Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 29, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/424/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114227195
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4114227195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v sporovej veci žalobcov: 1. R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., Q. I. č. XXX, 2. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. I., č. XXX, proti
žalovanému: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. I. č. XXX, zastúpený Mgr. Petrom Miklóssym,
advokátom so sídlom Vráble, Hlavná č. 1221 o vrátenie daru, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č.k. 18C/201/2014-135 zo dňa 12.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči

žalovanému vrátenie daru. ˇO trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má právo voči žalobcom na
náhradu trov konania v rozsahu 100% a štát má právo na náhradu trov voči žalobcom v rozsahu 100%.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 628, § 630 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a zisteným skutkovým stavom. V dôvodoch uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali od
žalovaného vrátenia daru- podiel 1 nehnuteľnosti nachádzajúcújich sa v kat. úz. Q. I., zapísané na LV
číslo XX ako parc. reg. Z. číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria s domom súp. č. XXX o výmere
XXX mX a parc. CKN číslo XXXX/XX záhrady o výmere XXX m2 . Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný

je ich syn, ktorému darovali polovicu nehnuteľností darovacou zmluvou zo dňa 1.2.1999. Žalovaný
v zmluve prebral na seba osobný záväzok s tým, že im bude poskytovať všestrannú starostlivosť a
opateru v prípade staroby, choroby a bezvládnosti. Žalovaný však neprispieval na náklady domácnosti,
dlhodobo a sústavne neprejavoval o nich žiadny záujem, zakazoval, aby ich navštevovali príbuzní, hrubo
a vulgárne im nadával a chcel nehnuteľnosť predať Jeho správanie voči nim je v hrubom rozpore s
dobrými mravmi a preto žiadali vrátiť dar.
1.2 Súd vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 1.2.1999 bola medzi žalobcami v l. a v 2. rade ako

darujúcimi a žalovaným a J. T. ako obdarovanými uzatvorená darovacia zmluva, na základe ktorej
žalobcovia v l. a v 2. rade ( rodičia) darovali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. I., zapísané
na LV číslo XX ako parc. reg. Z. číslo XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria spolu s domom súp. č.
XXX o výmere XXX m2 a parc. CKN číslo XXXX/XX záhrady o výmere XXX m2 svojim deťom a to
žalovanému T. Y. a J. T. každému v podiele 1. Zároveň bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v
práve doživotného užívania a bývania v prospech darujúcich. V bode 4 darovacej zmluvy obdarovaní
prebrali na seba záväzok znášať primerané náklady na úpravu a zachovanie darovaných nehnuteľností

a prevzali osobný záväzok spočívajúci v poskytnutí všestrannej starostlivosti a opatery v prospech
darujúcich v prípade ich staroby, choroby a bezvládnosti. Vklad vlastníckeho práva na základe darovacej
zmluvy bol povolený Správou katastra nehnuteľností Nitra dňa 26.03.1999 pod č. V 540/1999. Z výpisu
z katastra nehnuteľností LV č.XX vyplýva, že v súčasnosti sú ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnostínachádzajúcich sa v kat. úz. Q. I. zapísaní žalovaný v podiele 1 a žalobcovia každý v podiele 1 ,
nakoľko dcéra žalobcov J. T. im vrátila svoj podiel 1 darovaných nehnuteľností.
1.3 Dňa 15.8.2014 žalobcovia listom adresovaným žalovanému vyzvali žalovaného na vrátenie daru v

lehote do 31.08.2014 . Ako dôvody na vrátenie daru vo výzve uviedli, že po uzatvorení darovacej zmluvy
si žalovaný v darovanej nehnuteľnosti svojvoľne zriadil prevádzku stolárskej dielne, čo malo za následok
zničenie celého poschodia nehnuteľnosti a vymenil okná napriek tomu, že pôvodné boli ešte funkčné.
Ďalej uviedli, že sa na nákladoch na kúrenie žalovaný ničím nepodieľal napriek tomu, že v darovacej
zmluve sa zaviazal znášať primerané náklady na úpravu a zachovanie darovaných nehnuteľností. Ďalej

uviedli, že dal inzerát na predaj nehnuteľnosti bez ich vedomia. Vytkli žalovanému, že napriek tomu, že
bývali v jednom dome ,neprejavil o svojich rodičov žiadny záujem, hoci vzhľadom na svoj vek a choroby
potrebovali starostlivosť a opateru, nenavštívil ich pri životných jubileách a sviatkoch ako sa na syna
patrí, zakazoval príbuzným aby ich navštevovali, vykrikoval dokedy budú ešte žiť a hrubo a vulgárne im
nadával. Týmto neetickým správaním im ako rodičom neposkytol potrebnú pomoc v starobe a chorobe,
čim hrubo porušil dobré mravy, čo je dôvodom pre vrátenie daru podľa § 630 OZ.

