy by v danom prípade zodpovedala kúpa a predaj používaného
osobného motorového vozidla bez dokladu o úplnej servisnej histórii (servisnej knižky).
9. Napokon súd prvej inštancie poznamenal, že zodpovednosť žalovaného (zrejme mal na mysli žalobcu
- poznámka odvolacieho súdu) za vady sa mohla vzťahovať len na vady, ktoré existovali na motorovom
vozidle v dobe uzavretia kúpnej zmluvy ku dňu 05. 04. 2016, hoci vyšli najavo aj neskôr. Je nesporné,
že predmetom kúpnej zmluvy bol predaj ojazdeného a staršieho osobného motorového vozidla značky
Y. G., ktoré v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy malo viac ako 13 rokov. Z hľadiska veku vozidla a
údajov o nájazde kilometrov (cca 235 000 km) nemožno vôbec predpokladať, že stav danej veci by
v čase kúpy zodpovedal vlastnostiam nového automobilu, pretože každá používaná vec sa plynutím
času a využívaním vlastností veci opotrebúva a dochádza k poklesu jej úžitkovej hodnoty a vlastností. Z
hľadiska zodpovednosti za vytýkané vady (spočívajúcej v technickom stave vozidla) bola rozhodujúca
miera opotrebenia vozidla. Z pohľadu § 619 ods. 1 OZ bolo žiaduce jednak ustáliť, či vytýkané vady vo
vzťahu k technickému stavu vozidla boli na veci už v čase plnenia kúpnej zmluvy a či dané nedostatky
nezodpovedajú bežnému opotrebeniu a používaniu veci. Žalovaný dňa 10. 04. 2018 písomne vytýkal
vadu spočívajúcu v absencii dobrého technického stavu vozidla. Na pojednávaní dňa 23. 03. 2018
ako technické nedostatky na veci zmieňoval nefunkčnosť elektrického sťahovania okien, posúvanie
elektrickej antény, elektrické vyhrievanie sedadiel. Z dokazovania zostalo sporné, či žalovaný označené
technické nedostatky žalobcovi v uvedenom rozsahu riadne reklamoval. Notifikačnú povinnosť vo vzťahu
k technickým vadám si žalovaný nesplnil v súlade so zákonom, pretože vady bez zbytočného odkladu
v zákonnej lehote nevytkol. Nepreukázal tým esenciálnu podmienku zodpovednosti podľa § 597 ods.
1 OZ v tom, že technické nedostatky a absencia dobrého technického stavu vozidla existovala na veci
už v čase plnenia kúpnej zmluvy (odovzdania veci). Vzhľadom na značný časový odstup od plnenia
zmluvy (05. 04. 2016) do doručenia kvalifikovanej reklamácie vád (dňa 13. 04. 2018) nemožno už zistiť, či
zmieňované technické závady na veci existovali už v čase jej predaja alebo sú v príčinnej súvislosti už s
úžitkom žalovaného po predaji. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaným zmienené technické
vady vozidla (nefunkčnosť elektrického sťahovania okien, posúvanie elektrickej antény, nefunkčné
elektrické vyhrievanie sedadiel) so zreteľom na poskytnutý opis závad, vek motorového vozidla a počet
najazdených kilometrov ku dňu plnenia zmluvy s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedajú prejavom
bežného opotrebenia a užívania vozidla továrenskej značky Y. s nájazdom nad 235 000 km. Pritom
absencia týchto technických vlastností by bola zistiteľná už pri bežnej prehliadke interiéru a exteriéru
vozidla a skúšobnej jazde, ktorú žalovaný uskutočnil. Aj z tohto dôvodu nie je daná právna zodpovednosť
predávajúceho s poukazom na ustanovenia § 619 ods. 1 OZ a § 500 OZ.
10. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného v konaní ako nedôvodnú
a priznal žalobcovi sumu 1 000,- Eur ako nedoplatok na kúpnej cene MV.
11. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd prvej inštancie s poukazom na § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka odôvodnil priznanie
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ale prvým výrokom rozsudku (záväznou časťou rozsudku na
rozdiel od jeho odôvodnenia) priznal žalobcovi úrok z omeškania v ním požadovanej výške 5,05 % ročne.
