Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/467/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7194899779
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7194899779.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcov: 1. T. D., E.. XX.XX.XXXX, I. S. Č.. XXX, 2.
S. D., E.. XX.XX.XXXX, I. W. I. Č.. XX, Ž., 3. U.. A. Š., E.. XX.XX.XXXX, I. O. Č.. X, D., 4. A. D., E..
XX.XX.XXXX, I. P. Č.. X, D., 5. O. E., E.. XX.XX.XXXX, I. T. Z. G. Č.. XX, D., zastúpených JUDr. Milanom
Slebodníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovaným: 1. Mesto Košice, Trieda

SNP č. 48/A, Košice, 2. TJ ŠPORTVÝROBA Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova č. 104,
zast. JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Šoltésovej
č. 5, o odstránenie neoprávnenej stavby a zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného v 2. rade
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 04.05.2016 č.k. 15C/252/1994 - 413 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalobcom p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania.

2. Toto uznesenie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že svojím rozsudkom zo dňa 02.04.2009 č.k.
15C/252/1994 -279 určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Košice - Severné mesto, pôvodne

zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX W. Z. Č.. XXXXX, K. S. Y. E. P. Č.. XXXXX tak, ako je táto
vyznačená v geometrickom pláne na zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam, patria do dedičstva
po nebohej A. D., E.. XX.XX.XXXX W. Y. XX.XX.XXXX. Zároveň zriadil časovo neobmedzené vecné
bremeno v prospech žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade k uvedenej parcele a časť žaloby o
náhradu za zariadenie vecného bremena vylúčil na samostatné konanie. V prevyšujúcej časti žalobu vo
vzťahu k žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade zamietol s tým, že o trovách konania účastníkov

rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Konštatoval, že Krajský súd v Košiciach svojím
rozsudkom zo dňa 21.12.2010 pod č.k. 1Co/129/2009 - 345 zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku
tak, že žalobu zamietol a potvrdil rozsudok v zamietavom výroku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
09.02.2011 (v III. výroku) a 05.06.2009 (vo výrokoch II., IV. a V.). Ďalej konštatoval, že svojím uznesením
zo dňa 24.10.2013 rozhodol o trovách konania tak, že účastníkom ani štátu nárok na ich náhradu
nepriznal. Na základe odvolania odvolací súd uznesením zo dňa 30.04.2014 (č.l. 393 spisu) zrušil

uznesenie vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na základe toho pridržiavajúc sa právneho názoru
odvolacieho súdu vyzval žalovaného v 2. rade, aby sa vyjadril k trovám právneho zastúpenia. Tento
písomným podaním doručeným súdu dňa 24.10.2014 vyčíslil svoje trovy konania vo výške 1.765,09 eur.
S poukazom na výsledok konania vo veci samej, kde bola žaloba zamietnutá, považoval žalovaného v
2. rade za úspešnú procesnú stranu a konštatoval, že v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. by mu aj patrila

náhrada trov konania. Dospel však k záveru, že v konaní sú preukázané dôvody hodné osobitného
zreteľa a preto v súlade s ust. § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalovanému náhradu trov konanianepriznal. Za tieto dôvody hodné osobitného zreteľa považoval charakter konania a skutočnosť, že v
čase podania žaloby, ako aj dlho potom, nebola otázka vzťahu reštitučných predpisov a všeobecných
predpisov súdnou praxou riešená tak, ako v súčasnosti a preto sa žalobcovia mohli dôvodne domnievať,

že sú v práve. Za takýchto okolností považoval za spravodlivé rozhodnutie tak, aby si každý z účastníkov
konania znášal svoje trovy sám.

3. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť
a žalovanému v 2. rade priznať náhradu trov konania vo výške 3.140,21 eur a z titulu trov odvolacieho

konania vo výške 321,98 eur. V odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie
o trovách konania ust. § 150 os. 1 O.s.p., mal za to, že ide o nesprávne právne posúdenie. V odvolaní
vykonal výklad ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ohľadne práva úspešného účastníka na náhradu trov konania,
vrátane trov jeho právneho zastúpenia advokátom. Má za to, že sa tak realizuje zámer zákona, aby
účastník, ktorý spor nevyvolal alebo sa v ňom úspešne bránil, nemusel zo svojho znášať trovy konania.
Je to súčasne sankciou proti účastníkovi, ktorý vyvolal bezdôvodný spor alebo ho neúspešne viedol.