1.4 Na základe vykonaného dokazovania súd prijal záver, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie
žalobcov, uvedené vo výzve na vrátenie daru. Žalobcovia uvádzali niekoľko dôvodov, pre ktoré žiadali
vrátenie daru. Tvrdili, že žalovaný si svojvoľne zriadil prevádzku stolárskej dielne v časti darovanej
nehnuteľnosti. Súd v tomto smere poukázal na tú skutočnosť, že k uzavretiu darovacej zmluvy prišlo
v roku 1999 a žalovaný začal podnikať v roku 2001 a skočil s podnikaním v roku 2011. V konaní

výsluchom žalobcov nebolo preukázané, že by mali námietky voči podnikaniu žalovaného. Ďalším
dôvodom pre ktorý žiadali vrátenie daru bolo ich tvrdenie, že sa žalovaný nepodieľal na nákladoch
na úprave a zachovaní darovanej nehnuteľnosti. Ani tento dôvod súd nepovažoval za preukázaný,
pretože z výpovedí vypočutých svedkov bolo zistené, že žalovaný s manželkou, potom čo sa do
nehnuteľnosti nasťahovali, investovali nemalé finančné prostriedky na jej rekonštrukciu, pretože tam

mali dielňu aj byt. Nebolo preukázané ani to, že by sa žalovaný nepodieľal na nákladoch spojených
s bývaním v spoločnom dome, pretože platil za elektrinu , čo žalobcovia nepopreli. Taktiež v konaní
nebolo preukázané, že by žalovaný zakazoval, aby žalobcov navštevovali ich príbuzní, ani to, že
by hrubo a vulgárne nadával žalobcom a že im neposkytol potrebnú pomoc v chorobe a starobe.
Súd v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne U. Y. ( švagriná žalovaného) ktorá potvrdila, že

nebola svedkom konfliktu medzi stranami sporu a ani žiadny iný vypočutý svedok nepotvrdil takéto
správanie sa žalovaného voči rodičom. Žalobcovia vyžadovali od žalovaného aby sa väčšou mierou
podieľal na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti a práve tu začali vznikať problémy z dôvodu
odlišných postojov a pohľadov na uhrádzanie výdavkov spojených so spoločným bývaním v darovanej
nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že žalovaný spolu so svojou manželkou opustil dom v roku

2011 v čase, keď sa k rodičom nasťahoval jeho brat s manželkou. Súd mal za to, že na vzniku
konfliktných situácií sa podieľali tak žalobcovia ako i žalovaný. Z týchto dôvodov preto súd mal za to,
že k narušeniu vzťahov medzi darcami a obdarovaným došlo z dôvodov daných na oboch stranách.
Po prerušení spolužitia síce vzťahy boli obmedzené, ale boli zapríčinené situáciou, ktorá zle vplývala
na psychiku žalovaného, čo bolo aj dôvodom, že žalovaný navštevuje psychiatrickú ambulanciu od

6.7.2010. Ako vyplýva z lekárskej správy stav žalovaného sa dekompenzuje vplyvom nepriaznivých
sociálnych a iných faktorov z okolia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam pri uplatnení princípu vzájomnosti,
teda pri posudzovaní správania žalobcov ako darcov a žalovaného ako obdarovaného, z aspektu či
darcovia sami nevyvolali správanie obdarovaného narušujúce dobré vzťahy, mal súd za to, že nebolo
preukázané zo strany žalovaného negatívne správanie vo vzťahu k rodičom takej intenzity, ktoré by

vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu bolo možné hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
V konaní nebolo preukázané ani také správanie sa žalovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k
správaniu sa samotných žalobcov (rozsudok NSSR 2Cdo/108/2007). Podľa názoru súdu z dokazovania
vyplynulo, že strany sporu sa navzájom správajú nevhodne, pričom až v takej miere, že sa nedokázali
spolu stretávať a riešiť bežné záležitosti. Z týchto dôvodov súd mal za to, že žaloba žalobcov na vrátenie