Dôvod, pre ktorý priznal úrok z omeškania od 05. 04. 2016 neuviedol.
12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 (ďalej len „C.
s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.
13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b),
f) a písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní nešpecifikoval aké procesné podmienky neboli splnené, aby
mohol súd vo veci rozhodnúť vo veci samej, namietal len, že súd prvej inštancie mu neposkytol ako
spotrebiteľovi ochranu podľa § 290 C. s. p. Porušenie jeho práva na spravodlivý proces videl v tom, že
súd prvej inštancie sa nezaoberal, kto bol predajcom MV, či V. K. z D. Y., alebo žalobca uvedený ako
predajca v kúpnej zmluve.
14. Pokiaľ ide o skutkové zistenia súdu prvej inštancie, žalovaný nesúhlasil s ustálením počiatku plynutia
záručnej doby súdom prvej inštancie. Tvrdil, že k odovzdaniu MV nedošlo v deň podpisu kúpnej zmluvy
05. 04. 2016, ale neskôr, nakoľko žalobca mal na starosti a zabezpečoval registráciu MV v SR, k čomu
došlo dňa 22. 04. 2016 a jeho prihlásenie do evidencie na príslušnom ODI. 24-mesačná záručná doba
tak nemohla uplynúť 05. 04. 2018. Ďalej oponoval skutkovému záveru súdu prvej inštancie, že vady
vytkol až listom zo dňa 10. 04. 2018, doručeným súdu 12. 04. 2018 a daným na oboznámenie žalobcovi
13. 04. 2018. Právnu vadu - nevydanie servisnej knižky uviedol už v liste zo dňa 17. 05. 2017 a na
pojednávaní dňa 23. 03. 2018 uplatnil ďalšie vady.
15. Žalovaný ďalej spochybňoval záver súdu prvej inštancie, že si nevymienil nasledovné vlastnosti MV:
pochádzajúce od prvého majiteľa, servisná knižka, vyrobené v EÚ, garážované, úplná servisná história,
pravidelné servisovanie, nový olej, tak ako bolo uvedené v inzercii na internetovej stránke žalobcu.
Vychádzal z reklamného materiálu, ktorý súdu doložil. Poukázal na výpovede svedkov vypočutých v
konaní pred súdom prvej inštancie, ktorí potvrdili, že pri rokovaniach so žalobcom žalovaný požadoval
uvedené vlastnosti, najmä dodanie servisnej knižky a navrhoval v odvolaní vypočuť ďalších svedkov na
potvrdenie tejto skutočnosti.
16. Žalovaný napadol aj skutkový záver súdu prvej inštancie, že do omeškania so zaplatením zvyšku
kúpnej ceny sa dostal dňa 05. 04. 2016 (v deň uzavretia kúpnej zmluvy), pretože z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že jej znenie nezodpovedalo skutočnosti, samotný žalobca potvrdil, že k
zaplateniu kúpnej ceny nedošlo v daný deň, ako bolo uvedené v zmluve, ale do jedného, resp. dvoch
mesiacov od uzavretia zmluvy. Sumu 4 000,- Eur zaplatil kupujúci 11. 04. 2016 a zvyšok (žalovaných
1 000,- Eur) nezaplatil, pretože mu nebola dodaná servisná knižka, preto si uplatnil voči žalobcovi
primeranú zľavu z kúpnej ceny zodpovedajúcu sume 1 000,- Eur. Žalovaný spochybňoval aj text
zmluvy, kde neboli uvedené žiadne vady, že tento rovnako ako dojednanie o kúpnej cene nezodpovedal
skutočnosti.
17. Následne v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu záveru o tom, že právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny MV žalovanému
zaniklo, pretože nebolo uplatnené v záručnej dobe a nesprávnemu právnemu záveru, že dodanie
servisnej knižky si žalovaný nevymienil pri kúpe vozidla, podporne k nesprávnemu právnemu záveru
ohľadne úroku z omeškania.
18. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie, poukázal
na to, že žalovaný požadoval zľavu 1 000,- Eur až po tom, čo ho žalobca vyzval na doplatenie zvyšku
kúpnej ceny, dovtedy vec neriešil. Pri uzavretí kúpnej zmluvy a prebratí MV nedodanie servisnej knižky
nenamietal, vozidlo prevzal a užíval. Do súpisu závad po skúšobnej jazde na MV žalovaný žiadnu vadu
neuviedol. Žalobca mal za to, že chýbajúcu servisnú knižku začal žalovaný vytýkať až listom zo dňa 10.
04. 2018, t.j. po uplynutí záručnej doby. V liste z roku 2017 výslovne neuviedol, že si uplatňuje právo
zo zodpovednosti za vady. Podľa žalobcu samotnú inzerciu, či reklamu nemožno považovať za kúpnu
zmluvu, v ktorej boli vymienené nejaké vlastnosti MV.
20. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.
21. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p.
preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní
podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa
procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné v časti, ktorou namietal závery súdu prvej inštancie týkajúce sa úroku z omeškania,
v ostatnej časti je nedôvodné, preto odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej zmenil podľa § 388 C. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani
na jeho zrušenie. Pokiaľ ide o istinu, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvého výroku rozsudku súdu prvej
inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti tejto časti prvého výroku, reagujúc
na odvolacie dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že nezistil absenciu procesných podmienok,
ktorá by bránila rozhodnutiu vo veci samej, právo žalovaného na spravodlivý proces namietaným
procesným postupom súdu porušené nebolo, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
22. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní nešpecifikoval konkrétnymi okolnosťami,
ktoré procesné podmienky neboli splnené na vydanie rozhodnutia vo vec samej. Procesné podmienky,
za ktorých môže súd konať a rozhodnúť o žalobe nie sú totožné so zákonnými podmienkami potrebnými
na kladné rozhodnutie o žalobe, t.j. vyhovenie žalobe. Inak povedané, procesné podmienky konania
musia byť dané, aby súd mohol vôbec o žalobe rozhodnúť, či už negatívne (zamietnuť žalobu) alebo
pozitívne (vyhovieť žalobe, prípadne aj sčasti). Odvolateľ neuviedol, v čom vidí to, že súd prvej inštancie
neaplikoval ustanovenia podľa § 290 C. s. p. Preto tento odvolací dôvod nie je daný. Rovnaký
názor zastávajú aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť
niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne
citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení
(vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, strana 1237).
23. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. - súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza nasledovné:
24. Pre právne posúdenie, či žalovaný mal nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny MV, na čom založil
svoju procesnú obranu v konaní proti nároku žalobcu na doplatenie zvyšku kúpnej ceny MV nie je
rozhodujúce skúmať, či žalobca bol vlastníkom MV pri jeho predaji. Spochybňovanie vlastníctva by v
konečnom dôsledku spochybnilo aj vlastnícke právo kupujúceho (žalovaného), ktorý nadobudol MV od
predávajúceho. Presahovalo potreby tohto konania zaoberať sa skúmaním a dokazovaním právneho
vzťahu medzi tým, od koho nadobudol MV žalobca a žalobcom.
25. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. - súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Tvrdenia žalovaného o tom, že MV mu nebolo odovzdané dňa 05. 04. 2016 sú v rozpore s tým,
čo uviedol v odpore proti platobnému rozkazu na č. l. 17 spisu, kde uvádza, že pre odstup času nevie
jednoznačne označiť deň prevzatia MV, ale má za to, že sa tak stalo dňa 05. 04. 2016. Aj na pojednávaní
dňa 23. 03. 2018 pri svojom výsluchu potvrdil, že po podpísaní kúpnej zmluvy si MV prevzal (rub č. l.