Má za to, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa podľa § 150 os. 1 O.s.p. je
treba prihliadnuť na osobné, majetkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nie len toho, koho by
postihovala povinnosť nahradiť trovy konania. Má však za to, že vzhľadom na výnimočnosť povahy
tohto postupu je nutné, aby rozhodnutie vychádzalo z dokonale zisteného skutkového stavu a bolo
riadne odôvodnené. Úspešnému účastníkovi nemožno náhradu trov konania nepriznať len na základe

všeobecnéhozáveruhodnotiacehodopadrozhodovaniaourčitomdruhunároku.Mázato,žesúdztohto
hľadiska neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o trovách konania. Postup
súdu považuje za neustále „vychádzanie v ústrety“ žalobcom zo strany okresného súdu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Títo žiadali napadnuté uznesenie ako vecne správne

potvrdiť. Vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú so záverom súdu prvej inštancie o trovách konania. Sú
toho názoru, že tento sa vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami vyplývajúcimi z aplikácie
ust. § 150 O.s.p. Majú za to, že súd jasne uviedol, z akého dôvodu nepriznal žiadnej zo strán náhradu
trov konania a v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Majúc za to, že povinnosťou súdu v
zmysle citovaného ustanovenia je vyporiadať sa nie iba s majetkovými, sociálnymi a osobnými, ako aj

zárobkovými pomermi účastníkov, ale má povinnosť skúmať aj otázku, aké okolnosti viedli účastníkov
k uplatneniu práva na súde, ich postoj a ich postoj v konaní.

5. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“).

6. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

zostávajú zachované.

8. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami preskúmal uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s otázkou náhrady trov konania účastníkov a aj

správne rozhodol, pokiaľ žalovanému v 2. rade nepriznal ich náhradu, aj keď odvolací súd správnosť
tohto rozhodnutia zakladá na iných dôvodoch.

9. Konanie pred súdom prvej inštancie vo veci samej sa uskutočnilo a aj konečné rozhodnutie bolo
vydané v čase účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, teda O.s.p.

10. Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti náhrady trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

11. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podľa tejto procesnej úpravy súd rozhoduje o
náhrade trov konania na návrh. Táto právna úprava vychádza zo zásady, že účastník sa má o svoje
procesné práva starať, a to vo vlastnom záujme a súčasťou tejto starostlivosti je aj jeho procesný návrh
nanáhradutrovkonania.Zatakýtonávrhmožnopovažovaťakúkoľvekpožiadavkusamotnéhoúčastníkakonania buď v žalobe alebo v priebehu konania priznať náhradu trov. Z uvedeného vyplýva, že na to,
aby sa priznala náhrada trov konania je potrebné navrhnúť, pred rozhodnutím vo veci samej aj výrok
o náhrade trov konania. Bez prednesenia takéhoto procesného návrhu účastníkovi nevznikne nárok na

priznanie náhrady trov.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že tak samotný žalovaný v 2. rade ako účastník konania ale ani
jeho právny zástupca JUDr. Jozef Sotolář, advokát, ktorý ho v konaní zastupoval až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej, takýto procesný návrh na náhradu trov konania nepodal a z toho

vyplýva, že mu súd ani nemohol z tohto dôvodu náhradu trov konania priznať. Procesný úkon spočívajúci
v podaní návrhu na rozhodnutie o trovách konania nemožno zamieňať s povinnosťou účastníka vyčísliť
trovy konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Takáto
povinnosť totiž je daná iba tomu účastníkovi, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania. Pokiaľ teda
nedošlo k podaniu návrhu na rozhodnutie o trovách konania, a teda tieto trovy nie sú účastníkovi
prisúdené, nie je aktuálnou ani jeho povinnosť na vyčíslenie trov konania.

13. S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým
žalovanému v 2. rade nepriznal náhradu trov konania za vecne správne a preto ho v súlade s ust. §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Odvolací súd je toho názoru, že na správnosti takéhoto záveru nemení nič ani skutočnosť, že nová
procesná úprava účinná od 01.07.2016 už neukladá účastníkovi procesnú povinnosť podať návrh na
náhradu trov konania a o tejto náhrade rozhoduje súd aj bez návrhu. Pokiaľ bolo totiž rozhodnutie
o trovách konania viazané na podanie procesného návrhu a v čase do rozhodnutia vo veci samej
žalovaným v 2. rade takýto návrh podaný nebol, vyplýva pre druhú procesnú stranu (žalobcov), ktorí

nebolivkonaníúspešní,procesnéprávozakladajúcezbaveniesaichpovinnostízanáhradutrovkonania
žalovanému v 2. rade a takéto ich právo zostáva zachované v zmysle prechodných ustanovení Civilného
sporového poriadku. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že na rozhodnutie o trovách konania
nemožno aplikovať ustanovenia nového procesného predpisu.

15. Žalobcovia boli v odvolacom konaní (čo sa týka rozhodnutia o trovách konania) úspešní, preto im
v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. patrí náhrada trov odvolacieho konania. O
týchto trovách rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.