daru z titulu správania sa žalovaného spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy nie je dôvodná,
keďže správanie sa žalovaného k žalobcom nedosahuje takú intenzitu, že by tým hrubo porušoval dobré
mravy a preto súd žalobu zamietol.
1.5 Vzhľadom k úspechu žalovaného v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255
ods. 1 CSP a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude

rozhodnuté po samostatným uznesením vydaným súdny úradník),po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§262 ods.2 CSP). Zároveň rozhodol aj o náhrade trov štátu , ktoré vznikli v konaní v súvislosti s
vyplatením znalečného znalcovi ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku , aplikujúc na danú
vec už Civilný sporový poriadok, podľa ktorého o samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súdosobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 ods. 1 CSP) . Podľa výsledku sporu priznal štátu voči neúspešným žalobcom právo na náhradu
trov ktoré mu v konaní vznikli s tým, že o ich výške rozhodne súdny úradník (§ 470 ods. 2, § 253,§

255 a § 262 ods. 2 CSP).

2 Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia a navrhli napadnutý rozsudok
zmeniť a ich žalobe vyhovieť a priznať im právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
a štátu priznať právo na náhradu trov voči žalovanému v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnili tým, že

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností( § 365
ods.1písm.e/CSP)aženazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam(§
365 ods. 1 písm. f) CSP. Namietali, že súd nevyhovel ich návrhu na vypočutie ďalších svedkov, ktorí mali
preukázať nimi tvrdené správanie sa žalovaného voči nim, čo je rozhodujúce pre zistenie skutkového
stavu. Z výpovede svedkyne A. vyplýva, že žalovaný súhlasil s bývaním v rodičovskom dome len pod
podmienkou, že mu rodičia darujú polovicu nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal

záujem len o majetok a darovanú nehnuteľnosť mal v úmysle predať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu , čím by sa žalobcovia stali bezdomovcami . Podľa ich názoru vykonaným dokazovaním bolo
dostatočne preukázané, že žalobca nedodržal svoj záväzok z darovacej zmluvy znášať primerané
nákladynaúpravuazachovaniedarovanýchnehnuteľnostíarovnakobolopreukázané,žeimneposkytol
všestrannú starostlivosť a opateru napriek ich pokročilému veku a podlomenému zdraviu, dlhodobo sa

o nich nezaujímal, vulgárne im nadával a správal sa voči nim urážlivo. Pokiaľ ide o úhradu nákladov
spojených s bývaním v nehnuteľnosti, žalovaný sa na nich podieľal len čiastočne, platil síce elektrinu,
ale zvýšené náklady na elektrinu súviseli s jeho podnikateľskými aktivitami, preto ich mal znášať sám.
Žalovaný nedodržuje podmienky darovacej zmluvy, pretože sa voči nim nespráva tak, ako sa k tomu
zaviazal, neprejavuje o nich záujem ako by mal syn o rodičov, čo je dôvod na vrátenie daru.

3 Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vo veci
správne rozhodol ak žalobu zamietol pre nesplnenie zákonných podmienok na uloženie mu povinnosti
vrátiť dar v zmysle ust. § 630 Obč. zákonníka. V konaní nebolo preukázané že by sa vo vzťahu

k žalobcom správal tak, že by hrubo porušoval dobré mravy. Poukázal na aj to, že z hľadiska
obsahu, výzva na vrátenie daru neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by dostatočne určito
špecifikovali správanie žalovaného pre ktoré žiadajú vrátiť dar . Tvrdenia žalobcov obsiahnuté vo výzve
nie sú pravdivé a neboli v konaní ničím preukázané. Vzájomné vzťahy medzi stranami sporu nie sú
dobré na čom nesú vinu hlavne žalobcovia. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu žalobcov podľa § 365