69 spisu). Jeho dodatočné zmenené skutkové tvrdenie o neskoršom prevzatí MV po oboznámení sa s
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie preto považuje odvolací súd za účelové. V odpovedi
na predžalobnú výzvu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy síce uviedol ako právnu vadu nedodanie
servisnej knižky, neuplatnil si však riadne nárok zo zodpovednosti za vady - uviedol len, že dlhovanú
čiastku považuje za zádržnú sumu pre prípadne uplatnenie práva na zľavu predanej veci, nie že si aj
uvedené právo uplatňuje. Ani v odpore nešpecifikoval, aký nárok zo zodpovednosti za vady požaduje,
len všeobecne uviedol, že s odkazom na § 620 OZ si uplatňuje voči predanej veci svoj nárok na záručnú
dobu. Až v liste zo dňa 12. 04. 2018 došlom na súd prvej inštacnie dňa 13. 04. 2018 označenom ako
kompenzačná námietka výslovne uviedol, že si uplatnil právo na primeranú zľavu z kúpnej ceny (rub
č. l. 98). Na kvalifikované uplatnenie zodpovednosti za vady sa vyžaduje nielen vytknutie vady, ale aj
špecifikácia nároku zo zodpovednosti za vady, ktorý sa požaduje v záručnej dobe. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie správne ustálil začiatok a koniec záručnej doby a správne vyvodil právny záver, že
dňom 06. 04. 2018 zodpovednosť predávajúceho za vady zanikla.
27. Žalovaný v odvolaní nerozporoval podporný záver súdu prvej inštancie o tom, že vady týkajúce sa
technického stavu vozidla - nefunkčnosť elektrického sťahovania okien, posúvanie elektrickej antény,
nefunkčnosť elektrického vyhrievania sedadiel sú vadami vzniknutými použitím alebo opotrebením
použitej veci - MV, za ktoré žalobca v zmysle § 619 ods. 1 Občianskeho zákonníka nezodpovedá.
Nevyjadroval sa ani k vade - nevymenenému oleju. Žalovaný v odvolaní trval na vade - nedodaní
servisnej knižky, ktorú považoval za právnu vadu veci. Aj keby bol žalovaný s úspechom spochybnil
skutkové závery súd prvej inštancie o začiatku a konci záručnej doby a o čase, kedy reklamoval vady,
ani to nevylučuje podpornú argumentáciu súdu prvej inštancie o posúdení daných vád. Odvolaciemu
súdu viazanému dôvodmi odvolania zostávalo podporne teda aj pri prípadnom zachovaní záručnej doby
posúdiť, či dodanie servisnej knižky bolo vymienené pri kúpe vozidla, či sa jedná o (právnu) vadu veci
a či táto vada bráni riadnemu užívaniu MV na určený účel (§ 499 Občianskeho zákonníka).
28. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by svedkovia v konaní vypočutí
boli prítomní pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Samotná inzercia, či reklama môžu viesť spotrebiteľa k
prejaveniu záujmu osloviť predávajúceho so záujmom o kúpu MV, to však neznamená, že požiadavky
kladené na vlastnosti MV sa nemôžu v priebehu rokovaní predchádzajúcich uzavretiu kúpnej zmluvy na
konkrétne MV meniť. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, právne významné je to, čo si predávajúci
a kupujúci na záver dojednajú v kúpnej zmluve, táto dokazuje, ktoré vlastnosti boli nakoniec vymienené.
Preto výpovede svedkov, ktorí boli účastní dohadovania žalobcu a žalovaného ohľadne vlastností MV,
avšak neboli pri samotnom uzatvorení kúpnej zmluvy nemajú výpovednú hodnotu pre posúdenie, ktoré
vlastnosti MV boli vymienené kupujúcim pri kúpe MV. Neobstojí argument žalovaného, že vyvrátením
pravdivosti toho, čo bolo dojednané v kúpnej zmluve o čase a spôsobe zaplatenia kúpnej ceny bol
vyvrátený celý obsah zmluvy, aj čo sa týka dojednania o vymienených vlastnostiach MV, či súpisu
závad pri kúpe vozidla. Žalovaný obdobne ako ohľadne dojednania o kúpnej cene, by musel nejakým
dôkazom vyvrátiť pravdivosť týchto dojednaní kúpnej zmluvy, čo neučinil. Z obsahu kúpnej zmluvy, ani
iného dôkazu nevyplýva, že by si žalovaný vymienil pri samotnej kúpe MV dodanie servisnej knižky.