ods. 1 písm. f) CSP uviedol, že pre vykonanie navrhovaného dôkazu - vypočutie svedkov neexistovali
žiadne dôvody, pretože títo svedkovia už boli vypočutí v konaní a navyše právny zástupca žalobcov
neuviedol na aké skutočnosti by mali byť znovu vypočutí.
4 Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5 Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov uvedených pod písm.
a), b), c), čo nie je tento prípad.
6 Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
7 Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8 Predmetom konania je žaloba o vrátenie daru vydaním spoluvlastníckeho podielu 1- - iny
nehnuteľností nadobudnutých žalovaným darovacou zmluvou zo dňa 01.02.1999 od žalobcov.
Vrátenie daru žalobcovia odôvodňovali tým, že ich syn ako obdarovaný nesplnil osobný zväzok z
darovacej zmluvy, že im poskytne všestrannú starostlivosť a opateru v prípade ich staroby, choroby

a bezvládnosti a bude sa o nich starať až do konca ich života, ani zväzok, že bude znášať primerané
náklady na úpravu a zachovanie darovaných nehnuteľností. Žalobcovia tvrdili, že žalovaný po darovaní
mu polovice nehnuteľností si v nej svojvoľne zriadil prevádzku stolárskej dielne a vymenil takmer všetky
okná, ktoré boli funkčné , čo malo za následok úplné zničenie celého poschodia. Ďalej tvrdili, že nákladyna kúrenie v rodinnom dome znášali výlučne oni a že na nevyhnutné opravy v dome ( zatekanie strechy,
prerobenie kanalizácie a kúpeľne) ničím neprispel, dokonca podal inzerát na predaj domu bez toho, že
by mali o tom vedomosť. Napriek tomu že bývali v jednom dome ( žalobcovia na prízemí a žalovaný

s manželkou na poschodí) nejavil o rodičov žiadny záujem, hoci mal vedomosť, že pre ich vysoký vek
a chorobu potrebujú starostlivosť a opateru. Žalovaný sa správal k nim tak, že im vulgárne nadával ,
nenavštívil ich pri životných jubileách a sviatkoch a zakazoval aby ich navštevovali príbuzní. Žalovaný
poprel, že by sa k rodičom správal tak, ako je to uvedené vo výzve na vrátenie daru, ktorá mu bola
doručená.

9 Podľa § 628 ods. 1,2 Obč. zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní.
10 Podľa § 630 Obč.zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k

nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
11 Ustanovenie §630 OZ umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Darca však musí urobiť jednostranný právny úkon- prejav voči obdarovanému, že žiada vrátiť dar,
teda si musí voči obdarovanému uplatniť toto právo a ak tak urobí, darovanie zanikne okamihom, keď

tento prejav dôjde k obdarovanému a obnoví sa tým pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť
dar vrátiť. Prejav vôle darcu, že žiada vrátiť dar, môže byť urobený v akejkoľvek forme. Darca sa
môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov
došlo v minulosti. Uvedené zákonné ustanovenie za právne relevantné považuje len také správanie
obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu.

10. Vzhľadom na splnenie zákonnej podmienky pre uplatnenie práva darcu na vrátenie daru podľa §
630 OZ ( jednostranný prejav smerujúci voči obdarovanému) súd skúmal, či sa obdarovaný správal v
rozpore s dobrými mravmi a dospel k záveru, že nárok žalobcov na vydanie nehnuteľnosti v rozsahu
darovaného podielu nie je opodstatnený. Podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky § 630
OZ, čím nedošlo k zániku právneho vzťahu z darovania.

11. Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné
porušovanie. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe
alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí.

12. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
13. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Uvedené ustanovenie má v oblasti
občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšet-kým o ustanovenia

zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti
a jej morálky, s princípmi právneho štátu a ob-čianskej spolupatričnosti. Pri premietnutí tejto zásady do
vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie
sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Pojmom dobré
mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, ktoré za určitých okolností môžu nadobudnúť

povahu právnej normy.
14. Vzhľadom na predmet sporu, súd prvej inštancie zameral dokazovanie na preuká-zanie skutočností,
pre ktoré sa žalobcovia domáhali vrátenia daru od žalovaného a správne posudzoval splnenie
podmienok v zmysle ust. § 630 OZ . Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
skutkových a právnych dôvodoch zamietnutia žaloby.