Nedodanie servisnej knižky pritom nie je vadou, ktorá by bránila riadnemu užívaniu MV, nevyžaduje sa
ako doklad pre vedenie MV po cestných komunikáciách, akými sú napr. osvedčenie o evidencii MV,
doklad o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú vedením MV a pod. Nejedná
sa ani o vadu týkajúcu sa technického stavu vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nejedná ani
o vadu právnu. Pod právnou vadou veci treba rozumieť, že k veci má nejaké právo iná, tretia osoba,
ktorej právo obmedzuje kupujúceho nejakým spôsobom v jeho vlastníckom práve, resp. jeho zložkách,
najčastejšie v nakladaní s vecou, či v užívaní veci, napr. sa ukáže, že MV predávajúci prenajal tretej
osobe, táto má k nemu užívacie právo, alebo napr. predávajúci založil MV v prospech pohľadávky tretej
osoby, ktorá môže na záloh - MV viesť výkon záložného práva napr. predajom vozidla, v dôsledku čoho
by kupujúci mohol o MV prísť, alebo sa jedná o kradnuté vozidlo a preukáže sa, že predávajúci nebol
vlastníkom veci a teda nemohol MV previesť na kupujúceho a pod. Len samotné nedodanie určitého
dokladu, ktorý nie je potrebný pre prevádzkovanie MV na pozemných komunikáciách, ale slúži na účely
evidencie servisných výkonov na vozidle, preto nie je právnou vadou veci.
29. Napokon zaujímavý je aj postoj žalovaného k nedodaniu servisnej knižky, hoci sa na jej dodaní
údajne so žalobcom dohodol, keď pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 23. 03. 2018 na
otázku právneho zástupcu žalobcu, z akého dôvodu nie je nedodanie servisnej knižky uvedené v súpise
závad v kúpnej zmluve žalovaný odpovedal, že to nepovažoval za dôležité. Ako správne poznamenal
súd prvej inštancie, ak kupujúci na určitej vlastnosti veci výslovne trvá, je to preto, lebo ju považuje za
dôležitú a preto by mal trvať na tom, aby bola uvedená v kúpnej zmluve, resp. v prípade jej absencie
v súpise závad. Aj postoj žalovaného pri odpovedi na výzvu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny svedčí o
tom, že táto vlastnosť predmetu kúpy vymienená nebola.
30. Súd prvej inštancie však nesprávne ustálil počiatok omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej
ceny. Do omeškania sa žalovaný nemohol dostať v deň uzavretia kúpnej zmluvy, aj keby platilo
dojednanie o tom, že mala byť zaplatená v deň kúpy. Do omeškania by sa žalovaný dostal až nasledujúci
deň. Samotný žalobca v konaní potvrdil odlišné ústne dojednanie o splatnosti kúpnej ceny, keď uviedol,
že dali žalovanému lehotu 1 mesiac od uzavretia kúpnej zmluvy na doplatenie sumy 1 000,- Eur.
Dodatočná dvojmesačná lehota na zaplatenie poskytnutá žalovanému vo výzve na zaplatenie dlžnej
sumy nemení pôvodnú dohodu o splatnosti kúpnej ceny, zakladá len prípadný nárok na odstúpenie od
zmluvy podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto sa žalovaný mylne domnieva, že žalobca si
odporuje, keď raz uviedol jednomesačnú a inokedy dvojmesačnú lehotu na doplatenie sumy 1000,- Eur.
Jednomesačná lehota uplynula dňa 05. 05. 2016 a žalovaný sa tak dostal do omeškania so zaplatením
sumy 1 000,- Eur dňom 06. 05. 2016. Ďalšie pochybenie súdu prvej inštancie vyplýva z nesprávneho
určenia percentuálnej sadzby úroku z omeškania, nakoľko základná úroková sadzba ECB od 16. 03.
2016 doposiaľ činí 0 %, teda percentuálna sadzba úroku z omeškania po pripočítaní 5 percenutálnych
bodov podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. činí 5 %. Odvolací súd preto prvý výrok rozsudku
súdu prvej inštancie zmenil pokiaľ ide o počiatok platenia úroku z omeškania a jeho percentuálnu sadzbu
a v prevyšujúcej časti žalobou uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s.
p. a § 255 ods. 1 a 2, ako aj § 256 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného
i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko žalobca mal
v konaní neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania, odvolací súd mu priznal voči žalovanému
plnú náhradu trov konania.
32. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.
33. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.