15. Z vykonaného dokazovania zistil, že po uzatvorení darovacej zmluvy 01.02.1999 sa žalovaný s
manželkou nasťahovali do darovanej časti nehnuteľnosti ( žalobcovia bývali na prízemí a žalovaný s
manželkou na poschodí). V tom čase boli vzťahy medzi nimi dobré a žalovaný začal rekonštruovať svoje
priestory v dome tak, aby tam mohol bývať aj podnikať. S podnikaním začal v roku 2001 a v konaní
nebolo preukázané, že by s tým žalobcovia nesúhlasili a skončil s podnikaním v rodičovkom dome v

marci 2011, keď sa z domu odsťahoval. Kým žili v jednom dome ( do roku 2011) vzťahy boli dobré,
žalovaný s manželkou pomáhali žalobcom pri nákupoch, návšteve lekára, upratovaní v domácnosti.
K problémom medzi žalobcami a žalovaným začalo dochádzať potom, čo sa brat žalovaného aj s
manželkou nasťahovali k rodičom. Žalovaný túto situácii veľmi zle znášal, čo sa prejavilo tým, že sapsychicky zrútil a na doporučenie lekárky sa z domu aj s manželkou v marci 2011 odsťahovali do
iného domu, neďaleko žalobcov. Od tej doby sa ich kontakty obmedzili, žalovaný ukončil podnikanie
a v nehnuteľnosti sa už nezdržiaval. V roku 2014 výzvou zo dňa 15.08.2014 žalovaného vyzvali na

vrátenie spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu darovali.
16. Odvolací súd hodnotiac okolnosť, či objektívne bol daný dôvod na účinný prejav domáhania sa
vrátenia daru, dospel k záveru, že v zmysle vyššie popísaného právneho rozboru zákonné podmienky
pre povinnosť vrátenia daru na základe výzvy darcov a z dôvodu uvádzaného darcami neboli splnené,
a to s ohľadom na vyššie popísaný skut-kový stav. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na dôvody

uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa stotožnil. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcov,
že sa voči nim žalobca správal vulgárne a urážlivo , čo nepotvrdil ani jeden svedok a okrem toho,
žalobcovia vo výzve ani v žalobe nekonkretizovali , kedy malo k takémuto správaniu dôjsť a čo bol
jeho obsahom. Iba všeobecné konštatovanie o nevhodnom správaní sa obdarovaného nepostačuje
pre záver o naplnení znakov ust. § 630 OZ. Konkretizácia správania sa obdarovaného, ktoré má byť
dôvodom pre vrátenie daru je nevyhnutné aj z hľadiska posúdenia prípadného premlčania , pretože

právo darcu podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
darca mohol právo uplatniť po prvý raz (§ 101). Ostatné konanie žalovaného v súvislosti s podnikaním
a užívaním nehnuteľností súd nepovažoval za také, ktoré by sa mohlo považovať za hrubé porušenie
dobrých mravov.

17. K odvolaciemu dôvodu žalobcov, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy- vypočutie svedkov, odvolací
súd uvádza, že na návrh žalobcov súd vypočul svedkov ( R. Y.-syn žalobcov , J. T.-dcéra žalobcov, U. Y.-
manželkaR.Y.,A.Y.-manželkažalovaného,X.T.-bratranecžalobkyniv2.rade,H.T.-susedažalobcova
K.F.),ktoríbolikvecipodrobnevypočutí.Žalobcoviabezuvedeniadôvoduichžiadaliopätovnevypočuť,
čo súd zamietol. Žalobcovia navrhli vypočuť aj ďalších svedkov , ktorí mali podľa nich objasniť vulgárne

správanie žalovaného a neposkytnutie pomoci svojim rodičom. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku
uviedol, prečo nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné a odvolací súd sa s jeho argumentáciou
stotožnil.
18. Odvolací súd k tomu dodáva, že dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej
si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka,

v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a
akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd podľa § 185 CSP rozhodne,
ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie,
ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Ak súd niektoré
navrhnuté dôkazy nevykoná( napr. nevypočuje navrhnutého svedka ), musí v odôvodnení rozsudku

odôvodniť, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy( § 220 ods. 2 CSP). V prejednávanej veci súd prvj
inštancie takto postupoval a uviedol, prečo nevypočul nevrhnutých svedkov. Zo samej skutočnosti, že
súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno
preto vyvodiť, že nevykonaním žalobcami navrhovaného dokazovania došlo k odňatiu im možnosti
konať pred súdom.

19. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave
Posudzujúc vecnú správnosť prvostupňového rozsudku z hľadiska vyššie uvedených kritérií pre vrátenie

daru podľa § 630 Obč. zákonníka odvolaciemu súdu vyplynulo, že zamietajúci rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).